25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa chcem v prvom rade poďakovať všetkým diskutujúcim v rozprave aj vo faktických poznámkach, za ich príspevky. Dnešná, ale aj piatková diskusia z 19. 3. potvrdila, že téma klimatických zmien oslovila nielen signatárov občianskej iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ale aj veľký počet poslancov Národnej rady.
V kontexte prebiehajúcich klimatických zmien a naším stanoviskom k adaptácii na zmenu klímy chcem znovu zdôrazniť, že skutočnosť, že Slovensko ozaj nie je ten malý štát, aj keď tvoríme iba 1,2 % obyvateľov Európskej únie, pretože sme hlasom 450 mil. ľudí ako rovnoprávny člen EÚ. Slovensko je možno malý štát v počte obyvateľov, je možno malý štát v rozlohe a určite musíme veľmi veľa spraviť tomu, aby sme, aby sme aj v oblasti životnej úrovne dosiahli úroveň najvyspelejších štátov Európskej únie, avšak sme veľmi bohatí na to, čo iným štátom chýba, a to sú prírodné zdroje a voda. A hlavne sme bohatí na ten najväčší poklad prírody, ktorým je voda.
Pretože až vtedy, keď stratíme to najcennejšie, čím je voda, si môžme povedať, že sme malí a chudobní. S vodou sme stále veľkí a bohatí. Väčšina z nás, ako tu sedíme, sme rodičia, niektorí sa možno rodičmi chcú stať, veľa z nás sú už aj starými rodičmi, preto keď sa budeme rozhodovať pri hlasovaní, ktoré tlačítko stlačiť, tak treba trošku sa preniesť do inej polohy a odmyslieť si na to, či sme súčasťou opozície a koalície, pretože klimatická kríza, klíma, životné prostredie nepozná pojem opozičný a koaličný, nepozná pravicový, ľavicový, liberálny, konzervatívny, takisto ako v obchode nepoznáme rohlík koaličný a opozičný, ale poznáme iba ten rožok, ktorý si každý deň kupujeme.
Mali by sme si uvedomiť, že schválením uznesenia k občianskej iniciatíve Klíma ťa potrebuje vlastne vytvárame dostatočne primeraný tlak nielen na dnešnú, ale aj na budúce vlády, aby pri prijímaní opatrení, zákon o vyhlášok a nariadení mali stále na pamäti, že pokiaľ si nebudeme vážiť naše životné prostredie, pokiaľ budeme ľahostajní k našim prírodným zdrojom a pokiaľ si nebudeme vážiť naše ovzdušie, vodu, pôdu, nemáme ani záujem o plnohodnotný a zdravý život budúcich generácií.
Uznesenie, ktoré budeme schvaľovať, sa Slovenská republika otvorene hlási k zahraničným záväzkom vyplývajúcich nielen z nášho členstva v Európskej únii, ale aj z našej demokratickej podstaty a geografickej polohy v srdci Európy. Slovenská republika je zmluvnou stranou príslušných dohovorov, ku ktorým sme sa prihlásili od roku 1993, ako je Dohovor OSN o zmene klímy, následného Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody. Musíme si však byť plne vedomí, že prebiehajúca klimatická zmena môže mať zásadné, ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa môžu dramaticky dotknúť aj Slovenskej republiky. Z histórie vieme, že zásadným stimulom pre pohyb a migráciu nielen jednotlivcov, ale aj celých národom nie je bohatstvo a istota, ale chudoba a strach. Strach o prežitie seba samých, o svoje rodiny, o svoje deti, preto aj Slovenská republika ako štát bohatý, ako som hovoril, na vodu a prírodné zdroje, musí robiť maximum, aby v rámci svojich možností urobila všetko pre to, aby sme zastavili neúmerný rast klimatických zmien a ozaj aby sme, aby sme splnili tie záväzky, ktoré máme, minimálne záväzok z Parížskej dohody, znížiť rast globálnej teploty o 2 stupne Celzia.
