27. schôdza

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval na dvojzmennú prevádzku, čo tuná pán minister rozprával, a to konkrétne z našej obce, keďže zo susednej obce, kde je silná rómska komunita, chodia k nám žiaci a tá krivka pôrodnosti je tam vysoká, to znamená, ten počet detí sa navyšuje z roka na rok. A napriek tomu, že sme kúpili dom, ktorý sme opravili na školu, potom sme postavili ďalšiu budovu školy, potom sme rozšírili ďalšiu budovu, napriek tomu je všetko plné a vyzerá, že plné to bude. Môžme, môžme zrušiť školský obvod a nech si to rieši štát tak, ako to urobili v Richnave, alebo sa budeme o to starať. A u nás je taký špecifický príklad, že je, reedukačný domov bol u nás, veľké zariadenie školské, kde bolo, kde bolo niekedy v minulosti viac ako 150 detí v reedukácii. A keďže ten reedukačný domov sa odsťahoval a vlastnil tie budovy štát, tak vlastne ostala, ostali tam funkčné budovy, ktoré sú už vyše dvoch rokov prázdne, školy a vlastne úplne budovy vhodné na školu, len sa tam nasťahovať, poopravovať devastáciu, ktorá tam prebehla, lebo dva roky sa o to nikto nestará, a nejakým spôsobom fungovať.
Obec dokonca chce odkúpiť túto školu a právne je to možné. Ja som bol niekedy pred rokom aj na ministerstve, u vás, aby sa to riešilo, avšak proces prevodu, odpredaja v podstate, sa ťahá už viac ako rok. Pokiaľ sa to nestihne do nového školského roku, je jasné, že bude dvojzmenná prevádzka. Čiže my máme, my máme štátnu budovu školy, ktorá fungovala ako škola, obec dokonca ju chce odkúpiť, nieže, nieže dostať zadarmo, a tie procesy sú naozaj také, že vyzerá, že to tak skoro nebude, keď to vôbec bude. Nie sú tam potrebné financie, euro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Beluský, čo sa týka návrhu vysokých škôl, tak my sme ten návrh prezentovali rektorskej konferencii na základe tejto prezentácie, kde rektorská konferencia aj jednotliví ostatní aktéri reprezentácií, ktoré máme tri v rámci zákona, ale my sme oslovovali aj ďalšie, ktoré nie sú stanovené v rámci zákona, sa vyjadrovali k tomu. Bol tam, samozrejme, nejaký nesúlad, ktorý sme my vnímali, práve preto sme povedali, že vytvorí sa kontaktná skupina. Tá kontaktná skupina sa stretáva v nejakých pravidelno-nepravidelných intervaloch, myslím si, že má za sebou nejaké piate stretnutie, kde si vyjasňujú jednotlivé oblasti a v rámci týchto oblastí, ja predpokladám, že v priebehu, neviem, možno mesiaca-dvoch, že do leta budú mať vyčistené tieto veci, že na ktorých sa teda zhodneme stopercentne, na ktorých sa nezhodneme. A možno budeme ustupovať my z našej strany alebo budú ustupovať reprezentácie a asi tam budú aj nejaké veci, na ktorých sa nezhodneme úplne a následne sa rozhodneme, že či tieto veci vylúčime, aby sme mali novelu zákona o vysokých školách, aby prispela k kvalite vysokých škôl, alebo padne nejakým spôsobom nejaké rozhodnutie, ale ten proces stále prebieha.
