23. schôdza

Kolegyne, kolegovia, nechcem nejako dlho zdržiavať, mám jeden legislatívnotechnický pozmeňovák. Dôvod, prečo až teraz v pléne, je ten, že boli sme obidvaja aj s pánom podpredsedom vlády zaneprázdnení a potrebovali sme si vyjasniť jednu pripomienku, ktorá vyplýva zo stanoviska parlamentnej legislatívy.
O čo ide? Ja nakoniec, samozrejme, prečítam ten pozmeňujúci návrh, ten normatívny text, ale v princípe nie jednotlivé členské štáty, ale Európska únia vyjednávala za členské štáty jeden medzinárodný dohovor. Ten medzinárodný dohovor sa všeobecne spomína v texte návrhu zákona s tým, že nejakým spôsobom bolo treba spraviť odkaz na ten medzinárodný dohovor, lebo on je automaticky súčasťou, alebo on tým, že ho Slovenská republika nevyjednávala, tak nie je v Zbierke zákonov, čiže my ho vťahujeme cez nariadenie Európskej únie a parlamentnej legislatíve sa nezdalo najvhodnejšie, aby sme ten odkaz spravili spôsobom, že dáme odkaz na dohovor a odkazujeme na nariadenie, že bolo to také troška mätúce, takže jediný zmysel toho pozmeňováku je to, že z toho slovíčka nad dohovorom, ten odkaz nedáme nad dohovor, ale v tej istej vete ho presúvame nad iné slovo, nad tej medzinárodnej organizácie, ktorá ten dohovor prijala.
To je v podstate všetko, je to, tam nie je viac čo vysvetľovať, ja teda prečítam ten pozmeňujúci návrh, v článku, alebo teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 bode 22 v § 31a ods. 3 sa nad slovami „dohovoru“ a „dohovore“ vypúšťa odkaz „7a)“ - je v úvodzovkách - a nad slovo „vlastníctva“ sa umiestňuje odkaz „7a)“, takisto v úvodzovkách.
Odôvodnenie som už uviedol. To je všetko, čo by som k tomuto chcel uviesť, a, samozrejme, ak chce niekto sa niečo spýtať alebo reagovať, tak veľmi rád ešte dovysvetľujem.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady, predložený návrh zákona reaguje na vyhlásený núdzový stav na postihnutom území našej republiky v súvislosti s opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19.
V čase obmedzenia slobody pohybu a práva uskutočňovať hromadné podujatia nie je možné zabezpečiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vykonávateľov programu starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy a lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj samotného ministerstva v potrebnom rozsahu, resp. v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z toho dôvodu sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru a zároveň v niektorých konaniach prerušiť plynutie lehôt priamo zákonom alebo umožniť správnym orgánom predĺžiť niektoré lehoty.
Nemožnosť zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve môže v niektorých prípadoch znamenať stratu ich spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dopady na tieto osoby vrátane ich rodín. Cieľom návrhu zákona je predísť ohrozeniu verejného zdravia, ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a negatívnym finančným, sociálnym vplyvom na subjekty uvedené v návrhu zákona, ktorých nesplnenie povinností by inak podliehalo sankciám.
Toľko také úvodné oficiálne slovo, pokiaľ bude širšia diskusia, dám k tomu podrobnosti. V tejto chvíli by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosil o to, aby ste prerokovali tento návrh a posunuli ho, pokiaľ sa tak rozhodnete, do druhého čítania.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol úvodné slovo v takom oficiálnom garde, a potom, myslím, že v rámci rozpravy, ktorá bude asi bohatšia ako pri predchádzajúcom zákone, objasnil niektoré veci, ktoré v súvislosti s týmto zákonom naozaj by mohli zaznieť.
Takže cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým transpozícia európskej smernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahu medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, reťazci. Smernica zavádza na úrovni Európskej únie minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami a členské štáty Európskej únie sú povinné ju transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov do 1. mája tohto roku.
Prístup k minimálnej harmonizácii v smernici umožňuje Slovenskej republike prijať alebo ponechať v platnosti prísnejšie vnútroštátne pravidlá na boj proti nekalým obchodným praktikám, ako sú pravidlá ustanovené v smernici, nie však pravidlá menej prísne. Transpozícia smernice si preto vyžaduje zmeny v zákone o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Tieto zmeny sa dotýkajú predovšetkým úpravy pojmoslovia, rozšírenia okruhu skutkových podstát, neprimeraných podmienok v obchode s potravinami a zakotvenia cezhraničnej spolupráce ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie, ako aj Európskou komisiou.
