23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tiež by som sa chcela poďakovať pani Miriam Šutekovej za jej podnet. Aj tu vychádza z toho, že parlament, v parlamente sedia ľudia, ktorí majú skúsenosti s praktickým naplnením zákona, či sú to už starostovia, primátori, alebo poslanci mestských zastupiteľstiev a obecných zastupiteľstiev.
Toto nie je prvá snaha, lebo tá prvá snaha bola ešte v predchádzajúcom období, keď do § 88 stavebného zákona sa dostala, dostal aj odsek, že to bude riešiť asociácia, a tým pádom vlastne to bolo veľmi zložité, pretože ja sama som sa do toho procesu zapojila, asociácia ma vyzvala a potom ten celý proces bol veľmi náročný. Takže skutočne vítam, že sa tam zjednodušia procesy aj pre pracovníkov stavebných úradov.
Bude otázka ešte odvolacieho konania. Tam bude možno tá kooperácia so štátom, pretože odvolacie orgány môžu tento, tento proces nejakým spôsobom zahatať. Takže pokiaľ stavebník súhlasí s odstránením stavby, nie je problém, až potom, keď prichádzajú do toho ostatné procesy. Takže treba sa na to pozrieť a v kooperácii s, alebo v spolupráci so štátnou správou tieto problémy ešte vyriešiť v zákone.
Ďakujem pekne.

Ja chcem tiež poďakovať pani poslankyni za to, že vyzdvihla boj samospráv s marketingovými spoločnosťami, lebo to je skutočne podľa môjho názoru pre celú republiku ten najväčší boj. Dôležitosť bezpečnosti cestnej premávky už spomenula moja, moja kolegynka Janka Garstková. Ja som rada, že to prichádza opäť do pléna a opäť do parlamentu, pretože tento boj je nekonečný, tak ako spomenula Zitka Pleštinská, a niekoľkoročný a naozaj tie samosprávy potrebujú evidentne pomoc, pomoc práve z parlamentu, pretože samé si s tým nedokážu poradiť.
Ja ďakujem Tomášovi, že s tým návrhom prišiel, aj s ľuďmi, ktorí to s ním spolupredkladajú. A hlavne v Bratislave to je skutočne, skutočné zúfalstvo, nejdem spomínať križovatku pri zoologickej záhrade, kde to je úplná katastrofa. Ale čo je najhoršie, tak ja mám skôr pocit už, že na vidiek, na vidieku je ten smog omnoho, omnoho viditeľnejší ako v Bratislave, lebo ja keď si spomeniem na cestu z Bratislavy do Brezna, hneď za Banskou Bystricou pri tom výjazde ani neviem, že je niekde nejaká odbočka na nejakú dedinu zato, že vidím všetky bilbordy na svete, lebo tá tabuľka o názve obce, do ktorej som chcela odbočiť, bola taká malá, že som ju nedokázala ani vidieť.
Takže považujem to za jeden z veľmi dôležitých zákonov a ďakujem, že sa dostal do pléna.

Ja by som, paradoxne, chcela na kolegu Hattasa, ale už ušiel (povedané s pobavením), keď hovoril, že dospievame ako vlastne spoločnosť, že áno, nedá sa to uprieť. Ja som to možno nevyjadrila presne v tom svojom príhovore, ale stále tu sú pozostatky a zotrvania toho, čo tu bolo a je, a hlavne toho ľudského.
A to je ďalšia vec, ktorú chcem pomenovať, že sama som svedkom dohôd, že sa zatvárajú oči, že nejaké zákony platia, a vy to dobre viete, a jednoducho je dohoda s primátormi, starostami, s ľuďmi, ktorí jednoducho majú na to dosah. Podnikatelia dokážu toto vytvoriť, dokážu tie dohody porobiť tak, že jednoducho sa tvárime, že tam tie čierne bilbordy alebo že tam tie čierne stavby nie sú. A toto, aj v tomto smere naozaj tento zákon nám určite pomôže, pretože už to nebude len o nejakom človeku jednom kúpenom, ale takisto tam budú môcť zasahovať predstavitelia miestnych samospráv z miesta poslancov a, samozrejme, aj ľudí, ktorých oslovia z verejnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa, pán navrhovateľ, dámy a páni, aj takto v piatok predpoludním sa mi zdá, že je treba povedať ešte k tomu, čo je predkladané momentálne v Národnej rade, pár slov, pretože táto debata sa tu tiahne roky. Roky na Slovensku, špeciálne vy primátori, primátorky, starostovia obcí, ale vôbec aj ľudia, ktorí žijú na Slovensku, zápasia s tým, že prečo máme toľko bilbordov, ako je to možné, prečo okolo ciest, tak ako tu už bolo povedané, nie je vidieť odbočku na Kežmarok, ale je vidieť reklamu na všetko možné. Pán Kuffa tu nie je, som referoval na jeho včerajšiu otázku, ktorí si pamätáte.
