25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva dopravy a výstavby v súvislosti s ochorením COVID-19 v cestnej doprave.
Účelom návrhu zákona je navrhnúť legislatívne opatrenia v oblasti pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky tak, aby bolo možné vhodným spôsobom znížiť riziko ohrozenia verejného zdravia a zmierniť negatívne dopady na oblasť cestnej dopravy. Návrhom zákona sa tiež dopĺňajú a precizujú niektoré ustanovenia zákona, ktoré si vyžiadala aplikačná prax najmä počas trvania krízovej situácie.
Vláda Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie schválila dňa 17. 3. uznesením č. 146.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 471 z 18. marca 2021 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 v cestnej doprave, tlač 475, s tým, že o výsledku prerokovania k uvedenému návrhu vlády, uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi dňa 18. marca 2021. Uznesením č. 152 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 25. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, opäť musím zopakovať to, čo som povedal pred pár minútami pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní, že keď si pozriete predkladaciu správu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak opäť tam nenájdete konkrétne dôvody, ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky na to, aby mohlo byť prijaté a schválené skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí jasne, ešte raz to zopakujem, že musí nastať mimoriadna okolnosť, musia byť ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo musia hroziť štátu značné hospodárske škody.
Keď si pozriete dôvodovú správu k návrhu zákona ako takému, tak v dôvodovej správe zistíte, že výdavky štátneho rozpočtu, resp. výdavky verejnej správy na opatrenia, ktoré majú byť prijaté na základe zákona, sú 100 mil. eur, 100 mil. eur.
V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa však nedočítate nič o tom, aké hrozia štátu značné hospodárske škody z titulu vzniku mimoriadnej okolnosti, resp. aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené vzniknutím mimoriadnej okolnosti. Aká je medzi nimi kauzalita, aký je medzi nimi súvis s tým, čo sa v tej dôvodovej správe píše, a s týmito následkami, ktoré majú byť dôvodmi na skrátené legislatívne konanie.
Opäť nespochybňujem, že opatrenia, ktoré sú v návrhu zákona, môžu mať ten charakter a sú potrebné, aby prišlo k takému konaniu, ale samotný návrh na skrátené legislatívne konanie tieto dôvody, žiaľ, neobsahuje a neobsahuje tú kauzalitu k tým podmienkam, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku. Je to zase dôvod na to, aby pani prezidentka nám tento návrh zákona vrátila.
Všetci dobre viete, čo sa stalo s ostatným vráteným návrhom pani prezidentky, že neprešiel v opätovnom rokovaní Národnej rady. Nerozumiem tomu, prečo vláda takýmto spôsobom fláka odôvodňovanie skrátených legislatívnych konaní a riskuje to, že prezidentská kancelária nám opätovne vráti tento návrh z titulu toho, že neboli dodržané podmienky na skrátené legislatívne konanie, pričom tie podmienky sa možno dali vyargumentovať a nájsť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pred vami je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej aktivite, k občianskej iniciatíve "Klíma ťa potrebuje".
V prvom rade sa chcem poďakovať autorom a organizátorom občianskej iniciatívy "Klíma ťa potrebuje". Som rád, že skupina mladých ľudí aj v období pandémie, kedy platia oprávnené obmedzenia sociálnych kontaktov, svojou iniciatívou poukázala na to, aby sme sa zamysleli a hlavne nezabudli sa prihlásiť k hodnotám, vďaka ktorým ešte stále máme na Zemi život, aby sme si uvedomili, že nemáme právo tieto podmienky života zhoršovať a ohrozovať tak zdravú budúcnosť našich detí.
Vzhľadom k skutočnosti (ruch v sále, zaznenie gongu), že Slovenská republika je súčasťou spoločného európskeho priestoru, náš signál, ktorý schválením uznesenia vyšleme do sveta, nie je iba signálom a hlasom občanov Slovenskej republiky, nie je iba hlasom malej krajiny s takmer 5,5 miliónmi obyvateľov, ale je hlasom a signálom právoplatného člena Európskej únie, v ktorom žije takmer 450 miliónov ľudí. Čiže ak sú pripomienky a názory, že malé Slovensko je iba malým mravcom v porovnaní s veľkosťou tých štátov, ktorí často nerešpektujú nevyhnutnosť prijímať opatrenia na zastavenie prebiehajúcich klimatických zmien, nie je to pravda. Sme súčasťou hlasu 450 miliónov ľudí. (Sústavný ruch v sále.)
