28. schôdza

Vážená kolegyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol, a teda trošku bližšie odôvodnil návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Ide o návrh, ktorý umožní zrušiť núdzový stav bez toho, aby sa to nejako negatívne dotklo opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sú realizované v rámci boja proti pandémii. Už dávnejšie sa vedie diskusia o tom, aby sa prijala nejaká legislatívna úprava, ktorá by umožnila realizovať tieto opatrenia aj mimo rámca núdzového stavu, na ktoré, na ktorý sú dnes tieto opatrenia, teda niektoré z týchto opatrení, naviazané. Hovorilo sa o tom, že by mohol byť schválený pandemický zákon, ale teda prijatie pandemického zákona je vec, ktorá si vyžaduje väčšiu diskusiu, pretože malo by ísť o nejaké systematické upravenie vzťahov, rozhodovacích procesov, opatrení a ich limitov v rámci pandémie, ktoré by nanovo usporiadalo opatrenia a kompetencie jednotlivých orgánov, aby to malo zmysel, aby to malo hlavu a pätu. A takáto vec, samozrejme, si vyžaduje dlhšiu prípravu a potom aj normálny legislatívny proces, nie skrátený legislatívny proces.
Novelu, s ktorou prichádza skupina poslancov zo štyroch koaličných strán, líši od uvažovaného alebo zamýšľaného pandemického zákona to, že ide o pomerne jednoduchú legislatívnu úpravu, ktorá sa týka zákona o hospodárskej mobilizácii, a teda jej podstatou je to, že opatrenia, ktoré sú dosiaľ naviazané na núdzový stav, budú po novom naviazané aj na mimoriadnu situáciu.
Núdzový stav predstavuje výrazný zásah do základných práv a slobôd. Na Slovensku bol opakovane vyhlásený s účinnosťou od 1. októbra, a teda súvisle trvá už viac ako sedem mesiacov. Novelou ústavného zákona č. 414/2020 s účinnosťou od 29. decembra 2020 došlo k zmene úpravy núdzového stavu obsiahnutej v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v tom zmysle, že s predĺžením núdzového stavu musí vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky.
Národná rada na základe tejto právnej úpravy doposiaľ už trikrát vyslovovala súhlas s predĺžením núdzového stavu a vláda obvykle odôvodňovala potrebu predĺžiť núdzový stav aj tým, že je nutné realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, resp. ich zachovať.
Ďalšími dôvodmi, ktoré boli uvádzané, boli obmedzenia mobility prostredníctvom zákazu vychádzania a zákazu zhromažďovania. Tieto opatrenia, ale nie sú opatreniami hospodárskej mobilizácie a sú a naďalej zostanú viazané na núdzový stav. Analýzou Právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorú spracovala právnička Slávka Henčeková, poslanecká asistentka nášho kolegu Jána Benčíka, bolo zistené, že opatrenia v súvislosti s bojom proti pandémii COVID-19 sú obvykle viazané nielen na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu.
Táto úprava je obsiahnutá napríklad v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane, zákone č. 311/2001 Zákonník práce, v zákone o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, v zákone o elektronických komunikáciách či v zákone o verejnom obstarávaní. Čiže nie iba, nie iba jeden zákon, nie iba dva zákony, ale viacero zákonov, pričom v týchto zákonoch neexistuje viazanosť iba na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu.
Mimoriadna situácia bola vyhlásená na Slovensku 12. marca 2020, teda na začiatku pandémie a trvá odvtedy nepretržite. Je pravdepodobné, že pandémia len tak rýchlo nezmizne a viaceré opatrenia, ktoré sa prijímali, bude potrebné realizovať aj naďalej.
