23. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len krátko by som zareagovala, ja úplne súhlasím s tým, čo tu odznelo. Veci sa dejú tak, ako sa dejú, ale, samozrejme, podporíme návrh tohto zákona, len ja si myslím, že znova začíname odzadu a riešime dôsledok a nie príčinu. Tak, ako to odznelo, aj kolegyňa Drábiková povedala, ja si myslím, že častokrát tie domovy sociálnych služieb sú kapacitne poddimenzované, čo sa týka zamestnancov, a takisto sú veľmi slabo finančne ohodnotení. Tú prácu robí človek, ktorý ju chce robiť, samozrejme, ale tiež musí z niečoho žiť, takže mám za to, že možno cesta je aj riešiť túto situáciu a vlastne nejakým spôsobom dostať do legislatívy alebo do nejakej vyhlášky materiálno-technické zabezpečenie takýchto zariadení, aby tam bolo presne stanovené, že koľko pracovníkov tam musí byť, a aby sa toto nestávalo, takéto ľudské zlyhania, s ktorými sa dneska potýkame.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Urban s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím presne to isté, čo pani kolegyňa Šebová. Ono to, veľmi pekne to vyzerá na papieri, ale realita je úplne, úplne iná. Ja chápem DSS, ale pozrite sa na psychiatrické oddelenia, keby ste išli aj na iné oddelenie v nemocniciach, tak tam nájdete tie isté problémy. A skúmať to, čo už je bežne zaužívané, že sledovať informovaný súhlas s hospitalizáciou, s liečbou, to je štandard, to je všade. Sledovať nejaké úrazy, evidencia úrazov, to je štandard, to sú papiere, to je všade. Ja robím v nemocnici, tak viem, že keď spadne, tak sa podpíše, ale keby ste išli aj na iné oddelenia, tak nájdete v tej dokumentácii problém. Alebo tuto sa pozastavovať na tú elektrokonvulzívnu liečbu, to nech hodnotia psychiatri, nie komisári a takéto.
Hovorili ste o kvantitatívnej starostlivosti, nie o kvalitatívnej, hej, tak ako tá správa CPT, čo tam bol ten európsky úrad pre mučenie, to sú, to je úplne taká fantazmagória mimo realitu nášho zdravotníckeho systému. To si ja osobne myslím. Chýba nám personál, to je alfa omega, keď tam nemáte, ja robím trebárs aj na geriatrii, tam je jedna sestra plus jedna praktická sestra, je tam 20 pacientov a tí pacienti sa sťažujú na to, že nemajú teplý čaj, a kvôli tomu zasadajú komisie, riešia studený čaj a takéto sprostosti a s tým vlastne oberajú o čas ten zdravotnícky personál. Tam nikto nechce robiť, to vám za 600 eur nebude tá sestra robiť nočné, víkendy. A vy tam pošlete komisára, aby ich tam buzeroval. To absolútne znehodnocujete, totálne zdravotníkov, tú ošetrovateľskú starostlivosť, načo zase ďalší komisár?
Prečo tam nejde Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Veď ten má možnosti, podnet sa dá a môže tam ísť a dať pokutu tomu zdravotníckemu zariadeniu aj 5-tisíc euro. Kľudne nech im dajú, ale to keby ste išli od oddelenia k oddeleniu na Slovensku, to tu máte všade. To neni problém psychiatrii, ako ja asi takýto pohľad mám k tomu. A tie sieťové postele a tieto veci, mimo reality ste troška.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Drábiková, môžete reagovať na faktické poznámky.

Na pána kolegu Urbana, samozrejme, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude skúmať medikáciu a samotnú liečbu, to nie je ani náplňou práce komisárky. Náplňou tej kontrolnej činnosti je skôr reakcia na už konkrétne podnety, ktoré hovoria o tom, že niečo nebolo dodržané, niečo bolo poškodené. Ide hlavne o ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť, o tú sociálnu oblasť a vlastne o zachovanie dôstojnosti a autonómnosti toho človeka, o ktorého sa starajú.
