23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja poviem na pána Šeligu, ale presne som približne chcela povedať čo pán Suja, čiže on povedal ten úvod. Ja na to poviem, pán Šeliga, vy asi veľmi málo chodíte po Slovensku, veľmi málo sa stretávate s ľuďmi. Ja som sa veľa rozprávala s riaditeľmi. Jedálne sa dovybavili a oni mi povedali, že je to veľmi zlé, že na začiatku, jasne, že to malo nejaké, ako sa povie, keď niečo zavádzate, tak také pôrodné bolesti, ale potom, keď to všetko dovybavili, tak je to oveľa lepšie, a to z toho dôvodu, že deti sa nesegregujú. Teraz je to zase iba pre deti, ktoré spadajú do tej, do tej sociálnej siete, ale je kopu detí, kde otcovia sú alkoholici, pijú alebo matky, alebo podobne a vtedy chodili všetky deti zadarmo, nikto sa nesegregoval, to mi vysvetľovali riaditelia. Nikto nemal problém, či sú tam chudobní, bohatí, alebo deti sa nevysmievali, lebo sú zlé, či padli do sociálnej siete, alebo nepadli do sociálnej siete. A to opatrenie hodnotia ako veľmi dobré. Takže trošku, by som povedala, že možno treba sa rozprávať s tými riaditeľmi, s tými odborníkmi a pýtať sa ich, kým niečo vyslovíme a povieme.
Spomenuli ste vo svojej reči pána ministra zdravotníctva. Pán minister asi nevystúpi v rozprave, ja sa ho chcem spýtať ale, pán minister, prečo ste odvolali pána, pána profesora, neviem, či mu dám dobrý titul, pána kardiológa Sabola a nahradili ste ho, človek, ktorý je inžinier v metalurgii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Pani poslankyňa, mali by ste, k veci k predrečníkovi, toto nie je... (Povedané súbežne s poslankyňou.)

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ale prepáčte, to ľudí zaujíma. V Košiciach ľudia štrajkujú... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
... k predrečníkovi... (Povedané súbežne s poslankyňou.)

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
... sú z toho nešťastní, čo sa deje v našom zdravotníctve... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
... k predrečníkovi a nie k pánovi ministrovi. Prosím vás, nezneužívajte faktickú poznámku. Prosím vás, pani poslankyňa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre a vy sa tu chválite teraz liekmi a v nemocniciach sa dejú strašné veci. Takže takto je jediná možnosť.
Ďakujem pekne, pán predseda, ale prepáčte, ľudia sa tu pýtajú. Ja viem, že to mnohých nezaujíma, lebo je to pre vás zlé, ale ďakujem, že ste ma nechali dohovoriť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia alebo kolegyne, šiesti alebo siedmi, čo sme tu. Dovoľte, aby som aj ja podporil tento návrh zákona. Nebudem sa k nemu hlbšie vyjadrovať. Myslím si, že je to veľmi dobrá vec. Mal som pripravené viacej vecí, ktoré v tomto zákone vyzdvihnem, ktoré by mohli byť ešte lepšie. Ale vzhľadom na to, že nebolo možné zareagovať alebo pýtať sa na pána ministra, tak by som rád položil tú istú otázku, ako položila vo faktickej, faktickou poznámkou pani kolegyňa a nebolo jej to umožnené, ale týmto spôsobom jej to umožnené môže byť.
Pán minister, pýtam sa vás, či bol dobrý krok odvolať profesora Sabola z Východoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb a vymeniť ho za odborníka, čo má hutnícke vzdelanie. Myslíte si, že v tomto ťažkom období je to teraz správny krok? Alebo išlo len o politické rozhodnutie alebo pomstu za to, že jeho podriadení alebo kolegovia vyzývali, aby sa povolila liečba ivermektínom a takto sa zachraňovali životy. Bol by som veľmi rád, keby ste mi na tieto jednoduché tri otázky odpovedal.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán kolega Suja, pretože veľmi málo médiá hovoria o tom, ľuďom neni ani umožnené sa v tomto období vzoprieť alebo vzbúriť, alebo štrajkovať. Čo si myslím, že táto vládna garnitúra veľmi zneužíva práve takýmito personálnymi výmenami, ako sa stali v Košiciach s pánom profesorom Sabolom, lebo to bol jeden uznávaný odborník. Samozrejme, že povedal, že COVID-19 sa dá liečiť liekami iverktimín, takisto C-vitamínom, D-vitamínom.