Dnes je (zaznenie gongu) celosvetový klimatický štrajk, ktorý vzhľadom k prebiehajúcej pandémii bude prebiehať hlavne v online priestore. Určite nie je cieľom tejto aktivity vyvolávať dnes nejaké masové akcie, ktoré by túto pandémiu ešte zhoršilo, ale je prosbou ľudí, ktorých zaujíma budúcnosť našich detí, našich vnúčat, pravnúčat, čiže tých, ktorí tu budú chcieť žiť v lepších podmienkach a hlavne v zdravom prostredí.
Aj napriek tomu, že Slovenská republika v počte obyvateľov tvorí iba 1,2 % obyvateľov Európskej únie, sme dôležitým prvkom a súčasťou Európskej únie. Sme tretím najbohatším štátom Európskej únie v zdrojoch pitnej vody. Máme ideálne klimatické podmienky na pestovanie potravín mierneho klimatického pásma. Máme ideálne podmienky na to, aby sme svojím dielom prispeli k environmentálnej stabilite a potravinovej bezpečnosti spoločného európskeho priestoru.
Preto je našou povinnosťou si vážiť a chrániť klimatické podmienky nášho malého Slovenska, vážiť si a chrániť prírodné zdroje, ale hlavne si vážiť a chrániť si to najbohatšie, čo máme, a to je voda. Pretože až vtedy, keď stratíme to najcennejšie, čím je voda, si môžme povedať, že sme malí a bezvýznamní. S vodou sme veľkí a bohatí. Bez vody a bez ochrany prírodných zdrojov nemáme šancu zmeniť, zastaviť a zmeniť klimatické zmeny, aj to je dôležitým obsahom a posolstvom občianskej iniciatívy "Klíma ťa potrebuje".
Upozorňujem však na fakt, že pri riešení klimatických zmien nestačí sledovať iba produkciu emisných plynov, ako aj napríklad hlavne CO2, ale súčasne musíme sledovať aj ich spotrebu, pretože bez CO2, vody a slnečnej energie nebude fotosyntéza, ktorá je základom a najdôležitejším procesom na Zemi.
Čiže ja sa hlásim k všetkým opatreniam, vďaka ktorým zastavíme procesy klimatických zmien, avšak musia byť v rovnováhe. Potrebujeme to, čo dnes nazývame uhlíkovou neutralitou, čiže rovnováhu medzi produkciou a spotrebou, a táto neutralita a rovnováha na našej planéte je veľmi dôležitá a týka sa nielen v oblasti emisných plynov, ale všetkých biologických a biochemických procesov.
Slovenská republika je zmluvnou stranou, zmluvnou stranou príslušných dohovorov od roku 1993. Prihlásili sme sa k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy a následnému Kjótskemu protokolu a Parížskej dohode.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 1. 12. 2020 prerokoval petíciu "Za klímu, za budúcnosť" a taktiež požiadal ministra životného prostredia, aby pripravil správu, ktorou bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o príprave legislatívnych opatrení zameraných na zmierňovanie zmien klímy a jej dopadov v podmienkach Slovenskej republiky.
Uznesenie k tejto správe v pléne Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, Národná rada konštatuje, že berie na vedomie občiansku iniciatívu "Klíma ťa potrebuje" a tiež že vláda vo svojom programovom vyhlásení venuje problematike zmeny klímy náležitú pozornosť. Napriek tomu v bode C pripomína a odporúča vláde Slovenskej republiky celý rad opatrení a iniciatív, ktoré Národná rada Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné, aby sa Slovensko rýchlejšie a účinnejšie transformovalo na nízkouhlíkovú spoločnosť a zvýšilo svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy.
Vzhľadom na prierezový charakter k pripravovaným strategickým dokumentom aj ku konkrétnym opatreniam bude nevyhnutná celospoločenská a odborná diskusia.
Na záver chcem požiadať a snáď aj poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, nielen opozičných, ale aj z koaličných radov, aby toto uznesenie podporili a prispeli tak k environmentálnej a klimatickej stabilite nielen nášho malého Slovenska, ale aj k stabilite na celej Zemi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená snemovňa, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 475 z 18. marca 2021 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Anny Zemanovej, Vierky Leščákovej a Jána Szőllősa na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej iniciatíve "Klíma ťa potrebuje" na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň ho určil za gestorský výbor.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval uvedený návrh na svojej 33. schôdzi dňa 19. marca 2021 a uznesením č. 104 s návrhom uznesenia súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Správa výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 105 zo dňa 19. marca 2021, kde ma výbor poveril informovať o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Zároveň sa hneď ako spravodajca hlásim do rozpravy.