Prečo to tak je? Rovnako mnohí sa pozastavia nad tým, že keď ideme do Rakúska alebo do Švajčiarska, tak tam tých bilbordov toľko nie je. Ako je to možné, že Viedeň nie je celá zaplátaná bilbordami? Jednoducho za tie roky, ktoré na Slovensku nebol dostatočne regulovaný tento priemysel, resp. toto odvetvie, sa vizuálny smog rozmohol do brutálnych rozmerov.
Ja som rád, že pán poslanec Lehotský prichádza s návrhom zákona, ktorý pomôže regulovať bilbordy, ktorý pomôže regulovať vizuálny smog tak, aby to bolo v rukách samosprávy. A to mi príde úplne kľúčové.
A priznám sa, že teoreticky ešte viac podstatnejšie ako samotný návrh zákona je to, že opäť vraciame naplno a posilňujeme kompetenciu samosprávy. Keď na Slovensku prebehla veľká reforma samospráv s tým, že sa časť kompetencií naozaj presunula na samosprávy, že štát dokonca potom aj časť kompetencií presunul na samosprávy, svojich kompetencií na prenesený výkon štátnej správy, tak my musíme v tomto pokračovať, lebo je to správne. Podľa mňa je úplne správne, aby ľudia, ktorí žijú v nejakom meste alebo v nejakej dedine, mohli rozhodnúť o tom, koľko bilbordov chcú mať vo svojom okolí, ako má to ich okolie vyzerať. To je podstata tohto návrhu zákona.
Podstata nie je proste ísť a priori do vojny s bilbordovými spoločnosťami alebo povedať, že to vôbec nemá miesto alebo že sme proti tomuto odvetviu alebo priemyslu, alebo ako to nazvať. Podstata je, vraciame ľuďom originálnu kompetenciu, tam, kde patrí, do rúk mestských a obecných zastupiteľstiev, do rúk stavebných úradov, do rúk primátoriek, primátorov a starostov a starostiek. A toto je úplne správne, lebo ľudia majú právo rozhodovať o svojom okolí, majú právo ho ovplyvňovať a majú právo povedať, ako má vyzerať. A súčasťou tohto práva, samozrejme, je potom aj kompetencia rozhodnúť, normatívne povedať, toto tam chceme alebo toto tam nechceme, a zároveň byť schopný toto rozhodnutie aj vynútiť. Lebo tak ako hovorila pani poslankyňa Šuteková, aj viacerí ste to spomínali, je iks čiernych bilbordov, ktorým uplynie to povolenie, na ktoré mohli byť postavené, ale sú tam nejaké dohody s tými starostami, že sa obec tvári, že jednoducho ako keby to tam ani nebolo a nechajme to vlastne tak.
Je dôležité, že vraciame do rúk samospráv právomoci, ktoré podľa mňa už dávno mali mať. Špeciálne ak to dám aj do kontextu aktuálnej spoločenskej situácie, samosprávy nám ukazujú, že sú chrbtovou kosťou tohto štátu. Celoplošné skríningové testovanie alebo celoplošný skríning by sme nezvládli bez samospráv. To je proste fakt, ktorý na stole je a ktorý treba pomenovať. A podľa mňa v tomto trende centrálna vláda sa má zriekať právomocí a posilňovať samosprávy, lebo ľudia vo svojom okolí najlepšie vedia, čo je pre nich dobré a čo pre nich dobré nie je. Nehovorím, že máme dať na samosprávy výšku výberu dane z pridanej hodnoty. Ale to, akým spôsobom má okolie ich obcí a miest vyzerať, akým spôsobom majú byť regulované bilbordy, herné automaty, alkohol, predaj alkoholu a ďalšie a ďalšie veci, patrí do rúk samosprávy.
