23. schôdza

Ďakujem. Pán minister, všetky tieto právne predpisy najprv, o ktorých si hovoril, sú ony sú, áno, ale sú nedostatočné, sú nedostatočné. Potom dúfam, že nebude dotyčný odborník prepustený z funkcie, keď si si tak rýchlo vedel vybaviť vlastne nové stanovisko. Si spomínal, že máš už nové stanovisko, ktoré to, čo som rozprával, bolo zo včera, neplatí, tak dúfam, že toto sa nestane.
Ale idem ďalej, idem ďalej, že ešte si spomínal, že bol ten zákon na základe toho, že nejakému ministrovi alebo neviem, nejakému poslancovi sa stal nejaký úraz ťažký s dieťaťom a on si to vyloboval a on si vyloboval čo teda? Bezpečnosť ihrísk si vyloboval. Akože loboval kvôli tomu, že chce z toho urobiť biznis alebo kvôli tomu, že to dieťa sa mu zranilo, hej?
A ďalej SOI-ka kontroluje, áno, robí tie, nemá kapacitu, aby, proste má určitú len kapacitu, aby kontrolovala, ale neodstraňuje tie nedostatky.
A takisto si nemyslím, že systém bude kolabovať na tom, lebo tak si to postavil, že bude nám tu kolabovať systém na bezpečnosti detských ihrísk a ak spadneme pod to ako spoločnosť, že budeme vyčíslovať detský život v tomto prípade na 30-tisíc, tak sme naozaj skončili. To je asi tak.
Pán Cmorej, prosím vás, doštudujte si, lebo naozaj akože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, reagujte na predrečníka.

Kučera, Karol, poslanec NR SR
Ale on reagoval takisto akože nie na mňa, nie na pána... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v skratke, lebo v podstate všetko, čo som chcel povedať, tak už bolo povedané, ale kľúčové, čo chcem povedať, je, že žiadna regula, čo ich spravíme 6, 10, 20, čo aj by sme strážnika postavili na detské ihrisko, tak nezabezpečí, že sa dieťa nezraní. Ja som vyrastal na betónových ihriskách v sedemdesiatych rokoch, nikto nič nereguloval, nás regulovali rodičia. To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ďakujem pekne fakt za super vystúpenie. Ja len pár slov.
Hovorí sa, že kapor si svoj rybník nevypustí a úradník si nikdy nezruší sám svoj zákon. Kontrolór si svoju kontrolnú právomoc tiež nezruší sám. Niekedy to najviac, čo môžme my tu v Národnej rade urobiť, je neprijať ďalšiu reguláciu. Tých regulácií a skutočne kontrolných mechanizmov a štátom garantovaných biznisov máme fakt na Slovensku veľmi veľa. A myslím si, že ak máme možnosť zrušiť nejaký predpis, ktorý je nadbytočný a proste preregulovaný, ja si myslím, že to je na oslavu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Za môjho života prenikli do všeobecného života ľudí viaceré rozumné bezpečnostné opatrenia. Keď som bol dieťa, vozil som sa s otcom v aute, neexistovali žiadne sedačky. Neexistovali bezpečnostné pásy. Lyžovať na školských lyžovačkách sme chodili v brmbolcových čapiciach a bez prilieb. Nepochybne sa medzi tým teda odohrali pozitívne kroky zvyšujúce bezpečnosť.
Zároveň ale musím povedať, že totálna bezpečnosť je nonsens. Príklad. Na dieťa spadne veľká haluz stromu, ktorý možno kontrolovali, možno nekontrolovali dendrológovia, ale úplná istota je vtedy, keď vyrúbeme všetky stromy, pod ktorými chodíme. Do posledného, lebo len to je definitívna istota.
A ešte jedna vec. Výhoda týchto ihriskových, zdanlivo veľmi ľúbivých aktivít je v tom, že to niekto zaplatí. Nie tí rodičia tých detí, ale ktosi. Štát, mestská časť. A ja k tomu poviem jedno. Keď sa pozriem na štatistiky detí vypadnutých z okna, by sme mohli pokojne zaviesť zákon, že každí rodičia bývajúci v byte s oknami, a to sú skoro všetci, a majúci deti do istého veku, si musia povinne namontovať na všetky okná mreže. Lebo to je istota. Ale to by museli hradiť tí rodičia. A musím povedať, že asi by to tých rodičov nepotešilo. Takže tento návrh, ktorý by zabránil rovnako detským smrtiam, tu ešte nikto nepodal. Hoci dokázateľne taký, také prípady úmrtia existujú. Preto chcem povedať, že na margo tohto návrhu zákona dôsledne napĺňa slogan, ktorým je SaS známa: "Zdravý rozum je najlepší recept," a bezpečnosť "otál-potál"... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja by som začal takto. Nie som advokát a ani politický partner pána Sulíka, som opozičný poslanec, ale v danom prípade s pánom Sulíkom na 100 % musím súhlasiť.
