29. schôdza

Ďakujem za slovo. No, už to bolo povedané, čo som chcel povedať, ale už som sa prihlásil, tak to poviem. Však opakovanie je matka múdrosti.
Rasťo, správne si pripomenul peniaze pre mimovládky, ktoré rozkladajú tradičné hodnoty, propagujú LGBT, PRIDY, potraty v súvislosti s konzervatívne zmýšľajúcimi poslancami, ktorí nesúhlasia s takýmito hodnotami, poslancami z vládnej koalície. Pri hlasovaní budú mať určite ťažkú dilemu, rozpor vo svedomí. Uvidíme, či podľahnú tlakom, či budú hlasovať srdcom. Mám však temné tušenie, že to bude ťažká schizofrénia.
No a zo slov pána Hattasa, zriaďovateľa marihuanového parku, si nerob nič.
Ďakujem za slovo.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Rastislav Schlosár, nech sa páči.

Pán poslanec Kollár, hovoríte, že pani ministerka Kolíková podporuje užitočné veci z vášho pohľadu. Ja som ešte jednu vec vo svojom prejave nespomenul. Neviem, či teda je užitočné, keď poslala 43-tisíc eur Aliancii žien na projekt Svedectvá a Sexistický kix, ktorý bojuje proti, proti takzvanej sexistickej reklame, a tomuto združeniu napríklad prekáža to, že istá nemenovaná firma, ktorá vyrába údeniny, nazvala svoje výrobky „Šunka pre dievčatá, šunka pre chlapcov“. Keď toto je naozaj nejaká užitočná vec pre Slovensko a jej občanov, tak potom musíte byť naozaj úplne, úplne mimo.
Pán poslanec Marcinčin, z mojej strany to nie je o nenávisti, ale o láske k pravde a spravodlivosti a k tradičným hodnotám.
No a, pán poslanec Hattas, máte pravdu, Slovensko sa naozaj rúti do záhuby a rútiť sa bude ešte rýchlejším tempom, pokiaľ ľudia ako vy budú sedieť vo vláde a v parlamente a naša spoločnosť naozaj padne. Padne tak, ako padli už mnohé civilizácie v dejinách, ktoré si takéto úchylky a zvrhlosti dali ako na niečo, ako na nejaký piedestál, ako niečo normálne a začali takéto veci otvorene podporovať. A naozaj, možnože to, čo som hovoril, nie je, nie je choroba, lebo Svetová zdravotnícka organizácia, to je naozaj autorita, ktorú by sme asi podľa vás mali vo všetkom rešpektovať, ale je to, je to čistá úchylka. Berme to tak, nie je to choroba, je to čistá úchylka.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Marian Kotleba. Pripraví sa pán poslanec Martin Čepček.
Chcel by som upozorniť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, že po záverečných slovách vyhlásim polhodinovú prestávku a budeme hlasovať. Tak ak ste kdesi v okolí, aby ste sa pomaly dostavili do rokovacej sály.
Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z môjho pohľadu sú v podstate alebo existujú tri základné dôvody, pre ktoré by pani ministerka spravodlivosti mala zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii, resp. by mohla byť dnes z tejto funkcie odvolaná.
Po prvé je to veľmi nešťastný pokus o reformu súdnej mapy, ktorý odmietli skutočne takmer všetci sudcovia. Obrovská, drvivá časť sudcov to vníma ako veľmi slabo zamaskovaný pokus o podriadenie riadiacich pozícií v súdnictve pod priamu, pod priame velenie, keď to tak poviem, priamo ministerky tým spôsobom, že reformou, organizačnou zmenou... (Rečník sa odmlčal kvôli ruchu v sále. Zaznenie gongu.) ... v rámci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
... v rámci umiestnenia týchto súdov jednoducho dôjde k vytvoreniu nových riadiacich pozícií, kde budú vybratí, dosadení tí správni ľudia, správne loajálni voči vláde, správne loajálni voči ministerstvu a vedeniu ministerstva spravodlivosti.
Možno si niektorí občania povedia, však nás sa to až tak netýka, no ale ak je súdna moc vplyvom takejto reformy alebo ak bude súdna moc vplyvom takejto reformy podriadená úplne moci vládnej, potom o nezávislosti súdnictva už nebudeme môcť hovoriť absolútne vôbec. Je pritom len trápnou výhovorkou, že ide o boj s korupciou v súdnictve, pretože – a ukazujú nám to aj všetky tie medializované prípady – či sa niekto v rámci súdnictva nechá, alebo nenechá zapojiť do korupčného kolotoča, závisí výlučne od jeho charakteru, a nie od toho, či sídli v Banskej Bystrici, v Žiline, v Nitre alebo v Pezinku.
