23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ľuboš, fajn, ďakujem pekne za túto rozpravu. Takisto sa prikláňam k tejto legislatíve, ale dovolím si povedať jednu vec. Cestujem po svete, všimol som si, že sú krajiny, kde je absolútne zakázaná vizuálna reklama, ako napríklad Nórsko alebo severské krajiny, a chcel by som sa vrátiť teraz k tomu, čo tu už odznelo viackrát, a to bola, to bol problém hlavného mesta Bratislavy.
Viem, že ten vizuálny smog je všade, ale Bratislava ako taká je naj, najviac postihnutá touto problematikou. A neviem, či ste si všimli, vždycky vlastne, keď sú kampane, nielen tie, tie, tie reklamné kampane tovaru, ale však sú aj politické kampane, tak vždycky pred voľbami tam vidíme veľa politikov a vidíme tam aj mestských politikov. Takže dva roky dozadu sme tam stále mohli vidieť primátora a ten tím jeho, tím Vallo, a ten pán primátor je tam dneska už druhý rok, ale ja nemám pocit, že by sa nejakým spôsobom znižoval počet tých bilbordov a reklamných plôch v rámci, v rámci nášho hlavného mesta. Takže aj keď my pripravujeme aj novú legislatívu, tak je to, vždycky to bude aj o kompetentných ľuďoch a ich záujme meniť vlastne alebo meniť tú problematiku. Tak v podstate aj keď im dáme do ruky ten nástroj, ten legislatívny, tam kde bude vôľa, tak tam bude aj cesta.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Myslím si, že tu nie je žiaden kolega, ktorý by povedal, že nemáme problém s mediálnym smogom. Tu je otázka, ako sa to bude dať naplniť. Ono tú kompetenciu samospráva mala vždy, lebo podľa zákona 369 dávala záväzné stanoviská ku všetkým stavbám. Čiže ten prvý vstup tam bol. A potom naplnenie bol, napr. špecializovaná štátna správa, boli tam stavebné úrady, možno to bolo trošku jednoduchšie, lebo oni, tí úradníci, už presne robili tak, ako im zákon dával.
To znamená, že bude priestor v ďalšom, v ďalšej, v ďalšom povedzme postupe tej legislatívy možno hodnotiť tento proces aj so ZMOS-om, s úniou miest, aby vlastne ako, aby vlastne primátori aj starostovia cez tieto svoje združenia povedali, kde je problém a ako naplniť odstránenie a vlastne riešiť tie problémy procesné v zmysle zákona s reklamami. Čiže v konečnom dôsledku toto bude, myslím si, že alfa-omega, lebo aj keď zákon bude dobrý a nebude ho mať kto naplniť, nebudú odborníci v tejto oblasti, tak zase budú tie naše snahy márne. A návrat k 369-ke, myslím si, že to je alfa-omega a povedať si, ako vlastne do budúcnosti bude samospráva aj štátna správa a vlastne všetky tieto procesy vyzerať. A myslím si, že toto je alfa-omega reformy, ktorá, ktorú vlastne je potrebné urobiť, pretože aj zákon 369 z roku ´90 je už, nechcem povedať zastaralý, ale určite ho treba, treba obnoviť v zmysle tých skúseností, ktoré, ktoré, ktoré vlastne tí starostovia aj primátori majú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani Drábiková, áno, správne ste poznamenali, bezpečnosť cestnej premávky je častokrát ohrozená tiež týmto vizuálnym smogom, hlavne keď vidíme, že sú aj tie rôzne reklamy, ktoré blikajú.
Pán Goga, vy ste spomenul aj hlavné mesto Bratislava a primátora s tímom Vallo, ktorý bol teda na týchto bilbordoch. Áno, keď sa ho pýtali, že bude aj on bojovať pred voľbami s vizuálnym smogom, tak povedal, že najprv musí byť na tých bilbordoch, aby ho ľudia zvolili, aby ho poznali, potom ich zruší. A ja verím, že aj vďaka tomuto zákonu dostane tá samospráva do rúk ten nástroj, ako to efektívne budeme vedieť, tú reklamu, rušiť a naozaj z Bratislavy spravíme jedno pekné, krásne mesto. Zaslúži si to.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Len v krátkosti teda ešte som sa chcel vyjadriť k tomu, čo tu zaznelo na koniec.
