23. schôdza

Ďakujem. Toto bol posledný príspevok v rámci písomnej rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som pôvodne absolútne nezamýšľal vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Nie je to celkom, ako sa hovorí, moja šálka kávy, ale, ale nie som asi taký typický príklad toho, že akoby to asi v parlamente mohlo fungovať, lebo mňa k tomuto vystúpeniu v rozprave naozaj podnietila tá, tá samotná rozprava tu v tomto pléne. A keďže tie myšlienky sú možno niektoré trošku tak nesúrodé a niektoré možno príliš dlhé na to, aby boli vo faktickej, tak som si to dovolil proste vyriešiť takto.
Rozprávame sa tu o... a možno je to aj preto, teda tu vystupujem, lebo sami ešte musíme v klube nájsť riešenie ohľadom hlasovania o tomto návrhu, lebo sú tam aj za, aj proti veci a jednoducho my sa tu dnes rozprávame o tom, že vlastne, ak by tento návrh z dielne podpredsedu vlády pána Sulíka prešiel, tak sa zruší zákon 371/2019.
Nikto z nás, ani z nás, ani ako všeobecne z poslancov asi nechce znižovať nejaké bezpečnostné štandardy pre detské ihriská, to sa asi zhodneme, však? Len neviem, či ste tento zákon celý čítali, lebo ja som si ho teraz celý prečítal v dôsledku tej rozpravy aj argumentov pána podpredsedu vlády. Ten zákon má 18 paragrafov. Z nich ale, kolegyne, kolegovia, z nich iba jeden jediný sa dotýka bezpečnosti detských ihrísk, všetky ostatné sa dotýkajú v podstate regulácii a tej administratívnej nejakej záťaže s tým spojenej.
Prečo ma to zaujalo a prečo som, prečo to musím povedať? My sme v rámci nášho programu sociálnej pomoci odovzdali už aj niekoľko detských ihrísk aj samospráve, ale teda väčšina, drvivá väčšina bola právnickým osobám rôznym, nejakým občianskym združeniam a tak. A poviem vám, že najväčší problém pri týchto detských ihriskách naozaj nebolo to, že za čo to ideme kúpiť, lebo tie peniaze na to boli aj máme, aj sme dali, ale bol problém ten, aby tie detské ihriská alebo tie crossfitové rôzne, ja neviem, zariadenia a podobné veci, aby splnili všetky zákonmi a neviem, akými normami predpísané požiadavky, aby proste vôbec sa to mohlo realizovať.
A naozaj, keď som ja dnes počúval túto rozpravu, tak sa mi to všetko vynorilo, že, že tá regulácia a tá administratívna záťaž je obrovská, a vystúpil som preto, lebo som privítal ten návrh pána podpredsedu vlády Sulíka, ktorý povedal, že ak by tento zákon bol zrušený, tak dáva on nejaké chlapské slovo na to, že dôjde k právnej úprave, ktorá bude hovoriť, že príslušné technické normy, ktoré upravujú tieto detské ihriská, budú záväzné, ak som to správne pochopil. A ja by som možno (reakcia z pléna), ak nie sú.
Ešte by som možno išiel ja tou cestou, že práve sprísniť tie konkrétne technické normy, keď už, aby sa týkali priamo tej bezpečnosti. Viete prečo? Pretože v § 3 tohto zákona, o ktorom sa bavíme, ktorý sa nazýva základné požiadavky na bezpečnosť detského ihriska, tak v podstate, v podstate nejaké konkrétne údaje, ktoré by mali zabezpečovať bezpečnosť toho zariadenia, bezpečnosť tých detí na ňom, upravujú len, len dva odseky. To je odsek 9 a odsek, odsek asi 10. Odsek 9 a 10, áno, z celkovo asi 11 odsekov a v podstate len tieto dva odseky jedného paragrafu sa týkajú samotnej bezpečnosti týchto detských ihrísk. Zvyšok v tomto celom zákone sú proste tie rôzne administratívne a iné, iné záležitosti.
