24. schôdza

Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Ľuboš Blaha, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne poslancovi Richardovi Takáčovi za veľmi odborný a kultivovaný prejav. Ale myslím si, že jeho obavy zjavne nie sú namieste. Pretože sme sa práve dozvedeli, že po 10 mesiacoch už vláda má rámcové témy na internetovej stránke, k čomu jej mimoriadne gratulujeme. Viete, ono by to bolo naozaj až smiešne, keby nešlo o peniaze, ktoré Slovensko tak veľmi potrebuje. Veď vidíme, v akom stave sú živnostníci, zamestnanci, ľudia na Slovensku padajú na ústa. Každá koruna alebo každé euro je dobré. Vy tu máte možnosť doniesť miliardy z Bruselu a vy takýmto spôsobom v priamom prenose zlyhávate. To je neodpustiteľné.
Ja som veľmi rád, že Richard Takáč upozornil aj na ten krásny výrok pána ministra poľnohospodárstva, ktorý hovoril, že pokiaľ 1 mld. nepôjde na poľnohospodárstvo, tak nemá robiť čo na svojej stoličke. No ja sa pozerám na tu jeho stoličku a pána Mičovského tam stále akosi máme, ja tomu nerozumiem. Tak on tam ide dať namiesto 1 mld. niekoľko desiatok miliónov a aj to na úplne inú vec a napriek tomu sa drží prilepený k tej stoličke ako Kanagonom. Takýmto spôsobom by sa naozaj vyvodzovať politická zodpovednosť nemala.
Mňa veľmi zarazilo aj to, akým spôsobom reagujú kolegovia zo strany SME RODINA na výstavbu bytov. Tak plán obnovy ponúka obnovu a výstavbu bytového fondu, sociálne bývanie a tak ďalej. Pán Boris Kollár tu postavil celú svoju predvolebnú kampaň na tom, aké bude stavať byty, 25-tisíc bytov tu malo byť každý rok. Tu sa malo len stavať, stavať a stavať. A nakoniec zistíme, že v pláne obnovy nie je výstavba 25-tisícov bytov, ale je tam hneď nejakých 200 mega pre NAKA, lebo nezáleží na tom, kde budú ľudia bývať, dôležité je, aby sme ich mali kam zatvárať. Toto je riešenie našej vlády.
Gratulujeme.

Už tradične faktickú poznámku má aj pán poslanec Miroslav Suja.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dúfam, že mi nechcete brániť vo výkone mandátu (reakcia z pléna). Som rád, lebo som to bral tak rôzne. Ako podpredseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie musím potvrdiť slová pána poslanca Takáča. To, čo povedal, že my ako opoziční poslanci vo výbore predkladáme návrhy a riešenia, je pravda. Takže vaše vykrikovanie niektorých koaličných poslancov, keď sa zobudíte v pléne ako pani Halgašová, je nemiestne, keď ona je sama členka toho výboru a vie, aké riešenia sa tam ponúkajú. Ale ja vám poviem, akú odpoveď na tieto riešenia, ako opoziční poslanci dostávame.
Pani poslankyňa Zemanová povedala, mali ste vyhrať voľby a potom môžte predkladať riešenia. Tak potom sa rozhodnite, kolegovia, kolegyne. Chcete od nás, aby sme predkladali riešenia a keď ich predložíme, tak pani poslankyňa, jedna z vás, Zemanová povie, že keď to chceme robiť, mali sme vyhrať voľby. Čistý alibizmus z vašej strany. Každý, kto tu vykrikuje, aby sme podali nejaké riešenia. Včera riešenia tu išli celý deň. Ale, samozrejme, ako som povedal, pani Halgašová sa zobudila, na záver sem prišla a povedala, nedávate žiadne riešenia. No kde bola celý deň? Ja som tu včera odsedel 14 hodín. A ona má tú drzosť prísť na záver a povedať, že nedávame žiadne riešenia.
Ďakujem za slovo.

Poslednú faktickú poznámku k tomu príspevku má pán poslanec Jozef Habánik.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ti chcem, Richard, poďakovať za tvoje veľmi vecné odborné vystúpenie. Naozaj si poukázal na to, že plán obnovy nie je nejaký obrázok, do ktorého si alokujeme sumu 5,8 mld. eur do jednotlivých sektorov. Nestačí to nakresliť do obrázku a povedať, toto je plán obnovy.