Vážené kolegyne, kolegovia a vážený pán predsedajúci, ja som od začiatku, odkedy som sa dozvedela o tejto iniciatíve "Klíma ťa potrebuje", o petícii, ktorá prebiehala, a vedia to aj petičiari, vie to aj verejnosť, akoby stala zástancom všetkého, o čo tam petícia požadovala. A naozaj robili sme postupne kroky, aby sme dostali túto petíciu aj na pôdu parlamentu, aby mohla byť prerokovaná a aby zazneli tie požiadavky, ktoré tam sú, takto verejne aj v snemovni.
Rozhodla som sa tento svoj čas, ktorý mám ako spravodajca, môžem mať teda pridelený, byť akoby hlasom týchto mladých ľudí, ktorým je, na srdci leží budúcnosť našej krajiny. A chcela by som práve preto, že tu nemôžu byť, akože že byť ich hlasom a odkázať Vám ich odkaz, ktorý adresovali nám všetkým:
„Vážený pán predseda, podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, využili sme ponuku pani poslankyne Šutekovej, aby sme sa Vám aspoň prostredníctvom nej takto prihovorili, nakoľko z objektívnych dôvodov nie je naša účasť na tomto zasadnutí možná.
Bol to boj, v rekordne krátkom čase sme vyzbierali takmer 128-tisíc podpisov občianok a občanov Slovenska, mnoho z ich bolo vašich voličov a voličiek. Preto sme verili, že bude prvoradým záujmom väčšiny z Vás si vypočuť, čo Vám chcú títo ľudia povedať.
Nečakali sme, že o to budeme musieť trochu bojovať. Často sa stretávame s tým, že ľudia, ktorým nie je ľahostajná klimatická zmena, dostávajú rôzne nálepky: deti, frajeri, fanatici. Áno, niektoré z týchto titulov sme verejne počuli aj od vybraných z Vás.
Kto skutočne sme? Sme študentky a študenti, matky a otcovia, predavači, doktorky, strojári, farmaceutky, lesníčky, mladí aj starí, sme bežní ľudia, ktorí chcú normálne žiť a pracovať, chcú si užívať prírodu minimálne takú, akú ju poznáme teraz.
Preto Vás žiadame, Vás politikov,“ ktorí si, „ktorým sme prepožičali vo voľbách svoju moc, aby ste riešili problémy, ktoré my občania Slovenskej republiky považujeme za dôležité a ktoré sú otázkou prežitia. Áno, určite je dnes dominujúcou témou koronakríza. Za ňou sa však na nás valí kríza klimatická, ktorá prinesie ďalšie straty ekonomické a ľudské a tie budú násobne väčšie.
Vieme, že niektorí z Vás to slovo neradi počujú, slovo „kríza“, vraj vzbudzuje beznádej a smútok, vraj v mladých ľuďoch podnecuje neoprávnené obavy a strach z budúcnosti. Pravdou však je, že my naozaj pociťujeme beznádej a obavu z toho, čo nás čaká. Ďalšie prázdne slová a sľuby z nás skutočne robia stratenú generáciu. Pomôcť môže jedine zastavenie klimatickej zmeny a globálneho otepľovania.
Častokrát počúvame argumenty, že na to, aby sme mohli riešiť klimatickú krízu, nám chýbajú presné údaje. Odbíjajú nás tým, že používame vymyslené čísla bez reálnych analýz. Vraj nemáme predstavu, koľko nás budú žiadané zmeny stáť.
Nie je to pravda, my máme radi dáta, vieme, že sa svet oteplil už o viac ako 1 °C. Vieme, že podľa vedeckých odhadov môže dôjsť k otepleniu minimálne o 1,5 stupňa. Vieme presné čísla, koľko oxidu uhličitého sme vypustili, aj aká je jeho koncentrácia v atmosfére. A preto vieme, koľko času nám ostáva. Súčasným tempom prekročíme oteplenie o 1,5 stupňa v priebehu najbližšieho desaťročia.
Vieme, že takáto výrazná zmena bude mať dopad na celé ekosystémy, ktoré podporujú rovnováhu života na tejto planéte a katastrofálny dopad na životy miliónov ľudí po celom svete, aj na obyvateľov Slovenska.
