32. schôdza

Nie som si istý, môžem to overiť, ale v prípade týchto veľkých koridorov, o ktorých hovoríte, kde dochádza k 160-kilometrovej rýchlosti, tak na týchto koridoroch sú aj mimoúrovňové križovania, resp. nie sú tam žiadne úrovňové križovania, všetko je tak, aby sa to nekrižovalo s cestami. A nechcem klamať, ale mám pocit, že tam práve to oplotenie je ani nie tak kvôli ľuďom, lebo ľudia si tú cestu na trať vždy nájdu, ale kvôli zveri, takže myslím, že práve na týchto stavbách.
Ale, ak mám čas, využijem toto na evanjelizáciu a osvetu, tá trať po Žilinu je, je výnimkou. Na Slovensku máme infraštruktúru v katastrofálnom stave, sú to desiatky rokov, kde tá infraštruktúra, infraštruktúra chátrala, a chceme teraz motivovať občanov, aby používali ekologickú formu dopravy, aby, aby odišli z ciest do vlakov. Tak kľúčom k tomu nie sú vlaky, ale infraštruktúra. Máme prepočty kedy, ak by sme dali dokopy železničnú infraštruktúru aspoň do tej miery, do pôvodných koridorových rýchlostí, to nemusí byť 160, častokrát stačí 90, 100 alebo 110 km/h, lebo dnes tam jazdíme 20.
Tak ak by sme dali infraštruktúru do pôvodných koridorových rýchlostí, že by sme dokázali dobehnúť ten obrovský údržbový dlh, tak by sme so súčasným objemom vlakov a personálu dokázali prevoziť dvojnásobný počet cestujúcich. Dnes vozíme 75 mil. ročne. Vedeli by sme previesť 150 mil. ročne len tým, že by sme zvýšili frekvencie vlakov na zrekonštruovanej infraštruktúre.
Prepáčte, že som zneužil túto otázku na takúto formu evanjelizácie.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, odpoviem na otázku č. 9 a 10 v jednej odpovedi, ak dovolíte, lebo sú totožné. Predpokladám, že tá otázka bola položená v súvislosti s poslaneckým návrhom, ktorý počíta s presunom časti lesného pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky v III., IV. a V. ochrannom pásme zo zriaďovacej právomoci alebo z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod ministerstvo životného prostredia.
Vnímam citlivo túto tému a som si vedomý, že musíme o tom v spoločnosti viac hovoriť. My sme mali aj diskusiu medzi dvomi rezortnými ministrami na túto tému a dohodli sme spoločný postup, ako prídeme k dobrému riešeniu vzniknutej situácie. A začnem trošku zoširšia. Všetci sme si vedomí toho, že čelíme klimatickej zmene a jedna z možností, ako ju minimálne zmierniť, je, že obnovíme alebo zvýšime napríklad vodozádržnú funkciu lesa. To vieme urobiť len tak, že v tom lese budeme hospodáriť citlivejšie a že väčšie časti rozlohy lesa budú bezzásahovými. A v tomto kontexte rozumiem aj tej iniciatíve, aby sa jednoducho národné parky dostali pod zriaďovaciu právomoc ministerstva životného prostredia. Je to model, ktorý funguje - a dobre funguje - aj v iných krajinách.
A, samozrejme, ako som povedal, vnímam aj to, že ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach a hlavne podnikajú s drevom, hlavne v oblasti ťažby dreva, sú týmto znepokojení, lebo počítajú s tým, že ak by sa približne - hovoríme o 18 % výmery lesov v štátnom vlastníctve - presunulo pod štátnu ochranu prírody, tak oni budú postupne obmedzovať tú ťažbu dreva. Preto som rád, že máme aj dohodu s poslaneckým klubom, že poskytneme dostatočný časový priestor na to, aby sme zhodnotili dopady takéhoto, takejto zmeny, a preto druhé čítanie tohto zákona bude až v septembri a za ten čas budeme diskutovať nielen medzi odborníkmi rezortu pôdohospodárstva a životného prostredia, ale aj so všetkými dotknutými subjektami, záujmovými združeniami a predovšetkým lesospracujúcimi predstaviteľmi alebo ich priemyslu, aby sme našli skutočne dobré riešenie a našli odpoveď na ich obavy, ktoré súvisia s tým, že, prirodzene, bude Štátna ochrana prírody ťažbu obmedzovať.