Plán obnovy musí byť strategický dokument, ktorý bude obsahovať veľmi konkrétne opatrenia a nástroje na to, ako zlepšíme efektívnosť a konkurencieschopnosť našej ekonomiky a ako sa pripravíme, akú odolnosť ekonomiky pripravíme na prípadné budúce krízy a akú časť zdrojov chceme venovať na sanáciu strát, ktoré spôsobila súčasná alebo spôsobuje súčasná koronakríza.
Ja vám poviem, vážené kolegyne, kolegovia, ako vyzerá plán obnovy na úrovni vysokých škôl. Tento rok ste nám škrtli v rozpočte 27 mil. Na budúci rok 45, o dva roky 72. K tomu ste naviac škrtli aj niektoré výzvy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúru na podporu výskumu a vývoja v sume 155 mil. Keď nás takto dostanete do kolien a zlikvidujete za tri roky, potom nám blahosklonne poviete, tu máte v pláne obnovy 200 mil. Toto nestačí.
Veď dnes už musí nastať veľmi intenzívny dialóg medzi ministerstvom školstva, zriaďovateľmi jednotlivých škôl, ale aj na úrovni univerzít a Slovenskej akadémie vied, aby sme pripravili veľmi konkrétne projekty, kam táto suma alebo na čo majú byť prostriedky využité.
Tieto projekty sa budú pripravovať niekoľko rokov, sa nepripravia zo dňa na deň. Takže nestačí to namaľovať do obrázka. To musí nastať naozaj veľmi konštruktívny dialóg medzi všetkými aktérmi. Je to nesmierne dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Richard Takáč.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, za reakcie. Myslím si, že každý sa k tomu vyjadril. Mrzí ma, že tu nie je viacej kolegov, ako keby to všetci podceňovali ten plán obnovy. Možnože málokto si uvedomuje, ako je dôležitý. Tuto Jožko, Jožko Habánik, rektor Trenčianskej univerzity, to celkom tak dobre zhodnotil a, bohužiaľ, to je aj tá realita tých dní, že v rámci tých jednotlivých oblastí, rezortov a odborov, oddelení proste nevedia tí ľudia z toho Slovenska, že ako to bude, čo to je. Je tam napísaných napríklad aj v rámci vysokých škôl 200 mil., ale nevedia, na čo budú použité. Však tá škola sa musí pripraviť na tú výzvu. Bude trvať rok, rok a pol.
Kolegyňa z koalície povedala, že teda v marci môžme počítať s nejakými diskusiami, že niečo je už zavesené aj na stránke a v marci sa bude diskutovať, lebo do apríla sa to musí poslať. Áno, do apríla sa to musí poslať, ale iné krajiny už poslali. My zas ideme robiť niečo o päť minút dvanásť narýchlo a všetci dobre vieme, že veci, ktoré sa robia narýchlo pred termínom odovzdania, sú veľakrát zlé.
Ja preto si myslím, že tu mala byť dlhodobá diskusia, verejná odborná diskusia. Možno poviem ten príklad toho, zase sa dotknem ministerstva pôdohospodárstva pána ministra, vždy každý rok začiatkom roka sa predkladá zmena, zmena z hľadiska dotácií do Bruselu a pán minister to rieši týždeň, týždeň a pol pred odovzdaním do toho, aby sa to poslalo na Európsku komisiu. Potom vznikne búrlivá diskusia, štrajky, pomaly traktory do ulíc a len preto, že to robí z týždňa na týždeň. Prečo nezačal o tomto diskutovať už minulý rok? A to je presne príklad aj toho. Prečo sme nezačali už verejne odborne so všetkými diskutovať minulý rok, nie pod rúškom tmy a už to mohlo byť úplne inak. Už to mohlo byť pekne spracované a už to mohlo byť odoslané do Bruselu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Robert Fico, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, nedá mi, aby som sa do tejto diskusie nevrátil do roku 2004. Rovnako mi nedá, aby som sa neobrátil dnes priamo na vedenie Národnej rady. Sú tu prítomní dvaja podpredsedovia Národnej rady a budem mať vo svojom vystúpení na nich jednu veľmi vážnu výzvu.
