25. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Szőllős, ďakujem, áno, súhlasím s niektorými vecami s vami, ale myslíte, že 4-tisíc alebo 400-tisíc podpisov je nemorálnych? Lebo vyhovárať sa na COVID pandémiu, že sa to nedá, ale tu sa vyzbieralo 400-tisíc, aj keď je COVID pandémia ešte horšia. Tak ja by som to veľmi neporovnával, lebo teraz máme dve petície, ktorá je, dokonca tri, lebo prichádza ďalšia do parlamentu, ktorá má fyzicky ďalších okolo 160-170-tisíc podpisov, som zvedavý, ako sa postavíme k tej, ale súhlasím s vami.
Vy ste povedali, že nedá, nedá sa porovnať voda a klíma. Vy sám ste na začiatku jedno z prvých výborov povedali, čističky sú nedostatočné, nezachytávajú príliš veľa nečistôt, čiže bolo by ich posilniť alebo postaviť nové, lebo teraz je veľká záťaž na ne. Áno, to sú vaše slová. A presne to som tu povedal. To som presne povedal, že my sme pozabudli na tú vodu. A to, myslím, že tá má dopad okamžitý na nás. A vy ste to presne vtedy na tom výbore povedal, že prechádza veľa nečistôt cez tie čističky, lebo tie sú nedostatočné.
Pani Pleštinská, tie štáty, o ktorých ste vy hovorili, áno, ja súhlasím, ale tie štáty berú aj utečencov a my nie. Sme preto zlí, alebo nie? Nemusíme so všetkým súhlasiť, čo robia iné štáty, ak máme lepšie riešenie alebo nájdeme nejaký kompromis. Môžeme to aj pri tom porovnávať. Oni zobrali utečencov, nazhrnuli si, majú s tým problémy, my sme sa postavili ako spoločnosť, že ich nechceme. To znamená, že nie vo všetkom musíme byť rovnakí ako osem štátov. Oni majú inú politiku, my máme inú politiku, takže ja by som to bral tak.
A ak ešte stíham, Jaro, ja súhlasím s tebou, to, čo si povedal, ale spomeňme si na tú púšť napríklad v tej Chile. Čo povieme tým ľuďom, že za to, že máme zelenú Európu alebo chceme, tak oni majú púšť, prostredie, aké majú, nenávratne zničené, lebo to je daň za tú ekológiu.