Tá nervozita v sektore je vysoká a ja som si toho vedomý, len treba povedať aj to, že prečo dneska sú viacerí spracovatelia, hlavne, hlavne ťažiari na tom tak zle, prečo majú taký investičný dlh, a ono to súvisí s históriou hlavne Lesov SR, kedy v 2004. sa urobil outsourcing a veľká časť techniky aj personálu z Lesov sa presunula do externého prostredia a predpokladalo sa, že to externé prostredie vygeneruje tú správnu trhovú cenu ťažby dreva, avšak, bohužiaľ, v minulosti nasledujúce vlády zabezpečili, že medzi Lesy SR a tých ťažiarov sa postavilo viacero sprostredkujúcich spoločností a tí sprostredkovatelia zobrali veľkú časť tej marže a tým pádom Lesy SR nedostali tú korektnú cenu a hlavne trpeli jednoducho tí na konci, tí ťažiari, a preto majú investičný dlh, nemajú dostatočne modernizovaný strojový park, a preto jednoducho sa pri nákladoch na kubík vyťaženého dreva nevedia dostať jednoducho na ceny, ktoré dosahujú v podobných cenách iní.
Preto jednoducho budeme hľadať optimálne riešenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Čiže vlastne chápem to, že celé to riešenie toho podľa mňa nezmyselného a narýchlo postaveného poslaneckého návrhu na to, aby sa správa presunula pod ŠOP-ku, je to, že teda asi výsledok nejakých rokovaní, že sa to bude v druhom čítaní rokovať o tom až v septembri. Ja si osobne myslím, že to je strašne krátky čas i napriek tomu.
Pán minister, predchádzajúce vedenie spravilo krok, že dalo zamietavé stanovisko k tomuto, čiže nesúhlasné stanovisko s tým, aby sa presúvala správa. Nejde len o lesy ako také, ale ide aj o správu pozemkov, to znamená, bavíme sa aj o lúkach, ktoré sa nachádzajú v rámci trojky, štvorky, päťky, by prešli pod ŠOP-ku. Ja pokiaľ mám dobré informácie, tak s takýmito myšlienkami sa zahrávali aj predchádzajúce vedenia ministerstva životného prostredia.
Ja osobne si myslím, že to nie je až taký zlý krok, to presunúť pod ŠOP-ku. A dobre ste povedali, že aj v iných krajinách Európskej únie to takto funguje, len tu je, ten najväčší problém je ten proces, ktorý sa zvolil, ten legislatívny proces, a to je to, že sa to zvolilo poslaneckým návrhom, že to nešlo riadne ako návrh vlády, čiže ministerský, kde by sa otvorila k tomu fakt reálne odborná, vecná diskusia na, myslím si, že každej úrovni.
A tuto vás chcem poprosiť ako, ako opozičný poslanec, toto musí byť fakt nastavené tak, aby nie, že keď príde ďalšia vláda po vás, to zmení preto, lebo to nastavenie a ten proces bol zlý a nebude to kvalitné. To znamená, že ten proces nemôže byť teraz, že teraz dáte prvé čítanie a v septembri druhé. Čiže chcem poprosiť z tohto miesta o stiahnutie tohto poslaneckého návrhu. Viem, že vy to stiahnuť nemôžte, ale môžete apelovať cez svojich kolegov, ministrov a ďalších, lebo tu sa musí fakt otvoriť veľká diskusia. Bude to mať reálny dopad, sociálny, ekonomický, na rozvoj vidieka, ako ani si to neuvedomujú tí ľudia, ktorí predložili tento poslanecký návrh.

Pán poslanec, rozumiem, čo mu ho... čo, čo mi hovoríte. A áno, v ideálnom svete by išlo o vládny návrh, ktorý by prešiel riadnym MPK, ale práve aby sme vytvorili ten časový priestor, sme sa teraz dohodli s poslancami, že to v druhom čítaní pôjde až na septembrovú schôdzu. A tá diskusia, ktorá, ktorú budeme určite aj s ministrom životného prostredia moderovať, nezačne od nuly. Viete, že tá diskusia o možnom presune správy lesov už prebieha. Náš rezort má aj vypočítané tie prípadné socioekonomické dopady presunu. Vieme, nielen o akú výmeru, o akú vyme... o akej výmere hovoríme, vieme aj o tom, že koľko dreva z tých etátov sa tam má vyťažiť.
