23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, kolega Tomáš Lehotský zhrnul viac-menej všetko, čo som chcel povedať, ostalo mi tu takmer, takmer nič. Ale povedali ste, že berieme si príklad z USA. No, áno, my si berieme príklad. Vy si beriete príklad, bohužiaľ, len ten jediný, ktorý nie je úplne dokonalý. A neviem si predstaviť Američanov pochodujúcich v Hlinkových gardách, respektíve v ich prípade možno s hákovými krížmi po námestiach a hajlujúcich a tak ďalej. Čiže nebudem už rozvíjať, keď povedal tu kolega Lehotský. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, dámy a páni, práve sme boli svedkami, akým spôsobom sa tu idú fašisti legalizovať. Poďme po poriadku.
Tak najprv, na jednej pôde sa tu hrajete na kajúcnika, kedy sa ospravedlňujete za mladícku nerozvážnosť a ospravedlňujete sa za činy, ktoré ste urobili v minulosti, čo prakticky aj vítam, no na druhej pôde, tu v pléne Národnej rady idete svoje činy fašistické, okorenené legalizovať a podporovať. Zvrátené, týmto ste sa opäť iba podpísali ako pokrytec.
Som za slobodu slova, som za rozličné názory na vec, nie však za prekrútené fakty, dezinterpretácie a dezinformácie, pán Mazurek. Máte k tomu veľmi blízko, k dezinformáciám, posúvate tieto hoaxy ľuďom, ktorí to posúvajú, samozrejme, ďalej. Iba pripomínam, že šírenie poplašnej správy je trestné. Navádzate ľudí k páchaniu trestného činu. Presne kvôli takémuto jednému hoaxu, kedy podľa vás útočník vo Vrútkach bol Róm, budete mať sedenie u vyšetrovateľa. Pán poslanec, len opatrne!

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Mazurek, áno, počúval som vás veľmi zodpovedne a teda dôkladne, ale tú demokraciu si vy vykladáte naozaj po svojom. Ale poďme naozaj k meritu veci, demokracia podľa modelu Ameriky.
V poriadku, ja som žil, teda nie žil, bol som v Amerike a viem, ako fungujú tie právne princípy, pretože tam, žijú tam moji kamaráti alebo teda jeden z najlepších kamarátov, ktorý je právnik a vysvetľoval mi skutočnú demokraciu po právnej stránke. Ale aj demokracia má svoje hranice, presne ako povedal pán poslanec Osuský. Za hlúpy názor ani jeden Slovák nejde do basy, do väzenia. To je to, čo vy vravíte, a to, čo ste rozprávali tuto pred pultom, že aby ľudia za hlúpe názory išli do basy? Nie, ani jeden obyvateľ Slovenskej republiky za hlúpe názory do basy nešiel, pán Mazurek, s týmto nemôžem absolútne súhlasiť. Ale vyjadrovať demokraciu slova alebo slobody, ak máte fašistické, násilnícke, vulgárne reči na adresu ľudí, napríklad aj na adresu ľudí, Rómov. To za toto ľudia nemajú ísť do basy?
Poďme ďalej, to je opodstatnené a to je fakt, že ľudia, ktorí hanobia rasu a majú rasistické reči, tak za to ľudia musia ísť do basy, pán Mazurek. Vy si vykladáte ten naozaj zákon podľa vás, vy by ste si ho tak predstavovali, tak si to vy naozaj želáte, ale takto to určite, dúfam, že neprejde. A čo vaša minulosť, vykrikovanie, opakujem ešte raz, vykrikovanie, rasistické reči, hanobenie rasy, to je normálne? Pán Mazurek, však poďme do minulosti, vy ste boli odsúdený za rasistické reči práve v rádiu Frontinus o Rómoch, však vy máte takú bohatú minulosť a vy sa teraz idete tváriť, že za toto ľudia by nemali ísť do basy? Čiže to je tá demokracia podľa modelu Ameriky? Ako pri všetkej úcte, pán Mazurek, naozaj pri všetkej úcte, toto nemôžete myslieť vážne. (Reakcia z pléna.)