Ale čo je veľmi dôležité a prečo je veľmi, prečo je veľmi podstatné, aby naozaj došlo k zmene toho mechanizmu záväznosti tých technických noriem, resp. k sprísneniu samotných technických noriem v tejto veci, je to, že tento zákona sa v obidvoch bodoch, ktorý sa odvoláva v tých častiach ohľadom bezpečnosti ihriska na technické normy, tak naozaj vo veľkej miere, vo veľkej miere, kolegyne, kolegovia, sa na veľký počet slovenských technických noriem jednoducho odvoláva a tie pokladá ako záväzné pre naplnenie tohto samotného zákona. Čiže, čiže tento samotný zákon poukazuje na tie technické normy, odvoláva sa na ne a v podstate ich, ich pokladá za nejakú nosnú časť samotnej technickej realizácie uplatnenia týchto požiadaviek bezpečnostných.
Čiže ja som pôvodne si myslel tiež, že, že tým, že zrušíme tento zákon, tak vlastne ideme znižovať bezpečnostné štandardy, a to by som v živote nikdy nepodporil bez ohľadu na to, kto to tu predkladá. Ale keď som si to teraz v rámci debaty prečítal, naštudoval, pozrel si ten mechanizmus, tak ja musím povedať s kľudným svedomím, že ak by došlo k zmene toho mechanizmu úpravy a aplikácie tých slovenských technických noriem do, do realizácie týchto detských ihrísk, prípadne k ich sprísneniu v konkrétnych častiach, konkrétnych bezpečnostných prvkov, tak by sme pre tie deti urobili viac, ako keď máme takýto zákon, ktorý proste tých ľudí administratívne šikanuje. Jožko Šimko ako primátor Rimavskej Soboty vám to jasne vysvetlil. Ale v skutočnosti tú bezpečnosť neprináša.
Poviem konkrétny príklad, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame. V zákone, v zákone, v tom § 3, ktorý som spomínal, sa v odseku 9 hovorí o tom, že treba detské ihriská v prípade, že je možnosť pádu toho dieťaťa z výšky väčšej ako 60 cm, je potrebné ich vybaviť nejakou náraz tlmiacou podlahou alebo nejakou vrstvou, nič viac, nič viac, nič viac. To znamená, niekto povie, že málo je aj 10 cm tlmiacej vrstvy nejakej polyuretánovej. Niekto povie, že stačí 1 cm tvrdenej gumy, tu to proste nijako nie je definované. Všetko, čo je definované, je v odkaze na príslušnú slovenskú technickú normu. Tí, čo sa trošku venujete športu alebo nejakému telocviku, alebo niečomu, viete, aké to je, čo sa týka tlmenia pádov a tak, že proste to nie je celkom jednoduchá téma. A tento zákon naozaj v tej téme, kde človek by čakal, že ten zákon to upraví, že čo všetko žiadame od tých ihrísk, aby tie deti boli úplne že bezpečné, tak on to reálne vôbec neupravuje, on to reálne vôbec neupravuje. Za to tie, za to tie administratívne záťaže a regulácie, tak tie upravuje až príliš podrobne a na xy, zhruba asi na 15 paragrafoch.
Všeobecne z pohľadu tej bezpečnosti, všeobecne je ten zákon, čo sa týka konkrétnych bezpečnostných požiadaviek, neskutočne vágny, neskutočne vágny. A je taký, že podľa tohto sa dá postaviť ihrisko špičkové a podľa tohto sa dá vytvoriť ihrisko proste úplne surové, keď to poviem tak. A úplne neodolné voči zraneniam zbytočne tých detí, lebo všetko podstatné, čo je, tak je v tých slovenských technických normách. A podľa mňa všetko, všetko to za tým ostatné je v tých, aj kolegyňa Cigániková to tu už spomínala, je v tých, v tých pečiatkach, v tých dovoleniach, v tých, v tých rozhodnutiach v tej vyššej cene a tak, ale v skutočnosti, v skutočnosti to, že ihrisko má takúto pečiatku, neznamená, že je pre vaše dieťa bezpečnejšie ako to ihrisko, ktoré ho nemá. To vám musí vyplynúť zo štúdia tohto zákona.
