28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda Národnej rady vystúpil ako predseda najvyššieho zákonodarného orgánu tohto štátu. Najvyššieho zákonodarného orgánu, ktorý je zložený z poslancov, ktorí v zmysle Ústavy Slovenskej republiky majú legislatívnu iniciatívu. Legislatívny proces preto nie je podľa môjho názoru možné dávať len na exekutívu, vládu beriem ako vysunutý orgán, ako podriadený orgán alebo kvázi externý výbor Národnej rady. Čiže dávať do pozície poslancov, že, no, nebude ten proces legislatívny zabezpečený tak, ako by sme si to vedeli predstaviť napríklad zo strany vlády, tak pokladám za bohapustý populizmus. Toto si tu nemôžeme dovoliť.
Ako myslím si, že všetci, ktorí sedia v tejto miestnosti, si ctia Ústavu Slovenskej republiky ako najvyšší, najvyššiu právnu normu tohto štátu a tá jasne hovorí, že poslanci majú zákonodarnú iniciatívu. A pani poslankyňa Hajšelová využila svoju zákonodarnú iniciatívu a teraz o tom diskutujeme. Máme prvé, druhé, tretie čítanie, ak je tam niečo napríklad z legislatívneho hľadiska nedostatočné, máme tú možnosť, aby sme to doplnili, aby sme to opravili.
A hovoriť o tom napríklad, že ideme prepúšťať touto právnou normou nejakých obvinených z väzby?! Vážení, ten, kto to hovorí, tak nemá naštudovaný tento zákon. Si otvorte aj tie posledné strany, na ktorých sú napríklad prechodné ustanovenia, kde sa jasne hovorí, akým spôsobom sa to bude riešiť. Čo to tuná rozprávate?!
Máme tu stanoviská, odborné stanoviská odborných stavovských organizácií, ktoré jasne hovoria, otvorte túto tému, začnite riešiť kolúzne väzobné stíhanie, pretože je nadmerne využívané. Za týmto účelom je otvoriť, je potrebné otvoriť dôvody kolúznej väzby, pretože sú takýmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ešte posledná faktická poznámka na vystúpenie pána predsedu Národnej rady – pán poslanec Jozef Šimko.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, plne sa stotožňujem s názorom, čo tu povedal pán predseda Národnej rady, pán Kollár. Trafil klinec po hlave. Povedal otvorene, aká je situácia práve v našej justícii.
Pani ministerka zrejme si neuvedomuje, že existuje tzv. prezumpcia neviny, že tí ľudia, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe, ešte momentálne nie sú odsúdení. (Zaznenie gongu.) My sa na nich musíme pozerať ako na neodsúdeného človeka.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako pani Hajšelová tu naznačila, máme 1 800 ľudí vo vyšetrovacej väzbe a, myslím, v kolúznej väzbe, pani ministerka naznačila, máme 7 ľudí. Aké to máme zákony? Však v rámci Slovenskej republiky môžu byť v kolúznej väzbe ľudia až päť rokov, kým v susedných štátoch, ako to pán Kollár naznačil, jedna až tri mesiace. Však to je strašné.
Prečo my nevieme vyšetrovať na slobode, ako sme vyšetrovali pred rokmi napríklad tých dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu? A záver bol taký, alebo je taký, že dostali po jedenásť, dvanásť rokov. Ale my netýrame tých ľudí, netýrajme tých ľudí priamo vo vyšetrovacej väzbe práve s tou tzv. kolárnou, á, kolúznou väzbou.
Ja si dovolím otvorene povedať, pán Kollár to už naznačil, že skutočne v rámci Slovenskej republiky majú väčšie práva, v našej republike, zvieratá, ako osoby. Ja som bývalý náčelník oddelenia vyšetrovania, dlhé roky som to vykonával, dámy a páni, a tento stav sme pred rokmi, ešte v čase socializmu, toto sme nemali. Neboli porušované tak ľudské práva, ako sa porušujú práve teraz.