Pán Mizík, áno, uvedomujeme si tieto veci, čo sa týka špeciálnych pedagógov aj logopédov. Diskutovali sme s vysokými školami, ktorých sa to dotýka, tie nám garantovali nejakým spôsobom, že z toho veľkého objemu študentov, či už logopédov, špeciálnych pedagógov, alebo ostatných profesií, že kde je ten odhad, ktorý by mohol prísť do školstva, dostali sme sa niekde na sumu asi 80 ľudí ročne a takto nastavujeme aj ostatné investície. Ja viem, že je to veľmi málo, lebo 80 ľudí máte iba 80 škôl z tých 2 100, ktoré máme, 80 je nič, ale niekde musíte začať, aby sme vytvorili takú tú istotu mladým ľuďom, že keď pôjdu študovať na logopéda, keď pôjdu študovať odbor špeciálneho pedagóga, aby sa vedeli, aby mali istotu, že sa vedia dostať do jednotlivých škôl, že budeme garantovať finančné prostriedky.
Pánovi predsedovi výboru Vašečkovi ďakujem.
Pán Kočiš, vy ste spomenuli jednotlivé školy, ale my ich pomenujme, že sú to prioritne školy v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ďakujem aj všetkým vám, ktorí ste vytrvalí počúvať sčasti rekapitulácie a sčasti vízie reštartu vlády, ktorá v rovnakej koalícii a s rovnakou energiou je odhodlaná priniesť na Slovensko zmenu.
Ten rok 2020 naozaj zostane rokom veľkého zlomu. Ten zlom bol predovšetkým, vojde do pamäti ako čas, kedy skončila, skončila beztrestnosť politickej korupcie. Nech je na ktorejkoľvek strane, nech to je malý či veľký funkcionár, táto vláda už preukázala za ten rok, že s bojom s korupciou to myslí dôsledne a vážne. A s týmto veľkým politickým kapitálom, kedy nielen sú to už predvolebné reči, ale sú to fakty, s týmto politickým kapitálom vstupujeme aj teraz do pokračovania s bojom proti korupcii.
Druhým veľkým zlomom bolo, že rok 2020 sa stal, tak ako sme aj sľubovali, hoci sme nepredpokladali, že pôjde o tak dramatický rok, stal sa rokom revízie mnohých spoločenských procesov, služieb štátu aj spoločenských priorít v Slovenskej republike. Prežili sme pandémiu a nemusím ani opisovať, ako veľmi sa zmenili pohľady napríklad na zdravotníctvo. Ako sa nám v celej nahote ukázala aj bieda alebo víťazstvá našej homogenity, solidarity medzi generáciami, solidarity medzi občanmi. V dobrom aj v zlom sme sa pozreli do očí pravde o boji za kvalitu života. Za môj rezort môžem povedať, že celý ten rok som cítil, ako sa menia pohľady ľudí, že ten konzum a mať trochu viac a viac a stále viac zoči-voči zážitku s pandémiou začal byť bezvýznamnejší a dnes ľudia naozaj si uvedomujú, že to najviac je mať zdravie, môcť byť s tými, ktorých máme radi, a môcť si žiť svoj život aj vďaka nedotknutej prírode, ktorá nám mnohým v tej pandémii zostala hlavným útočišťom.
No a napokon tretím momentom zlomu, ktorý sme si uvedomovali, že prinášame, a ten tok 2020 to potvrdil, je zlom politickej generácie. Generácia ľudí, ktorých stvorili 90. roky, éra mečiarizmu a potom tri vlády Roberta Fica odchádzajú do minulosti možno nie v tej podobe, že by sme o nich nepočuli, že by nepokúšali sa zvrátiť ten vývoj, po toľkých rokoch tí ľudia sú všade, na každom rezorte, ministri narážajú na ich odpor, sú to priatelia starých poriadkov, priatelia starého pohľadu na hodnoty. A na každom rezorte si každý minister musí prejsť tým bojom, ktorým prechádzam aj ja, a je to boj za nové poriadky, za poriadky, v ktorých nesmie byť korupcia, v ktorých musia byť férové pravidlá a v ktorých nad politickou mocou stojí zákon, a nie opačne, že politická moc stojí nad zákonom.