Pán podpredseda Národnej rady, ktorý teraz vedie schôdzu Národnej rady, určite vie, aký dôležitý bol rok 2004 pre Slovensko. My sa k tomu v SMER-e hrdo hlásime, pretože keby sa na poslednú chvíľu neporušil zákon a v piatok večer v rozpore so všetkými pravidlami by sa nepostavili všetky politické strany vrátane SMER-u a HZDS pred televízne kamery a nežiadali sme ľudí, aby došli k referendu, tak referendum by nebolo platné. Ale nám na tom záležalo. Urobili sme to preto, že považujeme našu prítomnosť v európskom priestore za životne dôležitú. Preto máme právo hovoriť otvorene o agende Európskej únie.
Pán podpredseda Národnej rady, opäť vás chcem požiadať o určitú mieru pozornosti pokiaľ ide o moje vystúpenie, pretože chcem hovoriť predovšetkým k vám ako predstaviteľovi vládnej koalície. V roku 2004 bol prijatý taký malý zákonník, ústavný zákonník, pretože je svojím rozsahom veľmi malý, veľmi krátky, ale svojím obsahom by som ho skôr nazval ústavným kódexom ako ústavným zákonníkom. Je to ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Tento návrh zákona nevznikol náhodne, ale vznikol preto, lebo zákonodarný zbor mal záujem vstupovať do agendy a mal záujem mať určitú pozíciu v záležitostiach Európskej únie. Aj preto bolo správne, že tento návrh vznikol na základe poslaneckej iniciatívy a čo je zaujímavé, získal podporu celého politického spektra. V parlamente bolo prítomných 127 poslancov a za tento ústavný zákon hlasovalo 102 alebo 103, ak si pamätám, v tom čase, čo len potvrdzuje, že aj opozícia, aj koalícia sa na ňom dohodli.
Čo teda hovorí tento ústavný zákon? Rozsahom nie veľký, ale významom a obsahom obrovský. Hovorí, že Národná rada prijíma stanoviská Slovenskej republiky. Pozor, nie stanoviská Národnej rady alebo stanoviská výboru, alebo stanoviská poslancov. Prijíma stanoviská Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie. Robí tak vtedy, ak o to požiada buď vláda, alebo o to požiada pätina poslancov. My sme tak urobili. Asi viac ako 30 poslancov sa obrátilo na Národnú radu a podali sme, pán podpredseda, v septembri, 24. septembra návrh na prijatie stanoviska Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, v tomto prípade stanoviska k tomu, ako má vyzerať plán obnovy.
Pán podpredseda, mali ste možnosť hlasovať a rokovať o tomto návrhu, ale tak ste neurobili, pretože vám to bolo asi nepríjemné a hovorím teraz o vládnej koalícii, nie som osobný, a mali ste na to množstvo politických dôvodov. Prečo ste tak neurobili? Ale asi ste nečítali ten ústavný zákon dostatočne, lebo ústavný zákon hovorí, že ak Národná rada do dvoch týždňov od predloženia tohto návrhu návrh neprerokuje, neprejedná, stanovisko je záväzné.
Dámy a páni, my máme od 1. októbra alebo teda neviem od ktorého dňa, ak si dám dátum od podania návrhu a potom dám k tomu 14 dní, záväzné stanovisko Slovenskej republiky k plánu obnovy, ktoré je presne definované v materiáli, ktorý bol predložený, ale neprerokovaný. Ale ja teraz hovorím o ústavnom zákone Slovenskej republiky, nehovorím o vyhláške hygienika, nehovorím o nariadení vlády, nehovorím o nižšom právnom akte. Hovorím o ústavnom zákone ako najvyššej forme zákonodarnej práce, zákonodarného zboru.
Čo sa udialo? My sme čakali, že záväzné stanovisko Slovenskej republiky bude brané vážne, pretože samotný zákon hovorí ďalej, pán podpredseda, citujem zo zákona. Áno, môže sa odkloniť člen vlády Slovenskej republiky, ktorý je viazaný týmto stanoviskom, a ústavný zákon hovorí jasne - člen vlády je viazaný záväzným stanoviskom Slovenskej republiky. Môže sa odkloniť, ale musí mať na to vážne dôvody, musí to byť v záujme Slovenskej republiky a musí to do psej matere sem prísť odôvodniť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čo sa stalo? No, nič. Jednoducho ústavný zákon pre vás neexistuje. Rovnako ste mohli urobiť, pán podpredseda, ak ste nesúhlasili s týmto návrhom, ktorý bol prijatý tak, ako bol prijatý, vláda mohla vystúpiť pred Národnú radu a požiadať o zmenu tohto stanoviska a prijatie iného stanoviska.