Podľa aktuálne platného nariadenia vlády č. 269/2020 Z. z. sa v súčasnosti realizujú mnohé opatrenia hospodárskej mobilizácie, napríklad organizácia výroby a organizácia služieb, použitie štátnych hmotných rezerv, pracovná povinnosť a podobne. Vláda ako štátny orgán v prvom rade zodpovedný za riadenie boja proti pandémii a prijímanie opatrení trvá opakovane pri predlžovaní núdzového stavu na tom, že opatrenia hospodárskej mobilizácie sú na jej zvládnutie nevyhnutné. Nami predkladaný návrh zákona umožňuje väčšinu z opatrení hospodárskej mobilizácie zachovať aj v prípade, že by núdzový stav skončil, čo možno predpokladať už v priebehu najbližších dní. Postačujúca pre pokračovanie týchto opatrení by po novom bola mimoriadna situácia. Z toho dôvodu sa navrhuje v príslušných ustanoveniach zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sú zatiaľ viazané na núdzový stav alebo výnimočný stav, doplniť aj viazanosť na mimoriadnu situáciu.
Výnimkou z doteraz realizovaných opatrení hospodárskej mobilizácie je pracovná povinnosť. Tá bude aj naďalej viazaná aspoň na núdzový stav, teda nebude ju možné nariaďovať počas mimoriadnej situácie. Taktiež sa navrhuje zachovať realizáciu organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrane, ochrane objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aspoň v núdzovom stave, teda nie v mimoriadnej situácii.
Mimoriadna situácia je už v súčasnosti súčasťou zákona o hospodárskej mobilizácii a je obsiahnutá v pojme krízovej situácii, ktorý je vymedzený v § 1 zákona o hospodárskej mobilizácii prostredníctvom odkazov na článok 1 ods. 2 až 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu a núdzového stavu a na § 2 písm. a) zákona č. 387 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
Ten odkaz na článok I ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje základné úlohy verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa toho odkazu na zákon o riadení štátu mimo vojny a vojnového stavu zasa sa hovorí, že na účely zákona sa krízovou situáciou mimo vojny a vojnového stavu rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená a narušená bezpečnosť štátu, a ústavné orgány môžu po splnení podmienok stanovených v ústavnom zákone alebo v osobitnom zákona na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu. Je tam odkaz na vymedzenie mimoriadnej situácie v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krízovou situáciou sa na účely zákona o hospodárskej mobilizácii už dnes rozumie okrem obdobia vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu aj obdobie mimoriadnej situácie a keď sa v zákone používa pojem krízová situácia, tak zahŕňa týchto päť stavov alebo situácií.
Schválenie nami predkladaného návrhu zákona vytvorí predpoklady pre skoršie skončenie núdzového stavu, lebo vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie prestane byť viazané na jeho trvanie. Zároveň bude možné teraz a aj do budúcna realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie aj mimo núdzový stav a nebude preto nutné len kvôli opatreniam hospodárskej mobilizácie vyhlasovanie núdzového stavu, ktorý predstavuje vážnejší zásah do základných práv a slobôd než mimoriadna situácia.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za tento návrh zákona. Nebolo to jednoduché zvládnuť po obsahovej stránke, ale ani po procesnej. Vnímam to ako významný krok k tomu, aby naozaj sa vedela podchytiť aj pandemická situácia, ktorá stále nie je dobrá. Na Slovensku sa neustále zlepšuje, ale aj vďaka tomu bude možné a prijatím tohto zákona bude možné uvoľniť tie opatrenia, ktoré sú spojené s núdzovým stavom, najmä čo sa týka obmedzenia pohybu a zhromažďovania osôb. Stále ale treba byť ostražití pri zvládnutí celej pandemickej situácie, a preto je dôležité, aby tento návrh zákona bol prijatý, schválený.
Verím, že aj pani prezidentka, ak teda bude schválený, ho podpíše v krátkom čase, tak aby budúci týždeň núdzový stav mohol byť ukončený, ale zároveň, aby boli zabezpečené základné mechanizmy, ak by nebodaj bolo potrebné, na zvládnutie tretej etapy epidémie.
Takže veľmi pekne ďakujem, osobitne Ondrovi Dostálovi, ale, samozrejme, aj všetkým jeho spolupracovníkom, aj Slávke Henčekovej za ochotu a prebdené noci pri rokovaniach.

Ďakujem. Ja tiež osobitne ďakujem právničke Slávke Henčekovej, ktorá teda nielen spracovala tú analýzu, o ktorej som hovoril vo vystúpení, a toho, akým spôsobom sú realizované opatrenia protipandemické a nakoľko sú naviazané na núdzový stav, ale aj na mimoriadnu situáciu, ale aj sa teda významnou mierou podieľala na príprave toho návrhu zákona. Z veľkej časti je to práve, práve jej práca s nejakou mojou pomocou alebo asistenciou, alebo v spolupráci so mnou.
