25. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem za reakcie s tými migrantami, ste mi tú loptičku vrátili späť. Samozrejme, myslím si, že najlepšie je tu, je túto tému riešiť predtým, než sa to stane krízou, ako sme videli pred pár rokmi, tak to najhoršie, čo sa môže stať, je, keď sa táto kríza stane, a my sme na ňu absolútne nepripravení. Takže aj preto treba robiť kroky. Nie len ako my, ale riešiť to hlavne v krajinách pôvodu, ale nechcel som ísť úplne teraz do témy migrácie.
Pán Suja, vy ste hovorili o lítiových batériách, ktoré, samozrejme, sú problém, ale momentálne napríklad firma Tesla investuje miliardy dolárov do vývinu aj alternatívnych batérií. Tie batérie sú oveľa efektívnejšie, ako boli pred niekoľkými rokmi, takže ten vývoj ide dopredu. Ja sa naozaj nebojím, že veľká firma ako Volkswagen neráta s tým, že by boli, že by bol problém s lítiovými batériami, takže v tomto som trošku optimista.
A aby som teraz aj pána Kazdu, trochu si uňho zlepšil renomé, tak verím v silu voľného trhu a verím, že prídu riešenia.
Ja som, ja som reagoval na tie vaše podpisy, čo ste hovorili, že vy ste nepriniesli žiadny konkrétny dôkaz, že koľko tých podpisov bolo vymyslených. Ja si naozaj nemyslím, že v, v ráde tisícok by tu niekto teraz celé dni sedel na počítačoch a pridával falošné podpisy na online petíciu. Ale ako hovorím, ak tie dôkazy ukážete, tak môj názor zmením a to je podľa mňa veľmi férový prístup. Každopádne ďakujem tak aspoň za podporu a verím, že teda aj vy podporíte toto uznesenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja začnem tak trocha netradične otázkou. Ako súvisí klíma a slovenské lesy?
Minulý rok v októbri RTVS púšťala taký seriál dokumentov, ktorý sa volal Sedem svetov, jedna planéta. Ja som vtedy videl, myslím, ten dokument bol o Antarktíde a tam padol jeden fakt, ktorý hovoril, že južný Atlantický oceán za rok pohltí viac CO2 ako Amazonský dažďový prales. Keď som sa nad tým zamyslel, tak som si povedal, na Slovensku oceán ani more nemáme, ale máme tu lesné bohatstvo, 42 % z územia Slovenskej republiky tvoria lesné pozemky, v prepočte na hektárov, nepoviem to na pozemky, lebo to tvorí aj bezlesie, čo by mohol niekto namietať, ale čo sa týka porastovej pôdy, tak to máme 1 950-tisíc hektárov. Tiež sme tam zarátali ešte tie, tie nelesné pôdy, tam sa odhaduje nejakých 200 - 300-tisíc hektárov naviac k tomu. Zásoba uhlíka v lesoch Slovenska predstavuje 507 mil. ton. To je vlastne údaj z poslednej Zelenej správy z roku 2020, hej, tá ale porovnáva, alebo teda hovorí za rok 2019, čiže to je údaj k roku 2019. Táto zásoba tých 507 mil. ton je tvorená v pôde 270 mil. a stromy tvoria 165 mil. ton uhlíka.
Prečo to všetko spomínam? A je na tom Slovensku naozaj tak zle, ako sa tu niektorí tvárime a sypeme si popol na hlavu? Slovensko celé má výmeru 49-tisíc, viac jak 49-tisíc km2. Hustota obyvateľov je asi 111 obyvateľov na kilometer štvorcový. A keď som si pozeral štatistiky, tak v roku 1990 produkcia uhlíka na jedného obyvateľa predstavovala viac ako 14 ton uhlíka na obyvateľa. V roku 2019 to už bolo len 7,5 tony alebo je to, je to dneska zhruba 7,5 tony uhlíka. Čiže od roku 1990 tu je pokles takmer 50 %, hej? Dá sa povedať, že my sme sa o 55, o 50% zlepšili v tej produkcii na jedného obyvateľa.