Súčasťou uznesenia Národnej rady, ktoré budeme schvaľovať, je aj veľa opatrení pre vládu, ale aj budúce vlády na prípravu opatrení stratégie a zákonov, ktoré na jednej strane budú nás tlačiť, aby sme znížili produkciu emisných plynov, ale súčasne aby sme zvýšili ich spotrebu, pretože uhlíková neutralita nie je iba o znižovaní produkcie, to by bolo veľmi falošné a tu by sme si klamali sami seba. Vidíme to z posledných informácií, ekonomika sveta klesá v rámci pandémie a obsah CO2nám stúpa. Čiže ja, ja tu vidím nerovnováhu medzi produkciou a spotrebou a mali by sme sa asi viac zamerať na spotrebu, s tou s vami súhlasím, pán Kazda, na spotrebu. To znamená, mali by sme zvýšiť starostlivosť o prírodné záchyty uhlíka, pretože sme asi zabudli na to, že ten život je postavený na niečom úplne inom ako len na produkcii. My sme zabudli na to, aké sú dôležité lesy, pôda, poľnohospodárske pozemky, mokrade a aká je dôležitá a životne dôležitá sekvestrácia uhlíka, a tým vlastne vieme zvýšiť odolnosť voči kalamitám, vieme predĺžiť a zlepšiť druhovú, vekovú a biotopickú pestrosť.
Uznesenie k občianskej klí... k občianskej aktivite, k iniciatíve Klíma ťa potrebuje, o ktorom budeme pravdepodobne zajtra hlasovať, nie je iba formálnym a deklaratívnym aktom. Uznesenie je jednoznačne prihlásením sa k európskym záväzkom a hodnotám a hlavne, a čo je veľmi dôležité, obsahuje celý rad konkrétnych odporúčaní, opatrení, tak ako som spomínal, nielen terajšej, ale aj budúcich vládam, pretože nesplnenie klimatických cieľov, naplnenie klimatických cieľov nezaväzuje iba túto, ale aj ďalšie, ďalšie vlády a ciele a záväzky z tohto uznesenia nekončia ukončením funkčného obdobia tejto vlády Slovenskej republiky.
Na záver ešte raz chcem požiadať všetkých poslancov Slovenskej republiky bez ohľadu na politickú príslušnosť a náboženské presvedčenie, myslite pri hlasovaní na to, že sme volení zástupcovia ľudu z krajiny, ktorá je ešte stále bohatá na prírodné zdroje a hlavne na vodu, a myslite na to, že takouto krajinou chceme aj ostať. Hlasovaním za toto uznesenie súčasne prejavíme aj svoju solidaritu s tými národmi a s tými časťami sveta, kde zmeny klímy už začali zasahovať nielen jednotlivcov, rodiny aj celé štáty natoľko, že nedostatok potravín a hlavne vody núti ľudí odchádzať z domova a hľadať si nové miesto na život.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, buďme zodpovední a vyšlime jasný a jednoznačný signál do sveta o tom, že nám záleží na tom, aby naše deti, naše vnúčatá a všetky ďalšie generácie žili v prostredí vhodnom na život, v prostredí, kde si bude môcť každý človek uplatniť svoje základné ľudské právo, a tým je právo na dôstojný a plnohodnotný život.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolegovia, ja už krátko, lebo je to maratón, a len na záver si dovoľujem vám poďakovať za tú diskusiu, ktorá tu bola, s takým, s takým vyjadrením k tomu, že sa mi zdá, že za ten rok, čo sa trápime tu s COVID-om, tak všetky témy, čo sa týka životného prostredia, išli ako na okraj, aspoň ja to tak vnímam a prežívam a hovoria mi to aj ľudia okolo, okolo mňa, ktorí sa tejto téme venujú alebo ktorí, ktorí sa zasadzujú o túto problematiku.
A práve preto to vnímam ako celkom pozitívne, že, že v tejto úmornej pandémii COVID-u a ešte aj vládnej krízy sa normálne vytvoril takýto dlhý priestor na to, aby sme mohli na pôde Národnej rady hovoriť úplne o niečom inom a hovoriť o životnom prostredí, že je to pre mňa takou celkom vzácnosťou, hoci táto debata bola dlhá, ale poskytol nám tento čas.
A videli ste sami, ako sa aj tá debata vyvíjala, že my, že my sme sa naozaj dostali od klímy cez prierezové mnohé témy, ktoré ste tu vy sami v diskusiách načrtli, cez vodu, pôdu a tak ďalej, lesy a všetko, čo s tým, videli sme, že máme veľa problémov, ktoré tu v tých príspevkoch ste načrtli, a, kolegovia, a máme čo robiť. Rovnako som rada a ďakujem aj za to, že pán minister tu s nami vydržal, aspoň koľko mohol, toľko si našiel pre nás čas. A takisto aj na ministerstve nás čaká asi veľa, veľa práce, ktorá je pred nami.