Pán Mazurek, ja viem, vy ste, opakujem, neskutočný demagóg a máte dar reči, ale za toto ľudia musia ísť do basy a ja verím tomu, že aj na vás príde raz spravodlivosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, Miňo, sloboda slova, no, ja si myslím, že už nie je ani sloboda písma, lebo ako som študoval rozsudky Slovenskej republiky, tak väčšina ľudí, ktorá bola odsúdená za prejavenie nejakého názoru, tak bola skôr odsúdená za to, že prejavili svoj názor písomne na nejakej sociálnej sieti. A naozaj mi príde nemiestne, aby v dnešnej dobe sme niekoho odsúdili a nebodaj posadili do väzenia za to, že napíše niečo na sociálnej sieti, čo sa niekomu nepáči.
A ďalšia vec, veď tí ľudia podľa Trestného zákona ani už nevedia, čo môžu povedať a čo nemôžu povedať, lebo o tom neurčuje už zákon, ale o tom určuje znalec. A väčšinou ten znalec je, samozrejme, zaplatený už nejakým orgánom. Čiže ten človek, ktorý si prečíta Trestný poriadok, nevie, čo povedať alebo napísať môže a čo napísať nemôže, a preto na Slovensku odsudzujú ľudí za názory, pretože sám vyšetrovateľ im povie, že im hrozí trest od štyroch do ôsmich rokov, ale ak zobere podmienku alebo finančný trest, tak jednoducho po zaplatení tejto pokuty sa na neho hľadí ako na netrestaného. A to v dnešnej dobe podľa mňa je naozaj neprijateľné.

Pán Mazurek, každý váš prejav je silne emotívnym a je to doslovne zážitok, len škoda, že ten obsah je taký, s ktorým ja nemôžem súhlasiť. A keď už ste v tzv. tranze, prosím vás, chcem sa spýtať, keď ukazujete prstom na mňa, že ľudia majú byť odsúdení a zavretí, chcem sa spýtať, prečo ja? Ja si každého z vás tu vážim, ku každému pristupujem rovnako, nemám tu nepriateľov a ak chcete na niekoho ukázať, kto má špinu za rukami a za nechtami, tak, prosím, nie na tých ľudí, ktorí tu teraz sedia, lebo to sú čestní ľudia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, začnem zostra.
Pani Remiášová, vy ste to vôbec nepochopili, ale s úctou k vášmu veku ja už na toto nebudem reagovať.
Páni poslanci Lolek a Bolek, teda Pollák a Herák, čo ste povedali, to je jednoducho neuveriteľné, to, že ma obidvaja posielate do basy za môj názor. To presne deklaruje to, kto v tejto sále je skutočný fašista. Ale mne sa páčil, pán Pollák, na vás ten názor, alebo Peťo, keď ti môžem takto hovoriť, ty si mi tiež minule tykal, ty si za slobodu slova, ale nie za dezinformácie a nepravdy, a toto je presne to, o čom som hovoril. Žiaden štát nemôže ľuďom určovať, čo je a čo nie je pravda. A to je fašistický názor, lebo, pretože fašisti, komunisti, totalitné režimy, tí diktovali, čo je a čo nie je pravda. A opak toho je to, čo som tu hovoril ja. Aby sme si to vysvetlili.
Pán poslanec Herák, vy hovoríte, že za hlúpy názor nikto na Slovensku nejde do väzenia. A čo je popieranie holokaustu? To je úplne hlúpy názor, ale ľudia za to chodia do väzenia, čiže zase ste mali nepravdu. A toto je presne to, o čom som hovoril. To, že nejaký hlupák povie, že niečo v histórii sa nedialo, no dobre, povie to, je to hlúpe, môžete naňho ukázať prstom, ale on nikoho neposiela do nejakého tábora, len povedal hlúposť a toto je presne to, o čom som hovoril a nikoho nehanobil.