A, pani ministerka, pri všetkej úcte, pán Kollár to naznačil, samozrejme, niektorým našim kolegom sa to nepáči, vy ste bola dlhé roky štátnou tajomníčkou. Prečo to neriešite a prečo to neriešite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemôžte na pani ministerku.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Samozrejme, súhlasím.
Takže treba to riešiť, pani ministerka, okamžite tento problém. Pretože tí ľudia sú vo väzbe a tí ľudia v rámci kolúznej väzby trpia.

S reakciou na faktické poznámky pán predseda Národnej rady, nech sa páči.

Ďakujem.
Tak na začiatok by som sa chcel ospravedlniť pani ministerke ako žene za tú osobnú urážku, ktorú si musela tunák vypočuť od nášho kolegu. Netvrdím, že s ním nesúhlasím, čo sa týka podstaty tej faktickej, takže za ňu vám ďakujem, pán kolega, a za to sa vám ospravedlňujem. Ja by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme držali úroveň tohto parlamentu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k pánovi Osuskom (Osuskému, pozn. red.). Čo tu motáte o vykoľajených vlakoch? Vy SaS-ka ste vykoľajili celú vládu a položili ste vlastného premiéra. (Potlesk.) A skoro sa vrátil Fico, tak mi tu nehovorte o nejakých železniciach, prosím vás pekne.
Ďalej by som chcel pána Benčíka upozorniť, že po roku, ja by som vás chcel naozaj upozorniť, ste poslancom Národnej rady a prijímate tu zákony, podľa ktorých sa riadi celý štát, aj tí sudcovia, aj tí prokurátori. Bolo by dobré, keby ste to zistili, pán Benčík, že ste poslancom Národnej rady. (Potlesk.)
A ďalej by som chcel povedať, máme tunák, my sme to tiež prekonzultovali, my sme si to tiež nevycucali z prstu. Tunák máme komoru advokátov, ktorí sa k tomu vyjadrujú, renomovaní právnici z Českej republiky, dekan Právnickej fakulty, sudcovia, so všetkými týmito sme to preberali. Tak to tunák, teraz nedávajte tunák v pléne také, nepodsúvajte také rôzne myšlienky typu, že len tak sme si s tým prišli, neprekonzultovali sme to s nikým. Nie. Však o tom všetci hovoria, všetci o tom píšu. Takže to vôbec nie je pravdou.
A ostatným diskutujúcim a s faktickými poznámkami veľmi pekne ďakujem.

V zmysle rokovacieho poriadku opäť požiadala o vystúpenie pani ministerka spravodlivosti. (Reakcia z pléna. Krátka pauza, predsedajúci telefonuje prostredníctvom interného telefónu.)
Tak sa ospravedlňujem, ale v tomto sa zmenil rokovací poriadok a už to naozaj nie je možné viackrát. Námietka pána podpredsedu Blanára je korektná, čo znamená, že v rozprave tým pádom vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi kolegovi Blanárovi, že som sa konečne dostal na rad.
Pani predkladateľka, milé dámy, vážení páni, bavíme sa tuná o návrhu poslankyne Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Pani kolegyňa, ktorá tento zákon predkladá, naozaj správne vo svojom úvodnom slove povedala to, že tento zákon naozaj nerieši prepúšťanie väzňov alebo osôb obvinených, nejakých vrahov, násilníkov, ktorí by sa, nedajbože, po prijatí tohto, tohto zákona dostali na slobodu, ale tento zákon naozaj rieši komplexne iba zníženie lehôt. Útoky na jej stranu považujem za nemiestne, nekolegiálne a už voči samotnej funkcii poslankyne Národnej rady a ženy za viac ako nechutné.
Vo vyšetrovacej väzbe máme k dnešnému dňu 1 800 ľudí, ktorí sú väzobne stíhaní, a naozaj ide iba o zmenu lehôt pri týchto stíhaných ľuďoch. To, že máme v kolúznej väzbe, včera sme sa bavili o deviatich ľuďoch, dnes to pani ministerka uviedla asi na najsprávnejšiu alebo pravú mieru, že ich je sedem, ale to je absolútne jedno. Výčitky zo strany pani ministerky, že tento zákon, ak prijme plénum Národnej rady Slovenskej republiky, vyšle veľmi zlý signál verejnosti, že tento zákon je explicitne pripravovaný na ľudí, ktorí sa dostali do tejto kolúznej väzby, či už sa to jedná o nominantov SMER-u, alebo či sa to jedná o nominanta strany SME RODINA pána Pčolinského.
