25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Miro, tvoja posledná veta vlastne bola tou otázkou, ktorú som chcel vlastne tebe aj smerovať, resp. pánovi ministrovi. Áno, výkup pozemkov od nejakej spriatelenej firmy alebo spoluparticipujúcej firmy priamo pre štát je naozaj nie veľmi dobrým a nie veľmi vhodným riešením, pretože ak by štát priamo vykupoval tieto pozemky od vlastníkov pozemkov, tak ten vlastník pozemku môže byť naozaj ohodnotený nielen cenou, ktorá je určená za vyvlastnenie pozemku, ale naozaj sa môžme baviť o cene, ktorá má patričnú hodnotu a jej cena môže byť o niekoľko násobkov vyššia. Čiže budú spokojné obe strany. Bude spokojný štát, že získa pozemok, parcelu, o ktorú má záujem, o ktorej vie, že bude cez ňu ísť dôležitá komunikácia alebo bude na nej vybudované iné verejnoprospešné a pre štát veľmi potrebné zariadenie alebo fabrika, alebo jednoducho dajaký závod strategického významu.
Ale na druhej strane musíme brať do úvahy aj toho vlastníka pozemku, ktorého rodina desiatky, možno stáročie, desiatky rokov alebo až stáročie tento pozemok vlastní a je niekedy dosť problematické ten, možno ani nejde tak naozaj o peniaze v tomto prípade, ale naozaj o tú citovú väzbu na tú, na tú lokalitu, kde ten pozemok bude niekedy naozaj za nie vhodnú alebo výhodnú cenu od štátu odkúpený.
Súhlasím, štát má predkupné právo, čo sa týka týchto pozemkov, ale skúsme dbať a myslieť aj na tú stránku toho pôvodného vlastníka.
Ďakujem pekne.

Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za reakciu Edovi. Viete, ja mám takú skúsenosť. Firma z Košíc vykupovala pozemky pre štát pod líniovú stavbu, dajme tomu, v diaľnici Detve. A ľudí zastrašovala, že ak to nepredajú pod alebo za nejakú cenu, ktorú určila, tak im to vyvlastníme akože štát. Toto si myslím, že sa nemôže stávať. Alebo ak budeme takto pristupovať ako štát, lebo ľudia to neberú na firmu, ale berú na ten štát. A na tom tá firma zarábala. Takže to je jedna vec.
A druhá vec je, oni vykúpili len presne pod tú stavbu a, poviem príklad, tým majiteľom ostal z jednej strany dva a pol metra pás a z druhej strany meter a pol. Ten nekúpili. Nevyužiteľný pozemok, nič na ňom nemôžu robiť. Ja si myslím, že pri tak veľkej investícii už je to najmenej kúpiť takéto malé zbytky, nedochádza k deleniu parciel a zbytočne nevyvoláme vášne u tých majiteľov. Ale aj tak by som rád získal odpoveď na tie otázky od pána ministra.
Ďakujem.