Ja preto tu stojím, a preto možno si poviete, že to teraz akože nejakou silou-mocou hovorím, že ten zákon je zlý. No naštudoval som si ho, pripadá mi ako zlý, pripadá mi, že keď by sa aj zrušil v tejto chvíli, tak sa naozaj žiadne škody nespôsobia, ale iba za toho jedného jediného predpokladu, že pán podpredseda, bol by som rád, keby na mňa reagoval a povedal, ako si predstavuje ten mechanizmus toho, že keď slovenské technické normy naozaj vstúpia do života, keď to tak poviem, čo sa týka tých ihrísk a že budeme cez ne vyžadovať, aby boli tieto normy naplnené.
A možno, ja neviem, možno, pán kolega Kučera, bude lepšie, či nejaká slovenská technická norma priamo rieši tie dopadové plochy, povedzme napríklad alebo niečo také. A tu sprísnime tie veci, dáme tam hrubšie vrstvy, dáme tam lepšie materiály, dáme to tam tak, aby proste tie deti boli v pohode.
Ja som tiež dieťa socializmu, tiež sme sa hrávali na betónových kockách, tiež sme sa hrávali s tehlami a stavebnou suťou, ako s hračkami vonku, vôbec to nikto vtedy neriešil, ako nikto sa tým nezaoberal. Chodili sme po hrdzavých rebríkoch, bolo to úplne v poriadku. Dnes je ale, žiaľ, iná doba. Nanešťastie sme členmi Únie a proste niekedy, niekedy sú tie veci postavené na hlavu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Našťastie.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Skúste mi do toho nevstupovať, prosím vás, pán podpredseda. Môžme si to potom odborne vydebatovať (reakcia z pléna), ale no.
Ale napriek tomu všetkému, napriek tomu všetkému si myslím, že táto iniciatíva je nie zlá, je nie zlá. Stojí za úvahu. A preto ma veľmi prekvapilo ako opozičného politika, keď dochádza k tým treniciam vnútrokoaličným, lebo podľa mňa sa to dalo úplne elegantne vyriešiť a dalo sa to vyriešiť elegantne na prospech tých detí aj prospech tých detských ihrísk. Predsa všetci chceme, aby tých detských ihrísk bolo čo najviac.
Ale dnes naozaj, pán podpredseda, ja vás chcem vyzvať aj z tohto miesta, robte hlavne všetko pre to, aby tie deti mohli ísť von, aby mohli ísť do škôl, aby mohli ísť na tie ihriská, aby sme sa naozaj bavili o niečom a nie iba o virtuálnej slobode pre deti, lebo tá tu nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Karol Kučera.

Ďakujem. Pán Kotleba, vy ste normálne mediátor, teraz vás musím nazvať, naozaj že v dobrom. Lebo vy ste vlastne, ja takisto, takisto vítam tú možnosť, ktorú dal pán minister, že, že teda ten prísľub, že budeme sa zaoberať tou povinnosťou tých STN noriem, a to, že sú len dobrovoľné momentálne, teda keď zrušíme ten, tento zákona, tak to je fakt. A tie STN normy, samozrejme, sú dostačujúce, lebo ony sú prevzaté zo smernice Európskej únie, čiže tam, tam sú jasne zadané, že aké majú byť.
Ale možno ja trošku viacej vnímam v tom zákone viacej tej bezpečnosti, lebo aj údržba a kontrola detských ihrísk súvisí, súvisí s bezpečnosťou a možno aj so šetrením financií v konečnom, lebo toto, keď niečo nám dlhšie vydrží, tak aj šetríme, samozrejme. Takže treba, keď už raz dáme veci dokopy, tak treba sa o nich starať. A takisto to rieši aj definíciu detského ihriska ako takú, lebo zrušením toho zákona napríklad nebudeme mať vôbec, vôbec stanovené, že čo to vlastne detské ihrisko je. Lebo detské ihrisko sa skladá z hracích prvkov, ktoré si, samozrejme, môžte kúpiť, musíte dodržať tie STN normy, ale to už, jak ich poskladáte, a to, že napríklad umiestnite šmykľavku, a čo sa stáva, umiestnite ju zle voči napríklad stene nejakej z betónu, kde to dieťa si môže, môže, ja neviem, urobiť nejaké nešťastie, tak práve na to sú tie kontroly aj, samozrejme, pri kolaudácii a podobne. Takže, takže tak.

Pani poslankyňa Zita Pleštinská, nech sa páči.