Druhým dôvodom, a to by som povedal, veľmi vážnym dôvodom, pri ktorom ide doslova o život, je tragická smrť generála Milana Lučanského, bývalého prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky. Ja som to už povedal mnohokrát a zopakujem to aj z tohto miesta, my sme s generálom Lučanským naozaj nemali dobrý vzťah. Pôsobil na ÚBOK-u v Banskej Bystrici v čase, keď každý druhý týždeň sa mi kukláči starali o program, keď som mal za mesiac niekoľko domových prehliadok a keď sa diali také veci, ktoré niektorí vidia iba v akčných filmoch. Napriek tomu som chcel spraviť všetko pre to, aby sa táto smrť generála Lučanského vyšetrila. Pretože ak raz akýkoľvek človek je vo väzbe, absolútnu zodpovednosť za jeho bezpečnosť preberá štát, absolútnu. Nedá sa tam nájsť žiadna výhovorka.
Bol som členom komisie, ktorú pani ministerka zriadila, a s textom záverečnej správy ohľadom vyšetrenia smrti generála Lučanského som nesúhlasil, hlasoval som proti.
Pani ministerka, boli ste to vy, kto dnes vtiahol túto tému ako prvá na pôdu parlamentu, preto mi dovoľte, aby som pár zásadných dôvodov, ktoré ma viedli k tomu, prečo som hlasoval proti tejto správe, uviedol tu na pléne, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi nevyjasnenou epizódou, ktorá sa udiala počas väzby generála Lučanského, bol jeho pád z invalidného vozíka vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Kolegyne, kolegovia, generál Lučanský po tom, ako sa prebral z celkovej anestézy, bol spútaný tým najťažším možným spôsobom, akým možno na Slovensku človeka spútať. Boli mu spútané ruky aj nohy, tieto boli pripútané o opasok a pomocou ešte aj s nasadením takzvaných predvádzacích retiazok bol posadený na invalidný vozík, z ktorého záhadným spôsobom spadol rovno dozadu na temeno hlavy.
Vo výpovediach príslušníkov ZVJS boli absolútne radikálne rozdiely. Keď som na toto upozorňoval, nebolo mi umožnené túto informáciu do záverečnej správy zakomponovať, pretože ma ostatní členovia komisie jednoducho prehlasovali.
Je to absolútne nehumánne, aby človek, ktorý leží niekoľko hodín v celkovej anestéze, bol takýmto spôsobom spútaný. A je absolútne nehumánne, aby v zdravotníckom zariadení, do ktorého prichádzal podľa všetkého len so zranením oka, odchádzal s tým, že mu musí byť spravené kontrolné vyšetrenie z dôvodu pádu temenom hlavy na dlažbu nemocnice.
Druhé veľmi vážne, druhé veľmi vážne podozrenie, ktoré som nemohol zakomponovať do textu záverečnej správy, pani ministerka, pretože ma ostatní členovia prehlasovali, že to nie je možné, bolo to, keď som upozornil, že v kritickom čase, ktorý bol od poslednej kontroly generála Lučanského v cele príslušníkom ZVJS, o čas, kedy bola cela otvorená a bol v nej nájdený zavesený na teplákovej bunde, na kamerovom zázname systému vznikol dvojminútový časový posun. Dvojminútový časový posun, ktorý nám nebol nijako vysvetlený, len tým spôsobom, že pravdepodobne ide o vlastnosť, vlastnosť tohto kamerového systému.
Keď ide o smrť človeka, ktorý zomrie za zatvorenými dverami vo väzbe, a vznikne tam dvojminútový časový posun, ktorý je vyplnený čiernym, čiernym obrazom, je prirodzené, že sa na to človek, ktorý sedí v tejto komisii, bude pýtať. Keď som povedal, že toto tam musí byť zakomponované v záverečnej správe, bolo mi povedané, že tam zakomponované nebude, pretože by to spôsobilo spoločenské napätie. Tak buď tá komisia mala zistiť skutočnú pravdu, alebo sme tam mali prísť šúchať nohami?
Ja som tam, pani ministerka, šúchať nohami nešiel, a keďže mi nebolo umožnené sa k tomu vyjadriť a vy ste tú tému vtiahli na pôdu parlamentu dnes, tak som toto občanom potreboval povedať. Nie je predsa možné, aby smrť bývalého policajného funkcionára vo väzbe, v opatere štátu, keď to tak poviem, vyvolávala takéto emócie a zostala neobjasnená.
No a tretí dôvod, pre ktorý, pani ministerka, by ste mali zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii, je váš vzťah k LGBT komunite. Ja vás za to nebudem nejako hodnotiť ani pranierovať, ani súdiť, každý máme nejaké nastavenie, každý máme nejaké presvedčenie, aj politické. Vy ste radikálna krajná liberálka so všetkým, čo k tomu patrí, ale možno by občania Slovenskej republiky chceli na rovinu od vás počuť, aký je váš vzťah k LGBT komunite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Rastislav Schlosár.