Posledná veta, tak ako sa vyvíjala táto diskusia, ste si všimli aj technicky, že my sme začínali s nejakým uznesením, s nejakým, s nejakou petíciou a dostali sme sa k ďalekosiahlejším problémom a zároveň mám pocit, že sme sa dostali k tomu, čo som povedala na začiatku, keď sme otvárali túto diskusiu, že, že aby sme si dali väčšie ciele. A zdá sa mi, že sa nám snaži..., že sa nám ako keby dokázalo trošku..., a keby sa nám podarilo aj to, že sme, sme trochu začali byť, počúvať na ten stav tej klimatickej núdze, hoci tu boli rôzne názory na to.
A preto ja vás chcem poprosiť, nielen o podporu uznesenia nášho výboru, ale všetkých kolegov o podporu toho pozmeňovacieho návrhu o tom, aby sme sa ako krajina prihlásili k tejto klimatickej núdze, ktorá, ja tvrdím, nám bude otvárať ďalšie dvere a brány k tomu, aby sme mohli presadzovať u nás zelené riešenia a takisto hľadať na to finančné zdroje. Verím, že aj pánu ministrovi to môže na ministerstve pomôcť vydobyť nejaké peniaze z ministerstva financií. Dobre. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem ešte raz veľmi pekne. (Potlesk.)

Takže aby to zaznelo, hlasovanie bude zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem vám, predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, kolegovia, ja len v krátkosti by som ozrejmil určité veci, čo v podstate sa mení v návrhu zákona, ktoré meníme, vzhľadom k tomu, že tento bod bol otvorený pred 12 dňami, tak by som si dovolil upozorniť na určité veci z tohto, z tejto novelizácie, ktorú navrhujeme.
Cieľom návrhu zákona je rozšírenie kompetencií obcí realizovať porušenia pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla. V súčasnosti je možné správne delikty držiteľa vozidla, tzv. objektívnu zodpovednosť, prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor.
Predkladaná novela dáva zákonné možnosti obciam na doriešenie priestupku pomocou objektívnej zodpovednosti, zdokumentovanie priestupkov pomocou technických prostriedkov miest a obcí a dokumentovanie dôkazovej situácie na mieste porušenia predpisov i pre mestské a obecné polície.
Ide o významnú pomoc k posilneniu oprávnení pri riešení parkovacej politiky v mestách a v obciach, riešenia problematiky parkovania a rezidentov pri stanovení pravidiel dopravným značením a v neposlednej rade i uspokojenie potrieb občanov miest a obcí pri riešení statickej dopravy.
Navrhuje sa rozšíriť právomoc obce zaznamenávať a prejednávať porušenia povinností držiteľa vozidla, umožňuje zabezpečiť, aby pre prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané aj pravidlá cestnej premávky podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia v zmysle zákona, zdokumentovanie porušenia povinnosti držiteľa vozidla a v zmysle zákona § 6 písm. e) zákona o premávke na, o premávke na pozemných komunikáciách vydanie rozkazu, prijatie a vybavenie prípadného podaného odporu, rozhodovanie v konaní o správnom delikte po podanom odpore sa navrhuje zveriť obciam. Ak pokutu uloží obec, príjem pokuty patrí obci. Odvolacím orgánom vo veci je v návrhu zákona uvedený Policajný zbor, ktorý má v organizačnej štruktúre začlenenú službu dopravnej polície, ktorá komplexne rieši problematiku cestnej premávky. Je vecným gestorom pre zákon o premávke na pozemných komunikáciách a realizuje výkon štátnej správy na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
V spojitosti s technickým riešením zverenia kompetencie realizovať porušenia pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti obcami je z pohľadu štátnej politiky dôležité, aby informačný systém zastrešujúci realizáciu objektívnej zodpovednosti bol jednotný pre celé územie Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predpokladu je potrebné, aby existujúca aplikácia Centrálna evidencia správnych deliktov, tzv. CESDaP, ktorá je využívaná Policajným zborom na realizáciu konania o správnych deliktoch držiteľov vozidiel, bola upravená tak, aby poskytovala možnosť realizovať toto konanie rovnako pre príslušníkov Policajného zboru, ako aj zamestnancov obce.
