23. schôdza

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím z 2. februára 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 420) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 61. schôdzi dňa 4. februára 2021. Uznesením č. 219 odporúčal Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že ani pani navrhovateľka, ani pán spravodajca nezaujmú stanovisko, keď rozprava neprebehla, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme hlasovať o sedemnástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne. (Krátka pauza. Telefonovanie predsedajúceho služobným telefónom.)
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní sme teraz mali pristúpiť k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ale keďže tu nemáme pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Richarda Sulíka, tento návrh odkladáme na neurčito.
Teraz by malo nasledovať rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády je pod tlačou 424.
Mám informáciu, že pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky sa nachádza v Národnej rade, preto by som ho poprosil, aby prišiel vládny návrh odôvodniť. Pokiaľ sa dostaví do sály, vyhlasujem krátku prestávku.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v pôvodnom programe, ako sme mali. Konštatujem, že áno.
Takže na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má tlač 423. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 415.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Richarda Sulíka, aby nám vládny návrh zákona uviedol. Pán minister a pán podpredseda, rečnícky pult je váš.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Dnes doobeda bolo schválené skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, preto lebo je to naliehavá zmena, ktorú musíme urobiť. No a pred tým, ako dojdem konkrétne, dovoľte mi začať trochu obšírnejšie.
V roku 2006 prebehla privatizácia Slovenských elektrární, ktorá bola, ktorá bola jednoducho nešťastná a v podstate sme predali aj zbytočne lacno, ale aj nie vhodnému partnerovi. A to hovorím ja ako fanúšik privatizácií. Chceli sme odštátniť elektrárne, tak sme spravili to, že sme ich predali talianskemu štátu, lebo sme ich predali Enelu, ktorý vlastní taliansky štát. Dnes už menej, ale vtedy vo väčšom rozsahu.
A ono to prvé roky fungovalo, až dokedy sa Enel rozhodol, že ide dostavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce, a zobral si za toto celú zodpovednosť. Enel mal tak či tak manažérske vedenie Slovenských elektrární a pustili sa teda do dostavby tretieho, štvrtého bloku. Ako prvé zrušili generálneho dodávateľa, čo sa ukázalo ako jedna z tých rozhodujúcich chýb, a nastúpil, namiesto generálneho dodávateľa Škoda Plzeň nastúpil Enel Produzione, s. r. o. A odvtedy sa elektráreň mnohokrát, zvýšili sa teda jej náklady na dokončenie a takisto sa predĺžila doba.
Potom sa v roku 2015 stala ďalšia vec, ktorá sa radšej nemala. Enel predal polovicu svojho podielu, svojich 66 % predal spoločnosti EPH, to z dôvodu, preto lebo jednak chcel vycúvať z celého tohto projektu, preto lebo zistili, že je to, je to najväčší energetický koncern v Európe. Im sa aj všade dobre darí, len teda nie tu, kde majú atómové elektrárne, a je to vlastne ich jediná investícia s atómovými elektrárňami.
No, ale tá neblahá situácia pokračovala. Elektrárne sa stále viacej zadlžovali, dostavba tretieho a štvrtého bloku sa čoraz viac predlžovala a predražovala. Z pôvodných 1,8 mld. vystúpala cena medzičasom na 6,1. Aj keď tých 1,8 by sme ešte nebrali ako úplne relevantnú sumu do úvahy, tak suma 2,8 mld. už relevantná je, lebo tá už bola oznámená, keď už sa s tou dostavbou začalo, a z 2,8 na 6,1 je teda tiež viac než dvojnásobok. Neviem, o koľko rokov sa predĺžilo dokončenie. Toto celé bolo sprevádzané veľkým rozkrádaním aj chaosom, aj nie jasne pridelenými zodpovednosťami a takým všeobecným šlendriánom.
Celý rok sme sa spolu so štátnym tajomníkom Karolom Galekom trápili s týmito elektrárňami, predsa, predsa len zastupujeme 34-percentného vlastníka, ktorým je Slovenská republika.