Žiaľ, sama som sa s tým stretávala na psychiatriách, kde som robila výskumy a takisto aj v zariadeniach pre seniorov, kde som mala osobnú skúsenosť aj mnohé referencie o tom, že neprebaľujú svojich klientov, nepolohujú. Čiže ide skôr o podnety povahy sociálno-psychologickej než zdravotníckej, tam už naozaj tej komisárke neoprávňuje, nie je oprávnená toto skúmať, tie lieky, tam už naozaj príde úrad pre dohľad. Ale ide naozaj o podnety, ktoré prídu a tieto sa budú prešetrovať, nebude to nejaká masívna ako keby byrokratizácia navyše.
Ďakujem.

Vyčerpali sme týmto všetkých prihlásených do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za uzavretú a chcem sa spýtať pani navrhovateľky, či chce mať záverečné slovo.
Áno, nech sa páči, udeľujem vám slovo. Môžete hovoriť.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj za tie podnetné reakcie v rámci faktických poznámok. Ja som len chcela, že, že aj teraz, keď sa viedla diskusia k tomuto zákonu, tak bolo za mňa také celkom zreteľné, že takpovediac veci sa javia a veci sú. My si tu môžme porozprávať o tom, ako fungujú psychiatrické kliniky, ako vyzerajú DSS, je úplne iné tam ísť, byť, byť pacientom, byť klientom.
A, samozrejme, že celá táto problematika zdravotná a sociálna má dve roviny. Jedna sú klienti alebo pacienti a druhá je manažment, lekári, odborníci. Aj jedna, aj druhá rovina potrebuje saturáciu, potrebuje zmenu, potrebuje, potrebuje celé inak. Ale svet nevznikol včera, to má nejakú históriu, prečo to takto vyzerá. A my môžeme variť iba z toho, čo máme. A v tejto chvíli tí bezbrannejší sú tí klienti než tí lekári a tí odborníci. Hoci lekári a odborníci, a ja som tiež pracovala v takom zariadení, samozrejme, že tú pomoc potrebujú, ale v tejto chvíli to, čo horí, sú tí pacienti. A, áno, máme tu kopec administratívy a kontrolných mechanizmov, ale, ruku na srdce, nefungujú.
Ja nehovorím, že toto bude akoby že sväté písmo do budúcnosti a pani komisárka vyrieši úplne všetko. Je to len malá kvapka, je to len malý kamienok do mozaiky, ako tie veci posunúť. A, samozrejme, že sa tej problematike budeme aj s kolegami venovať naďalej a vylepšovať, čo sa bude dať, ale v tejto chvíli je to fakt, že hasíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani spravodajkyňa Šebová, nemáte záujem vystúpiť? Ďakujem obom a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uvedený pod parlamentnou tlačou 328 a spoločná správa výborov pod parlamentnou tlačou 328a.
Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky, pánovi Richardovi Sulíkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem, dámy a páni, som tu dnes po druhé a ide o vládny návrh zákona, ktorým sa má zrušiť zákon o detských ihriskách.
Samozrejme, na prvý pohľad to znie ako veľmi zlá správa, že, preboha, kto by teda, kto tu nechce chrániť tie deti a deti sú naša budúcnosť, a to nemôžme predsa nechať tak, že ich len tuto necháme, tie naše deti, napospas tým detským ihriskám, ale realita je iná.
Realita je taká, že štát nedokáže regulovať všetko. Je to čistá ilúzia a fakt je ten, že žijeme v preregulovanom svete. Máme strašne veľa noriem a pravidiel a zákonov a vyhlášok a tak ďalej a snažíme sa regulovať prakticky všetko. Len toto je cesta do pekla, lebo keď je tých regulácií príliš veľa, tak sa nikto v nich už nevyzná. Tento zákon, ako bol napísaný, tak sa predpokladá, že ho mala kontrolovať SOI-ka. To znamená Slovenská obchodná inšpekcia mala vykonávať dohľad nad, nad uplatnením, nad riadnym uplatnením tohto zákona, to znie logicky, to znie rozumne, len neviem, či viete, pre SOI-ku by to bol štyristotretí predpis, ktorý musí strážiť a kontrolovať a dávať pozor na to, či je naozaj dodržiavaný.
