25. schôdza

Vytváranie zdravého podnikateľského prostredia je jednou z priorít dobrého štátu, preto by som veľmi rád, že takýto zákon prichádza na pôdu parlamentu.
Naozaj sme vypočuli hlasy mnohých podnikateľov, ktorí kričali po odbyri... odbyro... po zrušení byrokratizácie rôznych procesov. Naozaj tá pomoc bude veľká, hlavne aj v tomto čase po pandémii, keď sa budú musieť všetky prevádzky rozbiehať, tak aj týmito malými krokmi vieme pomôcť podnikateľom, a preto si myslím, že je to veľmi vec a plne, plne podporujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ďakujem za vaše vystúpenie a tie slová slobodu a pokoj pre podnikateľov, to ani neviete, ako si vážim, že ste to takto verejne povedali, a verím tomu, že to aj tak myslíte, lebo vidíme veľakrát, že na tých drobných živnostníkov a podnikateľov, ktorí nemajú také silné zázemie ako tí oligarchovia a nevedia sa brániť, sa pozerá úplne ako na nejakých vyvrheľov. Závidí sa im a myslím si, že toto, čo ste povedali, je veľmi správne.
Ja by som sa vrátil ešte k tým predchádzajúcim veciam. Čo je opakované rušenie nočného kľudu? To bolo by dobré, keby sa to tam zadefinovalo, lebo každý si to vykladá po svojom. Niekde, poviem príklad, rieši to trikrát polícia, je z toho zápis a už potom je to oficiálne, rieši sa to a prijímajú sa sankcie. Niekde stačia sťažnosti ľudí - aj závistlivcov - len napísať, alebo konkurencie cez nejakých ľudí a toto, myslím, že nie je správne. Ja si myslím, že ak to nebude riešiť polícia a bude to takýmto spôsobom, že sa budú sťažovať ľudia, vždy by malo byť ústne prejednanie za účasti obidvoch strán alebo viacerých strán, aby sa vedeli každý k tomu vyjadriť. Zažil som to osobne a veľakrát to došlo k zmieru a bolo to oveľa lepšie ako narušené vzťahy v tej malej obci alebo v meste. Takže ak budete dopĺňať alebo to nejako pozmeňovať, skúste sa na toto pozrieť, takisto to veľmi rád podporím.
A veľakrát sa zneužíva, tieto otváracie hodiny tým že, ja neviem, vo VZN-ku máte výnimku na penzión a podobne a zrazu má tých penziónov viacej, aj keď to nespĺňa absolútne, aby mohli tie hodiny mať dlhšie. To znamená, že možno by som aj toto nejako upravil, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto zákona.
Ešte raz ďakujem za vaše vystúpenie.

Ja teda podobne ako pani poslankyňa tam vidím, samozrejme, v tom zákone kopu dobrých vecí, a teda ospravedlňujem sa, že som, že som teda to nespomenul, a rovno som som išiel k tým, ktoré vnímam ako problematické, lebo tak to vidím ako, ako úlohu parlamentu, aby sme sa bavili o problémoch, ale, ale, áno, niekedy treba aj, aj to pochválenie, a teda ocenenie toho, že vláda v tomto prípade, v prípade prichádza s návrhom, ktorý obsahuje viacero dobrých bodov, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie. Čiže faktickou sa to snažím napraviť, že som to, že som to nespomenul vo svojom úvodnom, úvodnom vystúpení.
No a teda naozaj, naozaj považujem za legitímnu tú debatu o otváracích hodinách, a teda o tom, že aký je zmysel toho, aby do toho obec, obec zasahovala. Ak sa teda zhodneme na tom, že je to ochrana obyvateľov pred rušením nočného kľudu, tak potom by sme asi mali diskutovať, že či tá navrhnutá formulácia je, je optimálna, alebo vieme nájsť nejakú, ktorá tento účel naplní lepšie. (Kýchnutie v sále.)

Ja by som chcel tiež rovnako poďakovať, pretože toto je niečo, čo, v čom aj ja som bola predtým, ako som prišla do parlamentu, to znamená, jednak ma trápili niektoré otázky, ktoré sa týkali samotnej živnosti, a zároveň sme prevádzkovali charitatívnu reštauráciu, čiže viem, o čom hovorili kolegovia.