Najväčšia banka, ktorá financuje túto dostavbu, je ruská banka Sberbank a je tam ale ďalších jedenásť bánk. To konzorcium pozostáva teda z dvanástich bánk. Dlhy elektrárne sú 3,37 mld. eur a vlastne je zastavený celý majetok elektrární. Takže na papieri majú hodnotu nulu, nula. Samozrejme, tá hodnota nie je nula, je ďaleko vyššia, preto lebo elektrická energia, to je asi jediná vec, ktorú potrebujete, ale nedokážete ju skladovať. Na rozdiel od plynu a ropy, kde má Slovensko 90-dňové zásoby, čiže keby od zajtra neprišla už ani kvapka ropy, tak 90 dní vieme úplne normálne fungovať a dovtedy sa väčšinou riešenie nájde, respektíve určite nájde, tak tunak to tak nie je. Preto je veľmi dôležité, veľmi dôležité, aby Slovenská republika bola sebestačná vo výrobe elektriny, a to hovorím ja, ktorý zároveň tvrdí, že keď vyrobíme 20-krát viacej áut, ako spotrebujeme, keď, tak potom nemusíme vyrobiť toľko isto pšenice alebo nemusíme vyrobiť toľko isto mäsa, lebo o tom je tá medzinárodná výmena, ale toto neplatí pre elektrickú energiu, lebo tú nie je možné skladovať.
Dva týždne dozadu došlo v Rakúsku takmer k blackoutu a vlastne Rakúsko zachránil prúd z našich atómových elektrární, inak by skolabovala celá sieť. A keď skolabuje celá sieť v jednej krajine, tak tá nákaza, lebo je to dnes už omnoho viac poprepájané ako pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, tak tá nákaza je, samozrejme, že veľkým rizikom.
A takýchto výpadkov, ako sa stalo v Rakúsku, dochádza k takýmto vážnym, samozrejme, zriedkavejšie, ale vôbec k výpadkom, kde dochádza k takémuto riziku, tak medzičasom dochádza dosť často, niekoľkokrát týždenne, čo voľakedy bolo niekoľkokrát ročne. To sa stalo preto, lebo polka Rakúska má vrtule a tie slnečné kolektory a to vždy rozhádže. To jednoducho rozhádže tú elektrickú sieť a potom sú s tým problémy. Čiže je veľmi dôležité pre Slovensko, aby bolo, čo sa týka elektrickej energie, naozaj sebestačné. Preto tie elektrárne z pohľadu štátu zďaleka nemajú hodnotu nula, aj keď je všetko založené. Majú veľmi vysokú hodnotu z pohľadu bezpečnosti, bezpečnosti dodávok elektrickej energie.
No a teraz dojdem k dôvodu, pre ktorý predkladám tento, túto relatívne krátku novelu zákona o kritickej infraštruktúre. Stalo sa totiž to, že od 1. februára, to je pondelok tohto týždňa, sú Slovenské elektrárne v tzv. technickom defaulte. Čiže bola nejaká dohoda úverová, ktorá skončila 1. februára a financujúca banka Sberbank ju odmietla predĺžiť a zároveň začala, čo bolo prekvapivé nielen pre nás, ale aj pre ostatných vlastníkov, konkrétne Enel a EPH, začala požadovať do záruky ako zálohu nielen jednotlivé esety, jednotlivé hodnoty Slovenských elektrární, ale aj akcie elektrární ako celku. Toto je situácia a do toho všetkého ešte došiel, ktorý celú situáciu zhoršil, to bol posledné mesiace niekoľko mesiacov dlhotrvajúci spor, silný spor medzi tými zvyšnými dvomi spoločníkmi, Enelom a EPH, kde sa jednoducho nevedeli, nechceli dohodnúť. Medzičasom k dohode došlo, ale tá situácia jednoducho je dnes vyhrotená. Elektrárne od 1. februára sú v akomsi takom čudnom režime a Sberbank naďalej požaduje akcie do zálohy.