Toto sú tri veľké zmeny, ktoré už sme vlastne za ten rok preukázali. A nech by sme hovorili o akýchkoľvek negatívach, tieto tri veľké zmeny vyvažujú drobné a väčšie alebo menšie hádky, spory a všetky tie frustrácie, ktoré politický život prináša, pretože ani cez tieto spory a frustrácie koalícia nezradila svoj cieľ, nezradila svoju hodnotovú víziu, a to boli tieto tri veľké spoločenské zmeny.
No a teraz si dovolím k tomu, čo ministerstvo životného prostredia dokázalo a hlavne čo ešte chce dokázať v programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera. Nemusím vám hovoriť, že environmentálna a klimatická agenda, o ktorej pred dvomi rokmi málokto diskutoval, sa stala kľúčovou agendou aj pre, v rámci celej Európskej únie. Viete, že ja som sa ako prvý zo stredoeurópskych ministrov životného prostredia pridal k výzve európskych ministrov za to, aby fond obnovy, aby vznikol fond obnovy, ktorý umožní, aby z krízy pandémie sme povstali tak, že už nebudeme dotovať a obnovovať výroby, ktoré prehlbujú klimatickú krízu a, povedané trošku básnicky, ktoré nás vlastne tlačia k okraju priepasti, za ktorou už civilizácia, akú máme, by nebola udržateľná. Je to veľká zásluha nových poslancov, ktorí vznikli v Európskom parlamente, a Ursuly von der Leyen, ale aj jej zástupcu Fransa Timmermansa, že nastolil veľmi nekompromisne a jasne plán obnovy a novej stability v Európskej únii.
Čiže klimatické ciele, ktoré boli v pláne a, samozrejme, aj zostávajú, že Slovensko, teraz citujem, bude aktívne presadzovať národné záujmy v oblasti environmentálnej a klimatickej politiky EÚ a bude aktívne a zodpovedne niesť medzinárodnú úroveň týchto úsilí napríklad podľa Parížskej dohody, tieto ciele sa naozaj premenili na realitu. Európska únia prijala oveľa prísnejšiu predstavu o regulácii klimatických plynov, ako viete na 50, mínus 55 % do roku 2030, pre tých, ktorí sa tým nezapodievajú, si dovolím len objasniť, že to sa porovnáva s rokom 1990. Čiže odvtedy chceme, aby do roku 2030 poklesli emisie Slovenska, celkové emisie prerátané na CO, aby poklesli o 55 %, a potom do roku ´50, aby tie emisie sa vyrovnali s tým, čo budeme ako uhlík ukladať. Čiže staneme sa uhlíkovo neutrálnou krajinou.
11. decembra minulého roku na summite Európskej rady Slovenská republika pristúpila k tejto európskej dohode a odvtedy sa dá povedať, že sa ráta v oblasti životného prostredia, ale aj v oblasti vízií Európskej únie úplne nové storočie, nová éra. Ja to považujem za veľkú poctu, že som pri tom mohol byť a že Slovenská republika nebola, nebola niekým, kto sa bojí alebo brzdí, ale tým, kto v strednej Európe bol najjasnejším hlasom, že cítime zodpovednosť, dokážeme a trúfame si to dosiahnuť.
4. novembra minulého roku sa nám podarilo zriadiť radu vlády pre zelenú európsku dohodu, ktoré sa, prvé zasadnutie sa už uskutočnilo a tam na báze, je to ďalší zo záväzkov, ktoré sme už splnili, tam na báze sociálneho dialógu aj s odbormi, aj so zamestnávateľmi, ale aj s tretím sektorom budeme odteraz hľadať krok za krokom riešenia, aby sme ten cieľ do roku 2030 a 2050 skutočne splnili.