Veľmi, veľmi správne tu bolo povedané to, čo som aj ja spomínal vo svojom vystúpení a pán predseda to opäť zopakoval, a síce, že pri boji s korupciou, pri reforme súdnictva absolútne nie je dôležité to, že kde budeme mať sídla odvolacích súdov, kde budeme mať sídla tých krajských súdov, to nie je absolútne dôležité, pretože omnoho dôležitejšie sú celkom iné veci, ktorým sa vy pri reforme súdnictva nevenujete.
No mňa na vás, pani ministerka, zaráža omnoho viac to, že vám niečo povie skupina, obrovská skupina profesionálov, ľudí z praxe, 320 sudcov, ktorí túto vašu reformu odsúdia a ktorí ju kritizujú, no a vy ich celkom ignorujete. Takto sa naozaj ministerstvo spravodlivosti nedá riadiť, ak sa má posunúť ku nejakej kvalite či už súdnictvo, väzenstvo alebo akýkoľvek systém, ktorý spadá pod ministerstvo spravodlivosti.
Možno by ste urobili lepšie, keby ste radšej sa venovali nejakej tej LGBTI agende a podobne, možno vašim srdcovkám, a keby ste vstúpili do nejakej feministickej organizácie, lebo tam by ste boli užitočnejšia ako na ministerstve spravodlivosti.

Pán poslanec Miroslav Kollár má faktickú poznámku, nech sa páči.

Pán poslanec Kotleba, vy ste tu teraz dali desať minút dôvodov, pre ktoré má pani ministerka Kolíková odísť z funkcie? Ja si myslím ale, že v reále vám prekáža niečo úplne iné. A teraz k vám budem hovoriť, a keďže ctím prezumpciu neviny, tak k vám budem hovoriť ako k človeku, ktorý zatiaľ je neprávoplatne odsúdený na štyri roky štyri mesiace za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúci k potlačeniu základných práv a slobôd. Možnože nám môžete povedať, že v akom stave je ten váš proces na Najvyššom súde.
A poviem vám to slovami špeciálneho prokurátora Tomáša Honza, ktorý po rozsudku povedal, že je to odkaz pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí na Slovensku, že súdy a prokuratúra sa zastanú ľudí, ktorí sú obeťami extrémizmu, násilia, rasovej nenávisti, fašizmu a neonacizmu. A vám, skrátka, vadí, že pani ministerka je jednoducho symbolom tej zmenenej doby, kedy súdy naozaj rozhodujú slobodne a kedy sa môže stať, že tu spolu nestrávime celé volebné obdobie a že by ste mi nejako špeciálne chýbali, to teda povedať nemôžem.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Marián Saloň.