A chcem teda povedať, že aj to, že vôbec dochádza k tejto zmene, je výsledkom aj zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu, kde sme zaviazali vládu, aby v prípade, že bude predlžovať núdzový stav, aby vždy si vyžiadala súhlas Národnej rady a, samozrejme, že ten súhlas Národnej rady musí byť odôvodnený. Tak vlastne tie informácie o tom, že prečo je nutné predlžovať núdzový stav, ktoré pred tým mala k dispozícii iba vláda, keď o tom rozhodovala, a niektoré z nich komunikovala, niektoré z tých dôvodov nekomunikovala, ale bolo to také veľmi sporé. Tak ako chodila s tými návrhmi na vyslovenie súhlasu do parlamentu, tak tie odôvodnenia boli čoraz prepracovanejšie, a teda aj z nich sme sa dozvedeli, ktoré sú tie opatrenia, ktoré je potrebné realizovať, ktoré sú naviazané na núdzový stav.
Vďaka tomu, aj vďaka tomu sme potom mohli pristúpiť k tomu, že navrhujeme legislatívnu úpravu, aby neboli tie opatrenia viazané iba na núdzový stav. Samozrejme, tie z tých opatrení, ktoré nie je potrebné, aby boli viazané na núdzový stav, lebo niektoré, samozrejme, tie závažnejšie, naďalej budú.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, ja som tu pred pár dňami vystúpil a povedal som, že už vo februári som žiadal parlament formou pozmeňovacieho návrhu o to, aby sa pripravil pandemický zákon alebo nejaká alternatíva pandemického zákona, bolo to 25. februára. Potom som to formou uznesenia predložil 23. marca, aby vláda pripravila pandemický zákon, zaradené to bolo po jeden a pol mesiaci na schôdzu, hlasovalo sa o tom pred pár dňami.
Nerozumiem situácii, že pandémiu tu máme 14 mesiacov a pandemický zákon je predložený na poslednú chvíľu, resp. alternatíva, lebo je to len hospodárska mobilizácia. Tento zákon sa týka päť a pol milióna obyvateľov, a preto si myslím, že by si zaslúžil medzirezortné pripomienkové konanie. Keďže je to tak vážny zákon, ktorý sa týka väčšiny Slovenska, ja som už vyhlásil predvčerom, že čo sa týka skrátenia legislatívneho procesu tohto zákona, tak to nepodporím, keďže som si žiadal, aby tam bolo medzirezortné pripomienkové konanie.
Ďakujem.

Pán poslanec Čepček, teda neviem, či ešte ste súčasťou koalície, alebo nie. Ale v čase, kedy ste predkladali svoje rôzne návrhy a požiadavky aj do pléna Národnej rady, tak v tom čase ste určite ešte boli započítavaný do koaličného kvóra.
Viete, ono to tak nefunguje, že vy ako osobitne poslanec si tu niečo žiadate. Tieto, takéto požiadavky je legitímne vniesť hlavne v rámci koalície v nejakej pracovnej skupine a potom by ste nesplietali pandemický zákon s novelou zákonu o hospodárskej mobilizácii. Pandemický zákon je veľký zákon, ktorý pôjde riadne do medzirezortného pripomienkovacieho konania.
Táto novela zákona o hospodárskej mobilizácii rieši aktuálnu situáciu, čo sa týka zabezpečenia niektorých pracovísk, ktoré je potrebné podchytiť pre zvládnutie pandémie. Určite vám kolega Ondro Dostál to ešte viacej vysvetlí.
Takže, ono prísť tu a požadovať niečo, že ja niečo chcem, áno, dá sa to, ale nie je to celkom taký vhodný postup koaličného poslanca. Ani nieže koaličného, v podstate v takýchto bodoch treba rokovať s vládou, rokovať s poslancami a nájsť tú najvhodnejšiu formu. Určite by nebránili vypočuť si váš názor, keby ste to nebrali ako sebaprezentáciu, ale keby ste mali reálnu chuť a vôľu pomôcť situáciu legislatívne riešiť.