Za seba a za poslancov hnutia REPUBLIKA môžem povedať, že vôbec tento zákon neberieme a nevnímame ako nejaký zákon politický, aby sa týkal nejakých ľudí, ktorí sú väzobne stíhaní na základe nejakého obvinenia alebo nejakého politického trička, práve naopak. Tento zákon považujeme za ľudský, za zákon humánny a za zákon, ktorý tuná už mal byť dávno. Ale keďže naše ministerstvo spravodlivosti na čele s pani ministerkou spinká ako Šípková Ruženka, tak sa iniciatívy chytila kolegyňa Hajšelová, ako aj hnutie SME RODINA, ako to naznačil pán predseda Kollár, ktorý už naozaj pred pol rokom žiadal ministerstvo spravodlivosti na zmenu tohto Trestného poriadku, a keď sa tak stalo, vtedy sa pani ministerka, ktorú ste už dávno mali odvolať a mali by ste s ňou pokoj, prebudila, zobudila a začala tu kázať, moralizovať, kydať na celé plénum Národnej rady Slovenskej republiky – čo si to dovoľujeme? Čo si to predstavujete? Veď vy budete kaziť, budete mariť vyšetrovanie!
Ale vôbec to nie je takto. Novela tohto Trestného poriadku zlepšuje pre obvinených podmienky, za ktorých je držaný vo väzbe, a zlepšuje sa to najmä v troch zásadných veciach.
Kladie sa tu väčší dôraz na alternatívne spôsoby väzby, to znamená, že aj keď drvivá väčšina sudcov koná a postupuje podľa nejakých osvedčených postupov a neuznáva inú možnosť, ako je napríklad záruka alebo dohľad, alebo klasický elektronický náramok.
Sprísňujú sa tu však podmienky, za ktorých je možné obvineného zobrať do väzby. Konkrétne musí skutok spĺňať všetky znaky trestného činu, nielen nejaká domnienka, nejaká fikcia alebo nejaká polopravda. Doteraz bolo podmienkou len to, že skutok mal znaky trestného činu.
A tretím takým významným krokom je to, že sa skracuje doba, doba všetkých lehôt, nielen kolúzna väzba na tri mesiace z možných piatich rokov, ale ide tu o skrátenie základnej väzby zo siedmich mesiacov na šesť mesiacov. Celková lehota väzby, ktorá nesmie byť presiahnutá pri zločine, z 36 mesiacov na 24 mesiacov a pri obzvlášť závažnom zločine zo 48 mesiacov na 36 mesiacov. Toto však pani ministerka nepovedala.
Podobne je však upravený aj čas, ktorý je vyhradený prípravnému konaniu. Pri prečine zo siedmich mesiacov na šesť, pri zločine z 19 mesiacov na 12 a pri obzvlášť závažnom zločine z 25 mesiacov na 19 mesiacov. Toto považujem za naozaj veľmi-veľmi-veľmi prospešné a takto humánne a takto humanitárne by sa mali naozaj správať aj mnohí iní zákonodarcovia, ak by naozaj chceli s touto legislatívou niečo robiť.
V roku 2013, ´15, ´18 tu rôzne medzinárodné ľudskoprávne organizácie tvrdo kritizovali a tvrdo poukazovali na zlé zaobchádzanie vo väzbe na Slovensku. Prirovnávali nás k určitým banánovým republikám. To je naozaj viac ako zamyslenia hodné. Jedným z dôvodov sú však príliš dlhé lehoty na väzbu. Aj z tohto dôvodu budem hlasovať za zákon kolegyne Hajšelovej.