Ak by sme si zobrali priemer Európskej únie z tých rokov, tak v 90. rokoch priemer v Únii bol 27 ton na obyvateľa a dneska v Únii je to, nejak zhruba možno 9,5 tony, hej? Čiže Slovensko je na tom naozaj, ako to tu spomínal už kolega Takáč, my patríme na popredné priečky, teda v tom pozitívnom zmysle, čo sa týkalo produkcie uhlíka na jedného obyvateľa. Podľa Zelenej správy, keď si to podrobne po... pozrieme, myslím si, že za chvíľu budeme mať aj na výbore, tak hovorí, že my historicky máme dneska na Slovensku, dosahujeme vrchol tej krivky v objeme dreva, ktorý sa nachádza v lesoch.
Ja si pamätám možno pred 10-15 rokmi, keď som si čítal prvú Zelenú správu, už vtedy tá prognóza hovorila, že my sa v podstate blížime k vrcholu, hej, a v týchto rokoch nás čaká to preklenutie a budeme padať, pretože veľa tých porastov na Slovensku je v tzv. rudnej dobe a budú sa ťažiť. Čiže tá zásoba dreva padne. To ale nemusí znamenať, že automaticky nám stúpne produkcia uhlíka. Závisí to od toho, ako sa postavíme k spracovaniu dreva, či ho budeme vedieť uložiť do nejakých produktov, alebo ho necháme len nejako možno nezmyselne hniť v lese a stávať sa bude, pomaly ten uhlík uvoľňovať ďalej do ovzdušia.
V rozpravách, ktoré som mal možnosť počuť a vidieť, vlastne všetky, všetky som si prezeral, kto vystupoval v tých rozpravách. Mnoho problémov sa tu načrtlo, hej. Klimatická kríza verzus povodne, klimatická kríza verzus alergie. Bolo tu spomínané, že za posledných sto rokov sa nezvýšili teplota o jeden stupeň, ale o dva stupne. Áno, je to pravda. Tie správy hovoria, že na Slovensku došlo k tomu priemernému zvýšeniu až o 2 stupne. Bola tu spomínaná napríklad tatranská víchrica, že to tiež vplyvom klimatickej zmeny.
My miesto toho, ale že by sme tie lesy podporovali a snažili sa, aby sa ten uhlík efektívne ukladal, tak niekedy a hlavne v poslednej dobe počúvame, a to naozaj z úst ministra, také, také tie plány, že my tu chceme v podstate 10 % územia bez zásahu, chceme rozširovať bezzásahové zóny v národných parkoch na 50 % z ich výmery, s plánom do budúcna na 75 % výmery. Keď si však pozrieme tieto čísla a zamyslíme sa nad nimi, tak logicky mne to vychádza len tak, že cesta bezzásahov a ničnerobenia nemôže byť cestou k zníženiu uhlíkovej stopy, ale, naopak, vedie k jej zvyšovaniu, tej uhlíkovej stopy.
Takisto zaujímavý fakt bol napríklad ten, že národná inventarizácia, monitoring lesov, posledný, ktorý sa konal, tak v podstate vyčíslili v lesoch zásobu odumretého dreva na 87 mil. metrov kubických, plus-mínus 5 mil. tá štatistická odchýlka bola. Dneska sa na Slovensku ťaží, len pre porovnanie poviem, 9 mil. metrov kubických. Niekomu sa to môže zdať málo, niekomu veľa. Tých 9 mil. v podstate, keby sme odhliadli od prírodných katastrof, tak vychádza, vychádza v podstate z tých výpočtov, že aký je prírastok a koľko sa rúbe.
Preto by som chcel využiť aj tento priestor a túto tému Klíma ťa potrebuje, aby sa podporovali za prvé tie vodozádržné opatrenia, ktoré tu už boli viackrát spomenuté, pretože my keď dokážeme zadržať vodu v krajine, dosiahneme tým aj ochladenie, keď to poviem tak v úvodzovkách. Vieme dobre, že voda v podstate ochladzuje klímu.
Takisto, ak budeme mať v krajine zdravé živé zelené lesy, takisto dosiahneme to v úvodzovkách ochladenie, ktoré, ktoré môže byť v niektorých regiónoch významné.
