32. schôdza

O slovo požiadala pani spravodajkyňa, pani spravodajkyňa Drábiková.
Nech sa páči, máte slovo.

Pani spravodajkyňa Drábiková, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko chcem zareagovať. Ja som veľmi rada tomuto návrhu a súhlasím s kolegyňou Zuzkou, že toto je ten prvý krok. Už to tu odznelo, že máme málo tých psychológov, psychiatrov. Ja som sama psychologička a stretávam sa a stretávala som sa v poradenstve s ľuďmi s rôznymi psychiatrickými diagnózami, s rôznymi vzťahovými. A ten problém je dlhodobo neriešený a jeden taký spoločný menovateľ je ten, že sme tu dlho šetrili na ľuďoch. Šetrili sme na mzdových prostriedkoch pre ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách. Neocenili sme ich spoločensky ani finančne. To viedlo k tomu, že množstvo týchto kvalifikovaných ľudí - psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov a ľudí, ktorí mali srdce odhodlané pomáhať, postupne napriek svojmu počiatočnému nadšeniu vyhoreli, pretože jednoducho tie podmienky neboli také, aby si popri nich mohli napríklad zriadiť rodinu a zabezpečiť slušné živobytie.
Ďalším problémom, ktorý bol spomenutý, sú konkrétne tí psychológovia, psychiatri. Tento problém je dlhodobo známy. Problém tkvie jednak v legislatíve, ktorú v súčasnosti ministerstvo zdravotníctva pripravuje, bude to nový zákon o psychológoch. A ďalším problémom bola komora, ktorá podobne ako mnohých iných komôr sa uzatvorila akosi sama do seba, a neumožnila novým absolventom vstupovať a plnohodnotne vykonávať psychologické povolanie. To sú len také malé príčiny.
Ten rozpad manželstiev a narušenie vzťahov je naozaj veľmi vážny. Mnoho ľudí naozaj veľmi ťažko unesie to, že ich dieťa nie je také, ako tie iné deti. Nie je zdravé, nemá pred sebou taký potenciál, ako si možno predstavovali. A toto je práve situácia, kedy je dôležité, aby štát a nielen neziskovky, ktoré to tu dlhé roky suplovali, podal pomocnú ruku ľuďom a rodinám, ktoré si sami nevedia pomôcť. Pomohli im, tak ako kolega Suja hovoril, možno aj s tým, že akým spôsobom komunikovať, čo môžeme očakávať, zodpovedať tie otázky. Pretože vždy je najhoršia tá neistota a tá vnútorná obava a nemožnosť rozprávať sa s druhými ľuďmi.
Mnoho ľudí sa uzatvára do seba. Majú obavy, zažívajú výsmech, zažívajú nepochopenie zo svojho okolia. Preto si myslím, že naozaj je potrebné, aby aj tie rodinné poradne, ktoré tu plánujeme, a možno ich budeme potrebovať omnoho viacej, boli dostupnou službou. Aby sme tu mali dostupné poradenské odľahčovacie služby. Toto sú všetko veľké výzvy, ktoré budú drahé. Ale pokiaľ budeme šetriť na ľuďoch a na ich potrebách, na mzdách pre odborníkov, ktorí môžu pomôcť, napríklad aj uviesť týchto ľudí do života cez sociálne podniky, cez chránené dielne, ale najmä integráciou a inklúziou týchto ľudí a postupne meniť aj našu mentalitu. Pokiaľ toto nebudeme robiť, tak je to cesta do pekla.
Ja si myslím, že toto je super dobrý prvý krok a veľmi ďakujem všetkým predkladateľom. A verím, že sme vykročili.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie bude reagovať s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mária Šofranko.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Lucka, hovoríš o problémoch so psychológmi. Ja by som povedala, že máme problémy aj s nami s ľuďmi, ako vnímame tieto detičky.
Ja som zhruba pred 10 rokmi bola štatutárkou občianskeho združenia hip hopového tanečného centa a už vtedy sme s týmito deťmi s diagnózou autizmu tancovali. Bola to pre nás nesmierne zaujímavá, nieže zaujímavá, ale nesmierne prínosná skúsenosť do života pracovať s takýmito detičkami. Keby ste videli tých našich 150 detí, ktoré sa pozerali na tie autistické detičky, ako sa snažia, ako tancujú, bolo to niečo, zimomriavky nám všetkým prebehali po tele. Bolo to fantastické, skvelé. Tie naše deti ich prijali.
Ale predstavte si to prekvapenie, keď sme prišli s tými deťmi na majstrovstvá Slovenska. Tam nám zakázali exhibične vystúpiť. Prečo? Pretože tie deti sú iné? Bolo to strašné. Tie deti pol roka tancovali a trénovali, aby mohli tri minúty vystúpiť a bolo nám to zakázané. Do dnešného dňa to tej šéfke, ktorá to organizovala, neviem zabudnúť. Takže ja si myslím, že problém je aj v nás ľuďoch.
Ďakujem.