Ja by som sa rovnako prikláňala k tomu, čo povedali, povedali kolegovia poslanci, to znamená, že naozaj možno, možno presnejšie zadefinovať tie, tie zatváracie hodiny, a ak by sa toto spravilo, myslím si, že to bude jeden z naozaj veľmi, veľmi dobrých zákonov.
Takže ja by som sa tiež k tomu prikláňala a ďakujem vám za, za naozaj dobrú prácu v tomto smere.
Ďakujem.

Ja som sa nestačila. Tak chcela by som, vážení kolegovia a kolegyne, poďakovať za vaše faktické pripomienky. Myslím si, že požiadame, alebo som presvedčená, stavovské organizácie obcí a miest, či už ZMOS, alebo Úniu miest Slovenska, aby nám dali stanoviská, pretože v každej možno obci, meste sú možno iné možnosti, malá obec má menej prevádzok, aby sme vlastne tie úplne malé obce nezaťažovali nejakými ďalšími povinnosťami, pretože vieme, že obce, mestá dneska majú nad 4-tisíc kompetencií, a verím, že, že s nejakými spoločnými silami dospejeme k takému stanovisku, aby bolo prijateľné pre všetky samosprávy, či už pre obce, alebo mestá.
Myslím si, že tento zákon je veľmi dobrý. A v podstate znižovanie administratívnych prekážok, ktoré sú stanovené pred všetkých našich občanov, je úloha každej vlády a som veľmi šťastná, že vlastne môžem byť súčasťou takého zákona, kde zabezpečujeme, tak ako povedal pán kolega Suja, slobodu a menej byrokracie pre našich podnikateľov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, k novelizácii zákona o štátnom občianstve pristúpilo ministerstvo vnútra predovšetkým z dôvodu plnenia záväzku z programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2020 - 2024, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky umožní občanom Slovenskej republiky dlhodobo žijúcim na území iného štátu nadobudnúť občianstvo toho štátu bez straty občianstva Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky bude tiež riešiť situáciu osôb, ktoré na základe platného zákona prišli o štátne občianstvo Slovenskej republiky, tak, aby im bolo vrátené na základe štandardných európskych princípov nadobúdania občianstva, a zjednoduší podmienky nadobúdania štátneho občianstva pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa umožňuje opätovne nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky bývalým občanom, ktorí oň zo zákona prišli, a to bez splnenia podmienky pobytu na území Slovenskej republiky za predpokladu, ak nadobudli cudzie štátnej občianstvo štátu, v ktorom mali pobyt najmenej päť rokov. Títo žiadatelia budú zároveň oslobodení do vykonania skúšky ovládania slovenského jazyka a reálií.
Novelou sa ďalej zmierňujú podmienky, za ktorých dochádza ku strate štátneho občianstva Slovenskej republiky zo zákona nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva. Obdobne, ako je tomu v prípade tzv. vrátenia štátneho občianstva, sa navrhuje, aby k strate štátneho občianska Slovenskej republiky nedošlo, ak občan v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva mal v tomto štáte pobyt najmenej päť rokov.
Zároveň sa rozširujú výnimky zo straty štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté osvojením alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa.
V súvislosti so zmiernením podmienok pre nadobudnutie štátneho občianstva sa rozširuje okruh osôb, ktoré budú mať výnimku z preukazovania ovládania slovenského jazyka a reálií. Skúške sa nebudú musieť podrobiť žiadatelia starší ako 65 rokov, žiadatelia, ktorí vykonali vymedzené skúšky zo slovenského jazyka, ak od nich neuplynulo viac ako 10 rokov, žiadatelia, ktorí sú alebo boli štátnymi občanmi Českej republiky, a žiadatelia, ktorí majú postavenie Slováka žijúceho v zahraničí.
V prípade potomkov bývalých československých občanov sa zmierňuje podmienka pre nadobudnutie štátneho občianstva týkajúca sa pobytu. Žiadatelia, ktorých jeden z rodičov, starých rodičov alebo až prastarých rodičov bol československým občanom narodeným na území Slovenskej republiky, budú povinní spĺňať iba podmienku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky oproti platnej úprave, ktorá dosiaľ vyžadovala najmenej dvojročný nepretržitý pobyt.
Do zákona sa explicitne ustanovuje podmienka na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, že žiadateľ nesmie predstavovať hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Nejde o novú podmienku, ale o podmienku, ktorá sa v procese rozhodovania skúmala i doteraz, avšak nebola výslovne v zákone vyjadrená.