Predtým sme spomínali aj médiá. V Nemecku je nejakých osem minút na konci vysielania o COVID-e, potom sú správy. A u nás sú ľudia tak strašne už utrápení, ja viem, koľko ľudí píše mne a pýta sa ma, ako som prežila, lebo aj ja som vlastne ten COVID prežila. Mala som taký stredný priebeh. Ľudia nemajú žiadne informácie. Ako keby bol len záujem tuná vlastne stále len o tom COVID-e, testovať, očkovať, testovať, očkovať.
Samozrejme, ja nie som proti tomu, každý má právo, každý má právo sa rozhodnúť a každý je samostatný človek a určite chcem, aby sa ľudia vyliečili, aby sa z toho dostali. Ale som z toho úplne, a myslím si, že mnoho ľudí je z toho znechutených, že vôbec sa nevie dočítať nejakých správ, ako postupovať, keď sú chorí, že sú naozaj lieky, sú nejaké, ktoré sú bežným ľuďom dostupné, lebo teraz znižuje, aby bežným ľudom boli dostupné lieky. Tak inverktimín bol dostupný liek a ten sme nezaviedli, ale sme používali rendesivir za 2-tisíc eur, ktorý dostupný nebol. A tu sa ideme teraz chváliť, ako strašne dôchodcom a všetkým dáme, dáme teda lieky zadarmo.
Samozrejme, ja tak isto budem hlasovať za tento zákon. Ale, preboha, sa, sa už preberme, veď sa tu robia úplne opačné kroky, o ktorých sa rozpráva, a fakt je mi to veľmi ľúto, že odborníci, ktorí sú, ako pán kardiológ Sabol, ktorý operoval kopu ľudí, takíto odborníci sú jedným slovom, ani sa im nikto nepovie, ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za širšie zhrnutie, pani kolegyňa, ale viete, ak toto neni politické rozhodnutie alebo pomsta, tak pán minister má možnosť a zareaguje na toto naše vystúpenie a na tie naše otázky a odpovie nám. Ja si myslím, že by to bolo z jeho strany fér. Ak je to politická pomsta, tak nemusíte.
Viete, ja som sa dneska pýtal podpredsedu vlády a ten ostal prekvapený, keď som mu toto povedal, že on o ničom takom nevie, že toto neni maslo z ich strany, ale bol zhrozený. Tu ráno stál predo mnou. Potom prišli za mnou viacerí, viacerí koaliční poslanci, ukazujem, aby ste vedeli skade, koaliční poslanci, a tipovali, že toto bol tak zlý krok v tomto období, že nerozumiem tomu, prečo ste to urobili. Tak možnože aj pre nich by bola tá odpoveď dobrá, aby vedeli potom ďalej posúvať ľuďom, že prečo bol odvolaný profesor Sabol z východoslovenského ústavu srdcových chorôb a nahradený hutníkom, ktorý o lekárstve nevie absolútne nič.
Ďakujem za vašu odpoveď. Ešte raz vás vyzývam, prosím vás, odpovedzte nám.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som touto cestou chcela vysloviť svoju podporu tomuto vládnemu návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.
Tento návrh som predkladala niekoľkokrát počas minulého volebného obdobia. Žiaľ, neúspešne. Preto ma mimoriadne teší, že tu dnes opäť stojím s vedomím, že sme krok od jeho schválenia.
Navrhované zmeny majú za cieľ pomôcť poberateľom nízkych dôchodkov a deťom do veku 6 rokov. Doplatky za lieky sú pre tieto skupiny ľudí záťažou ich rodinného alebo osobného rozpočtu. Sú, žiaľ, často stavaní do pozície, kde sú nútení si vybrať, čo sa týka ich životných potrieb.
Ľudia trpiaci ochoreniami, ktoré vyžadujú neustále a pravidelné doplatky na liečbu, sú, žiaľ, aj často finančne znevýhodnení. Sú poberateľmi starobných či invalidných dôchodkov, alebo sú svojím ochorením stigmatizovaní na pracovnom trhu a ocitajú sa vo finančnej tiesni až v hmotnej núdzi. Štát a vyspelá spoločnosť týmto krokom preukáže úctyhodné gesto voči tejto zraniteľnej skupine občanov.
Nemusiac si vyberať medzi chlebom a liekmi, je bez zveličenia právo každého seniora, ktorý odovzdal svojou celoživotnou prácou tejto spoločnosti kus svojho života a často aj zdravia. Rovnako ako aj občana, ktorý sa ocitol tvárou tvár chronickému ochoreniu či je iným spôsobom znevýhodnený.
Myslime preto na týchto ľudí, ktorí sú súčasťou našej spoločnosti a sú odkázaní či už čiastočne, alebo, žiaľ, aj úplne - na našu pomoc. Nezabúdajme, že vyspelosť každej spoločnosti sa hodnotí podľa toho, do akej miery sa dokáže postarať o tých najzraniteľnejších, o svoje deti, rodičov, ale aj chorých a trpiacich ľudí.