Ešte by som sa dotkol jedného faktu, ktorý, ktorý tu odznel v podstate vo faktickej poznámke ešte na margo tej víchrice z roku 2004 v Tatrách, kedy, kedy bolo v podstate povedané, že padli nám tam nepôvodné monokultúry smreka, pretože v minulosti nejakým nedopatrením tam boli vysadené a pozeralo sa na tie ekonomické zisky. A ja by som chcel vyviesť kolegov z omylu. Vysoké Tatry a ten les, ktorý tam padol, v 2004. padol kvôli vetru, následne roky až do dnešných dní padá kvôli lykožrútovi. Ale upozorňujem na to, že on padol práve v siedmom vegetačnom stupni, kde smrek má svoj optimum rozšírenia, a tvoria ho práve, to sa každý učil na geografii asi v siedmej triede, ho tvoria monokultúry smrekové.
A vidíme v tom 2004., keď tu nastúpila, prišlo do módy sa viazanie kolo stromov. Máme tam príklad Tichej a Kôprovej doliny, dneska vidíme, ako to vyzerá, vidíme, ako vyzerajú Vysoké Tatry, tí, čo tam žijeme, a preto si myslím, a ešte raz apelujem aj na ministra životného prostredia, aby možno pozrel aj z tohto uhla pohľadu na slovenské regióny, na to, jak sa tam hospodári, a či naozaj to, čo preferuje tých 10 % bez zásahu, či toto je naozaj tá cesta, ako chceme pomôcť klíme a ako chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, pretože tieto lesy, tieto odumreté lesy sú dneska najvýznamnejšími polutantmi a produkujú najviac uhlíka do atmosféry.
Ďakujem.

Ja len by som chcel podotknúť, že 10 % bez zásahu (povedané so smiechom), ak by bolo, tak to je cesta do pekla, lebo na vlastné oči vidíme, čo sa deje tam, kde to je, a žiaden extrém nie je dobrý a Filip to veľmi podotkol. Je lesník, je odborník, myslím, že má zdravý úsudok, čo aj z jeho rozpravy bolo, bolo viditeľné.
Ale keď ľudia ako Baláž budú radiť ministrom a podobne, ľudia, ktorí na vedeckej konferencii dokážu povedať, že všetci ľudia by mali žiť v meste a celý vidiek by sa mal vyľudniť a malo by tam byť ako chránená oblasť a všetky potraviny budeme dovážať, tak potom takíto ľudia tu nemajú čo robiť. A to som počul na vlastné oči, lebo som sedel vedľa neho. To sa nedalo na to nereagovať vtedy.
A toto hovorím, že toto sú tí ekoteroristi, a ak budeme počúvať takýchto, tak to je cesta do pekla takisto ako tých 10 %.

Ešte tak dodám na margo toho, my by sme v podstate mali mať poslanecký prieskum o vybraných častiach lesov na Slovensku, ktorý, bohužiaľ, kvôli COVID-u sme museli presunúť. Ja verím tomu, že keď sa tento poslanecký prieskum zrealizuje, mal sa robiť v Belianskych Tatrách, a teda ešte aj v iných územiach, že určite aj poslanci zmenia názor na to tzv. ničnerobenie alebo na tie bezzásahové zóny. Či tu chceme mať apokalyptickú krajinu, alebo normálne, zdravé lesy, ktoré nám budú slúžiť a budú ukladať aj ten uhlík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, toto je taká téma, ktorou nemôžme nič pokaziť a vyťažiť politický kapitál, a ako tu vidím, už druhý deň sa o tom tu rozprávame. Bolo to v piatok, teraz znova. Tak všetci to tak využívame.
Kde sme boli celý rok? Kolegovia, kde sme boli celý rok? My sme rok nevedeli o tom, že existuje nejaká klimatická núza, núdza alebo že sú tu nejaké problémy? Nie až teraz, keď mladí ľudia v dobrej viere začali zbierať podpisy, sme si uvedomili, že, aha, 120-tisíc lajkov, na tom sa dá zviditeľniť. Ale celý rok o tom tu nebolo počuť ani slovo.
Tu jediné, čo sme počuli, čo sa týka ekológie, bolo zálohovanie PET fliaš a sme nemali problém posunúť ho o jeden rok. Aký to má dopad, ten jeden rok? Vyrátal to niekto? A zrazu sa tu tvárime všetci ako ekológovia.
Takže ja si myslím, že mali by sme prestať z tohto vytĺčať politický kapitál, každý normálny človek je za ochranu životného prostredia, ale v zdravej miere, aby to nebolo kontraproduktívne ako pri tých lesoch a bezzásahoch. Žiadny extrém.