Pán Goga, Bratislava, máte, samozrejme, pravdu, tu by som sa chcel trošku zastať súčasného vedenia mesta, s nimi sme boli vo veľmi úzkom kontakte a naďalej sme pri príprave tohto zákona, čiže viacero tých opatrení, ktoré je v tej novele, tak vychádzajú práve aj z konzultácií s nimi. A ja tu situáciu poznám, oni veľmi intenzívne pracujú na tom, aby tú situáciu v meste riešili. Takže to len na informovanie.
A plus tam zaznelo vlastne to, že politici sú pred voľbami na bilbordoch. Áno, sú a osobne si neviem ani predstaviť, že teda tam nebudú. Neviem, či vznikne takáto nejaká zhoda všeobecná, že pred voľbami sa všetci dohodneme, že nebudeme na bilbordoch. Skôr naozaj vidím tú cestu v tom, ako to efektívnejšie regulovať.
Zita, ešte k tomu, čo hovoríš, vlastne to je to, čo sme riešili. Máš úplnú pravdu, je. Zase chcem povedať ešte možno to, čo som nepovedal, tá novela bola konzultovaná so ZMOS-om, súhlasia s tým, podporujú to, ale viem aj to pozadie ako keby toho, s čím sa tie mestá, obce naťahujú. Takže súhlasím s tým, že tá realizovateľnosť je, ale zaslúžila by si, samozrejme, ešte nejaké vylepšenia.
Na záver chcem povedať jednu dôležitú vec teda, že často, keď sa tu aj prijímajú nejaké zákony, tak sa vytvoria veľké očakávania. Aj tu, samozrejme, zazneli, prirodzene, proste konštatovania teda, že konečne prichádza nejaký návrh, ktorý ten problém vyrieši. Bol by som veľmi opatrný, a teraz to nehovorím preto, že znižujem nejakú hodnotu toho, čo sa predkladá, samozrejme, ale problém s bilbordami tu vznikal x, y rokov. Toto nie je, toto nie je šibnutie čarovného prútika, ktoré ho vyrieši, opäť bude trvať x, y rokov na to, aby sme ten problém vyriešili, aby sa dostal do nejakých koľají. Toto je jeden z nástrojov, ktorý to umožní.
A úplne na záver, teda veľmi pekne ďakujem za konštruktívnu debatu. Zazneli tu zaujímavé nápady a ja budem veľmi rád, respektíve rád využijem ten priestor, ktorý vlastne teraz ponúka ten legislatívny proces, aby sme ešte nejaké veci doladili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanci Marian Kotleba, Martin Beluský, Miroslav Urban, Ondrej Ďurica predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.
Cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu liekov pre deti, zdravotne znevýhodnené deti a starobných dôchodcov.
V navrhovanej novele sa rušia limity spoluúčasti pre predmetné skupiny poistencov, z čoho vyplýva, že títo poistenci nebudú doplácať za lieky, zdravotné pomôcky a dietetické potraviny žiadnu sumu. Viac potom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 375). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z legislatívno-formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon."
V zmysle uvedeného vyplýva, že štát ako garant práva a sociálneho zabezpečenia nielen pre najzraniteľnejšie skupiny ľudí by mal byť schopný zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť od začiatku až do skončenia jej trvania. To znamená od potrebného lekárskeho zákroku až po užívanie liekov, ktoré lekár pacientovi predpíše.
Väčšina starobných dôchodcov bola v minulosti zamestnaná a poctivo si platila dane a sociálne poistenie. Robili to s vedomím, že na jeseň ich života sa štát ako sociálny garant o nich postará a zabezpečí im takú opateru, ktorú potrebujú. Nemôžu za to, že vďaka nezodpovedným vládam sa sprivatizovalo a vykradlo takmer všetko vrátane slovenského zdravotníctva. Dnes trpia a platia na nezodpovednosť tých, ktorí tento stav zavinili. Častokrát sa tak rozhodujú medzi tým, či si kúpia jedlo, ošatenie, zaplatia dane či poplatky za energie, alebo si kúpia lekárom predpísané lieky.