Verím, že tento návrh nájde podporu ako v koalícii, tak aj v radoch opozície.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste sa naozaj niekoľko rokov pokúšali o to, aby tento zákon prišiel do platnosti. A naozaj som hrdá na to, že tu sedím v tomto čase, kedy pevne verím, že tento zákon schválime. Ja poznám tie situácie, kedy skutočne starí ľudia napríklad lieky, ktoré mali jesť každý deň, jedli každý štvrtý deň len preto, že jednoducho na to, aby ich jedli každý deň, nemali. Poznám veľmi dobre situáciu, keď si stará pani pred lekárňou, a toho som bola svedkom, stála pred dverami a plakala, pretože nemala na doplatok.
Takže pre mňa je tento zákon jeden z najdôležitejších, ktoré sa prijmú počas tohto volebného obdobia. A ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí ho pripravili. Ja pevne verím, že ho uvedieme do života.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Som rada, že tento zákon bol predložený v Národnej rade Slovenskej republiky. A rovnako rada, že pani kolegyňa Šebová spomenula viackrát vo svojom príhovore deti do šesť rokov. Týka sa to, ja nechcem povedať, že rovnako, ale aj by som povedala, že rovnako tak seniorov, ako mladých rodín, ktoré majú deti.
Som lekárka, som krčná lekárka a viem, koľko chronických ochorení majú momentálne deti, a preto tie náklady mladých rodín sú vysoké a mnoho razy aj tie mladé rodiny, rovnako ako tí seniori stoja pred dilemou, či tomu dieťaťu alebo tým svojim deťom tie lieky majú podávať, alebo nemajú podávať, pretože tie doplatky sú niekedy vysoké.
Čiže rovnako tie zraniteľné skupiny sú ohrozené a ja som rada a chcem všetkým, ktorí sa pričinili, aby tento zákon bol v Národnej rade, pogratulovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tiež by som chcela poďakovať pani poslankyni Zuzke Šebovej za jej príspevok aj za jej vklad k tomuto zákonu. Určite je významným zákonom pre, a takým signálom pre rodiny, ktoré majú deti do šesť rokov, a, samozrejme, pre seniorov. Je dôležité, že prináša systémovú sociálnu politiku v oblasti zdravotníctva a reformu liekovej politiky. Lieky sú dnes už súčasťou života nás všetkých.
My máme v rodine 90-ročného otca, má rôzne diagnózy a mesačne mu platíme z jeho dôchodku až 70 eur. Takže tie položky sú veľmi vysoké. A určite mnohé rodiny, ktoré každý mesiac vynaložia veľké množstvo finančných prostriedkov na lieky, budú vďačné, že tento zákon prijmeme. Preto aj ja vyslovujem podporu tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ja len veľmi krátko. Milé kolegyne, ja vám veľmi pekne ďakujem, že sme sa na tom zhodli, a verím tomu, že tento, táto novela zákona prejde naprieč politickým spektrom v tejto sále a bude to úspech a pomôžeme hlavne tým, ktorí sú na okraji spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne všetkým.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj ja chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona, tiež špeciálne pani poslankyni Šebovej. A vyzdvihnúť najmä spôsob, ktorým teraz ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s poisťovňami, ktoré máme, sa rozhodlo adresne pomáhať ľuďom v tejto krajine.
Bol to taký, taká naša možno túžba, cieľ, že dotyčný človek príde do lekárne a na základe toho, že sa identifikuje svojou kartou poistenca, bude zrejmé, či je v sociálne ťažkej situácii, alebo nie je v ťažkej sociálnej situácii. A toto táto novela zákona prináša.
Ja som teda veľmi rád, že zdravotné poisťovne, hoci, samozrejme, sa im do toho nechcelo ísť, ale že nakoniec aj po žiadosti pána predsedu parlamentu aj pána premiéra vyhoveli tomu a Slovensko bude takýmto spôsobom môcť naozaj adresne pomáhať.
Verím, že toto je možno prvý krok, kde prichádzame s týmto návrhom, ale takýmto spôsobom sa potom bude naozaj dať adresne pomáhať možno aj pri iných typoch liekov, pri iných možno zdravotníckych pomôckach a tak ďalej.
Takže z tohto pohľadu naozaj veľká vďaka, že sa podarilo posunúť trošku na vyššiu úroveň aj formu sociálnej adresnej pomoci. To ja chcem najmä vyzdvihnúť na tomto zákone.