To, čo tlačia ekoteroristi, lebo ja ich ináč ani neviem nazvať, hlavne z liberálov, to nie je možné. To je extrém a to, to je zlé. To, čo tlačia ľudia, ktorí vidia vidinu zisku a miliónové, miliardové zárobky, to je takisto extrém, to nemôže byť. Nadarmo sa nehovorí, že zlatá stredná cesta. Ktorou cestou sa ideme vybrať my? Ideme prestať chovať dobytok, lebo to má dopad na skleníkové plyny? Ideme žuť trávu? Ktorou cestou sa chceme vybrať? Ideme tou extrémnou alebo tou normálnou, zlatou, používať ten sedliacky rozum ako naši rodičia? Lebo aj tie lesy, o ktorých tu hovoril predmôj, môj predrečník, nie sú tu vďaka tomu, že tu boli títo extrémni fanatici, ekoteroristi, ale vďaka generáciám našich otcov, starých otcov a praotcov, ktorí sa o tie lesy starali až to prišlo do, do tohto obdobia. Takže mali by sme si najprv vybrať cestu a potom hovoriť, že ako sa chceme vybrať.
Ak sa nepripoja všetky svetové veľmoci, tak si myslím, že tu neni nádej na úspech. Presun priemyslu do krajín, ktoré budú mať voľné pravidlá, zákonite nastane. Však si pozrime len v rámci Európy, ako sa montážne haly presúvajú len kvôli pár eurám minimálnej mzdy, že kde je nižšia. Z Nemecka na Slovensko, do Rumunska a podobne. A si vy myslíte, že keď bude záťaž na nich, vysoká ekonomická na ľudí, ktorým je jedno, aké je životné prostredie, že to nepresunú do Číny, do Indii, do Bangladéša alebo hocikde inde na svete?
Kolega Valášek tu hovoril niečo o cle. Ale Európa neni sebestačná, vážení kolegovia. Aké clo? Nie za čo nám, my sme ani potravinovo neni sebestační, Európa. Potrebujeme kopu, ja neviem, vzácnej zeminy a podobne, lítium, keď chceme robiť len napríklad tie autá. A keď nám to nedodajú pod podmienkou, že nezrušíme clo? Tak nám nebudú dávať potraviny, môžu nás vydierať, lebo my nie sme sebestační. To znamená, že dôjde z automatických uvoľnení u tých opatrení.
Takže nemôžeme hovoriť, že teraz zavedieme ekologickú daň alebo ekologické clo, to je nereálne! Lebo nie sme sebestační, toto nedokážeme, čo sa týka z ekonomického hľadiska a svetové veľmoci si s nami budú, s Európou robiť čo chcú. A ani nebude dáky veľký tlak, lebo veľa firiem, ktoré má sídlo v Európe, majú fabriky v týchto krajinách tretieho sveta alebo v Číne a žijú z toho, že tam sú tie opatrenia voľné.
Neni lepšie nájsť tú zlatú strednú cestu u nás, kde máme nejaké obmedzenia, kde máme nejaké možnosti? Ja si myslím, že je to oveľa lepšie, ako napríklad v Ružomberku zbúrať Mondi. Je tam lepšie namontovať filtre a podobne, aby tí ľudia mali robotu, aby sa to tam proste zlepšilo, to životné prostredie, nie, ako to bolo niekedy, a ešte išli dopredu. Alebo je lepšie zavrieť Mondi a presťahovať ho do Číny? Alebo presne všetci odísť z vidieka a bývať v meste a potraviny dovážať? Čo vlastne chceme?
Lebo ja neviem, čo je pojem klimatická núdza. Slovenský právny poriadok takýto pojem nepozná, preto ja by som bol rád, keby, ja neviem, páni predkladatelia, ja neviem, Zemanová, Lešková alebo, pán poslanec, keby ste mi to nejako vysvetlili. Konkretizujme to nejako. Máme tu pani spravodajkyňu, ktorá sa sama ponúkla, že bude tlmočiť názor týchto mladých ľudí, ako z toho listu to vyplývalo, čo tu čítala, že bude tlmočiť ich názor. Ja si to veľmi vážim. Áno, predniesla ich názor tu a vieme, aké majú postoje, a my sa musíme k tomu postaviť.