Okrem transpozičných úprav obsahuje návrh zákona aj úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe a reaguje na pripomienky Európskej komisie uvedené vo formálnej výzve 2020/4004 zaslanej Slovenskej republike pre nesúlad zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami s právom Európskej únie.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, toľkoto úvodné slovo, poprosím vás o prerokovanie tohto návrhu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 349). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z.
Ochrana slovenských poľnohospodárov a potravinárov pred absolútnou nadvládou obchodných reťazcov na trhu s potravinami je pre stranu SMER - sociálna demokratická veľmi dôležitá. Dokazuje to aj prijatý zákon, ktorý právne reguluje neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch v oblasti predaja potravín. Zároveň stále zdôrazňujeme, že takáto právna úprava je tiež jedným z rozhodujúcich nástrojov, ktoré zabezpečujú prístup spotrebiteľov k slovenským potravinám. Tie totiž v dôsledku deformovanej podpornej politike Európskej únie často nemôžu konkurovať cenou, pričom garantujú vysoké štandardy kvality a potravinovej bezpečnosti u nás na Slovensku.
Veľkou škodou je, že absentuje spoločná európska legislatíva, ktorá by ochraňovala prvovýrobcov a potravinárov proti zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov. Aj preto sa za každej vlády pod vedením politickej strany SMER - SD presadilo prijatie zákona, ktorý koľko-toľko držal obchodné reťazce na uzde. Je možnože dobré si pripomenúť, že za vlády Ivety Radičovej v roku 2010 - 2012 bol iniciovaný a schválený zákon, zrušený zákon o regulácii obchodných reťazcov. Bol to jeden z prvých zákonov, ktorý bol prijatý v tomto volebnom období. A treba povedať, že to boli predstavitelia SaS, ktorí tento, toto zrušenie predložili. Na stole máme teraz túto novelu zákona č. 91/2019 zo Zbierky zákonov o týchto neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Nepovažujeme ju za výraz starostlivosti súčasnej vlády o dôstojné a rovnoprávne postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov vo vzťahu k obchodným reťazcom. Naopak, vidíme v ňom výlučne krok, ktorým Slovenský republika plní svoju povinnosť pri transpozícii príslušnej smernice Európskej komisie.
Táto transpozícia nám nehovorí o nutnosti prevziať tieto všetky veci. Nezačalo konanie voči Slovensku prostredníctvom Európskej komisie. Nie je našou povinnosťou prevziať všetky tieto veci a práveže našou povinnosťou a úlohou je spraviť všetko pre to, aby slovenskí poľnohospodári a potravinári mali dôstojné podmienky na slovenskom trhu dodávať do všetkých obchodných reťazcov. Vyhovárať sa tu teraz na Európsku úniu, na Európsku komisiu, že to musíme prevziať, mi pripadá ako v prípade minuloročnej, minuloročného kroku ministerstva pôdohospodárstva a prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, kde sme sa tiež vyhovárali na to, že Európska komisia nám ukladá povinnosť zvýšiť slovenským poľnohospodárom nájomné na tzv. obvyklú cenu. Pritom to všetci dobre vieme a je to už aj zmedializované a prezentované, že nám Európska komisia nič neudelila, práveže naopak, Európska komisia sa len pýtala pár otázok, ktorá chcela, ktoré chcela k tomu zodpovedať, a do tejto chvíľky na tieto otázky nedostala ani žiadne zodpovedanie.
Určite ste viacerí dostali, dostali list, ktorý bol smerovaný z... nám ako poslancom zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Je to zväz, ktorý združuje viac ako 500 subjektov a zamestnáva na Slovensku 12-tisíc ľudí. To nie je málo, 12-tisíc ľudí. A tí nás požiadali – a nielen oni, ale aj ďalší potravinári na Slovensku –, aby sme všetko spravili pre to, aby nedošlo k zmene tohto zákona o týchto nekalých praktikách.
Predloženou novelou totiž Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky napr. ruší nedávno zavedený zákaz nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady výrobcu. Je to, touto, túto nekalú praktiku považuje za neprimeranú podmienku v obchodných vzťahoch s potravinami. V praxi to znamená opätovné umožnenie beztrestného enormného tlaku predovšetkým zahraničných obchodných reťazcov na predaj slovenských potravinárov pod výrobné náklady. Slovenskí pekári, cukrári a cestovinári roky trpeli týmito nekalými obchodnými praktikami, a nielen oni, ale aj ostatní potravinári na Slovensku. Stretávali sa s nemorálnymi požiadavkami, ktoré na vyspelých európskych trhoch nemajú svoje miesto. A napríklad poviem vám pár príkladov v tejto súvislosti, ako napríklad keď tu bolo v minulosti ešte pred zavedením tohto zákona, boli napr. tzv. povinné finančné príspevky jednotlivých dodávateľov, potravinárov, poľnohospodárov do týchto obchodných reťazcov.