Štyristotri predpisov, 403, sú tam také skvosty medzi nimi ako dohľad nad spojkami v poľnohospodárskych mechanizmoch. To znamená, že traktor, keď ťahá vlečku, tam je nejaká spojka a aj toto má kontrolovať SOI-ka a ďalších vyše 400. Nemôže to takto fungovať, toto nie je správna cesta. Rozpoznala to aj Európska únia, ktorá sa trápi s vyše 100-tisíc stranami smerníc, 100-tisíc strán smerníc, ten život predsa nie je tak komplikovaný, aby sme potrebovali regulovať na 100-tisíc stranách, to je iba na úrovni EÚ a, samozrejme, ďalšie desaťtisíce strán na úrovni národnej legislatívy. To je jeden aspekt, ktorý, a to je ten, že žijeme v preregulovanom svete.
Ale je tu potom ešte aj druhý. Lobing a štátom garantovaný biznis. Strašne ľahko sa podniká, keď štát mi pripraví nejaký zákon a donúti všetkých ostatných mi niečo platiť. Takých zákonov vôbec nemáme málo. Rôzni experti s pečiatkami, znalci a kontrolóri alebo, alebo takí, čo kalibrujú zariadenia a potvrdzujú ich stav a podobne. To je normálne jedna celá subkultúra našej ekonomiky.
Uvediem niekoľko príkladov. Napríklad pracovná zdravotná služba, my sme dlhé roky žili bez toho a ja rozumiem tomu, že v tretej a najmä v štvrtej pracovnej skupine musia zamestnanci, to sú povedzme zamestnanci v baniach, ktorí fárajú pod zem, len musia byť, musí mať pravidelné lekárske prehliadky, tam nie je o čom diskutovať. Ale aby referent, ktorý pracuje celý svoj pracovný život v kancelárii, kde sa tak môže akurát potknúť o ležiaci kábel a inak mu nič nehrozí, aby on musel pravidelne chodiť na lekársku prehliadku iba z tohto titulu, lebo, samozrejme, keď je chorý, má svojho lekára, veď to je zabezpečené. Toto je taký štátom organizovaný biznis, prijal sa zákon a zrazu všetci zamestnávatelia musia raz, dvakrát do roka platiť za to, že pošlú zamestnancov na kontrolu. Tie kontroly sú veľakrát z rýchlika, to možno nehovorím nič nové a je nejaká skupina ľudí, ktorá na tom zarába. Zruinuje to takú firmu? No, samozrejme, že nie, veď tak je to aj nastavené, že má to len taký, taký trošku poplatok, aby tak pekne kvapkalo alebo išlo cícerkom, ale aby to teľa, ktoré je tak dojené, neumrelo.
Problém je, keď je takýchto štátom organizovaných biznisov príliš veľa, tak potom to už pociťujú firmy, pociťujú to aj obce, ako v tomto prípade. V kuse treba nejaké certifikáty, napríklad kontrola originality pri autách alebo pravidelné kalibrovanie váh, alebo kontrola teplomerov v mrazákoch, zapisovanie a tak ďalej. Toto sú všetko veci, ktoré spôsobujú to, že nejaká skupina alebo títo energetickí audítori, že sa povie, musíš mať energetický audit, opäť je tu nejaká skupina tých ľudí, ktorí z tohto majú príjmy a fungujú, a nie je to správne. Naozaj to nie je správne.
Konkrétne pri týchto ihriskách existujú momentálne len dve firmy, túto informáciu mám od ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka, že oni to teda skúmali a skúmali to z toho dôvodu, že u nich na ministerstve je tzv. technická inšpekcia, ktorá má zas toto v náplni práce, tieto normy, a zistili, že len dve firmy majú pečiatku, ktorá spĺňa nejaké, neviem čo, a výsledok je taký, že ich zariadenia, ich produkty, sú omnoho drahšie ako iné. A toto, samozrejme, je problém, dnes za rozumný peniaz neviete postaviť detské ihrisko. Teraz tých detských ihrísk je po Slovensku veľa, však to aj za socializmu úplne bežne bolo súčasťou bytovej výstavby detské ihriská. Bolo to správne a je to správne, len problém je, ak by teraz by sme prijali takýto zákon, ktorý veľakrát nezmyselne vysoko stanovuje túto latku, tak zrazu bude x ihrísk nevyhovujúcich a budú musieť mestá a obce do tohto investovať bez toho, aby významne sa zvýšila bezpečnostná, bezpečnosť ihrísk.