Pán poslanec Lehotský, vy hovoríte, že žiadne slovenské bratstvo neexistuje. Ja chápem, že vy to vôbec nechápete, je to úplne, úplne v inej dimenzii myslenia, čo, my dvaja. Ale hovoríte o tom, že USA nemá historickú skúsenosť s totalitou. USA, kde bolo otroctvo, USA, kde pochodoval Ku-klux-klan v miliónových pochodoch po uliciach, USA nemali skúsenosť s totalitou? Veď keď poviete nejaký, veď keď poviete nejaký argument, tak aspoň trošku racionálny, pán Lehotský! Čiže áno, nemá skúsenosť s fašizmom a komunizmom, no dobre, má skúsenosť s ešte horšou totalitou, no malo otroctvo, Indiánov a ďalšie veci, ale veď to nie je predsa argument. (Výkriky z pléna.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás....

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Poprosím vás, vrátenie... (Ruch v sále.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni (reakcie z pléna), poprosím vás, páni, o pokoj. 30 sekúnd naspäť pánovi Mazurekovi.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Pán Pročko nepovažuje otroctvo za totalitu, ale dobre, v poriadku.
No a hovoríte o tom, že v Európe máme skúsenosti s týmito totalitnými režimami, lenže viete, v čom je rozdiel? Aj v USA boli tie fašistické, komunistické hnutia, ale nikdy nezískali moc, zatiaľ čo v Európe tú moc získali. A v Európe a v Amerike bol ten rozdiel, že v USA ich nechali voľne pôsobiť a ukázať sa a v Európe ich posielali do väzenia a trestali ich všetky tie štáty a tu vyhrali. Čiže Amerika si s nimi poradila vďaka slobode slova a Európa prehrala kvôli tomu, že slobodu slova nemala. To je môj názor, môžete to rešpektovať.
A, pán Osuský, ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Pokoj. Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako začnem hovoriť to, čo mám pripravené, pár slov predkladateľovi a obhajcovi tohoto návrhu zákona.
Pán Mazurek, vy hovoríte zas, že človek nemá byť trestaný za vyslovenie hlúpeho názoru. Tak sa teda vráťme do roku 2015, aj keď ste sa za to ospravedlnili a urobili nejaké kvázi pokánie, tak si povedzme, k čomu vtedy došlo, aký môže mať dôsledok, aké môžu mať dôsledok nejaké slová, ktoré sú vyslovené. Vy svojím blasfemickým revom ste vtedy jednoznačne prispeli k tomu, že tu bol vyprovokovaný útok na štyri moslimské ženy a tri maličké deti. Na základe toho, čo ste vy tam kričali, na ne lietali kamene a keby boli trafili niektorého z tých malých detí, mohlo to mať teda naozaj fatálne následky. A tieto dva javy, medzi tými dvomi javmi neexistuje len nejaká náhodná korelácia, medzi tými existuje jasná príčinná kauzalita. Pretože vy ste niečo kričali, teda boli to akože len slová, ktoré by nemali byť trestné, a na základe toho došlo k nejakému skutku, ktorý mohol fatálne skončiť. Takže treba byť opatrný s takými rečami, že nejaké slová nemôžu mať nejaké fatálne následky.
No a teraz k tomu návrhu zákona. Členovia a dnes už aj bývalí členovia extrémistickej politickej strany, ktorí tvrdia, že nie je extrémistická, navrhujú zrušenie extrémistických trestných činov a priestupkov. Neviem si predstaviť lepší dôkaz o tom, veď sú sami extrémisti. Poďme sa na ich návrh pozrieť detailnejšie.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzajú, že cieľom predloženého návrhu je zaviesť ochranu úplnej slobody prejavu obyvateľov, vychádzajúcej z čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Je pravda, že takto deklarovaný cieľ znie o trochu lepšie, ako keby bolo pravdivo uvedené, že cieľom návrhu je podpora extrémizmu a beztrestnosť extrémistov, ktorí sú len predkladateľmi tohoto návrhu.
Len pre úplnosť pripomeniem, že tu Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona za rasistické výroky v rádiu Frontinus. Marian Kotleba bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd podľa § 421 Trestného zákona za rozdávanie šekov s rasistickou a nacistickou symbolikou. Stanislav Mizík bol trestne stíhaný za spáchanie trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona a za výrobu extrémistického materiálu podľa § 422a Trestného zákona za šírenie nenávistných výrokov. Trestu unikol, lebo sa nepodarilo preukázať, že ten príspevok uverejnil on sám. Keby bol chlap, tak by sa k tomu prihlásil.