Poviem vám taký príklad, že v roku 2001, ak si dobre pamätám, sa na Slovensku postavil prvý takýto potravinový obchodný reťazec. Bol postavený v Nitre a jeho, jeho hodnota, resp. náklady na jeho výstavbu boli asi v hodnote vyše 300 mil. korún, ešte vtedy boli koruny slovenské. Vtedajší obchodný reťazec povyberal od tých jednotlivých dodávateľov, potravinárov, poľnohospodárov, to boli tisícky položiek, tzv. listovanie sa to volalo, listovné, a vyzbieral ešte vyššiu hodnotu, ako stál samotná vý..., samotné postavenie tohto obchodného reťazca. To znamená, že samotný obchodný reťazec ešte ani nezačal s predajom a už mal naspäť všetky náklady v rámci postavenia tejto prevádzky.
Samozrejme, že sú tam aj ďalšie veci, tam boli v minulosti, a to sú platby za rôzne služby. Všetci dobre vieme, že vždy, keď mali obchodné reťazce, oslavovali nejaké výročia okrúhle alebo čo, tak normálne jednotliví potravinári a poľnohospodári na Slovensku im museli dávať, také, by som povedal, odmeny, alebo na to, že majú narodeniny, normálne financie. Dobre vieme, že sa platia rôzne príspevky pri tom, že jednotlivé položky v regáloch sú umiestnené v nejakej výške, tak aby to ten spotrebiteľ videl.
Sú ďalšie veci, vieme, že napr. pri pekárenských výrobkoch pekári musia, museli platiť za zamestnancov, ktorí neboli ich zamestnanci, ale boli to zamestnanci obchodného reťazca, ktorí sa starali o pečivo. Toto museli platiť tí pekári.
A dovoľte mi aj taký príklad z praxe. Som prevádzkovateľom regionálnej pekárne a dodávam do jedného obchodného reťazca v nejakom regióne Slovenska. Nakoľko náklady v pekárni v horizonte v posledných dvoch rokov pomerne dramaticky rástli, tak som oslovil obchodný reťazec o zmenu dodávateľských cien. Samozrejme, ich vôľa na úpravu cien bola minimálna a, samozrejme, moja argumentácia sa rôznila od ich argumentácie, lebo som hovoril o tom, že vstupné suroviny sa, cena sa menila, doba je zlá, bol COVID minulý rok, a táto moja argumentácia vychádzala, toho pekára, vychádzala, že ceny surovín rastú medziročne cca o 5 až 7 % a o to, čo dramaticky ešte omnoho viacej sa, samozrejme, mení aj menila cena práce. Ale až potiaľto to ten pekár samotný nevnímal ako nejaký problém. Skôr vnímal to taký štandard, taký folklór od toho obchodného reťazca, ktorý k tomu patrí. Tento pekár, tá nevôľa toho obchodného reťazca na zmenu týchto obchodných podmienok ho donútila k tomu, aby sa zaoberal hlbšie tými cenami, a tomu celému, ako to funguje.
Výsledok zistenia v danom obchodnom reťazci bol ten, že samotný pekár sa hýbe s cenami na hrane, alebo už pod hranou samotných výrobných nákladov a daný obchodný reťazec má maržu na jednotlivých pekárenských výrobkoch 76 až 87 %. A toto nie je realita len pekárov, ale toto je realita aj iných potravinárov, poľnohospodárov, ktorí od úplnej piky, od začiatku sa poctivo venujú či živočíšnej, rastlinnej výrobe a samotným tým potravinám, a nakoniec ledva pomaly za náklady do obchodných reťazcov, a samotné reťazce na tom majú neskutočné zisky, však si vieme pozrieť minuloročné, alebo teda budeme vidieť minuloročné zisky jednotlivých obchodných reťazcov. Toto je, toto je veľký problém.
Samozrejme, ďalšie veci, ktoré sú tam v rámci tohto zákona, a to je vynechanie predaja potravín pod nákupné ceny. Pri predaji potravín pod nákupné ceny môže dôjsť k likvidácii posledných malých výrobcov a predajcov regionálnych potravín, malých, nezávislých predajní potravín. Obchodné reťazce totiž disponujú takou ekonomickou silou, že predaj potravín pod nákupné ceny, teda za... zámerne nereálne nízkymi cenami môžu ľahko zlikvidovať menších výrobcov a predajcov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Následne by sa stali obyvatelia regiónov úplne závislí od ich cenovej politiky a, samozrejme, že keď povieme aj o zákaze nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady, tak aj v tomto prípade by dodávatelia základných potravín, napr. chleba, pečiva, ale aj ďalší slovenskí výrobcovia potravín boli nútení akceptovať akúkoľvek požiadavku reťazcov na predajnú cenu.
