32. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Šefčík, ja si vôbec nemyslím, že je to zbytočné podávať takéto návrhy. Ja to považujem za povinnosť. Považujem to za svätú povinnosť a svätú činnosť každého čestného chlapa či ženy, každého, kto má ten cit, že bráni toho, čo sa nemôže brániť. A počaté dieťa sa naozaj nemôže brániť.
Povedali ste, že ideme tvrdohlavo. Povedali ste skoro, citujem, zdá sa, že zákony neprejdú, a aj tak to budeme podávať, že je to zbytočné. No pán Šefčík, človek na životnej púti tisíckrát padne, padne a vstane. Vždy vstane, pokiaľ nie je postihnutý. Nemyslím telesne, tu na hlavu. Keď vás chváli pán Baránik, to je asi niečo nie v poriadku, naozaj niečo nie je v poriadku. Verím, že ste vo svojej podstate konzervatívny človek, ale pán Baránik si ako čert šúcha ruky a hovorí si: „Už je nalomený, už je nalomený, už je alibista.“
Pán Šefčík, chlap je horúci alebo studený. Má mať horúce srdce a bojovať, aj keď prehrá, a studený má byť akurát tak v hrobe.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Miroslav Urban, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja som to už spomínal včera, Slovensko vymiera. Na 21. storočí, teda koncom 23. storočia budeme mať 2,5 mil. ľudí. Celá Európa bude mať 450 mil. a len taká Nigéria a iné subsaharské krajiny budú mať 800 mil. ľudí. To všetko smeruje k tomu, že tá naša európska civilizácia sa blíži ku koncu. Až nakoniec to skoční naozaj tou migráciou a úplným zánikom európskej civilizácie, kultúry a podobne.
Čiže aj na tento aspekt treba brať ohľad a dobre vieme, že v dnešnej dobe už dieťa je vzácnosť. Už naozaj aj tá neplodnosť párov narastá, nevieme ani sami prečo. Čiže tá ochrana ľudského života má zmysel.
Ja nerád niekomu niečo prikazujem, nariaďujem a podobne, lebo ľudia sme rôzni, máme na to rôzne názory, postoje, ale myslím, že v spoločnosti by sa mohla tá filozofia troška meniť aj v tých médiách a podobne. A mali by sme sa uberať tou prorodinnou politikou, aby tá žena, ktorá ide na potrat, rozmýšľala v takých troška iných intenciách, že to dieťa môže skončiť aj adoptované, môže skončiť aj v hniezde záchrany a podobne, čiže my musíme viesť taký konštruktívny dialóg a ja to akceptujem, názor aj liberálny, aj tento náš, ale mali by sme v prvom vychádzať z toho, že sme ľudia. A to, čo my robíme, to nerobia ani zvieratá.
Ďakujem.

Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Martin Beluský, nech sa páči.

Ďakujem, mám pripravenú. Pán poslanec Šefčík, vy ste sa vo svojom príspevku vrátili do minulosti, do času, kedy sme prerokovávali návrh zákona pani poslankyne Záborskej. Vy ste na tom hlasovaní sa snažili nejak odhaliť to, že my sa tej téme v skutočnosti nevenujeme vážne alebo že sme pri tom hlasovaní neukázali nejakú svoju tvár.
Ja mám v našom klube na starosti to, aby som dával pozor na hlasovania, takže kedykoľvek v budúcnosti budete mať nejaké otázky, prečo sme hlasovali tak alebo onak, kľudne sa na mňa obráťte, ja vám to veľmi rád vysvetlím a rád vám to vysvetlím aj teraz, pretože ten zákon pani poslankyne Záborskej, on zlepšoval tú ochranu života detí, určite áno, aj keď možno nie do takej miery, ako by sme boli my spokojní, ale zlepšoval, čiže preto sme boli rozhodnutí ten zákon podporiť. Avšak v druhom čítaní bol predložený štrnásťstranovú pozmeňovací návrh, veľmi rozsiahly pozmeňovací návrh predložila aj pani poslankyňa Cigániková. A ten pozmeňovací návrh pani poslankyne Záborskej v niektorých veciach ten zákon dopĺňal, boli tam niektoré nové veci, ale v niektorých bodoch sa podľa nášho pohľadu, podľa našej analýzy sa vracal k tej ochrane života ako keby trošku zase naspäť. Čiže v tých bodoch, kde sme si to vyhodnotili, že tam to proste nie je dobré, lebo sa zase budeme vracať, sme sa rozhodli, že to proste nepodporíme. A jedna forma, jedna forma, to, akým spôsobom to môžeme spraviť, je proste neprezentovať sa a skúsiť to zablokovať, pretože nemáme inú možnosť lepšiu, pretože, keby sme sa prezentovali, aj keby sme boli proti, aj tak by to prešlo, ale keď sa neprezentujeme, tak to aspoň čiastočne na chvíľu vieme zablokovať. To, že to robila aj pani poslankyňa Cigániková a ostatní poslanci, to neznamená, že sme sa navzájom dohodli, to proste sme obidvaja využili rovnaký nástroj.