Niet preto divu, že sa páni zamerali práve na tieto trestné činy, ktoré navrhujú zrušiť. Mimochodom, zrejme nie je náhoda, že ten návrh prichádza práve v čase, kedy sa ešte nerozhodlo právoplatne odsúdením Mariana Kotlebu. Ak by totiž tento návrh bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred tým, ako by rozhodol Najvyšší súd, znamenalo by to pre Mariana Kotlebu úplnú beztrestnosť. Dobre počujete, úplnú beztrestnosť. Niet totiž trestného činu bez zákona a retroaktivita v prospech páchateľa je v trestnom práve prípustná.
Vráťme sa ale k odôvodneniu, kde argumentujú ochranou úplnej slobody prejavu. Ide totiž o najtypickejší argument extrémistov, ktorí ale, žiaľ, neraz preberajú aj iní, dokonca tí, ktorí by mali extrémizmus vyšetrovať. Žiadna sloboda nie je úplná, ako mylne tvrdia predkladatelia. Takéto tvrdenie je znakom nepochopenia fungovania demokratického právneho štátu.
Moja sloboda sa končí tam, kde začína sloboda druhého, povedal kedysi John Locke a mnohí ďalší. Alebo ešte inak: Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosa. Každá sloboda má svoje hranice vrátane slobody prejavu, čomu zodpovedá aj znenie čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorý sa aj navrhovatelia odvolávajú. Ale v ods. 3 je jasne uvedené, že slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. A práve obmedzenie šírenia extrémizmu je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práva a slobôd iných, ale aj bezpečnosti štátu a verejného poriadku. To nie je žiadna totalita, ako sa snažia navrhovatelia podsunúť, ale, naopak, demokracia, v ktorej ide sloboda ruka v ruke so zodpovednosťou a v ktorej sa chránia práva všetkých, nielen vybranej, vyvolenej skupiny obyvateľov.
Aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd je v čl. 10 uvedené, že každý má právo na slobodu prejavu, ale aj to, že výkon tejto slobody, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti okrem iného v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti či na ochranu práv iných. Okrem toho je v dohovore v čl. 17 uvedené, že nič v tomto dohovore sa nesmie vykladať ako oprávnenie pre štát, skupinu alebo osobu vykonávať činnosť alebo uskutočniť skutok s cieľom narušiť práva alebo slobody v dohovore zakotvené, alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než je stanovené v dohovore.
Európsky súd pre ľudské práva taktiež nepovažuje a priori za porušenie dohovoru, ak sú nenávistné prejavy trestané dokonca aj trestom odňatia slobody, a teda ak štát považuje určité prejavy za trestné z hľadiska Trestného práva. Európsky súd pre ľudské práva napríklad uviedol: "Tolerancia a úcta k rovnakej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí predstavuje základ demokratickej pluralitnej spoločnosti. Napriek uvedenému môže byť z principiálneho hľadiska nevyhnutné v niektorých demokratických spoločnostiach postihovať alebo dokonca brániť takým formám prejavu, ktoré sú založené na netolerancii, ktoré šíria, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť... za predpokladu, že akékoľvek uložené formálne požiadavky, podmienky, obmedzenia alebo sankcie sú primerané legitímnemu sledovanému cieľu." Ide o prípad Erbakan proti Turecku, rozsudok bol 6. júla 2006, ods. 56.
Trestné stíhanie extrémistických prejavov teda nie je ako také ani v rozpore s ústavou, ani dohovorom, ani judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Niektorí si možno povedia, že ide "len" o slová či symboly. Lenže tieto slová a symboly nie sú nevinné a ich šírenie má svoje reálne dôsledky. Medzi tie najzávažnejšie súvislosti s predmetnými trestnými činmi patrí podnecovanie k nenávisti voči skupinám obyvateľov, ktoré šíritelia považujú z nejakého dôvodu za tých druhých, za nepriateľov, či dokonca menejcenných občanov. Aby k takýmto nenávistným činom nedochádzalo, je nutná prevencia. A tá prevencia spočíva aj v tom, že sa niektoré extrémistické prejavy považujú za trestné činy či tie menej závažné za priestupky a ich páchanie sa trestá.