A keď by bola pod výrobnými nákladmi, každou dodávkou tovaru by tak výrobcovia vytvárali stratu, nehovoriac o tom... Sa mi kráti čas... Nie? Či? Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V pohode.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Dvadsať, no.
... nehovoriac o tom, že má dôjsť k zrušeniu jednotlivých skladov v regiónoch, čo, samozrejme, nepostihne, resp. tých cien, ktoré, ktoré dostávajú, a toto nepostihne veľké reťazce. Veľký reťazec má veľké logistické centrá po celom Slovensku. Vie plnohodnotne, komfortne zabezpečiť v rámci jednotlivých obchodných reťazcov, domov, ale tí malí regionálni, ktorí sú a sú asi dvaja alebo traja po celom Slovensku, na juhu Slovenska, na východe Slovenska, stred Slovenska, títo nedokážu zabezpečovať tak to logisticky, ako to zabezpečujú tieto veľké obchodné potravinové reťazce. Zas dôjde k tomu, že sa budú zatvárať na tých jednotlivých koncových dedinách, v tých menších oblastiach Slovenska tieto potraviny, a toto nemôžeme, toto nemôžeme dopustiť.
Samozrejme, že sama osebe je tam aj kapitola, čo sa týka pokút. Pokuty musia byť také, aby odrážali aj obchodné reťazce od zneužívania svojho dominantného postavenia voči poľnohospodárom a potravinárom. Výška pokút musí byť preto zodpovedať ekonomickej sile daného obchodného reťazca, preto nemôže ísť o pokuty v symbolických výškach, ako sa to snažili presadiť reťazce v doterajších rôznych legislatívnych procesoch.
Samozrejme, otázne je diskutovať o tej výške, ale na druhej strane treba povedať, že aj samotné vymoženie tejto pokuty, z jednej strany dôjde k udeleniu pokuty, reťazec sa odvolá, potom je to zrušené, čiže je potrebné doriešiť tento legislatívny proces, tak ako keď sa nájdu porušenia, sú porušenia, dôjde k udeleniu pokuty, tak aby tá pokuta bola aj zaplatená. Ja si myslím, že spoločným cieľom v tejto veci, či koalície, aj opozície, je to, aby sme zvyšovali potravinovú sebestačnosť, to hovorí aj sám pán minister a samotní koaliční poslanci. A ja si osobne myslím a myslí si to aj odborná verejnosť, že touto novelizáciou tohto zákona práveže dôjde k opačnému efektu.
Chcel by som požiadať pána ministra, koaličných poslancov a vládnu koalíciu, aby stiahli túto novelizáciu tohto zákona, lebo bude to mať len za následok zase zhoršenie situácie slovenských poľnohospodárov a potravinárov na našom trhu, a práveže myslím si, že spoločnou snahou je spraviť všetko, aby to bolo opačné, aby sa slovenským poľnohospodárom a potravinárom darilo.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi správne kolega povedal, čo vlastne sa deje na našom obchodnom trhu, a musíme naozaj všetci pre to urobiť maximum. Vieme, že tá legislatíva, nie je jednoduché, nie je to jednoduché nastaviť tú legislatívu. Ja to úplne takisto chápem, ale, samozrejme, nemôžu obchodné reťazce, ktoré zarábajú na našom trhu, ktoré vlastne majú zisky z financií slovenských občanov, naozaj nemôžu dávať do úzadia slovenské výrobky a nepodporovať slovenskú produkciu.
Určite každý povie, že áno, podporujeme slovenskú produkciu, veď vidíme aj na pultoch vo všetkých obchodných reťazcoch, ale, samozrejme, tak ako si aj, Rišo, povedal, za akú cenu. Ja chápem plne, že letáky a všetko, čo chodí domov, je dôležité, aby tí ľudia do toho obchodu prišli, ale ak potom propagujeme nejakých výrobcov, tak ich netlačme s cenou dole. Čiže znamená, že ich netlačme pod výrobné náklady, lebo naozaj ten výrobca nemôže vyrábať pod výrobné náklady a ešte nemôže sa podieľať aj na propagácii.