Takže keď ich, tlmočíte ich názor, pani spravodajkyňa, tak skúste mi vysvetliť polopatisticky, čo je to klimatická núdza, aby sme vedeli, o čom tu budeme hlasovať, aby ľudia, ktorí nás sledujú, o tom vedeli. Aký to bude mať na nich vplyv, aký to bude mať na nich dopad, či to mať bude mať dopad ekonomický alebo to nebude mať dopad žiadny, že je to len nejaké formálne vyhlásenie.
Viete, všetci tu hovoríte alebo nazývate iniciatívu Klíma ťa potrebuje ako o petícii. Ale zákon č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve hovorí jasne, že čo je petícia. Toto petícia nie je. No keby to bola takto petícia, tak nemusíme zbierať tých 300- či 400-tisíc podpisov, už ich máme a už sú tu predčasné voľby. Alebo sa mýlim? Či ideme rozhodovať, že keď ide o dobrú vec, tak áno, tak to uznáme ako petíciu, hoci to je len iniciatíva. Ale kto bude rozhodovať, či je to dobrá vec alebo zlá vec? Kto si to vezme na svedomie? Toto je dobré, ale keď 80 % Slovákov chcú predčasné voľby, to je zlé, tam to nemôžme takto dať lajkami, lebo niekto tu hovoril právnička tuto zo ZA ĽUDÍ, ktorej som prepustil miesto, pani poslankyňa, že sa týka, že sa, že je to v rozpore s petičným zákonom, ale že ide o dobrú vec. Kto bude určovať čo je dobré a čo zlé?
Ja som v tejto oblasti vždy bol a budem za životné prostredie, aj keď nevnímam pozitívne tento spôsob, ako bola táto iniciatíva zrealizovaná.
Myslím si, že sa to dalo spraviť oveľa lepšie, nemuselo to byť hurá systém, nemuseli byť tlaky nejakých ekoteroristov z Európskeho parlamentu a mohli sme to spraviť tak, že by to všetci ľudia pochopili. Mali sme na to aj rok času. Ale viete, čo vnímam ešte negatívne? Že ministerstvo životného prostredia niektoré tie témy dáva vyššie a niektoré sú nižšie. Ja nepočujem tu niekde, že by sme takto bojovali za vodu, za ochranu vody a za všetko, čo sa vody týka. Som sa stretol s názormi, že taký Slovenský vodohospodársky podnik, ktorého úlohou je manažovať všetko, čo sa týka vody a vodných zdrojov, sa potýka s výraznými problémami. Ja si myslím, že toto je priorita, lebo to má priamy dopad teraz na nás. A dochádza k manažmentovým opatreniam, ktoré majú negatívny vplyv na chod tohto podniku. A to mi hovorili viacerí odborníci. Takže ja by som vyzval, aj keď je tu minister, nech sa venujeme obidvom veciam rovnako.
Hovorili sme na začiatku alebo niektorý z predrečníkov o tých elektromobiloch. Ja si myslím, že možno je cesta niekde vo vodíku, lebo elektromobily a vývoj nových batérií a všetko to nemáme šancu nejako reálne vyriešiť, lebo siete nie sú na to stavané, rozvodné. Máme na to stavané rozvodné siete, aby sme mohli mať milióny nových áut? A to hovoríme o desiatkach miliónoch nových elektrických áut. A to vôbec nehovoríme o elektrických rušňoch, o elektrických nákladných autách, nedajbože, elektrických lodiach. Takže nielenže lítium a iné zdroje nám budú chýbať na výrobu batérií, ale aj sieť. A teraz budovanie všetkých tých elektrických sietí a všetkého nového, aký to bude mať zasa dopad na životné prostredie? Či myslíte, že tá elektrina sa bude prenášať vzduchom. Alebo vzniknú nové holoruby, výroby cez lesy, cez národné parky, cez všetko, kade sa bude ťahať vysoké napätie, aby sme dokázali zásobovať energiou všetko?
Viete, tu sú veci, ktoré sú aj za, aj proti. A ja si myslím, že ísť do nejakého extrému v dnešnej dobe alebo celkovo v hociktorej dobe nie je správne, ako bolo nesprávne začať hovoriť o iniciatíve Klíma ťa potrebuje, že je to petícia.