Treba si uvedomiť, že sa aj dnes vyplácajú dôchodky dôchodcom vo výške almužien. Aj keď dôchodcovia poctivo pracovali, pracovali veľakrát za nižšie mzdy, čo sa im dnes odzrkadľuje na výške ich dôchodku. Rovnakú situáciu zažívajú aj invalidní dôchodcovia. Častokrát sú odkázaní na pomoc svojich blízkych, aby ako-tak prežili. Napriek ich zdravotnému postihu sa vo väčšine prípadov sa snažia zamestnať a rovnako začleniť do spoločnosti. Preto nie je dôvod znevažovať ich aktívny prístup a zaťažovať ich ďalšími výdavkami na predpísané lieky či iné pomôcky a potraviny.
Poslednou kategóriou poistencov, ktorí by nemali platiť doplatky za predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, sú deti v predškolskom veku a deti so zdravotným postihnutím do 12 rokov života. Predmetným oslobodením poistencov od platenia doplatkov za lieky, pomôcky a potraviny sa docieli to, že peniaze, ktoré rodičia museli a musia na lieky vynaložiť, použijú na kvalitnejší a lepší život pre svoje deti.
Tento návrh bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Zároveň však bude mať pozitívny vplyv na kvalitu života detí, invalidných a starobných dôchodcov a zlepší im finančnú situáciu, ktorá im umožní využiť finančné prostriedky napríklad na kvalitnejšie, kvalitnejšiu stravu alebo bývanie.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem svojmu bývalému kolegovi za perfektný prednes a myslím si, že tuná nejde o žiadnu politiku, politikárčenie, ale o dobrú vec. A ja si myslím, že keby sme sa povzniesli nad toto všetko, tak tento zákon musíme podporiť. Ja osobne ho podporím a verím, že prestaneme do zdravia, zdravotníctva a ochrany detí ťahať zákon a takto isto sa zachovajú aj ostatní kolegovia.
Maťo, ďakujem za tvoj prednes.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela prihovoriť z tých kategórií vymenovaných, ktorí skutočne sú aj odkázaní a veľmi by im pomohla takáto pomoc zo strany štátu, tak by som chcela zdôrazniť hlavne tú kategóriu dôchodcov, pretože vo svojom okolí skutočne poznám veľa známych a priateľov, ktorí sú na tom veľmi zle. Samozrejme, že čím je vek vyšší, tým je zdravie chatrnejšie, tým sú viacej odkázaní na lieky a tieto lieky sú stále drahšie a drahšie, dôchodky veľmi nízke. Takže veľmi, veľmi by im to pomohlo. Poznám ľudí, ktorí bez toho, aby sme im pomohli mesačne nejakým príspevkom, nevedia prežiť z mesiaca na mesiac. Skutočne, verte to. Viete, nám poslancom, ktorí máme zabezpečený príjem, niekedy sa to nechce veriť a to je tak, že sýty hladnému neverí. Preto sa ja veľmi prihováram a tento zákon považujem za mimoriadne dôležitý ako sociálny zákon.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za faktické poznámky. Ďakujem za podporu.
Chcem ešte povedať jednu vec, že v podstate rovnaký alebo podobný zákon bol predložený aj v minulom volebnom období aj našou stranou. Bola to iniciatíva aj dnes koaličnej strany SME RODINA. Podobný dokonca zákon je aj na rokovaní dnešnej schôdze, ktorý bol síce preložený, je teraz na konci schôdzi, čiže zrejme tam ešte prebieha nejaká diskusia, či áno, v akej miere a ktoré veci možno sa ešte budú meniť. Ale ja verím, že výsledkom tejto schôdze bude či už schválenie nášho zákonu, alebo schválenie zákona koaličnej strany, alebo teda ministerstva zdravotníctva a že naozaj pomôžeme tým ľuďom, ktorí reálne tú pomoc potrebujú, aby sme naozaj nerobili politiku na ľuďoch, ktorí si to nezaslúžia.
Ďakujem pekne.