28. januára už tohto roku sme napríklad prijali ďalšiu mimoriadnu vec, o akej ťažko bolo možné kedysi snívať, a to je, že Slovenská inšpekcia životného prostredia má už odteraz právo zastaviť činnosť v prevádzke, ktorá podlieha zákonu o IPKZ, to sú pravidlá pre väčšie podniky z hľadiska znečisťovania, a toto povolenie stratí právoplatnosť. Až doteraz totiž inšpekcia celé roky fungovala tak bezzubo, že aj keď podnik nemal právoplatné rozhodnutie o svojej prevádzke, keď mu vypršalo alebo ho porušoval, prevádzku zastaviť nemohla. Preto sme celé mesiace nemohli napríklad zastaviť škandalóznu prevádzku v Strážskom, kde čistička, ktorá nemala tieto parametre, nemala tieto povolenia, napriek tomu chrlila odpad do Poše a odtiaľ vytekal a, žiaľ, ešte aj v týchto chvíľach stále ohrozuje zdravie občanov. Zmenou tohoto zákona sme dali slovenskej inšpekcii konečne šancu, aby z logiky veci mohla konať, aby stále nebola bezzubá a tak vlastne nestála na strane znečisťovateľov, ale na strane občanov.
Inšpekcia za minulý rok, ako viete, zasiahla aj proti nezodpovedným podnikateľom, najnovšie aj voči nezodpovedným a zákona nedbalým ľuďom, ktorí vlastnia les a myslia si, že za to môžu povedzme vyrúbať v tom lese novú cestu. Nie, pravidlá a právny štát, to je jeden z cieľov aj, nielen v oblasti ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva vnútra, ale, ako vidíte, aj v oblasti ministerstva životného prostredia.
V programe máme teraz a mali sme aj v prvom zvýznamnenie participácie s verejnosťou vrátane zapojenia samospráv, akadémie, podnikateľského aj tretieho sektora pri príprave a implementácii zákonov alebo opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia. K tomuto sme minulý rok zriadili na ministerstve životného prostredia špeciálnu linku, kde internetom alebo telefónom môžu občania podávať, volá sa Zelená linka, môžu podávať dopyty, môžu podávať informácie alebo varovné, varovné informácie, na základe ktorých začne konať enviropolícia, dostanú tam poradenstvo a je to na dve zmeny fungujúca komunikácia, naozaj tá najlepšia ponuka, na ktorú ľudia veľmi masívne reagujú.
Okrem toho sme preukázali, keď hovoríme už o participácii, sme schopní komunikovať aj s veľmi mladými skupinami aktivistov, napr. iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorá sa dostala aj na vašu pôdu a vďaka množstvu podpisov a veľkej podpore sme tu diskutovali a prijali aj uznesenie podporujúce klimatické ciele. Znovu vám za to ďakujem, že ste to umožnili, pretože nemali vyzbierané písomne tie podpisy, bola to, mohli ste to proste aj zamietnuť, a predsa ste, sme urobili spoločne veľmi dobre, ak tieto hlasy zdola, podporené státisícmi signatárov, mali v tejto budove Národnej rady svoj priestor.
Informovanosť verejnosti, to je kľúčový bod programu, ktorý bol a naďalej zostáva pre ministerstvo životného prostredia, napr. po rokoch sme prelomili tabu a začali sme zverejňovať na webe všetky informácie týkajúce sa procesu EIA. Proces EIA často zatajovali účelovo pred verejnosťou najmä záujmy veľkých developerov, ktorí sa obávali, že verejnosť bude vstupovať do toho procesu alebo že im bude nejakým spôsobom snažiť sa brániť svoje záujmy. Odteraz už proces EIA je otvorený pred verejnosťou.
Zaviedli sme tiež manažérov kvality ovzdušia, ktorí sa rozbehli do regiónov a tam sa stretajú so školami a do praxe prenášajú ďalší bod programu, kedy vláda sa hlásila k posilneniu environmentálnej výchovy. Samozrejme, že to, čo môže náš rezort cez týchto inšpektorov urobiť, je len zlomok toho, čo môže urobiť rezort školstva. Ja sa spolieham na to, že pán minister bude spolupracovať, tak ako sme sa dohodli, a výuka na školách významným spôsobom zahrnie aj poznatky z oblasti životného prostredia.