Mimochodom, uvedená skupina poslancov navrhuje v ďalšom článku (tlač 378) aj zrušenie extrémistických priestupkov, teda požaduje absolútnu beztrestnosť šírenia extrémizmu, čo je absolútne neakceptovateľné.
Navrhovatelia v dôvodovej správe ako vzor uvádzajú Spojené štáty americké, čo je naozaj pomerne zaujímavé a paradoxné, pretože pri každej inej príležitosti považujú práve Spojené štáty priam za triedneho nepriateľa. Ide tak len o ďalší príklad alibizmu. Veď práve v tomto týždni pri príležitosti prijímania bezpečnostnej stratégie sme si vypočuli toho o Spojených štátoch z úst predkladateľov toho naozaj dosť.
Píšu, že tamojší model sa osvedčil a samoregulačný efekt spoločnosti vytlačil všetky pochybné alebo nenávistné skupiny obyvateľstva na úplný okraj spoločnosti. Paradoxne bol tento návrh predložený Národnej rade len deň po tom, kedy v USA vtrhli Trumpovi priaznivci do budovy Kapitolu a skončilo sa to okrem iného stratou siedmich životov. Aj toto je totiž dôsledok "len" šírenia slov. Len pripomeniem, že poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík tieto udalosti, ktoré sa odohrali v Kapitole, pochválil a tým, ktorí tam vnikli, v podstate vyjadril podporu.
Ďalším negatívnym príkladom toho, čo môže spôsobiť, čo môžu spôsobiť slová, je prípad Jaromíra Baldu, ktorý sa stal prvým odsúdeným v Českej republike za teroristický útok. V lete 2017 totiž zoťal dva stromy, ktoré padli na železničnú trať a len vďaka duchaprítomnosti vlakvedúceho či strojvodiča nedošlo k nejakým obetiam na životoch. Snažil sa to nafingovať ako dielo moslimov, aby z nich ľudia mali strach. Jeho čin bol dôsledkom politiky SPD, strany SPD Tomio Okamuru, ktorá šírila nenávisť aj voči tejto skupine ľudí. A všetci, ktorí máme pamäť, si dobre pamätáme, že práve voči týmto skupinám ľudí u nás šírili a šíria nenávisť práve predkladatelia tohto návrhu novely zákona. Aj v tomto príklade je vidno, aké reálne dôsledky môže mať šírenie nenávisti hoci "len" verbálne. Aj holokaust a genocída Tutsiov, jedného milióna Tutsiov v Rwande začali slovami.
Na záver sa chcem vyjadriť všeobecne že k extrémizmu a k jeho vzťahu k slobode prejavu. Extrémizmus je v súčasnosti obrovským spoločenským problémom, ktorý naberá na sile, a to nielen na Slovensku. V Európe sa množia extrémistické útoky. Ak nebudeme extrémizmus potláčať už v jeho zárodku, môže prerásť do násilných činov. Situáciu zhoršuje v posledných rokoch rozmach internetu a sociálnych sietí. Extrémizmus sa u nás dostal, žiaľ, aj do zákonodarného zboru a výsledkom toho je aj tento legislatívny návrh.
Znepokojuje ma v tejto súvislosti aj akékoľvek zľahčovanie extrémizmu či oslabovanie štruktúr, ktoré sa majú venovať jeho vyšetrovaniu. S takýmito krokmi zásadne nesúhlasím. Naopak, domnievam sa, že boj proti extrémizmu by mal byť v Slovenskej republike prioritou a mala by sa mu venovať zvýšená pozornosť. Ak by sa tak dialo už skôr, myslím, že by sme na tom neboli až tak zle, ako sme na tom v súčasnosti. Extrémizmus je veľkou hrozbou pre demokraciu, aj keď sa niektorí extrémisti snažia svoje aktivity vydávať, naopak, za boj za demokraciu, čo považujem obzvlášť za odporné.
Ctím si slobodu vrátane slobody slova, nie som však zástancom bezbrehej slobody slova, najmä ak som väčšinu života prežil počas vlády režimu, ktorý slobodu slova všemožne obmedzoval a potieral. Ale ani naša ústava, ani Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani Európsky súd pre ľudské práva nepovažujú slobodu prejavu za bezbrehú.