Ďakujem.
Pani Zemanová, určite to nie je sebaprezentácia, ale občania Slovenska, si myslím, že si zaslúžia už dlhodobo, aby bol nejaký zákon pripravený, či to bude zákon o hospodárskej mobilizácii. Každý tu chceme zrušiť núdzový stav. A už viacej poslancov aj koalície vyhlasovalo, že viac za zákon, za predĺženie núdzového stavu hlasovať nebude, nebudú teda. A po štrnástich mesiacoch prišiel zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Mne vadí na tom to, že je to v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo dosť mesiacov na to, aby sa takýto zákon nachystal v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, mohol byť k tomu aj ďalší zákon, napríklad o zdravotníctve alebo iných veciach. Ja som na to poukazoval. Takže ďakujem.

Pán poslanec Čepček, vystupujem v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať, nie v záverečnom slove. Chcem teda reagovať na vás, asi to bude dlhšie ako tie dve minúty, ktoré by som mal na faktickú poznámku.
Ak ste mali predstavu, že treba niečo zmeniť v zákone, no mohli ste vyvinúť iniciatívu. Toto nie je návrh vlády, o ktorom teraz rokujeme, toto je návrh poslancov, ktorý sme pripravili my. Zanalyzovali sme si zákon, pozreli sme si právnu úpravu a dospeli sme k záveru, že takýmto spôsobom je možné zabezpečiť, aby sa opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú potrebné, aby boli zachované, mohli realizovať aj mimo núdzového stavu. To mohol urobiť prakticky ktorýkoľvek poslanec. Potom sme, samozrejme, že rokovali s rezortami, rokovali sme s koaličnými partnermi a výsledkom je návrh zákona. Ja by som bol tiež rád, keby sme o ňom rokovali v normálnejšom procese. Mohol ísť kľudne ako normálny zákon na túto schôdzu. Bol pripravený, len ešte nebol, neboli sme v rámci koalície dohodnutí, lebo sú tam niektoré veci, ktoré, na ktoré je legitímne mať rôzne názory, a teda nemali, nemali sme tú definitívnu, definitívnu formu.
Nie je pravda, že tento zákon by sa priamo týkal päť a pol milióna ľudí. Ide o opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sa týkajú veľkého množstva subjektov, ale teda predovšetkým zdravotníkov, nemocníc, zdravotníckych zaradení, zariadení sociálnych služieb a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie. Čiže opatrenia realizované v rámci zákona hospodárskej mobilizácie nepredstavujú tak zásadný zásah do základných práv a slobôd takého množstva fyzických a právnických osôb ako napríklad núdzový stav so zákazom vychádzania alebo so zákazom zhromažďovania a napokon, ako som už spomenul, neriešime tu ani pracovnú, pracovnú povinnosť. Takže tie najzávažnejšie zásahy, ktoré boli viazané na núdzový stav, ostanú viazané na núdzový stav.
Pandemický zákon, ja s vami úplne súhlasím, že by bolo veľmi dobré, keby sme ho mali v septembri minulého roka napísaný alebo už rovno aj schválený, ale nemáme ho, a teda otázka je, že aké máme očakávania od pandemického zákona. Lebo ak v pandemickom zákone budú rovnaké opatrenia, ako sú dnes v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu, ktoré sa týkajú núdzového stavu, no tak potom sa to bude nejako inak, nebude sa to inak volať, nebude to núdzový stav, ale bude to pandemická situácia, nepôjdeme podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ale pôjdeme podľa pandemického zákona. A keď tam budú opatrenia ako zákaz vychádzania a zákaz zhromažďovania, tak predpokladám, že tí, ktorí si sú dnes nespokojní s tým, že je zákaz vychádzania alebo zákaz zhromažďovania, budú takisto nespokojní s tým, keď to pôjde podľa pandemického zákona a nie podľa ústavného zákona, čiže, aby to malo nejaký zmysel, tak, samozrejme, že v rámci pandemického zákona by to malo byť nejako usporiadané.