A toto jednoducho je situácia, ktorá nás veľmi znepokojila, lebo si myslím práve z ohľadu na bezpečnosť dodávok elektrickej energie, štát by mal mať dosah na to, kto tie elektrárne vlastní. Chcem pripomenúť, že takýmto štýlom ako tu Sberbank postupovala v Chorvátsku a dnes jej patrí 44 % z jedného najväčších alebo z najväčšieho agropodniku krajiny. A toto by sme nemali chcieť, aby tie elektrárne skončili v rukách, o ktorých my dnes nevieme dopredu povedať, že či sme s tým okej.
Ten zákon, ktorý predkladám, hovorí nasledovné. Že ak dojde k takémuto nejakému prevodu pri niektorom z podnikov kritickej infraštruktúry spadajúcej pod ministerstvo hospodárstva; a teraz na chvíľku preruším a dovoľte mi najprv vysvetliť, čo to je. Prvkov alebo subjektov kritickej infraštruktúry máme na Slovensku mnoho a spadajú vždy pod nejaké, pod nejaké ministerstvo. No a čo sa týka ministerstva hospodárstva, tak týchto prvkov nemôžem prezradiť presný počet. Je ich relatívne málo. Je ich menej ako 20 a približne v polovici alebo vo viac než polovici má Slovensko aj reálne podiel. Patrí mu od 34 v elektrárňach až po 100 %. No a teraz tá myšlienka je taká, že keď dojde k prevodu alebo k predaju akcií, alebo k výkonu záložného práva, alebo ku konkurzu, alebo všetky takéto prípady, tých je niekoľko, tak slovenská vláda bude mať do toho čo rozprávať.
A ten mechanizmus je taký, že po schválení tohto zákona budú tieto spoločnosti, ktoré patria do kritickej infraštruktúry spadajúcej pod ministerstvo hospodárstva, budú povinné nahlásiť vláde, teda ministerstvu hospodárstva nahlásiť, že dochádza či už k predaju, prevodu, ku konkurzu, čokoľvek by sa niečo významné dialo, budú to musieť oznámiť. To je ich prvá povinnosť. Experti na ministerstve hospodárstva, máme tam naozaj silný tím pre energetiku, ktorý vedie Karol Galek, štátny tajomník, tak zhodnotia, vyhodnotia, že či to je, či to ohrozuje bezpečnosť, či už bezpečnosť dodávok, alebo bezpečnosť v tom pôvodnom slova zmysle, alebo čokoľvek. Či to skrátka by mohlo byť nejakým ohrozením pre krajinu a ak áno, tak predložia vláde návrh na vyslovenie súhlasu alebo návrh na vyslovenie nesúhlasu, alebo návrh na vyslovenie súhlasu s nejakou podmienkou a vláda potom rozhodne. Čiže nerozhoduje ministerstvo hospodárstva, ale bude rozhodovať vláda o tom, či taký prevod môže byť.
Tých prevodov, aby ste mali predstavu, to zrátam za posledných 20 rokov na jednej ruke. Čiže to nie je tak, že každý týždeň nejaký prevod, je toho relatívne málo. Minulý rok bol jeden prevod západoslov... ten 49-percentný podiel, ktorý patril nemeckému RWE, prešiel na 40, prešiel na nemecký E.ON napríklad, toto je jeden príklad. SSE takto prešlo pred tromi-štyrmi rokmi alebo piatimi už, Slovenský plynárenský podnik a tak ďalej. Čiže zrátam to, tak päť-šesť za posledných 20 rokov. Čiže nie je to nejaký častý jav, ale odteraz v každom jednom prípade bude môcť ministerstvo vláde navrhnúť, ministerstvo hospodárstva navrhnúť vláde, aby vyjadrila súhlas. O tomto je táto krátka novela.