Upravuje sa tiež zastupovanie žiadateľa v konaní podľa tohto zákona a prípady, kedy je zastúpenie vylúčené. Zástupcom môže byť len advokát, mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, alebo fyzická osoba splnomocnená žiadateľom. Návrhom zákona sa reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a nutnosť riešenia existujúcich problémov pri vykonávaní zákona v pôsobnosti ministerstva vnútra a okresných úradov v sídlach krajov. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2021.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením za spravodajcu k návrhu zákona o štátnom občianstve (tlač 440), v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, Fico, Slota a Mečiar v roku 2010 sprznili zákon o štátnom občianstve Slovenskej republiky a sú vinní z toho, že dnes už vyše 3,5 tisíca občanov Slovenskej republiky stratilo štátne občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli, hoci Ústava Slovenskej republiky hovorí jasne, nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli, to sa na Slovensku v uplynulých 10 a pol roka, bohužiaľ, dialo.
Predložený vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve predstavuje pokus napraviť Ficovu, Slotovu a Mečiarovu zmenu zákona z roku 2010. Je to pokus, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády, a je to návrh, ktorý vyrieši časť problémov, ktorý ten Ficov, Slotov a Mečiarov zákon z roku 2010 spôsobil. Je to však pokus nedôsledný a nedostatočný.
Aj po schválení takejto zmeny zákona budú slovenskí občania naďalej strácať občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli. Bude ich o slovenské občianstvo prichádzať o niečo menej ako doteraz, ale naďalej budú občania Slovenskej republiky, ktorí o slovenské občianstvu prídu, hoci si to oni sami nebudú želať. Problém, ktorý nám spôsobili Fico, Slota a Mečiar sa tým nevyrieši, iba sa trochu zmenší.
V roku 2010 maďarský parlament na návrh Orbánovej vlády zmenil zákon o maďarskom občianstve a umožnil získavať maďarské občianstvo príslušníkom maďarských menšín z okolitých krajín aj bez toho, aby dotyční žiadatelia žili na území Maďarska, aby tam mali pobyt. Na Slovensku to vyvolalo reakciu v podobe už spomínanej zmeny zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky zrejme v obave, že Maďari na Slovensku budú masovo žiadať maďarské občianstvo a že to bude spôsobovať nejaký problém. A tak krátko pred voľbami vládna koalícia SMER-u, SNS a HZDS v roku 2010 zmenila zákon o štátnom občianstve a doplnila doň ustanovenie, že štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výsloveného, výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
Odvtedy slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo proti svojej vôli. A len minimum z nich, len veľmi malá časť z nich sú slovenskí občania, ktorí prichádzajú o slovenské občianstvo z dôsledku nadobudnutia maďarského občianstva. Je síce v zákone stanovená povinnosť nahlásiť nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, nuž ale ak niekto nadobudne iné štátne občianstvo a neohlási to, tak orgány Slovenskej republiky sa to nemajú ako dozvedieť.
O tomto zákone, tak ako bol napísaný, ako bol schválený, ako doteraz platí a funguje, platí to, že mieril na líšku, trafil Marišku. Len tou Mariškou v tomto prípade boli občania Slovenskej republiky, ktorí takýmto spôsobom prišli o slovenské, o slovenské občianstvo.
Podľa najaktuálnejších údajov k marcu prišlo o slovenský pas 3 641 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého, 853, potom nemeckého, 838, rakúskeho, 568, britského, 388, amerického, 183, maďarského, 134 a švajčiarskeho 111 a tak ďalej. Čiže to, kvôli čomu bol celý zákon schválený alebo zmena zákona schválená, teda maďarské občianstvo je niekde medzi americkým a švajčiarskym v počte dôvodov straty slovenského občianstve.