V tejto súvislosti sa teda navrhuje, aby rovnako ako dnes orgány Policajného zboru, tak i obce v budúcnosti mali povinnosti bezodkladne evidovať všetky údaje a úkony podľa § 139f ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách v jednotnom informačnom systéme.
Na záver ako dlhoročný zamestnanec samosprávy so skúsenosťami z praxe z výkonu služby v riadiacej činnosti útvaru obecnej polície môžem jednoznačne konštatovať, je touto právnou úpravou výraznou mierou napomôžeme k riešeniu už tak zlej a neprehľadnej situácie miest a obcí v statickej doprave a v parkovacej politike.
Ďakujem za pozornosť. A na záver si dovolím navrhnúť hlasovanie zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to priam neuveriteľné, ale ani po viac ako 30 rokoch od Nežnej revolúcie sa ľudia nevedia dostať k svojej pôde, lebo im na nej hospodári niekto cudzí, komu na to nedali výslovný súhlas, a nič s tým nenarobia. Tridsať rokov sa s pozemkovými úpravami prakticky nehýbe, hoci tento problém sa týka miliónov ľudí.
S dedičstvom komunistického režimu, kolektivizácie súkromného vlastníctva sme sa, žiaľ, doteraz nedokázali vysporiadať. A aj medzi kolegami poslancami sú istotne vlastníci pôdy a tí určite vedia, ako je to s rozdrobenosťou pôdy na Slovensku a nájomnými vzťahmi.
Rozdrobenosť pôdy je obrovská. Jednu parcelu vlastní v priemere 12 osôb a jeden vlastník disponuje spoluvlastníckymi podielmi v priemere k 23 parcelám. Táto fragmentácia okrem iného zamedzuje správnemu fungovaniu trhu s pôdou. Slovensko tak má takmer najnižšiu cenu pôdy v porovnaní s inými členskými štátmi. A ďalšia nelichotivá štatistika, za 30 rokov sa na Slovensku pozemkové úpravy vykonali z celkového počtu 3 559 katastrálnych území len na 12 %, čo je 427 katastrálnych území.
Aj to je dôvod, prečo je viac ako 90 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v nájme. A aj to je dôvod, prečo poľnohospodárska výroba je tak málo diverzifikovaná a prečo nemáme krajinotvorbu na žiadanej úrovni. Nemáme remízky, vetrolamy, pretože sa nemôžu budovať na cudzích pozemkoch. Návrh novely zákona 504/2004 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorý predkladáme, je len čiastočným splatením dlhu Slovenskej republiky voči vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorí s ňou nemôžu riadne disponovať napriek tomu, že sú jej vlastníkmi.
V minulosti schvaľované legislatívne zmeny, ktoré prijímali naši predchodcovia v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou mali, žiaľ, efekt, že de... že deformovali celé toto prostredie, deformovali ústavou garantované právo na ochranu súkromného vlastníctva. Zákon preto v súčasnosti zvýhodňuje viac nájomcu ako vlastníka.
V predloženom návrhu je exaktne vymedzené, že nájomnú zmluvu môže vlastníkovi predložiť iba oprávnený užívateľ, teda nie ten, kto užíva cudziu pôdu bez akéhokoľvek právneho titulu. Nie ako teraz, že ktokoľvek vám môže rozorať pôdu, poslať návrh nájomnej zmluvy, a ak na ňu neodpíšete, dostanete sa k pôde a ešte aj poberáte dotácie. Znemožňujeme tak špekulácie s pôdou.
Ako som už spomenula, užívateľ bude v zmysle právnej úpravy, o ktorej práve rokujeme, povinný vlastníkovi pozemku spolu s návrhom nájomnej zmluvy zaslať poučenie vlastníka o možnosti odmietnuť návrh nájomnej zmluvy v celosti alebo len v časti. Postavili sme sa na stranu vlastníka, pretože platný stav umožňuje uzatvorenie nájomného vzťahu v dôsledku nekonania vlastníka uzatvorenie, teda že sa vlastník návrhu predloženej nájomnej zmluvy nevyjadrí.
Podstatnou zmenou tejto novely bude rozviazanie rúk vlastníkom pôdy, pretože si budú môcť vybrať, s kým uzatvoria nájomný vzťah. Nebudú už viazaní poslednou nájomnou zmluvou, ako je tomu teraz a nebudú rukojemníkmi svojich nájomcov, bude na slobodnej vôli vlastníka, s kým uzatvorí nájomný vzťah.
