25. schôdza

Pán poslanec Borguľa, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Trošku ma mrzí ten tón, ktorým kolegovia reagujú na tento zákon, lebo ono, kedykoľvek by sme ho dali, tak vy poviete, že bude neskoro, že bol podaný neskoro. Viete, na pandémiu a na zvládnutie pandémie jednoducho nie je návod. Žiadna politická knižka, žiadna ekonomická literatúra vám neuvedie, ako sa s pandémiou vysporiadať. Verte, že robíme, čo môžme.
Špeciálne hnutie SME RODINA a ministri za SME RODINA robia, čo môžu. Koniec koncov, keď si zoberiete, tak najväčšie pomoci práve ľudia dostali z ministerstva dopravy pod vedením ministra Doležala a z ministerstva práce, sociálnych vecí pod vedením bývalého ministra Milana Krajniaka.
SME RODINA je politická strana, ktorá aj v minulom volebnom období vystupovala ako strana, ktorá sa nebráni akýmkoľvek pozitívnym normálnym návrhom. Koniec koncov aj na poslednej schôdzi, ctení kolegovia, sme zahlasovali za vás a boli sme za to bičovaní v médiách, ale nevadí. Pokiaľ niekto má dobrý návrh a obsahovo dobrý návrh, my si za tým stojíme. A hovorím to špeciálne pánovi Sujovi, lebo, pán Suja, ste tu povedali vetu, že my vás nepočúvame a tak ďalej. Nie, my vás počúvame. Príďte, sadnime si, vypracujme spoločne. Ja som vám otvorený, poďme si sadnúť, urobme návrh taký, ktorý pomôže aj ostatným ľuďom, ale ešte chcem povedať, že pochybujem, že sa to dá urobiť jednorazovo. My však pracujeme systematicky a postupne segment za segmentom tých najpostihnutejších sa snažíme odškodňovať. Či to bolo pred chvíľou opatrovateľky, pozostalí po zdravotníkoch, či sú to teraz taxislužby, a tak, či je to gastro segment, áno, intenzívne na tom pracujeme tak, aby sme ľuďom v hospodárstve pomohli.
Ďakujem za slovo.

O slovo požiadal v rozprave pán minister Doležal, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, páni poslanci, aby som odpovedal aj na vaše, vaše otázky, resp. vás trochu usmernil. Nie je pravda, že pomoc pre nepravidelnú autobusovú dopravu prichádza až teraz. Schéma pre nepravidelnú autobusovú dopravu bola predstavená ešte v priebehu roku 2020. To znamená, tí najviac postihnutí zájazdoví svoje kompenzácie už dostali. My v tejto schéme spolu s ministerstvom hospodárstva určite budeme pokračovať, preto možno treba aj, aj dovysvetliť, treba rozdeliť tú dopravu na pravidelnú, nepravidelnú, treba ju rozdeliť na dotovanú a nedotovanú. Nemôžme, nedá sa to, nedá sa pomáhať plošne jedným nástrojom. Treba veľmi pozorne zvážiť nuansy a špecifiká každého sektora. Nemôžem len tak predsa kompenzovať SAD-ky, ktoré svoje kompenzácie dostávajú od vyšších územných celkov. Treba potom pomôcť vyššiemu územnému celku.
Ono toto všetko je veľmi, veľmi veľká diskusia. Ale priznávam, uznávam, mohla tá pomoc prísť skôr. Čo je však dôležitejšie, že vieme ju vyplatiť spätne. Chceme, aby sme ju vyplatili adresne a férovo tým, ktorí to potrebujú. Poučili sme sa aj z nedostatkov schémy práve tej, ktorá bola prijatá možno práve príliš rýchlo pre, pre sektor nepravidelnej autodopravy, a stávali sa nám také veci, že nebola zohľadňovaná napríklad euronorma, ktorú my už teraz zohľadňovať chceme. To znamená, bolo, majiteľ autobusu v hodnote 200-tisíc eur najnovšej euronormy dostal rovnakú kompenzáciu ako majiteľ autobusu, ktorý bol 15 rokov starý. Potom nachádzali, prichádzali takí špekulanti, že predali svoj nový autobus, kúpili šesť starých a poberali kompenzácie v rovnakej výške, ale šesťnásobne, keďže mali šesť starých, nie jeden nový. Čiže my v tejto schéme, to som možno nepovedal, veľmi dôsledne budeme zohľadňovať aj euronormy pri vyplácaní pomoci.