Chápeme aj predstavu ministerstva životného prostredia a pozerám sa teda na kolegu Budaja, ktorý hovorí o tom, že jednoducho ten útlm ťažby bude postupný v nasledujúcich desiatich rokoch, čiže budeme sa snažiť v tom čase prispôsobiť tie podmienky aj stimulačné nástroje štátu v rámci intervenčnej a regulačnej politiky, aby tí ľudia, ktorí jednoducho budú tým zasiahnutí, že sa jednoducho bude na niektorých územiach ťažiť menej, aby sme ich mohli presunúť v ideálnom svete do drevospracujúceho priemyslu, ktorý máme podvyživený, to si povedzme otvorene.
Žiaľ, podľa posledných štatistík sa zdá, že Slovensko je na konci, na chvoste efektívnosti využitia drevnej hmoty z hľadiska spracovania. Jednoducho veľmi veľa drevnej hmoty vyvážame a spracúvame len veľmi nízke percento, a preto teraz som o tom hovoril s kolegom, teda s predsedom výboru Karahutom, že, že aj tie kolíky, ktoré sa jednoducho zabíjajú okolo tých chodníkov v národných parkoch, sú dovezené z Poľska, síce vyrobené zo slovenského dreva, ale vyrobené v Poľsku. A tomuto v budúcnosti musíme zabrániť.
My musíme posilniť ten drevospracujúci priemysel tak, aby sa čo najviac dreva vyťaženého na Slovensku na Slovensku aj spracovalo, aj keď nie do finálneho produktu, ale aspoň do nejakého, do nejakého medziproduktu, ktorý má vyššiu pridanú hodnotu, a práve tam vidím tú možnosť, kam by sme presunuli tých zamestnancov, ktorí jednoducho stratia prácu v súvislosti s tým, že na približne jednej pätine lesného pôdneho fondu štátu sa v budúcnosti zrejme bude znižovať ťažba. Hovoríme o približne nejakých 1 500 zamestnancoch, ktorých musíme umiestniť niekde inde.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovolím si interpelovať a využívam situáciu, ale odišiel medzitým pán minister zdravotníctva. Či je tu niekde? Odišiel. Jeho som chcel interpelovať. Neviem, či sa vráti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister zdravotníctva nie je medzi tými, ktorý je delegovaný na bod interpelácie, ale môžete ho predniesť, pretože tak či tak sa interpelácia k pánovi ministrovi prostredníctvom predsedu Národnej rady dostane.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Medzitým odišiel pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... len som si to nevšimol. Ale chcem pána ministra interpelovať a spýtať sa ho:
Pán minister, rozšírite pomoc rodinám zdravotníkov, ktorí zomreli vo výkone povolania a odškodnenia rozšírite o skupinu... aj o ich najbližších rodinných príslušníkov?
Vysvetlím. Čo sa stalo ako v čase pandémie, keď to takto tuná na Slovensku teda vrcholilo. Veľmi často bolo tak, že v tej prvej línii síce pracovali lekári a zdravotní zamestnanci a zdravotníci. Žiaľ, mnohí zomreli pri výkone povolania, ale stali sa prípady – a o tých sa veľmi málo ako rozprávalo –, že zomreli aj rodinní príslušníci týchto zdravotníkov. Tí zdravotníci síce prežili, ja poznám také prípady, že oni síce prežili, a konkrétne manžel zomrel. Manželka, ktorá chodila slúžiť týmto ľuďom, ťažko chorým na COVID, v podstate preniesla túto chorobu, priniesla ju domov a následne jej manžel zomrel. Takýchto prípadov na Slovensku bolo viac a hovorilo sa tu, že budeme odškodňovať týchto lekárov a zdravotníkov.
Myslím si, pán minister, že bolo by to spravodlivé a zadosťučinené spravodlivosti, ak by sa to rozšírilo nielen na tých samotných zdravotníckych pracovníkov a lekárov, ale aj na tých rodinných príslušníkov, na ktorých sa veľmi často zabúda, ale aj, práve aj títo ľudia sú veľmi vystavovaní presne takémuto problému ochorenia. Nie je to čosi nové, hej, bolo to aj v minulosti, kde v podstate lekári a zdravotnícki zamestnanci pracovali v infekčnom prostredí, a vždycky to riziko nákazy toho rodinného príslušníka tuná bolo.