Dámy a páni, predložený návrh zohľadňuje, že nastavenie zákonnej úpravy zmluvných vzťahov musí byť v rovnováhe medzi oprávnenými záujmami na zachovanie modernej a udržateľnej poľnohospodárskej veľkovýroby a oprávnenými záujmami vlastníkov poľnohospodárskej pôdy aspoň dovtedy, kým sa podarí vysporiadať sa s rozdrobenosťou pozemkov. Verím, že sa dokážeme spojiť pre dobrú vec a touto cestou si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť. Vážený pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 563 z 29. januára 2021 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 393) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko a k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol poslanecký návrh zo zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 245 zo 16. marca 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 97 z 15. januára 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný poslanecký návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 103 zo 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbo... ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobré ráno. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak ako som včera povedala, tento návrh zákona posilňuje vlastnícke práva a na základe pripomienok, ktoré vyplynuli jednak z medzirezortného pripomienkového konania a jednak na základe pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva, sme pripravili pozmeňujúci návrh. Teraz si ho dovoľujem prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej, Jaroslava Karahutu a Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 393.
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. § 12 odsek 4 znie:
"(4) Ak oprávnený užívateľ, ktorý pozemok užíva podľa osobitného predpisu, odkaz 12aa), vlastníkovi preukázateľne navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy a vlastník uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je oprávnený užívateľ pozemku, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok. Návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa prvej vety možno odmietnuť v celom rozsahu alebo v časti. Užívateľ je povinný pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy podľa prvej vety poučiť vlastníka o forme a spôsobe odmietnutia návrhu a upozorniť ho, že ak návrh neodmietne alebo nevyzve užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, vznikne nájomný vzťah podľa prvej vety, inak tento nájomný vzťah nevznikne. Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku podľa prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov odo dňa doručenia návrhu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12aa) znie:
"12aa) § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov."."
2. V čl. I body 2 až 6 znejú:
"2. V § 13 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 2 až 8.
3. V § 13 odsek 2 znie:
"(2) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý je nájom dohodnutý, preukázateľne doručil prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a prenajímateľ do uplynutia času, na ktorý bol nájom dohodnutý, tento návrh neodmietol alebo neoznámil nájomcovi, že uzavrel nájomnú zmluvu s inou osobou, predpokladá sa, že uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, vznikol medzi nimi nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok; § 12 ods. 4 druhá až štvrtá veta sa použijú primerane."
4. V § 13 odsek 4 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 3".
5. V § 13 odsek 5 až 8 sa slová "odseku 5" nahrádzajú slovami "odseku 4".
6. V § 13 odsek 7 sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odseku 5"."
3. Čl. I sa dopÍňa bodom 7, ktorý znie:
"(7) Za § 24f sa vkladá § 24g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 24g Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2021
Ak nájomná zmluva, ktorá je uzavretá počas trvania nájmu dohodnutého na určitý čas a ktorej predmetom je užívanie toho istého pozemku, nenadobudne účinnosť do 1. mája 2022, stráca platnosť."."
4. Za čl. I sa vkladá čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 119/2019 Z. z. a zákona č. 211/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 34 ods. 3 posledná veta znie: "Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom a objektívne kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky."."
Čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví aj názov zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neviem, môžem vám v stručnosti povedať aj odôvodnenie. Ide o to, pokiaľ ide o bod č. 1, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pokojne povedzte, ale robí sa to tak, že najprv poviete odôvodnenie a potom iba prečítate návrh. Ale už vás nechám to odôvodniť, lebo to bolo extrémne dlhé, len do budúcnosti, že vždy najprv sa musí povedať odôvodnenie, to je taká zvláštnosť, ale tak to je v rokovacom poriadku. Tak nech sa páči.

Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Pokiaľ ide o bod 1, tak ide vlastne, navrhujeme nové znenie odseku 4. Úprava sa bude explicitne týkať len toho užívateľa, ktorý má užívací titul v podobe zákonného nájomného vzťahu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 229/1991 a s cieľom, aby sme odstránili určité nejasnosti z pôvodne upraveného ustanovenia.