My sme medzičasom prispeli aspoň tým, že sme spustili vzdelávací program GLOBE, ktorý je v spolupráci s inštitútom aplikovanej ekológie Daphne v rámci projektu Life. Tieto materiály podnietili aj vznik nových komunikačných spôsobov. Najbližšie týždne uvedieme do prevádzky programy pre školy a pre mladých ľudí, ktoré budú v podobe aplikácií do mobilných telefónov a kde si v jednom prípade už teraz môžu merať znečistenie alebo zisťovať, aký vzduch dýchajú, to je aplikácia Čo dýcham, a v iných prípadoch sa dozvedia o prírodných hodnotách alebo o možnostiach ochrániť prírodu v tom presne bode, v ktorom oni žijú.
Významným prvkom je plán obnovy, ten práve pred niekoľkými hodinami, dá sa povedať, prešiel schvaľovaním a ten dáva veľké perspektívy posunúť Slovensko v kvalite životného prostredia, až 37 % alokovaných zdrojov bude vyčlenených, je vyčlenených na zelenú transformáciu.
Časť Zelená ekonomika pozostáva z týchto komponentov: Je to podpora využívania obnoviteľných zdrojov a tým aj podpora uzavretia niektorých hnedouhoľných baní a rozvoja potom Hornej Nitry. Je to posilnenie energetických sietí. Ako viete, práve pred pár dňami sme otvorili spojenie s Maďarskom, sietí, energetických sietí, a tá podpora na lepšiu priechodnosť bude pokračovať. Zelená obnova budov, udržateľná doprava, dekarbonizácia priemyslu, adaptácia na zmenu klímy, zadržiavanie vody a podpora biodiverzity. To sú projekty, ktoré, o ktorých doteraz Slovensko nemohlo ani chyrovať a na ktoré teraz máme financie. Tých takmer 6 mld., ešte raz zopakujem to číslo, musí rátať, že z nich aspoň 37 % pôjde na prospech spomínaných cieľov. Plán obnovy a odolnosti tak pomôže znižovaniu skleníkových plynov, adaptácii na zmeny klímy a prechodu Slovenska na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
Podotýkam, že pokračujeme v cieli, aby sa zastavila výroba elektrickej energie z uhlia. Sme jediná krajina v Európe, ktorá to robí razantným spôsobom, zo stredoeurópskych krajín voči nám nieto vlastne konkurencie. Do roku ´23, čiže do dvoch rokov, sa zastaví, ukončí všetka výroba elektrickej energie z uhlia a teplo, výroba tepla do roku ´24, v najhoršom prípade do roku ´25. Týmto, týmito ambicióznymi plánmi predstihneme mnohé susedné krajiny, ktoré pre podobný krok ešte ani len nestanovili termín. Napr. Veľká Británia, tá si stanovila vyradenie uhlia do roku ´25, Nemecko až do roku 2038. Slovensko vďaka svojmu energetickému mixu a rozhodnosti novej vlády si môže dovoliť vytvoriť takéto dobré podmienky na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
Už som spomínal Hornú Nitru, treba v súvislosti s ňou použiť termín modernizačný fond. To je miliardový fond, ktorý znovu je novinkou a ktorý začne meniť život na Hornej Nitre. Ako viete, pri napĺňaní cieľa dekarbonizácie pri výrobe tepla sa v roku 2020 a ´21 ministerstvo životného prostredia zameralo predovšetkým na toto využitie prostriedkov z modernizačného fondu. Vytvorili sme spolu s ministerstvom hospodárstva komisiu, ktorá zodpovedá za implementovanie tohoto fondu práve na Hornej Nitre. Vytvorili sme možnú, databázu možných projektov na financovanie a užší indikatívny zoznam 20 vhodných projektov bol už predložený v Európskej investičnej banke a Európskej komisii. Momentálne sú v hre dve schémy štátnej pomoci, a to je podpora obnoviteľných zdrojov a podpora modernizácie teplárenstva, ktoré z tohto miliardového fondu budeme hradiť.