A nielen tieto opatrenia, ale všetky opatrenia nejakým novým spôsobom, ktorý bude jasnejší, prehľadnejší, bude mať nejakú hierarchiu, ktoré opatrenia robí vláda, ktoré opatrenia robí ministerstvo zdravotníctva, ktoré opatrenia robí Úrad verejného zdravotníctva, lebo dnes má Úrad verejného zdravotníctva rozsiahle právomoci. Môže zakázať hromadné podujatia alebo zakázať prevádzky na celom území krajiny prakticky na neobmedzenú dobu a nie je to viazané na núdzový stav a dokonca ani bezprostredne na mimoriadnu situáciu.
Čiže ja som za to, aby existoval nejaký pandemický zákon, kde budú nastavené jasne aj limity tých opatrení a bude nastavená hierarchia subjektov, ktoré sa k nim môžu vyjadrovať. Ale to nie je cesta ako pomôcť skôr ukončiť tento núdzový stav.
A áno, ja si pamätám, že vy ste volali o ukončení núdzového stavu a nahradení núdzového stavu nejakým iným zákonom vo februári. Ale teda ja som presvedčený, že vo februári ten núdzový stav bol opodstatnený. Rovnako pri všetkých doterajších predlžovaniach núdzového stavu som hlasoval za a bol som presvedčený, že to bolo potrebné, lebo boli potrebné aj tie opatrenia, ktoré smerovali k obmedzeniu mobility, ako bol zákaz vychádzania alebo zákaz zhromažďovania.
Môžeme sa baviť o miere, môžeme sa baviť o nejakom regionálnom rozlíšení, môžeme sa baviť o tých výnimkách, ako boli zadefinované, ale v zásade si myslím, že až doteraz, už teraz si myslím, že nie, ale až doteraz tie obmedzenia mobility napríklad zákaz vychádzania potrebné boli, a preto sme potrebovali núdzový stav. Keby sme mali iný zákon, ktorý by sa inak volal, volal by sa napríklad pandemický zákon, no tak by boli tie obmedzenia podľa pandemického zákona, ale boli by takisto, takisto realizované.
Čiže my dnes reagujeme na situáciu, v ktorej sme, že opatrenia hospodárskej mobilizácie ako riadenie nemocníc, reprofilizácia lôžok, núdzové zásobovanie, použitie štátnych hmotných rezerv sú nejakým spôsobom naviazané na núdzový stav. A domnievame sa, myslím si, že na tom už je zhoda v spoločnosti a aj na politickej scéne, že núdzový stav by mal skončiť a toto je cesta ako ukončiť núdzový stav bez toho, aby, aby sa tieto opatrenia, ktoré sú naďalej potrebné, museli zrušiť alebo nejakým spôsobom ťažšie zrealizovali. Je to pomerne malá novela zasahujúca do zákona o hospodárskej mobilizácii a v podstate umožní, aby opatrenia hospodárskej mobilizácie bežali naďalej nie v núdzovom stave, ale v mimoriadnej situácii.
Ďakujem.

Ďakujem. Ale, pán Dostal, ja som vyvinul iniciatívu, vy ste to aj sám povedali. Ja si myslím, že sa tento zákon týka päť a pol milióna, aj keď nie priamo možno nepriamo, keďže tí rodičia tých detí sú tiež zamestnanci alebo zamestnávatelia a bude sa to týkať mobilizácie. Očakával som ale verejnú diskusiu a včera či predvčerom pani Marcinková povedala, že sa chystá pandemický zákon a dnes tu máme zákon o mobilizácii, tak je mi to také zvláštne. Ešte by som rád vedel, či bola nejaká pracovná skupina, alebo to prešlo len koaličnou radou ako poslanecký návrh alebo, alebo, no nerozumiem, prečo tak narýchlo je predložený zákon, na ktorý bolo dostatok času. Ďakujem.

Pán poslanec Čepček, no môžem to aj tretíkrát zopakovať. Jedna vec je pandemický zákon a druhá vec je novela zákona o hospodárskej mobilizácii.