Pokiaľ ide o bod číslo 3, navrhujeme ho, bod číslo, § 13 ods. 2 navrhujeme preformulovať a ponechať pôvodný odsek 3. Zmyslom tejto úpravy je zabezpečenie legitímneho cieľa doterajšieho nájomcu - zachovať kontinuitu užívania z titulu nájomnej zmluvy v prípade, že prenajímateľ je nedostupný. Tu ide o zachovanie vlastne poľnohospodárskej činnosti na týchto pozemkoch.
Cieľom prechodného ustanovenia je riešiť situáciu, ktorá vzniká najmä v posledných niekoľkých mesiacoch v dôsledku rôznych legislatívnych iniciatív na novelizáciu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Nemalé množstvo nájomcov týchto poľnohospodárskych pozemkov predpokladá, že novelou tohto zákona stratia vlastne nájomné vzťahy, a preto využívajú situáciu a predkladajú nájomné zmluvy aj s päťročným predstihom s tým, že teda vlastne tá nová nájomná zmluva nadobudne účinnosť až o tri až päť rokov. Týmto sa títo nájomcovia snažia vyhnúť novej právnej úprave, ktorá by odstraňovala neprimerane zvýhodnené postavenie doterajších nájomcov.
Pokiaľ ide o čl. 2, tak cieľom je upraviť splnomocňovacie ustanovenie tak, aby bolo možné nariadením vlády preformulovať exaktné a objektívne určené kritériá, ktoré bude možné použiť na určovanie výšky nájomného, a to výlučne zo strany Slovenského pozemkového fondu ako správcu majetku štátu a nehnuteľností nezistených vlastníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som teda vystúpil k tomuto, k tejto novelizácii, ktorú predkladajú kolegovia poslanci Národnej rady. V prvom rade pri návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vlastne vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 504/2013 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, snažia sa touto novelizáciou riešiť to, že na Slovensku v jednotlivých častiach Slovenska je reálny problém s tým, že niektorí vlastníci sa nevedia dostať k svojim reálnym pozemkom.
Musím povedať, že sú to, sú to situácie, ktoré sú individuálne v rámci celého Slovenska. Ja napríklad zo stredného Slovenska, my toto nepociťujeme, lebo u nás poľnohospodárske podniky, ktoré sú, a pokiaľ napríklad požiada nejaký vlastník alebo malý farmár o vydanie týchto pozemkov, lebo tam chce hospodáriť sám, tak nie je s týmto žiaden problém. Práveže naopak, poľnohospodári, s ktorými som sa rozprával, či napríklad z regiónu Topoľčian, Nitry, hovorili o tom, že by boli radi, keby prišli mladí nejakí farmári, teda poľnohospodári a tieto pozemky by si chceli nejakým spôsobom vyňať a začať nejakým spôsobom fungovať.
Čo sa týka ale tej, toho samotného poslaneckého návrhu, ten je jeden a na druhej strane pani kolegyňa predložila k tomu aj pozmeňovací návrh. Ja si osobne myslím, že takéto, takéto kúskovanie tohto zákona v situácii, keď ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje novelizáciu vo svojom rezorte v rámci tohto zákona, kde už bolo aj v decembri minulého roka veľké rokovanie so všetkými zainteresovanými organizáciami, či to bolo SPPK, alebo ďalšie, ďalšie poľnohospodárske a potravinárske subjekty, ktoré majú čo k tomu povedať. Preto si myslím, že tento návrh ako taký je nekoncepčný a nesystémový, lebo vypicháva len jednu vec. A ja som skôr považoval za to, že koaliční poslanci budú práveže s ministerstvom intenzívne rokovať a hľadať riešenie na to, aby čo najrýchlejšie urýchlili novelizáciu tohto zákona.
Ja si myslím, že je to strašne individuálne, ale všetci dobre vieme, že aj v čase krízy, ktorú teraz tu zažívame, tento návrh ja považujem za nedostatočný a nekvalitný. Zas treba povedať, že tento návrh bol riešený bez akejkoľvek odbornej, odbornej diskusie a širšej diskusie, kde by sa vytvoril väčší časový, časový priestor, a myslím si, že toto je chyba a hlavne s odôvodnením s tým, že samotné ministerstvo chystá veľkú novelizáciu tohto zákona.