Vážení priatelia, treba si už tu konečne otvorene povedať, naznačil to aj pán Osuský, byrokracia kvitne na každom kroku v rámci Slovenskej republiky a odbremeňme toto už konečne. Bezpečnosť detských ihrísk aj bez zákona 371/2019, čo práve chceme zrušiť, bude zabezpečená. Pani kolegyňa poslankyňa naznačila, že v danom prípade... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Však ja reagujem, samozrejmá vec. Že v podstate v prvom rade musia zabezpečovať aj bezpečnosť tých našich detí naši rodičia alebo ich rodičia.
No a niekto hovorí, že bude to čierna diera. Vážení priatelia, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím povedať, že nebude to čierna diera, pretože ako aj pán Sulík naznačil, je tu päť noriem - stavebný zákon, technické normy a tak ďalej a tak ďalej.
A ja vám poviem konkrétny príklad. Ja som chcel kúpiť detské ihrisko v Maďarsku. Však Rimavská Sobota, od hraníc to je 25 km. A teraz sa zamyslite nad tým, čo vám poviem. Ihrisko, detské ihrisko som chcel kúpiť za 5-tisíc eur cirka v prepočte na forinty a u nás na Slovensku také isté detské ihrisko bolo viac ako 19-tisíc eur. Za to, že tam malo pečiatku, certifikát. Toto zrejme pán Sulík chce odbremeniť, pretože toto fakt nie je mysliteľné. Takže zato hovorím, že treba toto v každom prípade riešiť.
A o tých ďalších problémoch, ak ešte budem mať možnosť, ešte sa prihlásim, ktoré máme práve na jednotlivých sídliskách, kde jednotlivé, by som povedal, obyvatelia jednotlivých panelákov nechcú to detské ihrisko, lebo niektorí ľudia tam robia, detičky nám robia obrovské cirkusy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády Sulík, ja len takú krátku reakciu na to vaše vystúpenie. Podľa mňa ste sa úplne zbytočne nechali zatiahnuť do tej polemiky o ľudských životoch, lebo vnieslo to taký, takú chuť alebo takú pachuť do tejto debaty, ako keby sme sa tu bavili o nejakých mŕtvych deťoch a o tom, že či niekto chce alebo nechce predchádzať týmto úmrtiam, a myslím, že to tak nie je.
Ja mám, samozrejme, aj k tomuto materiálu nejaké výhrady a tie pôjdem nejako stručne naformulovať do rozpravy, ale mňa vo vašom vystúpení zaujala tá myšlienka, keď ste povedali, že život za socializmu nebol horší. No určite, že nebol ako ten život, ktorý je dnes, najmä keď, najmä keď si to dáme do súvisu s týmito niektorými nezmyselnými a šikanóznymi vládnymi opatreniami, ktoré likvidujú firmy a ničia ľuďom život. To je proste pravda.
A podľa mňa by nejakým výstupom aj z tejto dnešnej debaty malo byť to, ako na jednej strane chceme riešiť detské ihriská, ale na druhej strane by sme mali začať riešiť mechanizmus, aby sa tie deti vôbec na tie detské ihriská ešte dostali. Lebo my sa tu bavíme o bezpečnosti detských ihrísk a deti musia byť zavreté a ideme testovať rodičov a pri škôlke musí byť jeden minimálne otestovaný a potom mi to príde ako také cynické a cynická iniciatíva, že teraz v tejto chvíli, keď tie deti a ich rodičia majú domáce väzenie na základe nezmyselných vládnych nariadení, tak my ideme riešiť nejakú virtuálnu bezpečnosť detských ihrísk. Ja poviem o tom viac v rozprave.