Pani poslankyne, pani spravodajkyňa Drábiková chce reagovať na faktickú poznámku. Avšak bude problém vás zapojiť. Viete to urobiť? (Reakcia spravodajkyne.) Nie, nie, nie, z rečníckeho pultu to nejde. Čiže kartičku si zoberte, prosím. Prihláste sa a technik vás zapojí, pani poslankyňa.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, Majka. Veľmi pekne si to povedala. Si poukázala naozaj na ten problém, že ono tkvie v tej mentalite a v tých zavretých srdciach. S niečím podobným sme sa stretli v Piešťanoch. A je to naozaj jasné, že deti nemajú problém prijať iné deti. Skôr majú problém častokrát tí rodičia, ktorí sa boja pohľadu na dieťa, ktoré je nejakým spôsobom iné, postihnuté, inak vyzerá. Našťastie je už mnoho rodičov, ktorí o tom otvorene hovoria, a trošku otvárajú a prelamujú tie bariéry.
Môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Z množstva ľudí, ktorých poznám v okolí, aj istých mladých rodičov, ktorí sa začali trošku venovať aj osvete, že tí, ktorí dokázali otvoriť to srdce, tak naozaj pochopili to, že to dieťa je dar a že v skutočnosti ich omnoho viac možno obohatili, ako by dokázali byť obohatení bez neho.
Takže ďakujem, Majka. A dúfam, že takéto skúsenosti už nebudeme mať.

