32. schôdza

S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Taraba. Nech sa páči, máte slovo.

Pani kolegyňa, ja milujem na vás to, keď tu vždy vytiahnete nejakú, neviem odkiaľ, štúdiu, akože to viete sekať úplne z rukáva, tak vždy by som rád pozrel na to, kto je autorom tých štúdií, aké firmy sú za tým a tak ďalej. Veď to je úplne, to je komédia v Amerike, koľko tých štúdií vzniká. Viete čo, v 70-tych rokoch najlepšie viete, aké boli štúdie, že každé ráno je dobré dať si vajíčko aj dva a znižuje to cholesterol, hej. Celá Amerika jedla vajcia. Potom zistili, že majú vysoký cholesterol. Potom boli štúdie, že fajčenie neškodí nikomu, hej. Takže na všetko sú štúdie.
Ale mňa zaujalo, keďže ste predstaviteľka SaS, taká ekonomická jednoduchá vec. Vy ste povedali, že na Slovensku sa robia pohovory do práce tým, že zamestnávateľ zisťuje, koľko žena má detí, či ich vychováva sama a tak ďalej. Prosím vás, koľko vy ste vo vláde, keď sa toto deje? Vy neviete, že toto je trestný čin? Toto zisťovať? Vy neviete, že toto na Slovensku nie je možné? A keď sa to za vašej vlády deje, v čo ja verím, že sa to môže diať, pretože taký bordel, aký ste tu vy narobili vo všetkých oblastiach od zadlženia štátu, rozklad verejných financií, všetky tie testovania, čo ste tu narobili, tak vy toto tolerujete? Vy SaS-ka tolerujete, že slovenské ženy musia odpovedať na tieto otázky, aby boli znevýhodňované? Tak, samozrejme, že potom nedostanú prácu, keď vy dovolíte, aby im niekto takéto otázky kládol. Čo s tým plánujete robiť? Komu? To nám tu vyčítate, že toto sa za vašej vlády deje na Slovensku? Že ženy sú znevýhodňované na pohovoroch do pracovného pomeru, lebo sú matkami? Však sa zobuďte už, čo tu robíte?!

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čepček, nech sa páči.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, mali by ste najprv poznať zákon, ku ktorému reagujete. Iste dobre viete, že tento zákon žiaden dôvod do dvanásteho týždňa nemusí udať. Budem preto rád, ak v druhom čítaní túto povinnosť uložíte, aby sme všetci zodpovedne vedeli, prečo vlastne ženy idú na umelý potrat. To je jedna vec.
Druhá vec, pani poslankyňa, nie sme v stredoveku. Máme ultrazvuk a vieme, že ultrazvuk nám dokáže ukázať, že to dieťa fakt žije, že mu bije srdce a dokonca, keď si pozriete film Nemý výkrik, tak tam to pochopíte, že to dieťa sa bráni voči umelému zásahu.
Čo sa týka detského domova, určite je lepšie dieťa nechať v detskom domove, keď 20 % párov nemôže mať deti, aby si mohli adoptovať, ako to dieťa usmrtiť.
A čo sa týka tej dôvodovky, pani poslankyňa, len uvádzam, že agentúra Focus robila tiež prieskum, kde 48 % ľudí povedalo, že chce práve obmedziť potrat tak, ako to je v mojom návrhu zákona, to znamená, a úplne zakázať potrať chce 8 % ľudí. To znamená, pani, pani poslankyňa, máte možno nejaký prieskum. Ja mám iný prieskum. Tento prieskum hovorí toto. Bol robený na Slovensku, takže ja by som sa bavil o prieskume, ktorý sa týka Slovenska, nie o prieskume, ktorý sa týka iných štátov.
Ďakujem.

Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte slovo.

Pani kolegynka Cigániková, vy ste povedali, že do 38. týždňa nejde o dieťa. Čiže podľa vás by nenarodené deti mohli a asi aj mali byť zabíjané až do 38. týždňa. To naozaj? To naozaj až takto to vy vnímate?
A viackrát ste vo svojom vystúpení povedali, že tá zodpovednosť, že to nemôže byť, že muži sa teda jej chcú zbaviť a my chceme rozhodovať za tú ženu a neviem čo všetko. A ja sa vás len spýtam, že či tá žena pri splodení toho dieťaťa nebola. Ona tam proste nebola, len zrazu je tehotná a musí to riešiť potratom, však? Lebo, ak tam bola, tak sa mohla slobodne rozhodnúť, že ako sa k tomu postaví, či chce otehotnieť, alebo nie. (Reakcia z pléna.) Pán Žiak, neskáčte mi, prosím vás, do rečí, ak vás môžem poprosiť veľmi slušne. Dobre?
No a posledná taká otázka na vás, pani Cigániková. Budem vás citovať, lebo to bola brutálna myšlienka. Deti, ktorých matka chce alebo chcela, ale na potrat nešla, majú horší vývoj ako deti, ktorých matky na potrat išli. No, ja neviem, aký vývoj majú deti, ktorých matky na potrat išli, lebo tie deti sú proste zavraždené a vybavené. Takže toto bol veľmi, buď to vysvetlíte, ako ste to mysleli, alebo ste sa pomýlili, alebo jednoducho o čo išlo, lebo to bolo veľmi až také cynické, pretože aj dnes všetci títo z vás, ktorí bojujete za tú slobodu v potratoch, v slobodu zabíjaní detí, tak to môžte len preto, že vaše maminky s vami na potrat nešli. Keby vaše maminky boli také liberálne, ako ste vy tu, čo bojujete za potrat, tak dnes tu ľudia ako Baránik nevykrikujú v pléne Národnej rady.

Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Drábiková. Nech sa páči, máte slovo.

Milá Janka, chcem ťa takto osloviť a chcem na úvod povedať, že je mi to nesmierne ľúto, že tu padá veľmi veľa tvrdých a podľa môjho názoru veľmi necitlivých slov z obidvoch strán. Nechcem ti kaziť, nechcem ti kaziť, Janka, tvoj starostlivo vystavaný val z biologických poznatkov z rôznych sociologických prieskumov, z rôznych štatistík a predikcií o tom, kto sa ako bude vyvíjať. Ja som takisto nebola plánovaná, takisto som nebola očakávaná a takisto sa zvažovalo na začiatku, že či a vôbec a či budem. A ďakujem Bohu za to, že som.
Moje detstvo bolo také, že som sa v podstate do svojich 14 rokov stále dusila, lebo som bola stále po nemocniciach. Bola som veľmi choré decko, ale napriek tomu sa to, nejako neľutujem.
A chcem povedať aj k tým smutným príbehom, aj k tej žene, ktorú si spomínala, určite sa budem za ňu modliť, že toto sú naozaj situácie, kedy človek potrebuje podať pomocnú ruku, potrebuje odbornú pomoc, potrebuje psychoterapiu, pretože depresia je veľmi vážna vec a takisto posttraumatická stresová porucha. Tá žena určite zažila veľmi strašné veci. Ale nie sme determinovaní tým, ako sme boli počatí, či sme boli chcení, alebo sme neboli chcení. Toto nie je to, čo určuje náš ďalší vývin, a preto spoločnosť potrebuje naozaj tú solidaritu a to podanie pomocnej ruky tým ženám, ktoré sú v tej ťažkej situácii a naozaj sa to všetko na nich valí a pomoci niet.
A chcem ešte reagovať aj na to, čo si povedala, že ak Boh je. Tak ja verím, že je. A som presvedčená, že je. A som presvedčená, Janka, že ťa miluje a že miluje každého z nás. A som presvedčená aj o tom, že mne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Urban.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že táto téma Slovensko zbytočne rozdeľuje a väčšinu ľudí na Slovensku táto téma, bohužiaľ, nezaujíma. Ja chápem a akceptujem obidva názory aj ten pro-life, aj ten pro-my good life, prístup taký možno povedať že egoistický. Ale keď ste spomínali tie fakty, ten 12. týždeň to sme si my stanovili, že dovtedy je to embryo. Ale v 6. týždni má ten fétus už 4 milimetre, už sa tam hýbe, také srdiečko, taká trubica, ktorá má už 80 úderov za minútu a v 9. týždni už je srdce rozdelené na štyri komory. Čiže my sme si to tak stanovili ako ľudia, že do 12. týždňov to nič nie je. To je náš výplod.
A čo sa týka tej vašej štatistiky, tak ste spomínali, že tie ženy, ktoré idú na potrat, lebo sú ohrozené chudobou. A to ste spomínali Spojené štáty, najbohatšiu krajinu na svete. Ja si myslím, že chudoba by nemala byť príčinou toho, aby žena išla na potrat.
K tým faktom. Nedávno vyšiel v časopise The Lancet prognóza, ako bude vyzerať populácia na Slovensku. Tak teraz je to 5,4 a v roku 2100 nás bude 2,5 mil. Aj to je dôvod preto, aby sme tú prorodinnú politiku usmernili týmto smerom, aby nás bolo viacej. Ja len pre príklad uvediem Afganistan, ktorých bolo podobne ako v Československu 15 mil. v 80-tych rokoch, teraz ich je 37 mil. a v roku 2100 ich bude 130 mil. Takže vidíte, že tá chudoba naozaj by nemala byť príčinou toho, tejto, týmto problémami. Myslím si, že budúcnosť nám ukáže a naši potomkovia sa budú čudovať, ako sme k tejto téme pristupovali, keď budú čoraz väčšie problémy so sociálnym zabezpečením a podobne. A nechcem hovoriť už o infertilite, ktorá narastá a s týmto obdobné problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)