Ak ste hovorili o efektivite, rýchlosti, iste budeme chcieť byť veľmi efektívni. Koniec koncov, ak budeme kompenzovať STK-čky, EK-čky, to sú dáta, ktoré my máme na ministerstve dopravy, čiže žiadateľ ich nebude musieť dokladovať. Chcel som len vysvetliť tú pomoc najmä v oblasti nepravidelnej autobusovej dopravy, že tá pomoc je tu. My v nej budeme pokračovať. Komunikujeme s ministerstvom hospodárstva, ale chceme ju rozšíriť aj o ostatné formy pomoci pre ostatné subjekty dopravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie, pán minister, chcú reagovať vo faktickej poznámke dvaja.
Takže, ako prvý pán Miroslav Suja, nech sa páči.

Náš tón nebol nejaký útočný, len som hovoril, že by to mohlo prísť skôr. Som rád, pán minister, že aj vy ste uznal, že tá pomoc mohla byť rýchlejšie. Presne to, čo som ja hovoril, pán poslanec Borguľa, takže nešlo o nejaký útok, len som hovoril, že ten čas sme zbytočne stratili. A veľmi si to vážim, že ste to priznal, lebo vy ste asi jeden z mála ministrov, ktorý keď niečo spraví, alebo že niečo je chyba, tak to fakt pomenuje a myslí to úprimne.
A preto si vážim, že aj teraz tento, toto vaše vystúpenie, že ste vystúpili v rozprave, aby sme mohli na vás zareagovať. A takisto si vážim, že ste to priznal chlapsky. To ako palec hore.
Ďakujem.

Ďalší, pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, naozaj súhlasím s tým, že čo sa týka špekulantov v tejto súkromnej autobusovej doprave alebo nepravidelnej doprave, naozaj týmto treba urobiť stopku. To, o tom sa ani nemusíme baviť. Naozaj je to, je to tak. Ale čo sa týka pomoci pre prevádzkovateľov nepravidelnej autobusovej dopravy, tak ako tuná bolo povedané, naozaj táto pomoc prišla dosť neskoro, je nie v dostatočnej výške a nie je príliš adresná.
Čiže ja si naozaj myslím, že tí autodopravcovia, ktorí poberajú nejaký príspevok v rámci kompenzácií z vyšších územných celkov, poprípade z miest a obcí jak nejaká takáto zmluva existuje, to je v poriadku, to je fajn, ale naozaj viac ako 90 % týchto nepravidelných autobusových dopravcov nepoberá žiadne kompenzácie, čiže naozaj im zostali len lízingy, zostali im poistenia, zostali im cestné dane, toto všetko im zostalo, toto im nikto neodpustil. Ale naozaj tie príjmy, ktoré mohli vytvárať, tie sa nie že znížili, tie sa stratili úplne. Čiže naozaj ja len veľmi chcem poďakovať a kvitujem tento návrh zákona. Pristupujme individuálne ku každému jednému autodopravcovi, ku každej jednej autoškole, ktorá si touto derniérou naozaj musela prejsť a prechádza, ale hovorím, každá jedna pomoc bude určite vítaná, určite bude dobrá, ale naozaj, tak ako povedal kolega Suja, veľmi pekne chcem poďakovať vám ako ministrovi a určite aj celému vašemu odbornému tímu na ministerstve dopravy, že ste priznali, že táto pomoc je pomalá a prišla neskoro. Čiže naozaj si to vážim, naozaj si to cením a klobúk dole pred takýmto chlapským slovom.
Ďakujem pekne.

To bol posledný s faktickou poznámkou. Čiže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú a pýtam sa pána navrhovateľa, či má záujem v záverečnom slove vystúpiť. Nie. Pán spravodajca? Taktiež nie. Ďakujem obom. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budeme pokračovať v prerušenom, v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Karahutu, Zemanovej, Leščákovej, Szőllősa na prijatie uznesenia Národnej rady k občianskej iniciatíve Klíma ťa potrebuje (pod tlačou 483).
Prosím poslanca Jaroslava Karahutu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyňu Miriam Šutekovú, aby zaujala tiež miesto určené pre spravodajcu.
A teraz dávam slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, ktorá sa do rozpravy prihlásila za klub ZA ĽUDÍ, a pripraví sa potom pán poslanec Ján Szőllős za klub OĽANO.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Anny Zemanovej, Viery Leščákovej a Jána Szőllősa na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej iniciatíve „Klíma ťa potrebuje“, tlač 483.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dlho som uvažovala, či som ja tou správnou osobou, ktorá by sa mala vyjadrovať k požiadavkám signátorov výzvy za klímu. Nie som klimatickým expertom. Aj napriek mojej snahe žiť čo najudržateľnejším spôsobom života sa ešte stále s pokorou učím, čo môžem robiť lepšie, ako môžem svoju spotrebu minimalizovať, a čím ako jednotlivci páchame vo vzťahu k životnému prostrediu naozaj najväčšiu škodu. A napriek tomu som sa ako prvá z pléna prihlásila o slovo.