Aj preto sme v petícii žiadali o vypracovanie jasného a zrozumiteľného plánu, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Žiadame, aby dal štát dohromady svojich najlepších odborníkov a spoločne vypracovali plán, ako sa pripraviť na zmeny, ktoré prinesie globálne otepľovanie.
A, áno, transformácia si vyžiada náklady. Ak však budeme mať plán a zodpovedne nastavené vedecky podložené ciele, tak spolu s financovaním z Európskej únie, ktorá má do roku 2050 Slovensku priniesť viac ako 50 miliárd euro iba na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, to určite zvládneme. Dokonca môžeme aj profitovať.
Pán poslanec Kazda pred vyše mesiacom pri prerokovaní správy o legislatívnych riešeniach klimatickej zmeny, ktorú predniesol pán minister Budaj, povedal, že naša petícia bude mať drastické dopady. Pravdou však je, že skutočne drastické dopady bude mať klimatická kríza a jej neriešenie. Od roku 1980 do roku 2019 si na Slovensku vyžiadala 1,75 miliardy priamych nákladov na riešenie dopadov, ako sú častejšie povodne, suchá a požiare. A to sa prejavy klimatickej krízy budú v nasledujúcich rokoch stále zhoršovať. Ak neprijmeme žiadne politiky na zmiernenie klimatických zmien, Slovensko môže celkovo strácať 0,1 % HDP v roku 2030 a 7,54 % HDP v roku 2100. To hovorí analýza Národnej banky. A to sú len ekonomické ukazovatele.
Už v týchto rokoch zažívame vlnu akútnych horúčav, ktoré ohrozujú nielen deti, starých rodičov a chorých, tieto suchá decimujú úrodu a farmárov. Čoraz nárazovejšie povodne strhávajú cesty a podmývajú domy. Víchrice lámu stromy a strhávajú strechy. Na Slovensku už aj zabíjajú. Dýchame vzduch, ktorý spôsobuje päťtisíc zbytočných úmrtí ročne. Sme v stave akútnej krízy a tak k nej musíme aj pristupovať.
V našej petícii preto žiadame vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Je to náš spoločný záväzok, že pri každom rozhodnutí v budúcnosti budeme myslieť na existenčnú výzvu, ktorej čelíme.
Podpisy našej petície sme začali zbierať v septembri minulého roka symbolicky v deň globálneho klimatického štrajku a rozhodovať o nej budete dnes opäť symbolicky v deň ďalšieho globálneho klimatického štrajku, jeho heslo znie: „Dosť bolo prázdnych sľubov.“
Takže dosť bolo prázdnych sľubov, je najvyšší čas konať. Žiadame Vás aj týmto spôsobom, vyhláste stav klimatickej núdze.
Ďakujeme za Váš čas.
Iniciatíva "Klíma ťa potrebuje", menovite Marta Fandlová, Natália Pažická, Zuzana Dutková, Jakub Hrbáň, Michal Sabo, Jakub Filo a ďalších 128 000 ľudí, ktorým nie je budúcnosť ľahostajná. Veríme, že sa pridáte k nim.“
Toľko slová petičiarov.
Ja sa ešte raz chcem poďakovať im za túto aktivitu a za seba chcem povedať ešte k tomu všetkému, že uznesenie, ktoré predkladáme v nadväznosti na túto petíciu za klímu v kontexte s ním a v kontexte s tým, čo ste v interpretácii v tejto chvíli počuli, musím povedať, že nereflektuje charakter a naliehavosť požiadaviek tejto iniciatívy, ale druhým dychom dodávam, že je to umenie možného. Umenie kompromisu a zhody, ktorý sme momentálne našli.
Mne osobne prekáža, že v tomto uznesení nezaväzujeme, iba odporúčame, ale na druhej strane, ak si vláda osvojí tieto odporúčania, aj to bude pre mňa výhrou.
Len pripomeniem, že iniciatíva "Klíma ťa potrebuje" pritom formuluje jasné, konkrétne záväzky, žiada vyhlásenie klimatickej núdze, žiada vypracovanie štátnej stratégie uhlíkovej neutrality do roku 2040, žiada o podporu sprísnenia klimatických cieľov tak, aby Slovensko dosiahlo zníženie emisií do roku 2030, a to o 65 %.
Musím, žiaľ, konštatovať, že žiadna z týchto požiadaviek iniciatívy, ktorú podpísalo 128 000 obyvateľov Slovenska, že sme nenabrali odvahu a silu zapracovať tieto požiadavky do uznesenia tak, ako boli definované, a prihlásiť sa k nim. A ja musím za seba povedať, že mi to je ľúto a že je to škoda smerom k signatárom a obyvateľom, smerom k našej krajine, životnému prostrediu a smerom k našej planéte. Ale toto je v tejto chvíli slovenská realita.