Pánovi poslancovi Valáškovi prepadáva poradie, lebo ho nevidím v rokovacej sále.
Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Benčík.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, dámy, páni, témou tejto rozpravy je jedna z najväčších petícií v dejinách Slovenskej republiky. Jej téma sa týka každého obyvateľa nielen Slovenska, ale prakticky celej Zeme, a preto je detinské sa tu hádať a handrkovať o tom, či ju podpísalo 80, 100 alebo 128-tisíc ľudí, to predovšetkým.
Keďže sa táto problematika týka naozaj každého, je rovnako detinské, aby sme tuná jedných označovali za nejakých ekoteroristov, ekobláznov, aby sme o Grete Thunberg hovorili ako o nejakej bláznivej osobe, ale rovnako dôležité je aj to, čo tu síce teraz nezaznelo, ale niekde to zaznieva, aby sme ľudí, ktorí na to pozerajú z ekonomického hľadiska ako priateľ Rado Kazda, aby sme týchto označovali za nejakých necitlivých vydriduchov, ktorým nezáleží na ničom inom, len na doláre či eure a život ľudí a planéty im je ľahostajný.
Vážení priatelia, asi nikto nepochybuje, že klimatická kríza je realitou. A nikto nespochybňuje ani to, že na jej existencii má veľký problém ľudstvo a jeho činnosť, či ide o priemysel a jeho emisie, naďalej spaľovanie fosílnych pliav... fosílnych palív, extenzívne poľnohospodárstvo či vyrubovanie lesov a pralesov. Pred očami nám miznú veľké plochy amazonského pralesa, pralesy v Afrike či v juhovýchodnej Ázii, v dôsledku otepľovania sa roztápajú ľadovce v Arktíde, Grónsku, čo vo vysokých pohoriach, v dôsledku čoho stúpa hladiny morí a v dohľadnej dobe sa môže stať, že ostrovné štáty ležiace na koralových atoloch zmiznú pod vodou, rovnako pobrežné časti konting... kontin... viacerých kontinentov, v Ázii napríklad Bangladéš, Holandsko, pretože v súčasnosti 40 % svetovej populácie žije vo vzdialenosti do 100 km od pobrežia a podľa odhadov vyše 200 mil. ľudí žije na pobreží do výšky len 5 m nad morom.
Realitou je vysychanie rozsiahlych oblastí a rozširovanie púští, čo naozaj môže viesť k tomu, že sa dajú do pohybu nie desiatky tisíc ani státisíce, ale stámilióny až miliarda ľudí, klimatických migrantov, čo teda naozaj môže spôsobiť veľmi vážne problémy na celom svete, samozrejme. Pohľad na miznúci prales v Amazónii pre nás môže byť nejaký taký trochu vzdialený, akurát nás sa akože netýka, aj keď sú to pľúca, alebo aj mne sa zdá to povedať, ale aj my na Slovensku predsa vídame, aj nám nie je cudzí pohľad na holoruby na svahoch a vieme, čo to spôsobuje.
Klimatická kríza je tu a ohrozuje naozaj celé ekosystémy, nielen ľudstvo, ale aj všetky organizmy a živočíchy a rastliny na celej zemi. Aj naša malá krajina čelí čoraz väčším suchám, horúčavám, nedostatku zrážok, záplavám, silnejším búrkam a podobne. Je najvyšší čas konať, aby naši potomkovia o 50 až 100 rokov mohli na nás pozerať ako na ľudí, ktorí si uvedomili všetky hrozby a začali konať. Postavme sa preto k tejto petícii čelom, vyhlásme stav klimatickej núdze a naštartujme proces, na ktorého konci bude zelenšie, zdravšie a bezpečnejšie Slovensko. Hoci nie sme počtom veľkým národom, môžeme sa jasne prihlásiť k veľkej a dôležitej zmene. Podľa mňa tá Zem nás potrebuje tu a teraz. Aj v mene mojich synov v vnukov prosím, počúvajme jej hlas.
A teraz, ak dovolíte, ešte by som chcel v krátkosti prečítať výzvu, poslal mi ju človek, ktorého si veľmi vážim, pán RNDr. Mikuláš Huba a je pod ňou podpísaná jedna aj Liliana Rástocká za Slovenskú klimatickú iniciatívu, ktorá kandidovala za stranu ZA ĽUDÍ.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, tento týždeň máte prerokovať a následne hlasovať o uznesení, ktoré je rekciou na petíciu Klíma ťa potrebuje. Radi by sme vám pripomenuli, že vyše 127-tisíc ľudí ju v rekordnom čase podpísalo, pretože chápu naliehavosť problému klimatickej zmeny. Obávajú sa aj dôsledkov a očakávajú, že aj slovenskí politici budú čo najadresnejšie a bezpodmienečne túto krízu riešiť.
Namiesto toho však už mesiace sleduje boj o to, či vôbec Národná rada petíciu prerokuje. Na marcovej schôdzi Národnej rady sme počuli hlasy, ktoré skôr vyznievajú, že prerokovanie tejto petície je akýmsi benevolentným ústupkom, a nie snahou politikov riešiť jeden z najzávažnejších problémov, ktorému dnes čelíme. Slovenky a Slováci si uvedomujú závažnosť klimatickej zmeny a požadujú jej riešenie. Požiadavky petície zneli jasne. A je veľmi znepokojivé, že v súčasnom uznesení nie sú dostatočne odrazené. Navyše o jeho znenie zjavne neustále prebiehajú vyjednávania, ktorých výsledkom je formálna deklarácia. Desiatky rokov popierania klimatickej vedy, málo ambicióznych politík, ústupkov znečisťovateľom a nedostatočných krokov nás dovedie do dnešnej situácie, ktorá je viac ako kritická. Práve pre tieto náročné časy dokazujú, že niektoré problémy nemožno riešiť straníckymi bojmi, ideológiou voľného trhu a pekne znejúcimi vyhláseniami, ale ráznym konaním podľa odporúčaní odborníkov. A tí už dosť dlho bijú na poplach. Ako zodpovední zvolení zástupcovia občanov a občianok Slovenskej republiky by ste mali takéto pálčivé problémy riešiť bez vyzvania. Boli ste však k tomu vyzvaní vyše 127-tisíc ľuďmi a teraz vás aj my zástupcovia a zástupkyne organizácií, ktoré sa venujú ochrane klímy, vyzývame, aby ste prijali uznesenie, v ktorom bude vyhlásený stav klimatickej núdze.
Je tu ešte pár slov, ale myslím, že to, čo tu je, azda ju vlastne vyrieši ten pozmeňujúci návrh poslankyne Marcinkovej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Evidujem, ako prvý, pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Benčík, ja by som zareagoval len na dve veci z vášho vystúpenia.
Spomínali ste pralesy. No ja sa pýtam, kde mizne drevo vyťažené z pralesov. Viete, skoro všetko mizne vo vyspelých západných krajinách alebo vyspelých ekonomických krajinách, ktoré sa bijú, prípadne niektoré majú schválené niečo podobné, ako my teraz tu chceme schváliť. Ale nejedná sa o nich, keď sa týka, keby nebol dopyt z týchto krajín, tak si myslíte, že si to budú oni sami rúbať ten prales? Nie. To znamená, že ak sa pozrieme na vyspelé krajiny a vyzveme ich, aby nebol dopyt po takomto dreve, nech to nejde do jácht, nech to ide do luxusných áut a podobne, tak sa nebude ťažiť, nábytok a tak ďalej.
A, pán Benčík, hovorili ste, holoruby že sú aj u nás. Áno, pamätáte si, keď som tu minulý týždeň alebo predminulý týždeň vystúpil a hovoril som, že prečo chceme odkladať zalesňovanie a vyhovárať sa na COVID a opakovane odkladať zalesňovanie, kde sú holoruby, tak som povedal, že COVID, mi povedal pán minister. Ale v Nemecku ho asi nemajú, lebo tam sa pravidelne zalesňuje aj v tejto chvíli, aj dneska, bol tento deň, tam boli vyťažené možno stovky tisíc stromov. Ale na Slovensku nie, lebo COVID.
A viete prečo? Lebo aj my tu hlasovaním sme im to umožnili. Keby sme boli odložili o jeden cyklus, tak nepoviem, ale my sme naším hlasovaním umožnili, že tie holoruby sa nemusia zalesňovať aj viackrát za sebou.
Takže sa musíme pozrieť, pán Benčík, na seba. Bolo to správne? Ako ste hlasovali vy?

