25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. K uvedenému návrhu zákona by som chcel uviesť, že tým hlavným dôvodom alebo tým základným signifikantným nástrojom podpory rozvoja bývania je v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja, ako vieme, štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Ja by som chcel uviesť, že hlavným cieľom tohto návrhu zákona je navrhnúť úpravu možností pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálnej služby. Zároveň by malo dôjsť k zabezpečeniu ich návratu a začlenenia do bežného života komunity, ktorá umožní ich plnohodnotný život.
Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, navrhujeme zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb. Slovenská republika sa podľa nášho názoru musí v čo najvýraznejšej miere pripojiť k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú starostlivosť a pomoc v špecializovaných zariadeniach.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickými vývojmi populácie. Na zlepšenie súčasnej situácie by sa mali prijímať také strategické opatrenia zo strany vlády, zo strany tejto exekutívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov.
Výzvou pre všetkých je tiež určité hľadanie možností na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby a obstarania nových. Práve preto my týmto poslaneckým návrhom chceme v snahe zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb a navrhujeme rozšíriť formu obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia týchto služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako tri roky.
Záverom by som chcel uviesť ako navrhovateľ, že zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj hlavne v tejto dobe, čo je veľmi potrebné, zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
Návrh zákona súčasne obsahuje, pochopiteľne, aj úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Pán predsedajúci, za mňa zatiaľ toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Petrovi Libovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán navrhovateľ ani pán spravodajca sa nevyjadria k rozprave, ktorá neprebehla, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uvedený ako tlač 453. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 448.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Uvedeným cieľom návrhu zákona je, aby popri Národnom cintoríne v Martine z 19. storočia mohol vzniknúť aj Národný cintorín v meste Bratislava, ktoré sa na konci 20. storočia stalo hlavným mestom Slovenskej republiky.
Ako iste viete, najstarším cintorínom v Bratislave je Ondrejský cintorín, ktorý bol založený v roku 1784 ako cintorín svätého Ondreja, ktorý je už od 8. decembra 1988 vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia boli pochovávaní iba výnimočne osobnosti, počet týchto významných osobností je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný, veľký, aj s významnými osobnosťami pochovanými na Národnom cintoríne v Martine.
Chcem uviesť za skupinu poslancov, že návrh na vytvorenie bratislavského národného cintorína nie je návrhom, to podotýkam a podčiarkujem, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým vyústením. Národný cintorín v Martine má svoje špecifické a významné postavenie a nikto mu ho ani neberie a nikto mu ho ani brať nebude.
Či už bude hodnotiacim kritériom počet obyvateľov, ekonomická sila, sídlo štátnych a iných verejných inštitúcií alebo kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní, je to práve aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktoré má zo súčasných slovenských miest určite najvýznamnejšie postavenie. Je preto určite legitímne otvoriť aj otázku zriadenia ďalšieho národného cintorína.
Návrhom zákona sa nenavrhuje žiadne oslabenie ani iná zmena zákona o meste Martin. Nemá s tým súvis. Tento návrh však umožní občanom Slovenskej republiky, ako aj zahraničným návštevníkom hlavného mesta nájsť a vzdať hold dejateľom a osobnostiam národného, kultúrneho a politického života Slovenska, ktorých životná púť sa skončila po vzniku slovenskej samostatnej republiky. Nie je bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, ako je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobností slovenskej kultúry ako Július Satinský, alebo aj osobností demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
Dnes je Ondrejský cintorín štátnou chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky a, podotýkam, hlavne osobností, ktorých ostatky spočívajú alebo budú spočívať po 1. 1. 1993.
Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie – stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta, štátu, cirkvi, kultúry, aký nám v hlavnom meste, vlastne aj na Slovensku chýba.
Chcem podotknúť, že Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava. A práve preto podotýkam a dopĺňam, že je legitímne určite otvoriť túto otázku a v rámci rozpravy a poprípade aj v ďalších rokovaniach a diskusiách premietnuť prípadné návrhy aj zo strany ďalších klubov alebo poslancov. V prípade, ak z toho vyvstanú tieto otázky, že by sme zapracovali prípadné návrhy a zmeny do ďalšieho textu.
Ďakujem, zatiaľ za mňa toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predkladateľ.
Teraz poprosím pána poslanca Petra Dobeša, ktorý bol navrhnutý gestorským výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby predniesol správu gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja páni poslanci.
Ako prvý, pán poslanec Igor Hus, nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som svoju výhradu k tomuto predniesol aj na našom poslaneckom klube. Mám k tejto veci zásadné výhrady.
V prvom rade si myslím, že aj keď je tento návrh z nášho poslaneckého klubu, myslím si, že nebol dostatočne prejednaný, najmä s mestom Martin. Myslím, že kolegovia, ktorí predkladajú návrh novely zákona 377 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy, si naplno neuvedomili, čo vyvolajú zmenou Ondrejského cintorína na ďalší národný cintorín. Známe osobnosti Slovenska, či už z kultúry, vedy, alebo politiky, nie sú pochované iba na Ondrejskom cintoríne, ale aj na iných cintorínoch.
Takže tu som komunikoval či s predstaviteľmi samosprávy, či s primátorom mesta Martin, takže ja som za to, aby tento návrh bol stiahnutý. Bohužiaľ sa to nestalo, ale svoje výhrady som k tomu povedal. Viac-menej som myslel, že tento bod programu bude zrejme na programe budúci týždeň, mám tam veľa, veľa rozporuplných otázok, ktoré chcem s vami ešte prediskutovať. Môj názor je zatiaľ, v takejto podobe tento návrh nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Eduard Kočiš ako prvý.