Rovnako územné plánovanie, tam takisto tá novela stavebného zákona, ktorá sa chystá, musí ísť presne opačným smerom, nie zobrať samosprávam, ale pridať samosprávam. Starostovia, starostky, primátori a primátorky podľa mňa majú miestami ťažšiu úlohu ako premiér alebo my poslanci v tejto Národnej rade, pretože sú v každodennom kontakte so svojimi občanmi. Je oveľa jednoduchšie prísť, zaklopať na obecný úrad, ako prísť zaklopať na úrad vlády. A práve preto je dôležité, aby mali kompetencie rozhodovať o tom, ako ich obec a mesto bude vyzerať.
Vrátim sa späť k tomu, o čom je tento návrh zákona. Je dôležité, že obce a mestá si budú môcť regulovať svoje okolie, ja predpokladám, a to je cieľom tohto zákona, že áno, časť bilbordov zmizne. Časom proste nebudú, že tá krajina bude vyzerať lepšie. A tí, ktorí majú záujem seriózne a slušne podnikať v tomto odvetví, tak budú môcť podnikať za jasne stanovených podmienok. A čo je výborné, že toto bude vytvárať tlak na starostov, primátorov a obecné a mestské zastupiteľstvá, aby sa zodpovedali svojim občanom. O to viac sa teším, že sa blížia komunálne voľby, že aj toto môže byť jedna z tém. Špeciálne pani poslankyňa Kozelová tu spomínala, tu v Bratislave je tá situácia katastrofálna. To znamená, že ja budem rád, ak toto bude téma, ak sa nám podarí oveľa viac regulovať ten vizuálny smog, tak aby ten priestor okolo nás, ktorý nás aj psychologicky ovplyvňuje, bol čo najkratší... najkrajší. Najkratší mám byť ja, preto už končím.
Ešte raz, klobúk dolu a veľká vďaka pánovi Lehotskému, bola to dlhá robota, robil na tom niekoľko mesiacov, bol veľmi férový. Myslím, že je to aj veľmi férové vo vzťahu k bilbordovým spoločnostiam, lebo si nemyslím, že sú náš nepriateľ, že to je vyvážené. A veľmi sa teším, že aj tento návrh zákona má potenciál posilniť samosprávy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán podpredseda, túto kompetenciu samospráva už mala, pretože jej to štát preniesol. Tu je možno tá otázka, sa aj do budúcna rozprávať o tom, keď štát vlastne prenesie výkon štátu na samosprávu, aby ho aj zaplatil. Lebo my máme vlastne problém v tom, že niet dostatočné, nie sú dostatočné finančné prostriedky a my musíme uhradiť tie úhrady z originálnych kompetencií alebo z originálov a tým pádom vlastne porušujeme zákon. Aby štát, keď prenesie a dá takúto zodpovednosť samosprávam, aby dal aj finančné prostriedky, aby si mohli zabezpečiť ľudí, ktorí dokážu aj naplniť v zmysle stavebného zákona všetky tie postupy. Lebo to nie je jednoduché dneska vychovať si možno takého úradníka na stavebnom úrade, to znamená, že musí mať skúsenosti a musí poznať aj vlastne problematiku stavebného zákona. Takže keď nemáte finančné prostriedky, tak to musíte potom látať. A ja verím, že štát, keď prenesie vlastne výkon na samosprávy, tak ho aj zaplatí.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem predkladateľom za návrh tohoto zákona, ktorý rieši vec, ktorá teda skutočne zohyzďuje už dlhé roky veľmi peknú našu slovenskú krajinu. Teší ma aj to, že kompetencie majú prejsť viac do rúk samosprávy, ktorá je predsa len bližšie k občanom a pozná lepšie ich názory a potreby.
Chcem povedať, že ja v rámci svojich zamestnaní, kde som pôsobil, či to bolo pred rokom ´89, alebo po roku ´89, som prešiel Slovensko krížom-krážom, z východu na západ, zo severu na juh a najazdil som po ňom v rámci práce viac ako milión kilometrov. No pred rokom ´89 sme nemali bilbordy, ale snáď pred každou dedinkou a mestom stáli nejaké ohyzdné kladivá, kosáky, červené hviezdy a podobné monštrá, no a po roku ´89 ich plynule nahradilo množstvo bilbordov, megabordov a tejto, týchto nepekných vecí, ktoré nám skutočne hyzdia pohľad, pohľad na našu krajinu.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci. Takisto chcem poďakovať pánu podpredsedovi za tento príspevok, ale teda hlavne predkladateľom zákona.