Vyzvali ste ma, aby som predložil nejaké dôkazy. Mňa zavolali páni, čo sa zaoberajú ochranou lesa, a ukazo..., a ukázali mi, ako sa to robí, ako sa prihlasuje cez IP adresy, ako sa to točí a ako sa tie podpisy tam dajú naklikať. Ja si myslím, že keby sme to robili s rozumom, dlhšie a vyzbierali ich normálnym spôsobom, nikto by to nemohol spochybniť a tu by sme mali kľudné svedomie a mohli by sme sa smelo pozrieť do očí každému rozumnému ochrancovi prírody, ktorému ide o ochranu prírody, bez toho, že by sme vedeli, že je to jedno klamstvo.
Hocijaká dobrá vec, ktorá začína klamstvom, skončí zle, nech je to akákoľvek dobrá myšlienka.

Ďakujem, pán poslanec. Vo vašom vystúpení boli viaceré zaujímavé podnety a myslím, že táto diskusia je pre mňa osobne veľmi obohacujúca aj tým, že zaznievajú rôzne názory a rôzne upozornenia. Ja by som nestaval proti sebe ako klímu a vodu a takéto, to je komplexný problém životného prostredia.
Tiež si myslím, že, vysvetlili sme si to na výbore, že proste prečo je táto petícia elektronická, lebo je COVID a vlastne nedá sa teraz zbierať podpisy normálne, a treba je, je potrebné doriešiť formu, aby mohli byť elektronické petície normálne robené, a ale myslím si, že je dôležité, že je tu táto diskusia.
Čo sa týka toho, že len teraz to, z toho si vytĺkame politický kapitál. Ja osobne sa tejto téme vedecky venujem od roku 1988 na Geografickom ústave, takže nie je to niečo, čo som teraz vytiahol z vrecka, že idem sa tomu venovať.
A tiež potom myslím si, že musíme riešiť naše problémy na Slovensku, dopady zmeny klímy a už tu bolo veľa vecí zmienených, že čo všetko je potrebné riešiť, a nemôžeme sa vyhovárať na to, že my neovplyvníme tú globálnu časť alebo málo ovplyvníme Čínu a Spojené štáty. My máme zodpovednosť za to, aby sme v rámci toho, že tu je klimatická kríza, riešili naše veci, čo sa nás týka. A ďakujem, že ste aj vy konkrétne zmienili niektoré tie, ktoré sa nás týkajú.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci. Miro, vďaka za tvoj príspevok, ktorý zaujal asi len naozaj minimálne množstvo tuná prítomných pánov poslancov, paní poslankýň. Naozaj sme sa zaoberali touto nie petíciou, ale touto iniciatívou takým hurá systémom. Čiže skupinka mladých ľudí, naozaj ešte raz to zopakujem, buď im česť, sa zaoberá určitými zmenami, určitou, nazvime to globálnou krízou, čiže buď topením ľadovcov, zvýšenými kvótami emisií a podobnými vecami, ktoré naozaj všetkých ekologicky zmýšľajúcich ľudí, ale tých zdravo ekologicky zmýšľajúcich ľudí trápia. Medzi takých ľudí sa určite zaradzujem aj ja, ale tí, ktorých si nazval tak zaujímavým dôvetkom, že ekofanatici a ekoteroristi, tak tých tieto veci vôbec nezaujímajú. Im ide v skutočnosti naozaj len o prasprostý zisk, o prasprostý biznis a všetko to zaobaľujú do kadejakých európskych, svetových, globálnych problémov a iniciatív, ktoré musíme riešiť, ale v konečnom dôsledku sa riešia iba ich bezodné vrecká. A tento môj názor mi asi nikto nezoberie.
Slovensko vždy bolo a vždy bude agrárnou krajinou. Vždy bola poľnohospodárska produkcia naším príjmom a tento príjem si Slovenská republika musí začať zachovávať tak, ako tomu bolo desiatky až stovky rokov vzad. Čiže naozaj choré myšlienky ľudí, ktorí tvrdia, že odsťahujme sa z vidieka, žime v megalomanských mestách, dovážajme, neprodukujme, pretože takto prispejeme k znižovaniu CO2, to mi príde naozaj utopistické, choré a takíto ľudia sú naozaj vhodní na nejakú ústavnú liečbu.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja som si povedala v tejto Národnej rade, že nebudem nikdy na vaše vystúpenia reagovať. To som aj 18. 3., keď ste tu vystúpili, nereagovala. Ale mne to nedá, lebo ja si nemyslím, že ste zlý človek. A mne, mne ale absolútne prekáža, ja sa musím voči tomu ohradiť, že vaše vystúpenia sú o urážaní a o dehonestácii ľudí. Ja tu aj z vašej tuná strany nepočujem nič iné, len to, ako je každý blázon, terorista, nič nevie, vy nás poúčate, my sme tu teraz prišli, vytĺkame si politické body, vy ste doteraz makali, my sme nemakali.