Častokrát sa stávalo aj to, alebo stávalo sa aj to, že títo rodinní príslušníci následne aj zomreli, pán minister, preto sa vás pýtam, že či rozšírite takúto pomoc aj pre takúto ďalšiu skupinu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja svoju interpeláciu adresujem na pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Budaja.
Vážený pán minister, mesto Michalovce prostredníctvom mestskej organizácie Technické a záhradnícke služby mesta Michalovce vytváralo účelovú finančnú rezervu, ktorá je potrebná na zabezpečenie uzavretia a rekultiváciu skládky. Finančné prostriedky sú uložené na účte v štátnej pokladnici. Pre uvoľnenie týchto finančných prostriedkov je potrebný písomný súhlas Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo forme potvrdenia v zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 79/2015 z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť zaslali Technické a záhradnícke služby mesta Michalovce na ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 9. 11. 2020 žiadosť o vydanie predmetného potvrdenia, v ktorom by bol určený rozsah disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy potrebnými na zabezpečenie uzatvorenia a rekultiváciu druhej etapy skládky Žabany.
Žiadam vás, vážený pán minister o stanovisko, prečo k uvedenej žiadosti ministerstvo, ktoré vediete, nekoná 7 mesiacov.
Reálne hrozí, že z dôvodu nevydania písomného potvrdenia ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky nebude dodržaný termín uzavretia predmetnej skládky v stanovenom termíne do 31. 10. 2021, pretože práce na stavbe bude musieť mesto Michalovce zastaviť. Pýtam sa zároveň, kto bude za takto vzniknutý stav zodpovedný, Technické a záhradnícke služby mesta Michalovce požadovali zo štátnej pokladnice uvoľniť čiastku vo výške 854 157 eur, takže poprosím o stanovisko.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú zákony, ktorý má za cieľ riešenie nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Návrhom zákona sa vykonáva najmä úprava v časti súhlasov, kde na základe praktickej aplikácie dochádza k vypusteniu dvoch súhlasov, tak aby reflektovala reálnu situáciu v praxi. Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Nepočúva. (Zaznievanie gongu.) Sulík vyrušuje... Ešte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, pani ministerka, pán minister prednáša, rád by vás požiadal, poprosím vás, keby ste si vydiskutovali veci, ktoré sú určite pre vás dôležité, mimo sály, a pán minister môže pokračovať.
Nech sa páči.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a tiež štátnej správy. V nadväznosti na rozporové konania boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami vrátane zákazu energetického zhodnocovania odpadu po dotriedení.
Návrhom zákona sa dopĺňajú opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019 - 2025, ktoré prijala ešte bývalá vláda, úprava režimu odberania komunálneho odpadu na zbernom dvore a ešte sa upravuje zodpovednosť obce za zber textilu, ktorá, zodpovednosť začne až od roku 2025. Upravuje sa aj možnosť pri prejednávaní priestupku tak, aby bolo možné uložiť súčasne nápravné opatrenie fyzickej osobe nepodnikateľovi.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 563). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pán spravodajca, budem v podstate veľmi stručný.
Veľmi oceňujem túto pripravenú normu, naozaj sme si ju podrobne naštudovali, nemám ani ja zásadné nejaké výhrady tam, nevidel som tam, hovorím, že, preto hovorím, že nemám, lebo tak naozaj sa venujem odpadovému hospodárstvu už veľmi dlho. Domnievam sa však, že mali by sme využiť tento priestor, keď otvárame novelu zákona o odpadoch ešte možno na nejaké doplňujúce úpravy, resp. možno na nejaké pozmeňujúce návrhy a vylepšujúce ešte, otvárajúce možno aj nejaké ďalšie, ďalšie problematiky.