Samozrejme, že boli pokusy o nápravu. Prvé pokusy boli za obdobia vlády Ivety Radičovej, keď vláda navrhla, že sa má zákon vrátiť do pôvodného stavu, aby nikto nestrácal slovenské občianstvo proti svojej vôli. Vtedy, vtedy to zabrzdili koaliční poslanci Radoslav Procházka a vtedajší štyria poslanci Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktorí odmietli, odmietli vládny návrh, v dôsledku čoho nebol, nebol schválený žiadny návrh. Potom ešte v tom období Radičovej vlády prišli aj poslanci OĽANO, pán, vtedajší pán poslanec Matovič, ale aj poslanci vtedy opozičného SMER-u, pán poslanec Fico, s viacerými návrhmi, ktorými by zákon upravili prinajmenšom do tej podoby, žeby slovenské občianstvo nestrácali ľudia nejako dlhšiu dobu žijúci, pracujúci alebo inak pôsobiaci v zahraničí. Tie návrhy neboli schválené. Potom SMER osem rokov vládol, štyri roky sám, štyri roky v pomerne lojálnej koalícii a tiež sa zákon nezmenil ani tá úprava, aby, aby slovenské občianstvo nestrácali občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí, ak nadobudnú občianstvo tamojšie. Nerozhodol o tom ani Ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, ale v podstate odmietol, odmietol o tom rozhodnúť.
A teraz prichádza vláda s návrhom, ktorým sa do zákona doplní, že k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa ods. 16, to je ten, ktorý tam bol doplnený v roku 2010, nedôjde ani vtedy, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo štátu, v ktorom mal v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt najmenej päť rokov.
Čiže to zlé, vecne nesprávne, voči vlastným občanom necitlivé a podľa môjho názoru aj protiústavné pravidlo, že slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo proti vlastnej vôli, sa nejde zrušiť, ide sa toto pravidlo iba doplniť o jednu výnimku. Navyše výnimku, ktorá je veľmi prísna a je prísnejšia v porovnaní, v porovnaní aj s tými pokusmi o nápravu, o čiastkovú nápravu, s ktorými prichádzal, prichádzal pán poslanec Matovič alebo pán poslanec Fico v rokoch 2011 a 2012, alebo teda v tom čase boli tie návrhy predkladané.
V podstate sa ten zákon nezmení, len to bude už trošku vyladené, už to nebude to mieril na líšku, trafil Marišku, ale bude to mieril na líšku, trafil líšku, aj keď nie celkom presne, lebo opäť sa to nebude týkať iba občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí by bez toho, aby žili v Maďarsku, nadobudli maďarské štátne občianstvo a ohlásili to, ale bude sa to týkať aj ľudí, ktorí žijú v zahraničí, nadobudnú cudzie občianstvo štátu, v ktorom žijú, len tam žijú povedzme štyri a pol roka, nie päť rokov, tak stratia slovenské občianstvo.
Považujem takúto úpravu za nedostatočnú. Považujem za problém, že slovenskí občania budú naďalej strácať slovenské občianstvo, hoci si to sami neželajú. A rešpektujem, že sú krajiny, ktoré neumožňujú dvojaké občianstvo, ktoré hovoria, že môžeš mať naše občianstvo, ale iba naše občianstvo, nemôžeš mať žiadne iné občianstvo.
A potom sú krajiny, ktoré umožňujú dvojnásobné alebo viacnásobné občianstvo, a podľa mňa je to lepší model, ale oba modely sú legitímne. To, čo ako legitímne nevidím, je riešenie, že Slovenskej republike nevadí, keď niekto má dve občianstva, keď ich už má. Nikomu nebudeme kvôli tomu odnímať slovenské občianstvo. Alebo keď cudzí štátny občan splní podmienky a nadobudne slovenské občianstvo, bude mať dvojaké občianstvo, nie je s tým problém. Alebo keď slovenský občan bude žiť v zahraničí dlhšie a nadobudne cudzie štátne občianstvo, tak zase bude mať dvojaké občianstvo, nie je s tým problém. Problém bude akurát s tým, ak tam žije kratšie alebo ak nežije dlhšie a získa, získa občianstvo iného štátu.
Podľa môjho názoru aj toto nové riešenie, s ktorým teraz prichádza vláda, bude naďalej v rozpore s čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A ak niekto argumentuje tým, že ústava hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať občianstvo, a v zákone sa hovorí, že sa stráca občianstvo, tak si myslím, že to je slovičkárenie, pretože tomu občanovi, ktorý si neželá stratiť slovenské občianstvo a stratí ho, lebo ak chcem získať občianstvo iného štátu, to neznamená, že chcem stratiť občianstvo Slovenskej republiky, automaticky účinky sú rovnaké, bude mu odňaté slovenské občianstvo proti jeho vôli.