Pre integráciu alternatívnych zdrojov energie je alokovaná celková suma vo výške 220 mil. eur. Nedá mi, aby som nespomenul, že, priatelia, táto suma na alternatívne zdroje ale nebude sprevádzaná tým, že astronomicky vzrastie cena energií, elektrickej energie. Za vlád SMER-u sa alternatívne zdroje udeľovali tak, že nesmierne zaťažovali rozpočet občanov, pretože v položke cena za prenosovú sústavu neustále rástli sumy, ktoré ale získavali obskúrnym spôsobom pri veľmi pochybných výberových konaniach istí oligarchovia a tým plnili vrecká a účty ešte aj tie najchudobnejšie rodiny, lebo elektrinu potreboval každý. Tentokrát to bude bez dopadu na energetickú chudobu.

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, vypršal vám čas, ktorý ste mali určený do rozpravy.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Dámy a páni, toto je len malý rozbeh k tomu, čo je pred nami v plánoch ministerstva životného prostredia na roky ´21 až ´23. Samozrejme, že v PVV nájdete najmä, verím, že pre poslancov koalície zaujímavé ciele. Verím, že sa budem môcť opierať o vás, o výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie aj o tretí sektor, vďaka ktorému tieto ambiciózne ciele naplníme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj som veľmi rád, že máme ministra životného prostredia, ktorému naozaj záleží na životnom prostredí, že sa nebojí robiť aj nepopulárne opatrenia, ktoré sú s tým naozaj spojené, pretože pokiaľ by sme chceli žiť v komforte a v podstate v tom našom konzume, tak je to neudržateľné. Myslím si, že si to všetci uvedomujeme a s tým je spojené, samozrejme, aj nepopulárne opatrenia. Bude to naozaj veľmi komplikované, ale vedzte, že v tomto parlamente máte, máte oporu práve v týchto zelených témach.
Všetci vieme, že COVID je naozaj teraz téma číslo jedna, nemali sme tu väčšiu výzvu od druhej svetovej vojny, ale práve keď ustane táto téma, tak opäť témou číslo jedna bude klimatická zmena, budú zelené témy a tu musíme pokračovať. A preto som rád, že sa myslí aj na túto tému, že riešime odpadové hospodárstvo, že riešime tému lesov, to znamená, že nechceme, aby boli lesy pre nás fabrika, práve naopak, aby to boli pľúca pre naše, pre naše Slovensko, že riešime čistotu ovzdušia a riek. A vedzte teda, že vám v tomto vyjadrujem maximálnu podporu. Pevne verím, že to budeme robiť spoločne. Spoločne so samosprávami, spoločne s ľuďmi zdola, tak ako ste to hovorili, pretože to je cesta, ako sa postaviť klimatickej kríze a ako máme vybudovať životné prostredie, ktoré bude slúžiť, alebo, respektíve prostredie, ktoré bude slúžiť aj našim deťom.
Ďakujem.

Pán minister, rovnako z pohľadu problémov samospráv okrem iných dôležitých vecí, ktoré ste zapracovali do programového vyhlásenia vlády, teda do vašej pôsobnosti v oblasti životného prostredia, veľmi oceňujem záväzok, ktorý ste prijali, a síce podporovať budovanie verejných vodovodov v obciach do dvetisíc obyvateľov, najmä v lokalitách, kde je environmentálna záťaž, a taktiež že občania v aglomeráciách nad dvetisíc ekvivalentných obyvateľov budú mať čo najskôr čistenú a odvádzanú odpadovú vodu. Samozrejme, záväzok do roku 2030 vo vzťahu k menším obciam aspoň dosahuje tých 50 %.