Dostal som tu aj otázky, ktoré síce vôbec nesúviseli s predmetom rozpravy, ale tak, keď dovolíte, ja sa môžem k nim vyjadriť. V prvom rade ja chcem vyzdvihnúť a poďakovať pánovi profesorovi Sabolovi za jeho prácu, ktorú vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb doteraz odviedol. Naozaj pôsobil tam dlhé, dlhé roky. A myslím si, že to, čo sa podarilo, naozaj treba poďakovať.
Na druhej strane chcem povedať, že však nikto nie je, nemá ani byť prikovaný ku svojej stoličke a býva to tak aj v iných zamestnaniach, aj v iných špičkových firmách, že niekedy je pre spoločnosť dobré, keď dôjde k zmene vedenia, pretože určité vedenia môžu dôjsť na určitý strop. A v tomto prípade ja musím úprimne povedať, že pán profesor bol taký malý cár v tejto, v tomto ústave a naozaj tvrdou rukou vládol. Keď tam aj boli naozaj schopní ľudia, ktorí mohli ten ústav povzniesť na vyššiu úroveň, tak väčšinou museli odísť. Dochádzalo tam k častým výmenám hlavne na pozíciách tých vedúcich pracovníkov.
A takisto som ja identifikoval, že je veľké množstvo strachu medzi zamestnancami, ktorí sa viac-menej báli vyjadriť, báli nejakým spôsobom povedať svoje výhrady. Samozrejme, dostali sa k nám na ministerstvo. My si to vážime a ďakujeme im, že aj takýmto spôsobom nás informovali, že tá atmosféra na tom srdcovo-cievnom ústave nebola úplne dobrá.
Ale naozaj ma najmä mrzí to, že týmto prístupom sa ako keby znemožnil ďalší rozvoj Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a preto rozšírenie spektra medicínskych výkonov a zvýšenia kvality poskytovania služieb sú hlavnými prioritami toho nového vedenia Východoslovenského ústavu srdcových chorôb, ktorý chce oveľa viac spolupracovať s odborníkmi, naozaj vytvoriť dobrú, zdravú atmosféru práce, kolegiality aj medzi špičkovými odborníkmi, ktorí mnohí museli z východoslovenského ústavu srdcových chorôb práve aj pod vedením pána profesora Sabola odísť.
Chcem len ešte sa vyjadriť k takej tej mantre opozícii, ktorá neustále spochybňuje nominantov. Tak naozaj ministerstvo zdravotníctva presadzuje ten model vedenia špičkových našich nemocníc, častokrát sú to veľké kolosy, ktoré sú nesmierne náročné na manažment, aby ich riadili profesionálni manažéri, ktorí majú naozaj veľké skúsenosti. Pán inžinier Jura, ktorý má titul Master of Business Administration, ktorý si robil na Univerzite Komenského v spolupráci s Pittsburskou univerzitou, patrí k top špičkovým manažérom a ekonómom z tohto pohľadu aj na území Slovenska a dokázal to vo svojej praxi.
Je to z jeho strany veľká aj obeť, že sa rozhodol, že ide pracovať do tohto ústavu, pretože on z mnohých pozícií naozaj to nemusel urobiť, ale chcel pomôcť tomu ústavu. Chcel pomôcť aj našej metropole, aj celému nášmu zdravotníctvu, tak aby naozaj tento ústav ešte lepšie napredoval, mal ešte lepšie výsledky, najmä čo sa týka profesionálnych výkonov a odborných výkonov a odbornosti.
Ako, samozrejme, ekonóm musí mať pri sebe medicínskych odborníkov, ktorými sú pán docent Studenčan, ktorý je kardiológ, jeden zo zakladateľov ústavu, ktorý práve aj kvôli spôsobu vedenia musel z tohto ústavu odísť. Takisto je tam špičkový kardiochirurg pán doktor Lukačin, ktorý naozaj rovnako aj ako pán profesor Sabol operoval obrovské množstvo ľudí s vynikajúcimi výsledkami, takisto musel z tohto ústavu viac-menej nedobrovoľne odísť, o čom mám, samozrejme, aj písomné doklady.
Takže my sme sa naozaj po dlhom uvažovaní rozhodli pre túto zmenu. Myslíme si, že je to dobrá a zdravá zmena. Pán profesor Sabol, samozrejme, budeme radi, keď ďalej bude pôsobiť na ústave. On je prednostom kardiochirurgickej kliniky a ja verím, že s týmto novým vedením si nájde dobrú súhru, symbiózu a že vytvoria dobrý kolektív, ktorý povznesie tento ústav na ešte lepší, špičkovejší ústav, ktorý naša aj východoslovenská metropola potrebuje.
Ďakujem veľmi pekne.