Pán podpredseda, nebudem hovoriť k tomu, čo hovorili moji kolegovia, že to nie je pripravené a myslím si, že tu sa presviedčať nebudeme, že to pripravené nie je, lebo to pripravené nie je. Keby to bol prísne tajný dokument, pani kolegyňa, ktorý rieši rozdelenie a rozmiestnenie jadrových ponoriek v Ochotsku, tak chápem. Prečo nám to, preboha, nechcete ukázať? Čo je na tom také tajné, že neviete sem s tým prísť a povedať, tak tu máte, páni poslanci, 300, 400 strán dokumentu, poďme sa o tom baviť. Nehovoriac o tom, že hrubo porušujete základný princíp, ktorý presadzuje Európska komisia pri prijímaní týchto vážnych dokumentov, a to že takýto dokument má byť prijímaný v širokej politickej diskusii. Dobre, teraz to dám bokom. Jednoducho nemáte to pripravené, to je vec prípravy a kvality riadenia štátu. To je iná téma.
Pán podpredseda, výzva k vám. Urobte si poriadok. Toto by mi nikdy Paľo Paška jednoducho netoleroval. Toto by mi nikdy netoleroval Andrej Danko. Toto by nikdy netoleroval, keď bol predsedom parlamentu, Peter Pellegrini. To je jedno, koho spomínam. Nikto by to netoleroval.
Veď si z vás srandu robia. Nie z vás, robia si z nás srandu všetkých. Potom na čo sme tu? Na čo sú ústavné zákony? Ak sa budeme pozerať na hrubé porušovanie, ignorovanie ústavných zákonov s takou ľahkosťou, ako keď fúkne jarný vetrík, čo to bude znamenať nabudúce? Ako budeme chrániť práva ľudí? Čo keď niekomu budeme možno vidieť obrovskú krivdu, hrubé porušenie zákonov a my povieme, tak jednoducho taká je doba, veď to je úplne jedno. Ja som tu už počul všelijaké prejavy nihilizmu právneho, pán podpredseda. Z týchto radov ľudia vaši hovoria, že čo to tu otravujeme s nejakými ľudskými právami. Čo to tu hovoríme o právnom poriadku. No koniec sveta, koniec štátu, koniec demokracie a právneho štátu, ak začneme spochybňovať základné veci.
Dámy a páni, tu platí záväzné stanovisko Slovenskej republiky na základe ústavného zákona prijaté a schválené. Ak s tým nesúhlasíte, musíte prijať iné alebo sem musíte nahnať ministra a minister musí povedať, prečo sa od neho odkláňa. Lebo ak porovnáme to, čo je napísané v záväznom stanovisku Slovenskej republiky, pán podpredseda, s obsahom niečoho, čo stále nevieme, čo to je. Najmä tam teda vidíme tú NAKA a tých 200 mil., vidíme tam súdnu reformu. To nemá nič spoločné s plánom obnovy. Nič.
Ja čítam noviny každé ráno v aute, hoci som si už dávno povedal, že nebudem, ale čítam ich a stále vidím všade napísané, čo je najviac ohrozené v Slovenskej republike z pohľadu ekonomických dopadov. Všetci píšu cestovný ruch. Ukážte mi v tom materiáli niečo o cestovnom ruchu. Keď si zoberiem tie tabuľky červené, čo boli uverejnené na internete, lebo nič iné nemáme k dispozícii, tam sa ani nepáchne po cestovnom ruchu ani jedna jediná veta. To znamená, že to je úplne mimo zmyslu celé. Ale dobre, znovu to je obsahová vec. To je niečo úplne iné.
Pán podpredseda, v mene Slovenskej republiky, v mene právneho štátu, nie v mene Fica, SMER-u alebo ostatnej opozície, preboha, urobte poriadok! Ak takto budeme trhať pred očami celej slovenskej verejnosti ústavné zákony, ak ich budeme ignorovať, veď aspoň zachovajte formu, preboha. Aspoň nejakú formu, aspoň sa tvárte, že tie zákony pre vás tu platia alebo neplatia. Nič iné som nechcel, len som vás chcel požiadať. Hovorte o tom s predsedom Národnej rady. Sadnite si celé vedenie Národnej rady a musíte voči vláde Slovenskej republiky prijať konzekventné kroky. V opačnom prípade autorita tejto inštitúcie je už pod bodom mrazu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)