Napriek všetkému ale nie je možné na tento zápas rezignovať, a preto si myslím, že aj dnešný dokument, ktorý máme teraz predložený, je výrazným kompromisom a ktorý dnes predkladáme na schválenie, nie je a nebude zbytočný a môže posunúť boj proti klimatickým zmenám na Slovensku dopredu, ak sa s ním reálne vláda začne pracovať a osvojí si ho.
V tomto smere chcem vyzdvihnúť aj aktivity ministerstva životného prostredia a pána ministra Budaja, ktorý už na minulej parlamentnej schôdzi predložil plán na riešenie klimatických problémov, s ktorým sa stotožňujem.
Platí, že parlament a my ako poslanci sa jednoznačne hlásime k záväzkom a krokom, ktoré majú pomôcť znížiť emisie v najbližších rokoch na Slovensku, a to výraznejším spôsobom. Týmto uznesením opätovne potvrdzujeme vážnosť klimatických zmien a hlásime sa k záväzkom medzinárodnej Parížskej dohody.
V kontexte riešenia klimatickej krízy a petície občanov parlament vláde odporúča použitie konkrétnych nástrojov a politík: jednoznačne zastaviť štátne investície do projektov využívajúcich fosílne palivá, posudzovať nové investície v kontexte dosiahnutia uhlíkovej neutrality, prípravu akčného plánu na zníženie emisií vo všetkých sektoroch spoločenského života, prípravu stratégie uhlíkovej neutrality na úrovni kľúčových ministerstiev, prípravu novely zákona o vplyvoch na životné prostredie v kontexte dopadov na klímu. Vláda, ktorá si osvojí tieto odporúčania a zoberie ich vážne a neuspokojí sa len s deklaratívnym účinkom, ale začne robiť reálne kroky, dokáže reálne pohnúť Slovensko v otázke ochrany klímy dopredu.
Som o tom presvedčená a verím, že sa to tak stane. Poznanie, že situácia je naozaj vážna, máme všetci a nedá sa viac vyhovárať, niet na čo čakať. Máme naozaj zodpovednosť voči sebe i zodpovednosť voči nasledujúcim generáciám.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa, ja neviem, koho stranu teraz hájite. Či straníte, hájite stranu ľudí, ktorí bojujú za ochranu životného prostredia, alebo tú temnú stranu, ktorí bojujú proti tomuto životnému prostrediu.
My sme sa riadne reálne na výbore rozprávali, že ak budete používať petície a že vyzbierali 120 000 podpisov, tak zničíte prácu všetkých poctivých ochranárov prírody. Všetkých poctivých aktivistov, všetkých poctivých ľudí, ktorým je príroda blízka a ochrany prírody blízke.
Lebo ak to je pravda, tak ja chcem vidieť teraz tých 120 000 podpisov podpísaných, ak je to cez internet, tak to chcem vidieť, že je to cez občiansky preukaz spravené tak, ako to má, lebo dobrú myšlienku, veľmi dobrú myšlienku sme začali klamstvom, začali sme klamstvom. A ja dvanásť rokov, dvadsať rokov bojujem za ochranu prírody, nepotrebujem sa nikde prezentovať. Či sa týka boj proti ťažbe zlata, či sa týka ťažby z bridlicového podložia, či sa týka pomoc pri ťažbe proti, boja proti uránu v Kremnici, Detvy, Zlatého vŕšku, ale vždy sme išli pravdou, keď sme vyzbierali 500 podpisov, tak sme dali 500 a nikdy sme nepovedali, že, aha, lajklo nám to niekto 120 000.
Lebo toto, toto, pani poslankyňa, keď začneme ochranu prírody tým, že začneme klamať, tak to je cesta do pekla. A ráno sme sa o tom rozprávali. Prosil som vás, sme všetci za toto, ale neuznajme niečo, čo neni, nemá tu nikto problém za toto zahlasovať, ale ja chcem vidieť 120 000 podpisov. A ďalej sa tohto zúčastňovať nebudem, lebo viem, že tých 120 000 podpisov nie je, to sme si ráno povedali.