Nestotožňujem sa ani s argumentom, že extrémistov nemáme stíhať, lebo z nich urobíme martýrov. Prax dokazuje opak. Trestné stíhanie je veľmi efektívne na elimináciu extrémizmu. Ak aj nejakého martýra vyprodukuje, jeho gloriola martýra dlho nevydrží.
Je na nás, aby sme určili, kde budú hranice slobody prejavu, je však našou povinnosťou chrániť demokraciu pred tými, ktorí ju zneužívajú a snažia sa o jej oslabenie či odstránenie. Práve preto som za zachovanie extrémistických trestných činov a priestupkov, za zachovanie špecializácie orgánov činných v trestnom konaní na ich vyšetrovanie a vôbec za limitovanie slobody prejavu tam, kde je to nevyhnutné na ochranu práv iných a zachovanie demokracie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa dotknem len v podstate, v podstate len toho hádzania tých kociek, ktoré spomenul pán poslanec Benčík. A teraz nebudem hovoriť ako politik, ale ako, v prvom rade ako osoba žijúca na Slovensku, ale hlavne ako otec.
Pán Mazurek, vy ste hádzali dlažobné kocky a vykrikovali ste, teraz je to nadávka, vášho Alaha. Pozrel som si to video niekoľkokrát na YouTube, na sociálnych sieťach a skutočne som si to pozeral dlho, dlho, dlho, aby som pochopil tomu vášmu prejavu. No a teraz sa chcem opýtať, ale hlavne ako otec, ak za toto by ľudia nemali byť trestnoprávne stíhaní a nemali by ísť za to do väzenia, tak potom toto už považujem za totálnu hlúposť a za absurditu, pretože nadávať alebo kričať po moslimskej rodine, kde matka má dve-tri deti, ak sa nemýlim, mali obrovský strach a vy ako otec, lebo vy ste otec, pán Mazurek, však? Tak sa chcem opýtať, či toto je skutočne vzor pre vaše dieťa, pre vášho syna.
A ja verím tomu, pán Mazurek, že takto ste to možno v tom čase nemysleli, ale rozdiel medzi možno nami dvomi je ten, že ja som síce vyrastal istý čas v domove, dostal som kopec lásky, potom som išiel do pestúnskej starostlivosti. Vy ste ale boli od malička u vlastného otca, teda vyrastali ste v rodine, ale ten rozdiel medzi nami, vám asi evidentne chýbala láska. Možno, možno pozornosť, možno, možno venovanie sa. Pretože toto by ste ako občan, ale hlavne ako otec nikdy neurobili. Nikdy by ste toto neurobili, pretože tie deti matky moslimskej sa skutočne báli a mali strach. Čiže sa pýtam ešte raz: Za toto by ľudia, za tento prejav slobody slova, hanobenie rasy, vykrikovanie, by za toto nemali ísť do basy?
Naozaj si nalejme čistého vína, pán Mazurek, ale nechcem sa vás dotknúť, ale vy ste v prvom rade otec a potom až politik.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Benčík, vidím, že ste starý klasický Benčík. Zmenil ste, ako vidím, len účes. Konečne ste navštívil holiča či kaderníčku. Ajaj, joj, neviem, či ste neporušil opatrenie toho veľkého pána, čo nedodržiava životosprávu. Zažil som totalitu, socializmus. Keby som premenil len zopár slov z vášho prejavu, počúvam Vasiľa Biľaka na XIV. zjazde KSČ. (Reakcia z pléna.) Keď ste spomenul mňa, tak sa vás chcem opýtať, to sa mám bičovať za niečo, čo som neurobil, ako nejaký fanatický derviš alebo moslimský derviš, vojská Mahdího v Chartúme, v krajine Sudán? Toto mám robiť? Za to, čo som neurobil?
Jaj, ale som zabudol, vám nikdy nie je dosť. Pre Kisku a vašu stranu je potrebných nejakých desaťtisíc migrantov. Tak potrebujete teraz desaťtisíc jeden.
A tá hrozba internetu, o ktorej ste hovorili. Však vy ste v tej hrozbe ponorený po krk. Každú minútu v parlamente surfujete a šmírujete na facebooku.
Ďakujem.