Pandemický zákon by mal predstavovať nejaké nové nastavenie opatrení realizovaných na boj proti pandémii, ktoré dnes sú upravené jednak v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočnej situácie, výnimočného stavu a núdzového stavu, ale aj opatrení, ktoré sú upravené v zákone na ochranu verejného zdravia, aby to bolo systematickejšie, aby to bolo predvídateľnejšie, aby tam boli nejaké limity zásahu do základných práv a slobôd, aby tam bola nejaká logickejšia hierarchia, ktorý orgán o čom rozhoduje, a to je vec, ktorá, samozrejme, a na tom sa zhodujeme všetci, nemôže ísť v skrátenom legislatívnom konaní, nemôže ísť bez medzirezortného pripomienkového konania.
To, čo navrhujeme v novele zákona o hospodárskej mobilizácii, je úplne jednoduchá úprava, ktorá je vo viacerých bodoch, ale v podstate celé je to iba o tom, že opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré sú dnes realizované v núdzovom stave, bude možné realizovať aj v mimoriadnej situácii. Je to potrebné upraviť na viacerých miestach.
Núdzový stav skončí, mimoriadna situácia bude pokračovať. A áno, boli o tom rokovania, boli o tom rokovania v rámci koalície. Na koaličnej rade medzi právnikmi z koalície, boli o tom rokovania so zástupcami ministerstiev dotknutých a opakovane sa tam ten návrh menil. Nebola o tom verejná diskusia, diskutovali sme o tom vnútri a je to takto narýchlo preto, lebo ten núdzový stav už skončí. A keď skončí, bude dobré byť na to pripravený.

Ďakujem. Chcel som krátko reagovať ešte na pána poslanca Čepčeka ohľadom teda tých dôvodov, prečo ideme do skráteného konania. Ja myslím, že Ondrej to vysvetlil úplne jasne. Spĺňa to predpoklady, ktoré sú na to, aby bolo skrátené konanie. V prípade, že by pokračoval núdzový stav, vzniknú značné hospodárske škody, ale bola tu snaha zachovať tie kompetencie vlády, ktoré považujeme v rámci koaličnej aj spoločenskej, myslím, širšej zhody za dôležité zachovať.
V tomto zmysle vnímam ako veľmi užitočné, že sa tento zákon takto pripravil. Bol pripravovaný expresne, ale bol pripravovaný naozaj dôsledne. Chcem poďakovať Ondrejovi Dostálovi aj Slavomíre Henčekovej, ktorí stáli pri zrode. Následne prebiehali rokovania, takže s ministerstvami prebiehali rokovania v rámci koalície. Takže tento návrh bol naozaj komplexne oponovaný, pripravovaný a je podľa môjho názoru pripravený veľmi kvalitne.
Ak si spomínate, keď sme hovorili o, keď sme sa poslednýkrát vyjadrovali k predĺženiu núdzového stavu, tak už nebola jasná, úplne celkom jednoznačná zhoda v koalícii, či pokračovať. Ten hlavný dôvod a vtedy som ho vzniesol aj ja, hoci som teda súhlasil s predĺžením núdzového stavu, ten hlavný dôvod som ja videl práve v tom obmedzení vychádzania a zhromažďovania, teda v obmedzení práva vychádzania a zhromažďovania v určitom čase.
Som veľmi rád, že sa toto podarilo dosiahnuť. Takisto som veľmi rád, že sa podarilo dostať aj núdzový stav, teda zákon o núdzovom stave a vyhlásenie núdzového stavu do parlamentu vzhľadom k tomu, že vláda má istý názor na dôvody, pre ktoré má pokračovať núdzový stav, ale je to naozaj tak výnimočná situácia, že je dobré, že sme dostali možnosť sa vyjadrovať aj v parlamente k tomu a dať tam istú bezpečnostnú poistku, nejakú kontrolnú poistku nad tým, že naozaj nebude zbytočne využívaný, zbytočne zneužívaný tento inštitút.
Takže v súčasnosti máme tu dobrý inštrument, ktorým môže následne vláda vypnúť núdzový stav a zostanú tam zachované tie kompetencie vlády, ktoré naďalej považujeme za dôležité, aby zostali zachované v tomto stave. Ja teda veľmi pevne verím, že už inštitút núdzového stavu nebudeme musieť využívať, že pandémia sa dostane pod takú kontrolu, aby nebolo potrebné využívať tento inštitút a že takisto ani v budúcnosti nenastane nejaká ďalšia pandémia. Takto verím, že všetci si želáme.
Ďakujem.