A myslím si, že tento spor okolo zákona o štátnom občianstve nie je o tom, ako sa pozeráme na maďarskú vládu a Viktora Orbána. Ja sa pozerám kriticky, ak by som bol politikom v Maďarsku, bol by som v opozícii a kritizoval by som väčšinu toho, čo Viktor Orbán robí, ale som zhodou okolností politikom v Slovenskej republike a starám sa o to, aké sú zákony na Slovensku a ako sa Slovenská republika správa k svojim vlastným občanom vrátane občanov, ktorí patria k národnostným menšinám.
Neberiem to teda ako tému medzinárodnopolitickú, ale vnútropolitickú a primárne ľudskoprávnu a ústavnoprávnu. Som presvedčený, že nikomu by sme nemali odnímať občianstvo proti jeho vôli, ak si to sám neželá. Nikomu, doslova nikomu. Maďari žijúci na Slovensku sú lojálnou súčasťou krajiny a jej občanov. Menšiny sú bohatstvom krajiny a mali by sme to vnímať a podľa toho sa aj správať. Mali by sme rešpektovať, že ľudia môžu mať identitu, ktorej súčasťou je vzťah k Slovensku, aj vzťah k Maďarsku, alebo vzťah k inej krajine. Len pred pár týždňami sme tu mali búrlivú diskusiu o dvoch národnostiach, o možnosti uviesť si druhú národnosť v sčítaní obyvateľstva. Ja som vtedy stál na tej strane, ktorá hovorila, že tá možnosť má byť zachovaná, lebo človek môže mať vzťah aj k dvom národnostiam, alebo viacerým národnostiam, a rovnako som presvedčený, že človek môže mať vzťah aj k dvom, alebo viacerým štátom, a teda aj dvojité, alebo viacnásobné občianstvo.
Ako, ako už aj pán minister spomenul, tak okrem tej otázky odoberania alebo strácania občianstva sa v novele zákona rieši aj otázka vracania štátneho občianstva. Konkrétne, konkrétne vrátenia štátneho občianstva tým občanom, ktorí, ktorí stratili slovenské občianstvo proti svojej vôli v dôsledku tej úpravy schválenej v roku 2010. Bez ohľadu na to, ako dopadne tá debata, či to bude 5 rokov, 3 roky, 2 roky, či to bude pobyt, alebo tam bude možno aj nejaká iná činnosť, alebo sa to, alebo, alebo teda sa vrátime do stavu pred rokom 2010. Samozrejme, že je potrebné reparovať ten stav, a teda tým, ktorí stratili občianstvo, hoci by ho podľa tých nových podmienok, ktoré budú schválené, nestratili, tak, tak tým by sme mali vrátiť slovenské občianstvo.
V bode 11. sa § 7 dopĺňa ods. 7 a 8, z ktorých jeden znie, že bez splnenia podmienok - a podľa ods. 1 písm. a) to je nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej 8 rokov - možno udeliť štátne občianstvo žiadateľovi, ktorý stratil štátne občianstvo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, a ak mal v tom štáte povolený alebo registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt najmenej 5 rokov. To, na čo chcem upozorniť, je slovo možno udeliť. Podľa môjho názoru, teda bez ohľadu, ako dopadne tá debata, komu sa bude takýmto spôsobom vracať občianstvo, by to malo byť nárokovateľné. By tam nemala byť formulácia možno udeliť, ale sa udelí.
Otázka získavania občianstva bez splnenia tej podmienky pobytu 8 rokov sa umožní získať občianstvo žiadateľovi, ktorý nebol štátnym občanom Slovenskej republiky, a aspoň jeden z jeho rodičov, prarodičov alebo praprarodičov bol československým štátnym občanom narodený na území Slovenskej republiky. Vznikne tak trochu paradoxná situácia, že časť žiadateľov o slovenské občianstvo, ak mali predkov z územia Slovenskej republiky, bude môcť po prisťahovaní sa na Slovensko po mesiaci alebo po dni pobytu na Slovensku požiadať o slovenské štátne občianstvo a to občianstvo mu bude udelené, takému žiadateľovi.