Ako vôbec toto môžete povedať? Veď vy tých ľudí nepoznáte, čo tu sedia. Vy neviete, čo oni robia vo svojich regiónoch, vo svojich prostrediach pre to, aby bolo životné prostredie lepšie, čo robí a akú snahu vynakladá napríklad pán minister. Ako môžete toto v tejto sále vysloviť? Ja, vy nám vždy hovoríte aj na výbore, hocikde, že koľko vy ste robili pre životné prostredie. Ja sa, ja sa neopovážim to spochybniť. Ja vám dokážem veriť, že ste to robili. Ale potom prečo vy spochybňujete nás? Prečo spochybňujete ostatných ľudí, ktorí tu sedia, a o niečo im ide?
A nehnevajte sa, ak teda ideme sa baviť o tom, že klíma je nejaká, teraz sa ňou zaoberáme a teraz nám spadla z neba, no tak nech je prvá lastovička, nech je. Ak urobíte petíciu za vodu, ja sa kľudne budem tu biť za vašu petíciu za vodu. Ak urobíte petíciu za lesy, nech sa páči, ja sa tu budem biť za vašu petíciu za lesy. Toto prišlo, bola to iniciatíva, ktorú nikto z nás neorganizoval, urobili si to mladí ľudia, my sme sa k nej nejako postavili. A to, to považujem za korektné, že poslanci Národnej rady sa proste postavia k tomu, čo prichádza zo spoločnosti.
Takže, pán kolega, urobte akúkoľvek petíciu, ja vám ju podporím. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Suja, stav núdze prijali parlamenty a vlády šiestich štátov Európskej únie: Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Rakúsko, Malta a uzniesol sa na ňom aj Európsky parlament. Prijal ju minulý rok aj náš pápež František. Svoju podporu dostala od Únie miest Slovenska. V praxi je to väčšinou deklarácia, prípadne zoznam úloh pre vládu alebo iné inštitúcie.
Čo si pod stavom klimatickej núdze predstavujú organizátori petície? Aby parlament okrem vyhlásenia zaviazal vládu vypracovať stratégiu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2040, upresňuje spoluorganizátor petície Jakub Hrbáň z hnutia Fridays of Future (pozn. red.: správne Fridays for Future). Klimatická núdza je vyhlásenie, ktorá nemá presnú podobu. Je to symbolický signál, že krajina to myslí s ochranou životného prostredia a zdravia obyvateľov vážne.
Ďakujem.

Trochu, trochu nerozumiem tomu, že stále v takých diskusiách, keď sa rozpráva o, rozpráva sa o produkcii potravín, o zdravej prírode, o životnom prostredí, zrazu ľudia znervóznejú. Už ako keby sme sa nevedeli o ničom inom baviť, len o peniazoch, o biznise, o raste ekonomiky, hej?
My sa rozprávame o niečom, čo vlastne tvorí podstatu a základ, a základ života na zemi. A viete, kvôli čomu sú ľudia nervózni? Lebo takéto diskusie oberajú ľudí o čas, a preto sú nervózni, lebo máme všetko. Máme sa dobre. Máme dosť potravín? Máme. Máme dostatok vody? Máme. Máme pomerne peknú prírodu? Máme. Čiže až vtedy, keď to stratíme, vtedy asi začneme sa baviť o tom, že čo sme mali urobiť, a vtedy už to bude pozde. Keď sa pozriete do materiálov z ďalekej minulosti, aj Sahara bola zelená niekedy. Aj, aj v iných častiach sveta bol úplne iný život, ako je dnes.
A hovorí sa, že pýcha peklom dýcha, preto by sme si mali vážiť toho, čo máme, a majme úctu k prírodu, k prírodným zdrojom, majme úctu k tomu bohatstvu, lebo sme jeden z najbohatších štátov na svete, pretože máme dostatok vody. Až keď ju stratíme, tak vtedy ju budeme hľadať, ale nepostačí nám ani artézska, ani iné studne. Budeme bez vody a vtedy budeme malí a chudobní.
Ďakujem pekne.