Pôvodný návrh tohto zákona, táto novelizácia vlastne menila v § 12 ods. 4 a potom vypúšťala následne v § 13 ods. 2 a 3 a to bola jedna časť. A teraz vlastne kolegyňa predložila pozmeňovací návrh, kde v § 12 ods. 4 je nejaká zmena. A tu chcem upozorniť v závere tohto odseku, citujem z pozmeňovacieho návrhu v poslednej vete: "Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku podľa prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov od dňa doručenia návrhu." Nakoľko som si to dával pozerať viacerým, ktorí aj sú právnici a majú s týmto skúsenosti, tvrdia, že táto posledná veta je zlá. Je tam rozpor v tom, že či sa to berie ako len oznámenie alebo ako výpoveď. Je tam v tomto právna neistota. A hovoria o tom, že pravdepodobne aj tak tam bude musieť ísť, ísť k tomuto výpoveď. Čiže z hľadiska, z hľadiska právneho výkladu je tam o tomto neistota.
A dovoľte mi potom ešte, v § 13 sa vlastne následne vypúšťa ods. 2, ale ten sa nahrádza potom ďalším odsekom, a to je ods. vlastne nanovo 2, ktorý je vlastne pôvodný ods. 3, kde chcem povedať, že posledná veta k 1. novembru, čiže je tam ročná výpovedná lehota v rámci, v rámci toho, tej zmeny. Tu chcem upozorniť a toto môže spôsobiť, toto môže spôsobiť veľký problém, a to je ten, že ak ide pri ročnej výpovednej lehote, ak ide o pozemok, ktorý je zaradený do viacročného záväzku podľa osobitného predpisu vlády 75/2015, to sa jedná o rôzne environmentálne záväzky, čiže sú, je požadovaná, týmto spôsobom, keď tam je ročná výpovedná lehota pri rôznych environmentálnych záväzkoch, ktoré trvajú päť až sedem rokov, sa tieto podpory, ktoré sú podporované pri týchto environmentálnych záväzkoch, pri ročnej výpovednej lehote sa zablokuje prístup k týmto podporám, lebo vlastne bude ročná výpovedná lehota. A ten kto má rôzny environmentálny projekt, na ktorý dostáva aj nejaké rôzne dotácie, má tam viazanosť päť až sedem rokov aj z hľadiska nájmu týchto pozemkov a v prípade, že by mu niekto vypovedal s ročnou výpovednou lehotou čo len malú časť toho pozemku, tak v tom prípade mu padne celý projekt a bude musieť vrátiť peniaze nielen v danom roku, ale za to celé obdobie. Čiže tuto upozorňujem, toto je tiež podľa mňa, tuto si môžme naraziť, čiže tuto je tiež dosť veľký problém.
A ja si osobne myslím, že v rámci tých jednotlivých bodov, ktoré som aj spomenul, môže dôjsť to zamýšľanie toho pozmeňovacieho a tej novelizácie, ako možnože je dobrý, hej. Akože myslíte to dobre, však myslíme to všetci dobre, že chceme, aby tí vlastníci sa dostali k tým svojim pozemkom, ale práveže tuto sa skôr obávam toho, že ten cieľ, ktorý je sledovaný, že aby sa nejakí začínajúci poľnohospodári, malí poľnohospodári dostali k nejakým pozemkom, môže spôsobiť to, že v prípade tej ročnej výpovednej lehoty aj k tomu, že ten vlastník sa bude vedieť rozhodnúť o tom, že teda ja vypoviem tomu napríklad poľnohospodárovi, ktorý má prenajaté tieto poľnohospodárske pozemky a má výmeru 3-tisíc hektárov, a ja mu to, mám tam nejakých 100 hektárov, ja mu to vypoviem s ročnou výpovednou lehotou a pôjdem to, pôjdem to prenajať niekomu inému. No viete, jak sa budú správať tí vlastníci? Budú sa správať takým spôsobom, že pôjdu po cene. A ja si myslím, že toto spôsobí to, že k týmto pozemkom sa zas dostanú zahraniční podnikatelia, poľnohospodári, ktorí proste nemajú problém preplatiť tieto peniaze, že namiesto toho slovenského malého začínajúceho poľnohospodára, ktorý by dal za ten hektár, môže 30, 40, 50, 60 euro, tak príde nejaký Dán, Nemec, Rakúšak, ktorý dá proste 120, 150, 200 a preplatí, a podľa mňa spôsobí toto skôr opačný efekt, ako je pôvodne myslený.