Myslím si, že pre nás v rámci Banskobystrického kraja je veľmi dôležité zároveň si uvedomiť, že ste do programového vyhlásenia vlády zaradili aj, že vyviniete teda maximálne úsilie na odstránenie environmentálnej záťaže, a to sú naše gudróny v areáli Predajná. To si veľmi cením a dúfam, že sa vám to podarí, pretože je to niekoľko desiatok rokov problematická záťaž, ktorá sa nepodarila zatiaľ vyriešiť.
Takže ďakujem pekne, oceňujem a dúfam, že sa to všetko naplní a podarí.

Dobrý deň prajem, ja musím naozaj uznať, že máme autentického ministra životného prostredia, a som rád, že takýto človek to vedie, ktorý aj svojím životom, aj prácou ukazuje, že sa veci dajú naozaj robiť aj s odvahou, aj správne a naozaj presvedčivo.
Ja by som tuná chcel len poprosiť o jeden problém, alebo upozorniť na jeden problém, ktorý ste, pán minister, nespomínali. Je aj petícia a Demänovská dolina, kde je viac ako 100-tisíc podpisov. Ja som sa tejto téme tiež venoval, dokonca s vašimi dvoma štátnymi tajomníkmi som to preberal, kde sa navrhla nejaká novela zákona o ochrane prírody, ktorá obmedzuje masívnu výstavbu v národnom parku, nielen v tom, ale vo všetkých národných parkoch. Lebo naozaj, keď dneska prídete do Demänovskej doliny, tak je to jedno veľké, veľké stavenisko. A chystá sa tam ešte väčšie stavenisko a naozaj toho času je málo, treba sa tomu venovať. A táto novela zákona, si myslím, že nejakú pochybnú výstavbu by výrazne, výrazne obmedzila. A takým mementom možno je tam jeden veľkokapacitný hotel, ktorý stojí sto metrov od piateho stupňa ochrany prírody. Neviem, ako je možné, že niečo, niečo také tam môže vyvstať a si treba uvedomiť, že Demänovská dolina je odvodnená alebo odkanalizovaná jednou kanalizačnou rúrou, ktorá ide tiež cez piate územie ochrany prírody a vlastne naozaj tí investori majú v tom regióne tých úradníkov pod palcom a je potreba, aby sa ministerstvo do toho chytilo. Toho chytilo. Takže poprosím aj ďakujem.

Ja chcem sa pridať k tým, ktorí vyjadrujú svoju vďaku pánovi ministrovi, že v oblasti životného prostredia to už konečne nie sú len pekné reči o dôležitosti ochrany a dôležitosti ekológie, ale konkrétne projekty s konkrétnymi číslami a aj termínmi, o čom svedčí aj to, že ste ani nestihli všetko povedať. A tiež, že ten rozsah a zásah je široko spektrálny, lebo samotná problematika životného prostredia je v mnohých oblastiach, a teda že sa nesústreďuje ministerstvo len na nejakú jednu z tých mnohých oblastí.
A tiež chcem povedať, že vo všetkých týchto veciach, ktoré určite posunú Slovensko dopredu v tom, aby sa tu žilo v krajšom a lepšom životnom prostredí, určite nájdete podporu aj v našom výbore pre životné prostredie.
Ďakujem.

Vážený pán Budaj, nazývajú vás tu autentickým ministrom životného prostredia, je to taký nový termín. Zrejme sú si vedomí poslanci koalície, že aké nelogické a nepopulárne opatrenia robíte, keď za premnožené medvede dávate 5-tisíc euro pokutu, za premnožených vlkov 3-tisíc euro pokutu. Je úplne jasné, že tá dekarbona... de... od... oduhlovatenie nášho priemyslu je pre vás priorita. Lenže treba povedať, že všetky dotácie, ktoré na túto činnosť idú, musia byť dané z peňazí daňových poplatníkov, pretože sú to formy priemyslu, ktoré dnes banky nechcú financovať. Nechcú ich financovať, pretože sú stratové, takže to treba ľuďom povedať, že idú to platiť z rôznych dotácií, ktoré, otázka je, že či mali, alebo mohli byť použité aj na iný dôvod.