Napadá mi v tomto momente jeden problém, ktorý sa týka organizácie zodpovednosti výrobcov pre elektroodpad, teda nie obaly a nie obaly ani tých ďalších, ale elektroodpad, ktorí musia plniť ciele, ciele proste vyzbierania elektroodpadu, ale musia ich plniť napriek tomu, že teda približne podľa teda ich odhadov, približne k 30 % toho elektroodpadu sa nevedia dostať, lebo niekoľko tisíc tom končí u... napríklad na šrotoviskách a ďalšie končia napríklad u nejakých rôznych zberačov a na ďalších, na ďalších miestach, kde vlastne nevedia sa oni ako priemysel, ako tí výrobcovia k tomu dostať, takže toto chcem len tak jemne avizovať, že by som veľmi rád predložil možno nejaký pozmeňujúci návrh v tejto veci, kde by sme upresnili, upresnili to plnenie týchto cieľov.
Napadá mi ešte v tejto súvislosti ďalšia vec a to my sme v roku 2020 na jeseň schválili novelu zákona o odpadoch, kedy teda prešla v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som to už vtedy trošku kritizoval, že si myslím, že teda to nebolo celkom správne, dala to do toho skráteného konania, aj keď samotný predmet je v poriadku, to sme mohli naozaj veľmi dobre prediskutovať. V dôsledku toho skráteného konania sa tam dostalo to také opatrenie o tzv. oprávnených ekonomických nákladoch pre organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a neobaly, išlo v podstate, ktoré viedlo potom k vydaniu takzvanej, nazvem to, že cenovej vyhlášky k fixnému regulovaniu cien, zvýšeniu cien za, za triedený zber, skokovému zvýšeniu cien za triedený zber, a ministerstvo životného prostredia argumentovalo tým, že teda situácia je veľmi zlá v oblasti triedeného zberu a treba zvýšiť tieto, zvýšiť to triedenie zberu obalov.
No za ten polrok približne, čo to beží táto, táto toto opatrenie, tak ako som sa aj pýtal teraz na trhu, tak som zistil, že naozaj viedlo to k tomu zvýšeniu finančných prostriedkov do systému, ale zatiaľ nie je, nie je evidovaný vôbec žiadny nejaký nárast zvýšenia triedenia, čiže zdá sa mi, teda že toto opatrenie bolo, bolo kontraproduktívne, že neviedlo vôbec k želanému výsledku, teda k výsledku, aký si želalo ministerstvo životného prostredia. Samozrejme, bude si to žiadať ešte čas, vyhodnotiť to, že či naozaj to obrovské zvýšenie tých finančných prostriedkov, ktoré sa dosiahlo takouto fixnou reguláciou cien a zvýšeniu cien, že či to viedlo, ale zatiaľ teda sa neukazuje, že by ten systém nejakým spôsobom zareagoval, čiže viedlo to len k tomu, že vlastne zdraželo, zdraželi tie, celý, celá táto služba.
Toľko asi také tie dve veci, ktoré mi napadli. Počul som od pána spravodajcu teda, že výbory to majú prerokovať do septembra, to ma teda potešilo, teda predpokladám, že bude to druhé čítanie asi až v septembri. To považujem za veľmi dobrú správu, lebo teraz idú, predsa len idú prázdniny a vytvoríme si presne ten čas, kedy si budeme môcť ešte sadnúť a sprecizovať niektoré veci a možno aj teda doplniť nejaké takéto jednoduché v podstate aplikačné veci, ktoré, ktoré sú tam potrebné doplniť, prípadne odstrániť veci, ktoré nefungujú.
Zároveň by som chcel požiadať ešte na záver pána spravodajcu o zaradenie tohto návrhu aj na program rokovania hospodárskeho výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Odpadové hospodárstvo je také, je to proste segment, ktorý, ktorý patrí aj životnému prostrediu, aj hospodárstvu. Je to naozaj veľký segment trhu, je to, je tam veľmi veľa podnikateľov. Tie regulácie, ktoré vyplývajú z odpadovej legislatívy, sa dotýkajú naozaj veľmi veľkého obsa... množstva priamo zúčastnených podnikateľov a obrovského počtu podnikateľov, ktorí musia potom platiť ten systém, preto by som bol rád a týmto zároveň teda žiadam pána spravodajcu, aby bolo zaradené aj na rokovanie hospodárskeho výboru.
Takže ďakujem veľmi pekne aj za tú potešujúcu správu, že to pôjde až v septembri, a pevne verím, že v septembri, do septembra sa nám podarí ešte niečo aj sprecizovať.
Ďakujem.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
72.

Áno, navrhujem. Nevedel som podľa rokovacieho, že či navrhujem, alebo požadujem, Navrhujem. Tak.