Každý občan Slovenskej republiky má právo na slušné zaobchádzanie, podotýkam, slušné zaobchádzanie aj vo väzbe, pretože väzba nie je trest, či sa jedná o kolúznu väzbu, alebo o klasické väzobné stíhanie, pokiaľ nie je daný človek odsúdený, právoplatne, podotýkam, stále sa naňho musí pozerať ako na nevinného, pretože stále platí na Slovensku prezumpcia neviny. Musí sa zabrániť neľudskému zaobchádzaniu či mučeniu, ktoré naozaj v tejto kolúznej väzbe prebieha a stalo sa. Môže tvrdiť pani ministerka, čo chce, ako chce, ale naozaj sa takéto veci dejú. Nakoľko je to nedôstojné a nehodné 21. storočia a ako takej každej jednej ľudskej bytosti.
Pani ministerka po smrti generála Lučanského sa tuná dušovala, že spraví všetko pre to, aby sa podobný prípad už nikdy nestal. Ale pani ministerka na tomto ministerstve, na ktorom už dávno nemala čo byť a čo robiť, zaspala. A spí tam sladkým spánkom do dnešného dňa. Zrazu dnes sa prebudila, pretože včera jej niekto pošepol, že títo ľuďmi volení zákonodarcovia si včera tuná povedali nejaké rozprávky, ktoré sa jej nepáčili. Prišla tu ako veľká fúria, ako veľká voda a začala kázať, moralizovať: Čo ste si vy tu včera povedali?! Ako ste si to dovolili, keď ja, hrdinka spravodlivosti, tvrdo pracujem, som schopná to spraviť, viem to pripraviť, ale nespravila som to. Musíte na mňa čakať, pretože ak kolegyňa Hajšelová obišla ministerstvo spravodlivosti.
Čo nie je pravda pri tomto zákone. Ale asi sa pani ministerky veľmi dotklo, že jej sa neopýtala, že, a bolo by to možné, aby som tento návrh zákona dala do Národnej rady? Poslanec Národnej rady sa nemá čo pýtať ministra, či to môže, alebo nesmie spraviť.
Takže na záver už len toľko, ja tento návrh zákona podporím a budem kolegyni Hajšelovej držať palce, aby to prešlo do druhého čítania, ak budú výhrady či už z odbornej, alebo laickej verejnosti, nie z ministerstva spravodlivosti, ktoré určite príde s vlastným návrhom zákona, tak ako zodpovedná poslankyňa určite tieto pripomienky do svojho návrhu zapracuje, aby nevznikali nejaké prílišné vášne a prílišné emócie.
Ale to, čo tu dnes vzniklo, za to môže pani ministerka spravodlivosti.
Ďakujem pekne.

Šesť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Kočiša.
Ako prvý pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kočiš, zamysleli ste sa nad tým v úvode svojho vystúpenia, že pani ministerka povedala, že sa táto novela robí kvôli zopár ľuďom v kolúznej väzbe.
No v prvom rade treba povedať, že tento návrh nehovorí len o kolúznej väzbe, ale všetkých druhoch väzby a podmienkach teda z hľadiska dĺžky. A v druhom a neposlednom rade, čo je najdôležitejšie, treba povedať, že ja si myslím, že aj kvôli jednému človeku, ktorého ľudské práva sú porušované tým, že je neprimerane dlho či už v kolúznej, alebo inom druhu väzby bez dôvodov riadne zdokumentovaných a konkrétnych, sa oplatí takáto novela prijať, pretože porušovanie nie sú len podmienky výkonu samotné, ale aj samotná dĺžka v kontradiktórnosti s tým, koľko úkonov sa za takýto čas urobí, ako často sa tieto úkony urobia a či tí ľudia naozaj v tej väzbe z hľadiska dĺžky nie sú nadúmerne dlho.
A keď sa teda bavíme, že kvôli koľkým ľuďom, tak ja sa pýtam, kvôli koľkým ľuďom sa menil, menila Ústava Slovenskej republiky, menil zákon o prokurátoroch a prokuratúre, keď sa pripravovali podmienky na voľbu špeciálneho prokurátora. Kvôli koľkým? Kvôli jednému.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Hatráková.