Som takisto predstaviteľka samosprávy a myslím si, že my v našom meste, v Skalici, to nemáme až tak hrozné, ale človek prechádza Slovenskom a vidí, súhlasím aj s kolegyňou, Bratislavu, Vysoké Tatry, tak úplne sa chytá za hlavu, že ako vyzerá vlastne naša krajina, pretože sa nám to nepáči.
Smiala som sa trošku, lebo teda pán podpredseda asi počul, ako hovoril o tej Viedni, ja som to pred tým chvíľočku hovorila kolegovi. Ja si pamätám, ako som sa pozerala v Ríme zvrchu na to, ako mesto vyzerá. Tam sa mi zdali ešte aj muškáty rovnaké a takýto ten smog tam absolútne nebol.
Takže ja veľmi rada uvítam, a nie sú to len bilbordy, ale aj to, čo v centrách miest sa nachádza. Nebudem hovoriť také tie relatívne veľké mestá a dediny okolo Bratislavy. Ja keď tam prechádzam, tak je to fakt hrozné, a budem veľmi rada, keď samospráva bude mať túto kompetenciu. A nechcem teda, nemám reagovať na faktickú poznámku, ale určite je to aj o tom, že samospráva dostala obrovské množstvo kompetencií a vždycky budeme, budeme radi, budeme to radi plniť, ale prosíme teda štát, aby nám dal k tomu aj finančné prostriedky.
A ešte teda poslednú poznámku, čo chcem k tomu povedať. Tak ako to aj bolo povedané, my sa skutočne na samospráve potýkame s tým, že aj vychovať si kvalitných ľudí vôbec na to, my spravujeme obrovský majetok tohoto štátu, a teda ja to zoberem napríklad aj teda na tom stavebnom úrade, dokedy si vychováte človeka, ktorý je tam odborník, nemôžem ho poriadne zaplatiť a neni to také jednoduché, potom vám ho niekto zoberie a jako my sme, my sme často s problémami.
A poviem napríklad aj druhú vec takú, že trebárs dostať ekonóma do samosprávy neni jednoduché. My sme v takom stave, že keď vyjde niekto strednú ekonomickú školu, tak môže ísť kdekoľvek robiť, ale nie do samosprávy. Pretože samospráva má absolútne iné pravidlá a znova vychovávame ľudí tak, že ja by som sa určite rada a budeme sa určite pritom venovať aj 369, aby sme samosprávou sa komplexnejšie veno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, za reakcie. Ja len doplním nad rámec toho, že momentálne Slovensko – ako celý svet – bojuje s vírusom COVID-19 a zamestnáva to do značnej miery našu pozornosť, no súčasťou programového vyhlásenia vlády je aj reforma verejnej správy, s ktorou nevyhnutne súvisí, samozrejme, reforma samosprávy. Podľa mňa toto je vec, a poviem to úplne na rovinu a hádžem vám tu rukavicu, koaliční starostovia, starostky, primátorky a primátori, je vec, ktorej sa musíme venovať, lebo máme historickú šancu veci posunúť dopredu.
Tá reforma, ktorú začal Nižňanský, ak to takto môžem povedať, nie je dokončená a je treba v nej pokračovať. A nie je to len otázka politickej pohodlnej väčšiny, je to aj otázka odvahy a odbornosti. Vláda dostane na stôl nejaký materiál, premiér sa bude rozhodovať, ktorým spôsobom sa bude realizovať reforma verejnej správy a s tým súvisiaca reforma samosprávy.
Za seba hovorím, cesta je posilňovať samosprávy. Úplne súhlasím s vami, dámy, v tom, čo hovoríte, nemôžme len naváľať kompetencie na samosprávy a nedať im peniaze. Ale samospráva sa raz a navždy musí stať partnerom tejto vlády, ona nie je podriadená vláde, dokonca častokrát z tých ľudských skúseností, ktoré máme, stojí nad vládou, pretože podáva pomocnú ruku tam, kde vláda len začína rozmýšľať o tom, čo by mohla urobiť. Toto je proste fakt.