A môžem povedať aj skúsenosti zo Slovenska, kde napríklad rôzne samosprávy, ako napríklad mesto Trnava, resp. Rimavská Sobota, ktorá takýmto spôsobom išla prenajať poľnohospodárske pozemky, došlo k tomu, že proste zahraniční veľkí, veľkí poľnohospodári to preplatili a išli iba po cene. A toto je podľa mňa veľké ohrozenie. Preto si myslím, že daná novelizácia, jej pôvodný zámer bol možnože dobrý, ale ten reálny skutok v praxi bude úplne iný. A ja si myslím, že tuto je potrebné, aby sa spravila komplexná novelizácia, ktorú chystá aj ministerstvo pôdohospodárstva, a nielen vypichovať jednotlivé časti z tohto zákona 504/2003. Takže ja budem odporúčať nášmu poslaneckému klubu, aby sa pri tomto, tejto novelizácii zdržal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja súhlasím s tým, že takéto vážne legislatívne úpravy, ako je zákon 504 týkajúci sa prenájmu poľnohospodárskej pôdy, by malo riešiť v prvom rade ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je to otázkou tohto volebného obdobia, ale ja si pamätám aj v minulom volebnom období, keď som síce nebol poslancom, ale som bol v pracovnej skupine pre pôdohospodárstvo, sme žiadali veľakrát, aby sa konečne spustil proces prípravy novej 504-ky. Bohužiaľ, k tomu nedošlo a ten dopad je taký, že ozaj hlavne tam, kde nie sú urobené alebo dokončené pozemkové úpravy, kde je veľká rozdrobenosť a problém s identifikáciou pôdy, sa nemohli pôvodní vlastníci dostať k svojej pôde. Nie preto, aby ju prenajímali, ale preto, aby mohli ju užívať a spravovať ako poľnohospodársku pôdu. Tento návrh zákona rieši náš záväzok zrušiť prednostné právo nájmu, umožniť tam vlastníkom dostať sa k svojej pôde.
Čo sa týka diskusie, návrh zákona bol prerokovaný s ministerstvom pôdohospodárstva a bude súčasťou veľkej novely 504. Vzhľadom k tomu, že poľnohospodárstvo je sezónna práca a zase by sme stratili ďalší rok a znovu by sme obmedzili tých menších, ktorí majú záujem o prácu na pôde, tak bolo to takto predložené, ako to predložené je.
A čo sa týka výpovedných lehôt. Celý zákon pojednáva o tom, že pokiaľ je zmluva uzatvorená na dobu určitú, tá by mala platiť. Čiže koneční nájomcovia pôdy, vlastníci pôdy si musia uvedomiť a nájomcovia, že sa uzatvárajú vzťahy na dobu určitú. Ten z ústavy sa vypovedať nedá, pokiaľ sú splnené zmluvné podmienky a pokiaľ ten nájom ukončí, tak je právo vlastníka s tým svojím majetkom narábať, ako uzná za vhodné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela rovnako zdôrazniť, že vlastne tu nejde o kúskovanie zákona. Tu ide o záväzok, ktorý si plníme v rámci programového vyhlásenia vlády, a celá tá novela bola pripravená v úzkej spolupráci s vedením ministerstva pôdohospodárstva, pretože ešte v roku 2018 hnutie OĽANO a strana SaS dávali podanie na Ústavný súd práve k ustanoveniam § 12 ods. 4 a 13 ods. 3. Čiže je to pripravené v spolupráci a bude to súčasťou veľkej novely zákona.
Ten vzťah vlastníci verzus užívatelia nebude nikdy vyvážený, pokiaľ nebudú vykonané pozemkové úpravy. Pozemkové úpravy je najväčší dlh každej jednej ponovembrovej vlády. Všetci dobre vieme, že viac ako 90 % poľnohospodárskej pôdy sa užíva v nájme a pokiaľ toto nebude usporiadané, tieto vlastnícke vzťahy, tak vždy budeme ťahať za kratší koniec.
Ďalšia vec je, dôsledkom toho je, že cena nájmu a cena vôbec poľnohospodárskej pôdy je najnižšia v rámci celej Európskej únie. Čiže to, že prídu Holanďania a preplatia cenu nájmu, to nie je najmenší problém, pretože u nás sú mimoriadne a extrémne nízke ceny za nájom. Takže, takže nemôžem s vami súhlasiť. Ja si myslím, že táto úprava bola potrebná a už teraz, tak ako povedal kolega, poľnohospodárske práce idú už tento rok a vždy idú podľa počasia.
Ďakujem pekne.