Ďakujem pekne za slovo. Veľa tu už bolo povedané, ja by som vo svojom vystúpení rád apeloval na zdravý rozum, lebo ako tu už bolo povedané tiež, zdravý rozum je najlepší recept. A rád by som pripomenul niekoľko na prvý pohľad jasných vecí, na ktoré netreba zabúdať najmä, keď stláčame tie tlačítka a niektorí z nás majú pocit, že chrlením zákonov zachraňujú svet. Lebo cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a nič nie je zadarmo. Peniaze nerastú na strome a keď ich vyhodíme za nejaký nezmysel, tak ich nemôžeme použiť na niečo potrebnejšie.
Dnes, keď chcete postaviť detské ihrisko, musíte mať projekt, ktorý musí urobiť projektant s pečiatkou, ktorý, samozrejme, musí navrhnúť osadenie herných prvkov tak, ako je to v ich sprievodnej dokumentácii a v súlade s požiadavkami na dopadové plochy. To je prvý kontrolný mechanizmus detského ihriska.
Na tom detskom ihrisku môžte používať len certifikované hracie prvky. To je druhý kontrolný mechanizmus. Nemôžte tam osadiť niečo z Číny, čo nemá žiadne certifikáty.
Ak ide o väčšie ihrisko, tak ešte aj to celé podlieha kolaudácii, čo je tretí kontrolný mechanizmus.
Plus tam máte prevádzkovateľa, ktorý ak sa tam niečo stane na tom ihrisku, tak on v rámci všeobecnej zodpovednosti za to zodpovedá. Ak porušil niektorú zo svojich povinností, napríklad to nechal neudržiavané, tak on je za to zodpovedný, ak ho niekto zažaluje, tak bude za to platiť. To platí teraz, to už platí asi od šesťdesiateho, odvtedy odkedy bol prijatý Občiansky zákonník a predpokladám, že to platilo asi aj predtým ešte.
Tu v tomto zákone, ktorý chceme zrušiť, niekto vymyslel, že každé ihrisko ešte musí prejsť vstupnou kontrolou akreditovaného inšpekčného orgánu, ktorý má špeciálnu živnosť, že len on vie správne prečítať návod, ako to ihrisko namontovať a poriadne skontrolovať, či sú dobre utiahnuté skrutky. To je úplný nový bratislavský taxikár, ak tu už tiež boli spomínaní tí taxikári, ktorý si myslí, že len on vie správne točiť volantom, a preto musí byť chránený druh.
Na tom stretnutí, ktoré tu už tiež bolo spomínané, prišiel jeden pán, ktorý vyrába detské hracie prvky a, samozrejme, jemu vadí, keď niekde vidí, že nejaký developer si spravil ihrisko, lebo tak keď robíte aj nejaký vnútroblok, tak tam niečo dáte, a že on použil napríklad hrací prvok z Číny, ktorý certifikovaný nebol. Áno, jemu to vadí, lebo on, ktorý sídli na Slovensku, v Európskej únii, musí predávať len certifikované výrobky, ktoré sú logicky drahšie ako tie necertifikované. Takže on, jemu sa, samozrejme, páči, že teraz máme zákon, ktorý to zakáže, lebo keď to urobíte, keby tento zákon platil, tak by ste mohli dostať pokutu od 200 do 50-tisíc eur a plus teda tie kontroly. No aj on je v pozícii bratislavského taxikára a, žiaľbohu, ja teda rozumiem, že sa mu to nepáči, ale poďme hľadať potom spôsoby, ako stiahnuť z trhu tieto nebezpečné výrobky. Ten spôsob existuje a má ho SOI-ka. SOI-ka, keď zistí, že niečo takéto je nainštalované, tak tá má povedať, že má to ísť preč alebo sa to nemôže používať.
Ako správne hovoril pán minister, pokiaľ to nerobia dostatočne, pokiaľ tam nie sú dostatočné pokuty, tak to vylepšime a dajme im toto oprávnenie, zvýšme počet kontrolórov v SOI-ke, dajme pokuty, opakované pokuty, keď to neodstránite, tak, tak tam bude tá pokuta. A to som inak hovoril aj Karolovi, teda neviem, či ti stále môžem tykať, lebo ty si mi dneska začal vykať, ale tak to si možno potom vybavíme po rozprave.