Ale keď sa slovenský štátny občan presťahuje do inej krajiny a rovnakým spôsobom po dni alebo po mesiaci si požiada o štátne občianstvo inej krajiny, tak mu slovenské občianstvo zanikne. Čiže my budeme umožňovať získavať štátne občianstvo v určitej kategórii žiadateľov aj za kratšiu dobu ako tých 8 rokov, aj za kratšiu dobu ako tých 5 rokov, ktoré, ktoré sú podmienka pre získanie cudzieho štátneho občianstva, ale zároveň budeme sankcionovať slovenských občanov, ktorí si požiadajú o cudzie štátne občianstvo na základe pobytu, ktorý je v cudzine, ktorý je kratší ako, ako 5 rokov. Vidím v tom istý rozpor a vidím v tom ďalší argument, prečo by sme sa mali vrátiť k tej úprave, že nikto nebude strácať slovenské štátne občianstvo bez toho, aby si to sám želal.
Posledná vec je, že sa tým otvára aj otázka, či, či pre túto skupinu pre ľudí, ktorí majú predkov z územia Slovenska a žijú v zahraničí, či by sme nemali umožniť nadobudnúť slovenské štátne občianstvo aj bez toho, aby mali pobyt, lebo aký je dramatický rozdiel medzi tým, keď si tu niekto dá pobyt a po mesiaci požiada, keď niekto, niekto nemá, nemá pobyt vôbec. Veľká časť pôvodných obyvateľov Slovenska už dnes žije v iných krajinách, nielen v európskych krajinách, ale aj v Amerike, Kanade a v mnohých iných krajinách. To ustanovenie nie je definované etnicky, čiže sa netýka iba zahraničných Slovákov, ale aj Rusínov, Židov, Rómov, Maďarov, ktorí pochádzajú z územia, z územia Slovenska, čo je, čo je dobré.
A keď takíto ľudia, ktorí majú väzbu k Slovenskej republike, chcú byť aj občanmi, prejavia o to záujem, myslím si, že by sme im to mali umožniť aj v situácii, že nežijú na území Slovenskej republiky, lebo migrácia je prirodzený jav a je normálne, že ľudia pôvodom zo Slovenska žijú na celom svete. Ak si zachovajú slovenské občianstvo a nestratia ho, tak sme radi, že máme krajanov aj v zahraničí, a mali by sme to vnímať nie ako problém, ale ako naše obohatenie, ako väzbu medzi Slovenskom a inými krajinami a mali by sme takýmto ľuďom umožniť získať slovenské občianstvo aj bez toho, aby tu mali pobyt, lebo môžu to byť potomkovia ľudí, ktorí takisto prišli o slovenské alebo vtedy o československé občianstvo proti svojej vôli.

Ďakujem. Vrátil by som sa k trom veciam. Pán poslanec Dostál, nevieme s určitosťou povedať, že Maďari boli jedni z čo najmenej ľudí, prišli o občianstvo, alebo proste čo žiadali o občianstvo cudzieho štátu, lebo maďarská strana nám tie informácie neposúva, a ja si myslím, že robí dobre, prečo by to mala, je to ich osobná vec, takže nevieme, či to využije na menej. Bolo pár, čo sa férovo priznali, a o občianstvo prišli. Ja si myslím, že bude férové, keď sa im to občianstvo vráti.
Druhá vec. Hovorili ste, že nikto proti svojej vôli nechce prísť o občianstvo. Ale aj v iných vyspelých demokraciách prichádzajú niektorí občania o svoje občianstvo a tiež je to proti svojej vôli za určitých podmienok. U nás boli, tie podmienky boli zlé. Ale za určitých podmienok, áno, môžte prísť o to občianstvo a ja si myslím, že to je správne. A využívalo sa to či v Izraeli, v USA, vo Francúzsku, fakt v západných vyspelých krajinách. Takže hovoriť, že neni dobré, keď niekto príde o občianstvo proti svojej vôli, sú podmienky, kedy pre bezpečnosť štátu a podobne sa toto toleruje, a si myslím, že je to správne.
A ďalej ste povedali, že keby ste boli v Maďarsku, boli by ste v opozícii. Pán Dostál, aj tu ste boli v opozícii a kritizovali ste určité veci a teraz za tie isté veci veľakrát hlasujete a nekritizujete ich alebo len pro forma a aj tak za ne zahlasujete. Takže toto by som z vašej strany na budúce vynechal, lebo robíte presne to, veľakrát čo ste predtým kritizovali.