A teraz myslím si, že bojovať proti životnému prostrediu treba, za jeho záchranu, ale na druhej strane, myslím si, že je úplne jasné, že sa to nemôže stať eldorádom nejakých lobistických skupín. A práve toto je ten problém, že životné prostredie dnes považuje za ekologické sekať stromy, robiť z toho štiepku, páliť zdravé stromy a to sa tvárime, že je nulová emisia. A dokonca vieme, že to spôsobuje ešte väčší únik CO2, ako keď sa používa uhlie.
Keď nedávno tu bol problém, že niektoré firmy nemali uhradené také časti poplatkov, tak boli odstavené od dotácií a vtedy tu vypisovali, že ani solárna energia nevie byť zisková, že potrebujú byť napojené na štátny rozpočet a na rôzne schémy. Takže treba to ľuďom povedať, že vlastne čo to všetko stojí, že sú to peniaze, ktoré mohli byť použité častokrát zmysluplnejšie práve preto, že keby celá Európska únia takto fungovala, tak bude nekonkurenci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, ja som naozaj rád, že si tam, kde patríš. Si jeden, jeden, jediný človek, ktorý si dovolil pripomenúť životné prostredie už za bývalého režimu, a si ten človek, ktorý naozaj vie nielen to, čo má robiť na životnom prostredí, vie, ale vie pre to zohnať aj peniaze a vie pre to aj nadchnúť ľudí.
Ďakujem ti za to, čo tam robíš a môžeš rátať s mojou podporou aj s podporou výboru pre životné prostredie. A ešte jednu maličkú poznámku, ja som síce Zajačik, ale ďakujem ti za ochranu vlka. Dík.

Ďakujem za slovo. Pán minister Budaj, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, súhlasím, vieme tam aj my z opozície nájsť body, s ktorými sa vieme stotožniť. Sú tam dobré myšlienky, aj keď nie sú nejak konkrétne ohraničené časovým rámcom, čiže v mnohých prípadoch sú to len také všeobecné frázy tam dané, ktoré nevieme, kedy by mali byť naplnené tie ciele.
Čo sa týka dekarbonizácie a zmeny klímy, tu si treba v prvom rade uvedomiť, že sú to procesy, ktoré človek nevie ovplyvniť, ktoré sú v podstate produktom prírody, a sú to procesy, ktoré človek pri dekarbonizácii vie ovplyvniť. A potom sú tu procesy, ktoré síce mohli by sme dať možnože na vrub prírody, ale sú spôsobené nesprávnym rozhodnutím človeka. Typickým príkladom na Slovensku, čo sa týka hlavne teda lesov, je tzv. bezzásah alebo to veľké lobovanie v dnešných dňoch, v posledných rokoch za tzv. všetko pre nič alebo ničnerobenie. Vidíme, že lesné pozemky, ktoré človek aktívne prestal obhospodarovať, sú hlavne v národných parkoch v tých najvyšších stupňoch ochrany, sa dnes v podstate stávajú najvýznamnejšími producentmi CO2 do vzduchu, hej, na to nikto nepoukazuje. Čo sa týka... (Rečník sa odmlčal. Vstup predsedajúceho.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán Kuffa?

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Vypadla mi myšlienka. (Povedané s pobavením.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ja som sa zľakol, či sa niečo nestalo.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Nie, nie, nie, nie, nie, vypadla mi myšlienka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nič, nič sa nedeje.

Kuffa, Filip, poslanec NR SR
Ale nestihnem už, ja potom ešte v rozprave vystúpim k tým veciam, lebo už nestihnem reagovať.
Ďakujem.