Posledný s faktickou poznámkou, pán Radovan Kazda, nech sa páči.

Keďže s pánom poslancom Benčíkom vždy súhlasím, tak využijem tú príležitosť, kedy konečne prvýkrát môžem aj oponovať, no zaujal ma tam v tej výzve, ktorú, ktorá tu zaznela, tam ma zaujala tá formulácia, že ideológia voľného trhu.
No, keby sme mali ideológiu voľného trhu, no, ono samo osebe to nie je ideológia, voľný trh je koncept slobodnej výmery, výmeny tovarov a služieb, a keby sme ju mali, domnievam sa, že by sme sa mali oveľa lepšie a oveľa účinnejšie by sme bojovali proti zmene klímy. To, čo tu teraz máme, to nie je ani voľný trh, teda, samozrejme, čiastočne je, ale v boji proti zmene klímy je to práve celý obrovský rad opatrení, ktoré, ktoré regulujú ten trh. Regulujú ho za účelom boja proti zmene klímy, za účelom znižovania emisií skleníkových plynov, takže v tomto, v tomto bode rozhodne nesúhlasím s autormi tejto výzvy.
Slovensko naozaj robí veľmi veľa krokov, robí ich 30 rokov a bude ich robiť aj ďalej za, za účelom znižovania produkcie skleníkových plynov, za účelom adaptačných opatrení, za účelom boja proti zmene klímy.

Pán poslanec Benčík, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. No veď, pán Suja, veď práve o to ide, aby sme sa stále nevyhovárali, že tamtí, takí veľkí a onakí kapitalisti, a čo ja viem kto, ale aby sme mysleli, hovorili za seba, mysleli na seba, aby sme my konali, a nie sa vyhovárali, pretože nielen do tých krajín alebo z tých krajín, kde sú tie drevá, ale toto drevo putuje aj od nás, a nie, nie v podobe sofistikovaných výrobkov, ale v podobe guľatiny, ktorá odchádza pánbohvie kde, a ešte pánbohvie kto na tom zarába. (Povedané so smiechom.) Veď aj o tom sa vie.
A čo sa týka, Rado, teba, tak nie sme tak, ty si vlastne nesúhlasil, ale vlastne nie so mnou, ale myslel si s tým, čo som prečítal. Tak že len tak.
Ďakujem.

Teraz udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Vladimírovi Zajačikovi, nech sa páči, pán poslanec.