Pán poslanec Kočiš, už nie je možné reagovať na pani poslankyňu Drábikovú, keďže ona uzavrela odpoveďou na faktickú poznámku svoje vystúpenie. Čiže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať navrhovateľky, vidím, že nie. Pani spravodajkyňa, nie. Záverečné slovo teda nie je potrebné a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem obom.
A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Jany Žitňanskej, Kataríny Hatrákovej, Lucie Drábikovej, Petry Krištúfkovej a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod parlamentnou tlačou 572. A rozhodnutie o pridelení výborom 585.
Dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Kataríny Hatrákovej, Lucie Drábikovej, Petry Krištúfkovej a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 572.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, tento návrh som naposledy predkladala v roku 2014. Žiaľ, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná. Ale vykonala som v ňom nejaké úpravy a opäť sa idem teda uchádzať o vašu podporu. Pevne verím, že tentokrát tento návrh zákona schválime.
Vo väčšine európskych krajín, ako aj na Slovensku, hrá jednu z hlavných úloh v problematike fungovania rodín zlučiteľnosť pracovného a rodinného života. Nedostatok miest v materských školách a jasliach majú za následok, že takéto zosúladenie je častokrát veľmi ťažké. Situácia sa výrazne zhoršila od roku 2006, kedy začala po období poklesu pôrodnosti a nárastu nezamestnanosti na prelome storočí sprevádzaným využívaním budov materských škôl na iné účely, resp. ich schátraním populačná krivka opäť stúpať, a štát a samosprávy nedokázali flexibilne na novú situáciu reagovať. Počet nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy tak začal z roka na rok stúpať a medzi rokmi 2006 až 2017 bol zaznamenaný nárast počtu nevybavených žiadostí z 1 074 na 12 328. Na zvýšenie dopytu reagovali skôr súkromné a cirkevné zariadenia, pričom samosprávy nemali dostatok finančných prostriedkov na obnovu budov či zriaďovanie nových materských škôl.
Súkromné zariadenia sú pre mnohých finančne nedostupné, a tak na Slovensku existuje pomerne veľká skupina detí, ktorá nedostane miesto v materskej škole, a to najmä vo väčších mestách, pričom malé šance majú najmä deti so zdravotným postihnutím či sociálnym znevýhodnením.
Aj v súčasnosti počet žiadostí prevyšuje počet voľných miest, a to aj napriek tomu, že v ostatných rokoch sa vynaložilo nemálo finančných prostriedkov na dobudovanie kapacít či vybudovanie nových škôlok. Faktom ale zostáva, že na potreby rodičov častokrát nedokážu odpovedať ani súkromné zariadenia. Navyše mnohé sú veľmi finančne náročné, ako som už spomínala, a tak pre mnohých rodičov sú nedostupné.
Predstavte si napríklad prípad matky samoživiteľky, ktorá vychováva deti, pracuje ako zdravotná sestra a má nočné služby. Alebo rodiča, ktorý pracuje do neskorých večerných hodín alebo na zmeny. Keďže režim škôl je nastavený drvivou väčšinou na dennú prevádzku, v prípade ak tento rodič nemá svojho rodiča, niekoho blízkeho alebo si neplatí opatrovateľku, ktorá sa o dieťa postará po škôlke, je preňho skĺbenie pracovného a rodinného času doslova neriešiteľné.
V okolitých krajinách už pred rokmi pristúpili k zriadeniu flexibilnejších foriem starostlivosti o dieťa. Len v susednom Česku majú k dnešnému dňu evidovaných viac ako 600 detských skupín. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni. A týmto modelom sa pred pár rokmi inšpirovalo aj Nemecko. Keď hovorím o detských skupinách, hovorím o starostlivosti o dieťa. Pretože v žiadnom prípade tento náš návrh nemá byť konkurenciou voči škôlkam, ale doplnkovou službou. Ak chceme reálne pomôcť rodinám s malými deťmi, potrebujeme im zabezpečiť podporné služby.
Čiže dovoľte mi teraz v krátkych bodoch predstaviť tento môj zákon.
Detské skupiny budú môcť byť za presne definovaných podmienok zriadené či zamestnávateľom rodiča dieťaťa, alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, obcou alebo samosprávnym krajom, registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, ale aj napríklad fyzickou osobou, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku do začatia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Zoznamy poskytovateľov služieb bude evidovať úrad práce pre svoj územný obvod. Na rozdiel od návrhu, ktorý som predložila pred 7 rokmi, sme doplnili do tohto návrhu aj požadovanú odbornú spôsobilosť pracovať v týchto detských skupinách. Po vzore susedného Česka sme zaradili profesie ako lekár, sestra, psychológ či osoba s kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti opatrovateľa detí. V zákone stanovujeme, že služba môže byť poskytnutá buď zadarmo, alebo za odplatu. Tá však nesmie prekročiť oprávnené náklady. Som teda presvedčená, že tieto detské skupiny budú naozaj prístupné pre širokú skupinu rodín.
Deti môžu navštevovať detské skupiny podľa potreby rodiča, čiže na pár hodín denne, týždenne, podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké vzdelávacie programy. Pretože sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku. A bolo by to potom veľmi ťažko realizovateľné. Samozrejme, ale deti, tak ako sa píše v zákone, budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj rôznym zručnostiam.
Zákon hovorí aj o podmienkach, kde sa táto služba môže poskytovať. Je tam stanovený počet detí, o ktoré sa dotyční môžu starať. Pripomínam, že ide o deti od jedného roka až do dovŕšenia veku, kedy nastúpia do povinného predprimárneho vzdelávania. Samozrejme, že aj o tej spodnej hranici sa môžme baviť, keďže som zaregistrovala požiadavky rodičov umiestniť aj menšie deti do takýchto zariadení. A rovnako som pripravená na diskusiu o všetkých podnetoch, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. A pevne verím, že tento náš návrh pomôže rodinám lepšie skĺbiť pracovný a rodinný život.
Ďakujem.

Ďakujem. Môžete zaujať miesto pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi za gestorský výbor pre sociálne veci pánovi poslancovi Petrovi Cmorejovi, aby nám predniesol správu.
Nech sa páči.