Chcela by som ešte povedať jednu vec, dúfam, že sa pán minister na mňa nenahnevá, je to trošku takto. Pán minister, ja by som sa chcela spýtať, či sa podarilo, keď ste propagovali jahňacie mäso, či sa dostalo naozaj na naše pulty, lebo ja som ho naozaj vehementne hľadala (povedané so smiechom) aj v tých reťazcoch, a bola by som rada, lebo to bola veľmi dobrá myšlienka, či sa podarilo, ako sa podarilo a či vôbec sa naši spotrebitelia k tomu dostali, pretože skutočne musíme podporovať ten vidiek.
Mali by sme ísť k tej sebestačnosti a ja vítam každú dobrú myšlienku, ale toto si myslím, že toto tlačí, táto legislatíva tlačí našich poľnohospodárov naozaj pod tie výrobné ceny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Takáč tuná spomenul vo svojom príspevku veľmi neblahé účinky tejto zmeny zákona na našich potravinárov, prvovýrobcov, cukrárov, pekárov, pestovateľov zeleniny, ovocia. Naozaj táto zmena vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je podľa môjho názoru veľmi zlým krokom a zámerom vlády Slovenskej republiky, ktorá chce naďalej iba vychádzať v ústrety producentom mimo územia Slovenskej republiky, a tento zákon bude mať veľmi neblahý vplyv na producentov a samotných prvovýrobcov slovenských potravín, nakoľko, ako tuná bolo dobre povedané, tieto potraviny z prvovýroby budú nakupované pod výrobné ceny, čo je pre obyčajného prvovýrobcu kvalitných slovenských potravín doslova likvidačné.
Táto predložená novela však ruší aj nedávno zavedený zákaz predaja pod výrobné náklady, a túto nekalú praktiku nepovažuje za neprimeranú podmienku už v tomto prípade. Existenčne ohrozujúce pre slovenských výrobcov potravín je aj opätovné umožnenie nakupovať potraviny pod ekonomicky oprávnené náklady, ja to musím zdôrazniť, daného výrobku potravín a zároveň vynechanie predaja potravín pod nákupnú cenu zo zakázaných nekalých obchodných podmienok. To znamená, že to, čo sa bude diať, už bude vlastne zákonom, týmto zákonom č. 91, ktorá bude novelizovaná, úplne dovolené.
V praxi by to znamenalo, že ak sa tento zákon schváli, tak poslanci vlastne umožnia, aby dodávatelia základnej potraviny - chleba, pečiva a iných výrobkov - budú vlastne akýmsi vazalom obchodných reťazcov a obchodný reťazec bude môcť od nich nakupovať tieto výrobky za podhodnotenú cenu a to je vlastne likvidácia tohto výrob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolega, vo svojom vystúpení si spomenul viacero bodov, s ktorými sa nevieš v tejto novele zákona stotožniť. Mňa osobne tiež trápi hlavne navrhované vypustenie doterajšieho ustanovenia zákazu nákupu a predaja potravín pod ekonomiky oprávnené náklady. A dôvod je tiež jednoduchý. Ja som bol tiež riaditeľ mäsovýroby a obchodné reťazce nás toľko tlačili s cenou pod nákup, teda náš, naše ekonomické náklady, až nás zlikvidovali. Čiže treba sa nad týmto zamyslieť, aby nedopadli ďalší naši potravinári obdobne, ako sme dopadli my.
Rovnako je veľmi diskutabilný a zdá sa mi, že by sme mali nad tým tiež pouvažovať, a to novelizačný bod č. 3, nakoľko niektoré obchodné reťazce združujú stovky malých dedinských predajní a potravín, ako ste už spomínal vo svojom vystúpení, ktoré nemajú skladové priestory, a preto ich reťazce zabezpečujú zo svojich logistických centier a majú s týmito dodávateľmi svoje zmluvy na distribúciu, ktoré sú výhodné aj podľa mňa pre obe strany, a preto sa pýtam, prečo im chceme túto možnosť brať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Rišo, súhlasím s tvojím vystúpením, neni k tomu čo dodať, zhodnotil si to veľmi správne. Ale neverím, že tvoj návrh alebo výzva na stiahnutie tohto bodu z programu bude nejaká úspešná, a pochybujem, že vládni poslanci toto schvália, aj keď zdravý sedliacky rozum hovorí, že by sme mali podporiť Richardov návrh.
Vážení kolegovia, preto vás vyzývam, skúsme sa teraz nejako politicky odosobniť a podporme tento jeho návrh a stiahnime tento bod programu, lebo zničíme naozaj svojich prvo... prvých dodávateľov, ktoré, prvotných výrobcov potravín.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Posledná s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Halgašová, nech sa páči.