Ľudia, ktorí sú proti tomuto, tak kontaminovali túto petíciu s tým, že tam sa hromadne prihlasovali, aby nám to potom vrátili, že to bola falošná, falošný boj za záchranu prírody. Ja som vám to ráno vravel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ak vám niečo hovorí Rada Európy, tak Rada Európy skúmala, aké je využívanie alternatívnych palív na Slovensku. A Rada Európy aj potvrdila, že na Slovensku je nedostatočné využívanie týchto, týchto palív, to sama viete a povedali ste, že sa hlásite k záväzkom a chcete zníženie emisií. Ale ja sám osobne som podal zákony, ktoré by viedli k zníženiu emisií CO2 a využívaniu alternatívnych palív, ale ani za jeden tento hlas, zákon ste nezahlasovali za. Buď ste sa zdržali, alebo ste hlasovali proti.
Tak potom buď chceme spoločne niečo dokázať, spoločne niečo urobiť pre naše životné prostredie, alebo sa tu budeme hrať na politiku. Keď taký zákon predložíte vy, my jednoznačne budeme hlasovať za, ale akonáhle ho predložíme my a naozaj reálne ten zákon by mohol viesť k využívaniu alternatívnych palív a znižovaniu CO2, tak ste sa buď zdržali, alebo ste boli proti.
Tak, prosím vás, ak chceme niečo urobiť pre životné prostredie, tak by sme sa nemali pozerať na to, kto aké politické tričko má, ale o čo tam ide.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne chcem povedať, že, na úvod, že vzhľadom k aktuálnosti témy chcem uviesť, že plne podporujem ducha tejto petície a tému, s ktorou je spojená.
Životné prostredie je prostredie pre život. Nemali by sme sa pritom ale nejako obmedzovať iba na jednu zložku životného prostredia - na uhlíkovú neutralitu, to nakoniec zaznelo aj z vystúpenia pani spravodajkyne aj pána predkladateľa, že hovoríme o vode, o povodniach, o víchriciach a všetko dokopy, to je po prvé.
Po druhé chcem trošku polemizovať s odôvodnením. Platí staré známe: „Mysli globálne, konaj lokálne.“ Tu sa píše ale, že vzhľadom na globálny charakter zmeny klímy je nevyhnutné, aby sa jej riešenie prebiehalo, aby jej riešenie prebiehalo na globálnej úrovni. Ja s tým celkom nesúhlasím, malo by prebiehať na 50 000 kilometroch Slovenska s piatimi miliónmi obyvateľov.
Ja by som chcel upriamiť pozornosť na pôdu, tak ako tu bolo povedané, a bez regulácie ktorej nemôžeme asi zmeniť ani samotnú klímu. Keď si pozriete, ako sa menia vodné pomery na Slovensku, je to niečo hrozné. Za desaťročia, posledné desaťročia vysychajú potoky, nevieme sa postarať ani o existujúce vodné nádrže. Ja by som chcel vyzvať na to, aby sme pri každom zákone, ktorý v budúcnosti budeme posudzovať a ktorý bude akýmkoľvek spôsobom sa týkať tejto témy, aby sme si spomenuli aj na túto petíciu, aj na túto tému, ktorú máme práve na stole, a aby sme aj z tejto pozície rozhodovali o legislatíve tak, ako, aby bola výhodná aj pre život... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, tiež plne podporujem túto petíciu a klimatickú zmenu naozaj berme ako investíciu aj do budúcich generácií. Klimatizácia a respektíve táto klimatická zmena nie je prvou, ktorú naše ľudstvo alebo náš druh zažíva, ale musíme si naozaj povedať, že, žiaľ, táto zmena, táto momentálna, je pre našu prírodu a ľudskú spoločnosť na rozdiel od tých predchádzajúcich naozaj veľmi, veľmi rýchla.
Nie je to tak ako v niektorých diskusiách, keď niektorí predstavitelia povedia, že však sa topia niekde ľadovce a však ony zase zamrznú. To nie je pravda. Toto je obrovský problém, nezatvárajme pred ním oči a dôsledky týchto klimatických zmien sa naozaj dotýkajú všetkých oblastí ľudskej činnosti. Najnegatívnejšie vplývajú na chudobných. Naozaj ľudí aj ekonomické slabé krajiny, ktoré nemajú prostriedky sa prispôsobiť. Aj podľa výskumov iba jedno percento najbohatších je kvôli svojmu životnému štýlu zodpovedných za viac ako dvojnásobok emisií skleníkových plynov.
Aby sme ale aspoň zmiernili tieto dopady tejto krízy a jej najhoršie, naozaj musíme prinútiť tých, ktorí na nej profitujú, k zodpovednosti.