Ďakujem.
Toto bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave k vládnemu návrhu zákona. Ja teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Pán poslanec, rád vám odpoviem a vysvetlím celý ten proces majetkoprávneho vysporiadania. Každopádne inštitút vyvlastnenia je až posledným bodom snahy majetkoprávne vysporiadať sa s pozemkom pod líniovou stavbou. Najskôr sa zhotoviteľ, alebo poviem to na príklade NDS, ktorá stavia líniovú stavbu, snaží dohodnúť, dohodnúť v zmysle znaleckého posudku. Nemôže postupovať diskriminačne, že niekoho vykúpi za 5 a jedného za 10, ale v zmysle znaleckého posudku a je obvyklá aj prax, že za rýchle jednanie alebo v prípade, ak je naozaj tento proces rýchly, tak Národná diaľničná spoločnosť zvykne dať 20 % navrch. Až v prípade, že sa s vlastníkom pozemku nevieme dohodnúť a tento svojím spôsobom brzdí majetkoprávne vysporiadanie, ergo celú výstavbu, tak prichádza k inštitútu vyvlastnenia, ktorý sa vyvlastňuje za znalecký posudok. Za hodnotu, ktorú určí znalecký posudok. Čiže nie je to samourčená cena, ale je to cena, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku.
Áno, celý ten inštitút je veľmi nepríjemný, ale neviem si predstaviť iný inštitút, ktorým by sme sa ako zhotovitelia alebo štát, alebo ktokoľvek, kto stavia tú infraštruktúru, vedeli dostať k pozemkom. Znovu zdôrazňujem, je to až posledná inštancia, keď už si nevieme rady a nevieme ten pozemok vykúpiť.
A k vašej otázke. Áno, deje sa to. Priznávam, že je tam veľký zásah do pozemku a častokrát zostane nevykúpený pozemok, ktorý sám osebe nemá hodnotu, nemá cenu, ale Národná diaľničná spoločnosť alebo teda inštitúcia, ktorá v mene štátu stavia, nesmie vykupovať pozemky, ktoré sú nad rámec toho, čo potrebuje. Bolo by to nehospodárne nakladanie s financiami. Jednoducho nie je to správne. Poďme sa o tom baviť, ako to zmeniť, ale momentálne to nie je možné a NDS alebo teda ten zhotoviteľ môže vykupovať len to, pod čím naozaj potrebuje stavať alebo to, kde ten záber je, ktorý potrebuje zabrať.
A ešte ak môžem, pán poslanec, na vás reagovať. Ten problém s vyvlastnením nie je totižto, a to narážam na predsedu ústavnoprávneho výboru, pána predsedu Vetráka, tá otázka totižto nie je len o jednorazovom vyvlastnení, o zaplatení tej jednorazovej ceny za ten konkrétny pozemok, ale sú nálezy Ústavného súdu, kedy by sme mali priznať aj náhradu za to dlhoročné užívanie toho pozemku. Takže toto je, toto by mal byť ten správny prístup, ale jedným dychom dodávam, že ak nemáme prostriedky na výstavbu, toto sú, to sú rádovo miliardy eur, ktoré by sme museli vložiť do vysporiadania pozemkov, ktoré v súčasnosti štát nemá vysporiadané pod existujúcou sieťou diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. To sú jednotky miliárd eur, ak by sme ešte priznali náhradu, ktorá patrí aj za využívanie v čase, tak by to boli ďalšie miliardy navyše. To nehovorím o železniciach, to nehovorím o plynovodoch, ropovodoch a tak ďalej.
Plus nesmieme zabúdať ani na samosprávy. My si vieme svojím spôsobom cez štátny rozpočet, ak by sme na tom našli zhodu, najmä finančnú zhodu, zo štátneho rozpočtu vieme prideliť prostriedky Národnej diaľničnej spoločnosti alebo Slovenskej správe ciest, aby vysporiadavala tieto pozemky, ale v prípade samospráv, ale v prípade samospráv by toto išlo na vrub rozpočtu samospráv, ktoré na to už vôbec nemajú prostriedky.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Páni poslanci, rokovací poriadok ma nepustí. Toto bolo záverečné slovo, to nebola rozprava. Môžete si určiť, individuálne dať otázky potom pánovi ministrovi, on vám rád odpovie.
Ja sa teraz pýtam, či si žiada k rozprave záverečné slovo aj spravodajca. Nechcete, ale požiadam vás, keby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu vládneho zákona. Ďakujem.

Termín hlasovania bude zajtra o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne a teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. My by sme teraz mali pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 389.
Prosím pani poslankyňu Katarínu Hatrákovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľov. Máme tu poslankyňu Katarínu Hatrákovú? Nemáme tu. Viete jej nejak zavolať? Lebo už je prerušená rozprava a keď to znova odložíme, tak to nebude dobré.
Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Prosím vás, skúste zavolať pani Hatrákovej.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predsa budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Zákon, ktorý sme mali rokovať, je to návrh skupiny poslancov na vydanie, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 389, kde je predkladateľkou pani Hatráková, ktorá tu nie je, presúvame na koniec schôdze.
Nasledovať by malo druhé čítanie návrhu pána poslanca Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 394. Postihne ho rovnaký osud, pretože pán poslanec Vetrák sa tu nenachádza, prepadá na koniec schôdze.
Ďalším bodom by malo byť druhé čítanie o návrhu poslancov Milana Vetráka, Lukáša Kyselicu, Jozefa Pročka, Moniky Kozelovej a Marcela Mihalika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Keďže tu nemáme predkladateľa pána Vetráka, prepadá na koniec schôdze. (Reakcia z pléna.) Je určený predkladateľ, ktorý tam má byť a...
Nech sa páči, procedurálny návrh, pán poslanec Suja.

Pán podpredseda, vzhľadom na dohodu s predsedom parlamentu žiadam zvolanie grémia aj na to, čo zaznelo na prvom grémiu dneska.