No a teraz sme pri ďalšom bode, že či vôbec treba zvyšovať bezpečnosť ihrísk. Aký je dnes stav, preto lebo ten zákon ktorý dnes navrhujeme zrušiť, on v podstate nikdy neplatil, lebo nebola k nemu vykonávacia vyhláška urobená. To nestihli naši predchodcovia, tak tento zákon neplatil. Povedzme si, aká je bezpečnosť ihrísk, koľko detí ročne zomrie na takom ihrisku. Ja neviem o takýchto prípadoch. Chápal by som, že musíme prijať zákon, keby bolo, že každý mesiac sa niekde na Slovensku stane nejaký ťažký úraz, tomu rozumiem, to by som tu stál a obhajoval, že poďme teda prijať nejaké regule, lebo zjavne, zjavne ten trh tu zlyháva. Ale toto nie je ten prípad, ale naopak, ale na druhej strane určite sa stane, že sa niekedy nejaké dieťa zraní a môže to skončiť aj smrteľným zranením. Bohužiaľ, taký je život.
Dajme to do nejakého pomeru. My totiž môžme, aby sme zabránili veľmi málo, možnože jedno takéto vážne zranenie aj so smrteľnými následkami ročne, aby sme mu zabránili, tak môžme teraz začať regulovať 8-tisíc ihrísk, ktoré máme, alebo 20-tisíc ihrísk, neviem ten počet, ale je ich určite veľa, kvôli jednému prípadu. To, samozrejme, rozhoduje o tom, že teda aký je tu pomer. Lebo štát môže, samozrejme, aj v iných oblastiach sa snažiť zabrániť smrteľným úrazom. Určite sa raz do roka stane, že alebo občas sa stane, že padne škridla zo strechy a zabije niekoho, nejakého chodca. Ale nebudeme teraz zrejme prijímať zákon, ktorý prikáže všetkým chodcom chodiť v helme a behať tu teda po uliciach s obandážovanými hlavami. Preto majme, prosím vás pekne, zdravú mieru.
A po skúmaní sme dospeli práve k tomu záveru, že nebudeme šťastnejší, keď budeme s týmto zákonom, keby tento zákon mal začať platiť, nebude ten svet ani lepší, ani krajší. Bude akurát pre, pre mnohých starostov drahší, ktorí budú musieť desaťtisíce eur investovať. Sám som bol prekvapený tými čiastkami, ktoré, tými sumami, ktoré stoja produkty z tých dvoch certifikovaných firiem.
Toľkoto teda krátka obhajoba. Na záver chcem povedať, že nemajte, prosím vás, obavu, že by tie ihriská už neboli pod nijakou kontrolou, lebo máme už niekoľko noriem, ktoré, ktoré platia, a je to po prvé stavebný zákon, ktorý už reguluje to, aké tie ihriská môžu byť a nesmú byť, takže stavebný zákon. Potom sú tu technické normy a takisto už dnes zákon o ochrane spotrebiteľa vstupuje aj do týchto detských ihrísk, čiže to nie je tak, že úplne neošetrená nejaká, nejaký legis... priestor, ktorý by mal byť ošetrený legislatívou. My už máme tie normy. Len, prosím vás, neprijímajme ďalšie a nenaháňajme nejakej skupine podnikateľov príjmy tým, že donútime platiť tisíce miest a obcí alebo aj súkromných prevádzkovateľov.
Toľko na úvod z mojej strany a, samozrejme, rád potom zodpoviem na všetky otázky. Chcem ešte pripomenúť, že pri prvom čítaní pán Čepček práve vystúpil, ktorý toto potvrdil, a škoda, že tu nie je Milan Krajniak, ale tým, že on má tú inšpekciu práce, tak sa omnoho viac touto problematikou zaoberal. Ja teda dúfam, že zrušenie tohto zákona nájde vašu podporu.
Dávam prísľub, že ak sa nájde, ak sa vyskytne v budúcnosti potreba, tak budeme otvorení debate o tom, aby sme v rozumnom rozsahu, teda nastavili alebo zmenili teda nastavili tie regulácie tak, aby to bolo vyvážené medzi prínosom so zvýšenej bezpečnosti a, samozrejme, nákladmi, ktoré treba mať na pamäti a vždy sa na ne, teda na zreteli, lebo nič nie je zadarmo, ale peňazí nie je nikdy dostatok.
Takže ďakujem pekne, na úvod toľkoto z mojej strany.

Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz udeľujem slovo spoločnému spravodajcovi za výbor pre hospodárske záležitosti Rastislavovi Jílekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh stanoviska gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.