Skúšky tomuto akreditovanému orgánu vedia poskytnúť dneska presne dve inštitúcie, čo je opäť krásny príklad škodlivého lobingu, a aby to bolo dokonalé, tak tie ihriská každé dva roky potrebujú novú priebežnú kontrolu a dokonca, keď na ihrisku niečo opravíte a vymeníte hrací prvok za iný prvok, tak opäť potrebujete novú kontrolu. To je ako keby ste si museli ísť s autom na STK-čku vždy, keď si necháte urobiť nejakú malú opravu. Neviem, či Karol alebo teda tí, ktorí to, ktorí to obhajujú, vie, že ak máte doma zbraň, tak oveľa nebezpečnejšie je, keď idete s malým dieťaťom ku susedovi, ktorý má bazén. Omnoho viacej detí sa ti utopí v tom bazéne, ako sa zastrelí zbraňou, ktorú máte v legálnej držbe.
Podľa tejto logiky by sme mali potom spraviť kontrolórov bazénov, ktorí by chodievali, keby sme šli podľa tejto logiky, každé dva roky skontrolovať každé bazény, každý bazén a dávať certifikát, či to je dostatočne zabezpečené, či tam je prekrytie, aby tam dieťa nemohlo spadnúť. A tých úmrtí detí v bazénoch, nemám štatistiku, nehľadal som to, nemal som na to až toľko času, je určite bezpečne viac ako, ako dve úmrtia alebo jedno úmrtie. Neviem, koľko to bolo od roku 2015.
Nepochybne je detský život, je každý život dôležitý a je potrebné robiť všetko pre ochranu našich detí. Lenže keď dieťa vyjde z toho preregulovaného ihriska, tak rovno na chodníku tri metre pred vchodom je zhrdzavený poklop kanála, ktorý keď sa prelomí, tak to dieťa rovno zomrie, lebo pod ním je trojmetrová šachta. Ten poklop však nikto neopraví, lebo na to nie sú peniaze a peniaze na to nie sú preto, lebo sa minuli na sprostosti, napríklad na zbytočnú päťnásobnú kontrolu jedného detského ihriska. Peniaze totiž nerastú na strome, nie je ich neobmedzené množstvo. Aký úžitok má oprava toho poklopu a aký úžitok má akreditovaný orgán kontrolujúci už kontrolované?
Taktiež nerozumiem, prečo si myslíte, že keď dnešná kontrola nefunguje, keď nie je dostatočná, prečo si myslíte, že nová kontrola bude zrazu fungovať. Nebolo by rozumnejšie pozrieť sa na to, prečo nefunguje to, čo už je prijaté, prečo napríklad nefunguje tá SOI-ka? Kde beriete tú istotu, že nová a nová regulácia niečo zlepší? Ak chcete naozaj pomôcť deťom, vyriešte napríklad tie poklopy. Umožnite obciam, aby v prípade ohrozenia zdravia a majetku občanov mohla investovať aj do cudzieho majetku, čo dnes nemôže.
Tie poklopy sú totižto majetkom vodární, a tie majú také investičné dlhy, že ich nemajú jednoducho za čo vymeniť a väčšina tých poklopov je vo veľmi zlom stave. Samozrejme, tá obec by si to potom mohla, resp. aj musela od vlastníka toho, tých poklopov, tej vodovodnej siete, teda tej kanalizačnej siete vymáhať, v tomto prípade od vodární. To je legislatívna iniciatíva, ktorá má zmysel, choďte do toho a ja vás v tom rád podporím, ak teda chcete chrániť deti. Ale určite nevymýšľajme, prosím, ďalšie nezmysly, ktoré potom berú peniaze tam, kde ich naozaj treba.
Ešte by som povedal niekoľko čísel z Petržalky, kde som komunálnym poslancom. Tak v Petržalke máme 55 verejných detských ihrísk a vypočítali sme, keby sme chceli splniť všetko, čo tento zákon požaduje, tak by nás to stálo asi 2 mil. eur. Z toho zhruba polovica sú vyvolané investície pre nadmernú reguláciu, ktorá v tom zákone je. Milión eur, to je cena jednej novej škôlky. V Petržalke máme najviac neprijatých detí do škôlok na celom Slovensku, 700 detí zhruba. Milión eur to je suma, za ktorú by sme mohli urobiť nový domov sociálnych služieb, teda zariadenie pre seniorov. V celej Petržalke máme dva, jeden mestský, druhý petržalský, ktorý nám už chcela hygiena dva či trikrát zavrieť, lebo nie je v najlepšom stave. Dnes, keď sa niečo stane tvojmu rodičovi starému, tak ty ho nemáš kam dať, musíš sa vzdať svojej práce a starať sa oňho doma. Koľko stojí život takého starého človeka? Je cennejší alebo je menej cenný ako život toho dieťaťa? Ja si to nedovolím povedať, ja chcem chrániť jedných aj druhých, ale viem, že keď chcem postaviť ten domov sociálnych služieb, tak tie peniaze nemôžem minúť na takéto sprostosti, ako zavádza tento zákon.