Dôvod je pre mňa jednoduchý. Už pol roka som matkou. Moje uvažovanie o dôsledkoch mojich činov, či osobných, alebo politických, sa zmenilo odo dňa, kedy bude musieť ťarchu mojich rozhodnutí zniesť aj moja dcéra a celá jej generácia. A to doslova, keď hovoríme o téme klimatických zmien. A ja si veľmi želám, aby som pre ňu a pre jej rovesníkov spolu s ľuďmi, ktorí dnes sedia v tomto parlamente naprieč politickým spektrom, a rovnako aj tými, ktorí zastávajú iné dôležité funkcie v tomto štáte, zabránila väčším škodám na ovzduší, na kvalite vody, pôdy, na podobe našich lesov a najmä stabilite klímy, než akým čelíme v súčasnosti.
Je to na nás politikov, lebo my robíme rozhodnutia za túto krajinu. A je to tiež na nás politikoch, aby sme išli občanom príkladom a dali jasne najavo, aká kľúčová je táto téma. Už v úvode som priznala, že nie som klimatickým expertom, ale ako politička chcem prijímať expertné rozhodnutia aj v tejto oblasti, a preto som presvedčená, že ľudia, ktorí o ochrane prírody a životného prostredia vedia dosť, majú sedieť pri každom jednom stole, kde sa robia dôležité rozhodnutia tejto krajiny.
Príroda ani klíma nám nedá reparát, keď to teraz podceníme. Cenu zaplatia naše deti. S dýchacími maskami, bez ostrého slnka, ktoré sa neprederie pomedzi smog, bez pitnej vody, vône lesa. Teraz podaktorí krútia hlavami a hovoria si, že preháňam a maľujem nejaký apokalyptický scenár. A ja vám hovorím, že toto je realita už teraz, a našťastie žijeme v tej šťastnejšej časti planéty, pretože tomu nečelíme denne alebo v pravidelných obdobiach, ako tomu čelia napríklad ľudia v Číne. Môj manžel tam strávil profesne rok, takže situáciu v takom Pekingu poznám osobne.
Možno mi neuveríte, keď vám poviem, že boli dni, kedy dochá... doká... dokázal vyjsť na ulicu len s dýchacou maskou, ktorá vyzerala ako súčasť nejakej vojenskej výbavy. Bežne tam čelili dňom, kedy nevideli na pol metra od seba. Nedovoľme, aby bola toto každodenná realita budúcnosti aj v našej časti planéty.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila petíciu za klímu za budúcnosť koncom septembra 2020. Petíciu podporilo vyše 120-tisíc ľudí a ide o najúspešnejšiu petičnú akciu na Slovensku, v ktorej žiadajú nás poslancov Národnej rady o vyhlásenie stavu klimatickej núdze s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chcú, aby vláda pripravila záväzný plán a stratégiu, ako túto neutralitu dosiahneme. Tieto požiadavky považujem za úplne legitímne. Dovoľte, aby som sa k nim jednotlivo vyjadrila.
Som veľkým zástancom deklarácie stavu klimatickej núdze, ktorý by sme mohli a mali prijať, a to preto, aby sme vyslali verejnosti jasný signál, že parlament si vážnosť klimatickej situácie uvedomuje a spraví potrebné kroky na to, aby odvrátil nežiadúce zmeny, ktoré s tým prichádzajú. Je to podľa mňa nevyhnutné morálne gesto, a preto hovorím gesto, lebo áno, ide o gesto, ktoré nás nič nestojí. Stojí nás iba našu česť a politickú zodpovednosť, aby sme naňho prikývli. Postavíme sa ním za ľudí a nie proti nim.
Medzi krajiny, ktoré vyhlásili stav klimatickej núdze, patrí napríklad susedné Francúzsk... susedné Rakúsko, Veľká Británia, Írsko, Francúzsko, Kanada. Stav klimatickej núdze vyhlásila aj Európska únia uznesením Európskeho parlamentu, a dokonca aj Svätý Otec pápež František, ktorý k tomu dodal, že nesmieme zaťažiť ďalšie generácie problémami, ktoré spôsobili predchádzajúce generácie. Namiesto toho by sme im mali dať možnosť zapamätať si našu generáciu ako tú, ktorá konala čestne, zodpovedne, rozvážne a dopomohla globálnemu úsiliu na odvrátenie týchto klimatických zmien.