Musím povedať ešte takúto vec, že pôvodne ten text, ktorý došiel do Národnej rady, bol tak stavaný, že pri každom jednom musí byť súhlas vlády, ale po dohode s predsedom hospodárskeho výboru pánom Kremským, ktorý tu sedí, sme sa dohodli na tej zmene, ktorú som práve opísal. Takisto sme sa dohodli na tom, že ten podiel, odkedy sa to bude prevádzať, nebude päť, ale bude, teda odkedy bude platiť tá povinnosť, nebude päť, ale bude 10 %, takže by som chcel aj potom poprosiť hlasovať za pozmeňovacie návrhy poslanca Kremského.
Toľkoto z mojej strany. Ja, samozrejme, veľmi rád odpoviem na všetky otázky, ktoré s týmto sú spojené.
Chcem oceniť, že na hospodárskom výbore hlasovali aj opoziční poslanci, síce len za skrátené konanie, ale aj tak sme sa bavili o samotnej veci. A teší ma to preto, lebo chápu, že toto je vec národného významu a tu jednoducho musíme spoločne, celý parlament, ukázať jednotnú a silnú pozíciu.
A úplne na záver by som chcel dodať, preto lebo, samozrejme, tí dotknutí, tých to vyplašilo a začali už tu, to toľko esemesiek a správ, čo som dostal, ma to zaskočilo, od rôznych lobistov. Chcem povedať, že tak ako je ten zákon napísaný teraz, tak vlastne kopíruje nemecký zákon. Čiže to niečo takéto existuje, funguje to, nepácha to žiadne nejaké škody a my toto chceme zaviesť aj u nás. A, samozrejme, zákon bude platný len vtedy, ak by k nejakému prevodu dochádzalo a ešte aj, ak by ministerstvo hospodárstva dospelo k záveru, že toto by mohlo ohroziť bezpečnosť krajiny.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Ja teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, pre veľký úspech zopakujem začiatok spravodajskej správy, ktorú som včera prečítal omylom, tak sa ospravedlňujem.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423). Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druh... pardon, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, hospodársky výbor a Ústavnoprávny výbor (Národnej rady) Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pred tým, ako otvorím rozpravu, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa štyria páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Peter Kremský.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som vysvetlil svoje výhrady k tomuto zákonu. Ako už pán podpredseda vlády tu spomínal, medzičasom sme po dlhšej diskusii dospeli k dohode o tom, že podám pozmeňovací návrh na výbore pre hospodárske záležitosti, a chcem veľmi krátko vysvetliť, čo mne a takisto mojim kolegom na tomto návrhu prekážalo.
V pôvodnom návrhu, ktorý máte pred sebou, je ustanovenie, podľa ktorého pri priamych, ale aj nepriamych prevodoch akcií a vlastníckych podielov spoločností kritickej infraštruktúry štátu by si teda noví majitelia alebo žiadatelia mali vypýtať predtým súhlas Slovenskej republiky. V praxi by to mohlo viesť k tomu, že napríklad pri burzových obchodoch materských spoločností našich slovenských firiem, ktoré tu účinkujú v energetike alebo priemysle, ak by niekto na burze nakúpil viac ako 5 % akcií takýchto spoločností, musel by si predtým vypýtať súhlas vlády Slovenskej republiky.
Myslím si, že toto by bol veľmi neštandardný krok v asi histórii kapitálových trhov, a myslím si, že by to bolo naozaj vážne obmedzenie vlastníckych práv súkromných spoločností, ale aj slobody podnikania. Preto sme po rokovaní s pánom podpredsedom vlády Sulíkom navrhli zmenu.
Podľa tejto zmeny sa nebude vyžadovať súhlas vlády, ale tam bude len povinnosť ohlásiť takúto zmenu ministerstvu hospodárstva a ministerstvo hospodárstva bude môcť preskúmať vlastne takéto, takéto, takúto udalosť, takúto transakciu a v prípade, že to bude ohrozením pre Slovenskú republiku, bude môcť navrhnúť vláde vyslovenie nesúhlasu.
Takže v prípade takejto zmeny a v prípade takéhoto schváleného pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu budeme súhlasiť s takýmto návrhom a budeme tiež hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem, na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Rastislav Jílek.