To celoplošné testovanie nám to ukázalo, my musíme podporovať samosprávu, lebo to súvisí nielen s otázkou regulácie, to súvisí s otázkami, ktoré sú oveľa širšie. To je otázka prostredia, kde žijeme, otázka výchovy mladých, otázka vzdelávania a otázka kultúry ako takej, ktorá vplýva na atmosféru v štáte. Na toto musíme pamätať, na toto treba tlačiť, a opakujem to, lebo je tu veľa aj starostov, aj primátorov, aj starostiek, aj primátoriek.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko je naozaj, žiaľ, kráľovstvom bilbordov. Ulice, fasády, prírodu pri diaľniciach nám zasiahla naozaj reklama, ktorá púta pozornosť a zarába na našich pohľadoch. Myslím si, že táto absolútne tvrdá regulácia, za čo ďakujem kolegom, je absolútne nevyhnutná. Častokrát momentálne kritizované hlavné mesto prejdeme, má plus-mínus 2 000 legálnych bilbordov a okolo 500 nelegálnych. Tie, samozrejme, sa nedajú úplne presne identifikovať a tam sa samospráva potýka s tým najväčším problémom, a to je ich odstraňovanie. Samozrejme, aj tých nelegálnych.
Ja som tiež predstaviteľ samosprávy, som aj mestským poslancom v hlavnom meste a vnímam to ako absolútny problém už aj z toho hľadiska, že bilbordy ako reklamný smog je naozaj za hranou. Na každom rohu narážame na reklamu, či už ideme peši, v dopravnom prostriedku alebo automobilom.
Vizuálny smog nie iba ničí a znižuje hodnotu nášho verejného priestoru, ale aj častokrát aj ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Dlhé rady bilbordov, megabordov, city lighty, nelegálne, pololegálne bilbordy, naozaj je toho množstvo. Bratislava je tým veľkým príkladom. Útočia na naše zmysly, naozaj častokrát zakrývajú výhľad na kultúrne pamiatky a históriu. Mnohokrát som si povedal, v čom je iné, keď ideme do iných miest, ako je Viedeň, alebo do Holandska, alebo kdekoľvek do západných krajín, ako to na nás pôsobí, že tam naozaj také množstvo tej reklamy z každej strany na nás neskáče a naozaj veľmi je to príjemné psychologicky.
Nenechajme si privatizovať náš verejný priestor, naozaj vzhľad námestí v hlavnom meste Bratislavy alebo kľúčových dopravných tepien by mal byť pre nás jednou z priorít, hlavne predstaviteľov samospráv.
Tak ako sa nám podarilo regulovať hazard, verím tomu, že sa nám bude, podarí aj regulovať tieto bilbordy, a naozaj myslím si, že nielen hlavné mesto Bratislava, ale aj všetky obce a mestá na Slovensku si zaslúžia, aby ten vizuál bol trošku pre tých občanov a nie, aby naozaj na nás z každej strany tá reklama vyskakovala. Žiaľ, bežným koloritom našich miest naozaj sú neni tie historické pamiatky, ale reklama.
Tak ako tu aj podpredseda pán Šeliga spomínal, som rád, treba posilniť tie samosprávy, samosprávy nemajú byť žiadnym podriadeným štátu alebo vlády, samospráva má byť partner, s ktorým sa bude diskutovať. Dnes tie samosprávy majú absolútne zviazané ruky na odstraňovanie aj tých nelegálnych bilbordov. Ten schvaľovací proces, naozaj, keď sa dnes rozhodol niekto alebo v minulosti mať ten bilbord, žiaľbohu, mal, či legálny, alebo nelegálny. Dnes je nástroj na to, a plne ho podporujem, aby sme posilnili tie samosprávy a aby sme spravili tú tvrdú reguláciu s bilbordmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem sa pridať k podpore tohto zákona. Veľmi sa mu teším, nielen kvôli tej estetickej otázke. Naozaj, keď cestujeme napríklad do Liptovského Mikuláša popri diaľnici, popri cestách je to naozaj také, také až, namiesto stromoradia máme tam nekonečné rady rôznych plagátov, ktoré sú častokrát už dva roky nemenené a je to veľmi škaredé. Ale ešte chcem upozorniť aj na to, že naozaj je to aj bezpečnostné riziko, pretože nás to odpútava pri tom šoférovaní a bráni nám, bráni nám to plne sa sústrediť na tú cestu.
Takže ja veľmi vítam túto úpravu a teším sa a veľmi rada tento zákon podporím. Ďakujem, kolegovia.