Druhou požiadavkou signatárov petície za klímu je uhlíková neutralita. Klimatická zmena nie je nejaký prírodný jav. Klimatická zmena je podľa medzinárodného vedeckého aj politického konsenzu spôsobená hromadením oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov v atmosfére. Inak povedané, klimatická zmena je spôsobená našou činnosťou, nás ľudí. A som presvedčená, že len naším rozhodnutím a naším ďalším uvažovaním a spôsobom, akým budeme konať, ju vieme odvrátiť, pretože jedine touto snahou o dosiahnutie uhlíkovej neutrality, čo vyplýva aj z Parížskej dohody, ku ktorej sme sa zaviazali, budeme schopní naozaj zabrániť klimatickým dopadom, ktoré v súčasnosti pozorujeme.
V rámci Zelenej dohody má do roku 2050 Európska únia ambiciózny cieľ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, čo znamená, že odstráni také isté množstvo emisie CO2, koľko vyprodukuje. Ja si myslím, že aj napriek tomu, že tento cieľ má prívlastok ambiciózny, bez prijatia takýchto cieľov a zelenej vízie nespravíme nič, pretože už teraz ľudia pociťujú dopady klimatickej krízy, sú ňou zasiahnutí čoraz viac. A nestačí hovoriť len o ambicióznych cieľoch, treba hovoriť o nevyhnutných cieľoch a krokoch, pretože bez nich nás čakajú niekoľkoročné suchá a nedostatok vodných zdrojov, čo považujem za jeden z najkľúčovejších problémov, prečo musíme o tejto téme hovoriť, a taktiež aj zdraviu nebezpečné horúčavy.
Už teraz máme na Slovensku okresy a územia, kde v dôsledku naozaj zlého ovzdušia, zlého životného prostredia a dopadov, ktoré majú klimatické zmeny, zomierajú ľudia. Je to 5 % úmrtností, ktorá úzko súvisí naozaj so zmenou, zmenou životného prostredia v danom území. Nehovoríme o nejakej fikcii alebo o nejakých vzletlých pojmoch, hovoríme o realite, preto vyjadrujem podporu aktuálne navrhnutému uzneseniu, s ktorým prišli moji koaliční partneri. A som vďačná, že sme na koaličnej úrovni našli zhodu, že táto téma klimatických zmien a požiadavky 120-tisíc signatárov za klímu si zaslúžia diskusiu na tej najvyššej úrovni, a to v pléne parlamentu.
Ako som povedala, vyjadrujem podporu aj textu uznesenia s ktorým prišiel výbor, ale prosím koaličných partnerov z tohto miesta, aby sme sa neuspokojili len s týmto znením. Navrhla som, aby sme zvážili naozaj vyhlásenie, deklarovanie stavu klimatickej núdze, a to z dôvodu, aby sme vyslali jasný signál, že aj napriek tomu, že nás to nič nestojí, tak je naším záujmom venovať obrovské úsilie a zvýšenú pozornosť práve klimatickej kríze, jej dopadom a tomu, ako budeme v budúcnosti ako krajina dôstojne vyzerať pred ďalšími generáciami.
Keď hovorím o stave klimatickej núdze, pre mňa je to akousi svietiacou kontrolkou, ktorú by sme mali mať my všetci politici, ale nielen my, ale aj ľudia v našej krajine pri nielen rozhodovaní o tom, aký zákon prijmeme, ale aj pri rozhodovaní o tom, kde si postavíme dom, ako si ho postavíme, ako budeme cestovať, čo si kúpim, čo si nekúpim, ako budú fungovať naše deti, ako budú uvažovať, ako ich budeme vychovávať. Naozaj táto kontrolka, ktorú spúšťa toto jedno symbolické gesto v mnohých krajinách, by malo byť niečo, čo by sme si mali a mohli osvojiť práve dnes, preto navrhujem svojím pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom, aby sa uznesenie, pán predsedajúci, doplnilo takto:
„C. deklaruje stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície pre riešenie návrhov opatrení v boji proti klimatickej zmene na úrovni Slovenskej republiky.“
V zdôvodnení môjho uznesenia opakujem len slová, ktoré zazneli aj tu, že cieľom deklarácie takéhoto stavu je zdôrazňovať naliehavosť opatrení, ktoré odvrátia najhoršie možné scenáre dopadov klimatickej krízy na ďalšie generácie obyvateľov Slovenska.
Opakujem, že samotné vyhlásenie nemá žiadne priame ani nepriame dôsledky na rozpočet, prípadne iné záväzky, pokiaľ tak nie je zadefinované v legislatíve. A budem veľmi hrdá, ak budeme schopní pridať sa ku krajinám a k osobnostiam, ktoré vnímajú dôležitosť tejto témy, a klimatickú núdzu vyhlásili.
Ďakujem veľmi pekne.