Ďakujem.

Pán kolega Cmorej, ja som asi pochopil, čo ste chceli povedať, a ako globálne s celkovým nejakým odkazom vášho vystúpenia musím súhlasiť, len dva také rušivé momenty vám musím proste povedať, lebo mi to nedá.
Jeden je, že znova ste tam sa nechali zatiahnuť, tak ako aj pán podpredseda Sulík, do tej takej polomorbídnej porovnávačky s tými mŕtvymi deťmi, to podľa mňa sa sem až tak veľmi nehodí a trošku to tak, neviem, takú zvláštnu chuť dodáva tej debate.
A druhá vec, a to je podľa mňa systémový problém vašej strany, že vy aj keď máte dobrý nápad ako teraz aj tá argumentácia, dá sa s tým súhlasiť, naozaj akože budeme sa v klube o tom rozprávať, že ako budeme hlasovať, lebo tie argumenty sú proste jednoducho aj dobré, aj sú také niektoré slabšie, ale všetko vždy otočíte na tie peniaze, že proste všetko iba tabuľkovo, sucho na tie peniaze, že proste nemáme tam, lebo chceme dať tam alebo nemáme na to. Ale nie je vždy všetko, viete, len o tých peniazoch. Nedá sa vždy všetko len kvantifikovať na doláre, na eurá alebo na jeny, alebo ja neviem na čo, na ruble, ale niekedy to je aj o niečom inom ako o tých peniazoch.
Podľa mňa aj tá administratívna záťaž, o ktorej sa tu dnes bavíme, áno, na jednej strane sa dá nejako kvantifikovať, že koľko peňazí sa na to vyhodí cez nejakú človeko... človekohodinu práce tých úradníkov, ale na druhej strane tam predsa ide aj o nejaký princíp, že, že čo chceme dosiahnuť, v akom stave to chceme mať nastavené. A to je len taká proste, taká moja výčitka, že možno naozaj nie všetko za každú cenu porovnávať tabuľkovo na tie peniaze.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Cmorej, zase ste to len zľahčovali. SOI-ka, samozrejme, už to tu niekoľkokrát bolo povedané, nemá kapacity na kontrolu, na údržbu už vôbec nie, samozrejme, o ktorej ste hovorili. Nie je tu priestor na všetky možné témy alebo aj skorej polovička možno z toho bolo, bolo z môjho pohľadu naozaj veľmi slabé argumenty, ktoré ste otvorili.
To, čo sa stane, samozrejme, v súkromných priestoroch, za to, samozrejme, zodpovedá rodič, ale keď raz máme verejné, verejný priestor, verejné ihrisko a treba tie, tie hracie prvky, áno, sú certifikované, ale treba ich aj správne umiestniť. Za to, samozrejme, a stanovisko SOI-ky, samozrejme, ešte dopĺňam, že najpočetnejšie zisťované nedostatky sa týkajú práve správy a údržby, takže keby, keby naozaj sa o to starajú tie samosprávy, tak jak sa o to stará tuto pán primátor Rimavskej Stredy, ak správne hovorím, Štvrtku alebo čoho, tak, tak, tak, takých je málo, hej. Čiže, chvalabohu, že, že takých, že tu takých máme, ale, ale nie všetci to dodržujú a keď nájdu nejakú skulinku v tom zákone, tak to budú zľahčovať a, a nebudú to dodržovať.
A ešte tu padol aj komunizmus, slovo. Tak za komunistov neboli ani tie dve firmy, bola tu len jedna firma, ktorá stavala tie ihriská zrejme, a dnes už tu máme, asi zrejme chceme ísť aj tým smerom, že, že máme tu otvorený trh a prichádzajú sem nové firmy, tak máme, keď máme teda dve, tak rozmýšľajme na to, ako teda zvýšiť ten trh, aby, aby bola súťaž čo najlepšia, aby tá cena išla dole... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)