A ak máte nejaké pochybnosti alebo otázky, ja si veľmi rád s vami ten pozmeňujúci návrh prejdem, znovu ho môžme vytlačiť a každý jeden bod vám vysvetlím, ako sme sa k nemu posta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Milan Potocký, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja osobne som jeden z tých politikov, ktorý by bol veľmi rád, ak by zákon o interrupciách bol prísnejší už zajtra, ale na druhej strane si uvedomujem, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Vezmite si, dám vám taký príklad. Máme zákony, ktoré obmedzujú užívanie drog. Je tu boj proti drogám a pozrite sa, ako sa spoločnosť, v akom stave sa nachádza. Máme stále viac narkomanov, máme stále viac ľudí závislých na drogách, a pritom máme zákony, ktoré zakazujú drogy.
Ja si myslím, že aj v tomto prípade, ak by sme aj tento zákon schválili, čo by som bol nesmierne rád, tiež sa obávam, že aké je nastavenie hodnotové spoločnosti, tak nebude to také jednoduché aplikovať v praxi. Ja si myslím, že skutočných kresťanov, ktorí sú v tomto parlamente, aj konzervatívci, čaká nás oveľa náročnejšia cesta, ktorá nebude ľahká. To znamená, my musíme, už som to hovoril, zmeniť myslenie ľudí. Ľudia si budú musieť vážiť ľudský život ako Boží dar, a nie vnímať ho ako príťaž. Teraz je hodnotová, hodnotové nastavenie spoločnosti je také, že užívaj si život, najprv kariéra, dovolenky a dieťa je kdesi v úzadí. Ale keď my budeme viesť v našich rodinách, ale aj spoločenstvách a vôbec celkovo v spoločnosti viesť rodiny a mladých ľudí k tomu, že si budú vážiť ľudský život, potom sa ich názor a náhľad na to bude postupne meniť.
Ja vidím problém, že nedochádza tu k prieniku v parlamente v tom, že aj tu sa nachádzajú politici, ktorí nemyslia úprimne tento zámer, ale snažia sa vytrieskať len politický kapitál z týchto tém, či na strane liberálneho spektra, ale aj na strane konzervatívcov. Ale som presvedčený, že ak sa tu nájdu politici, ktorí to myslia úprimne vážne, ja si myslím, že východisko a spoločné riešenie a pomoc matkám a nenarodeným deťom nájdeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Milan Kuriak, s faktickou poznámkou nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Marek, mal si výborný príhovor, ale v jednej veci nie celkom s tebou súhlasím. Ani ja nie som za to a nesúhlasím, aby sme si navzájom v pléne nadávali a urážali sa, ale na druhej strane pri citlivých témach a pri tak citlivej téme, ako je práve ochrana počatého života, musíme zdvihnúť aj hlas. Musíme byť hlasnejší a dôraznejší. Od roku ’89 sa táto citlivá téma ochrany života buď neotvárala, alebo keď sa aj niekoľkokrát otvorila, tak to bolo len také diplomatické, jemnučké, také, často len také bublanie pod pokrievkou. A za viac ako 30 rokov zákon chrániaci život najnevinnejších sa nepodarilo presadiť ani jednej vláde. Kresťania v politike boli nevýrazní, a preto na Slovensku v hodnotových témach ťaháme za kratší koniec. Marek, ak my občas nedvihneme hlas, tak aj my budeme po tomto štvorročnom období len bilancovať, že ani nám sa tento dôležitý zákon nepodarilo presadiť. Ja urobím všetko preto, samozrejme, nie krikom, ale keď bude treba aj zakričať, tak zakričím a verím, že nie po, pred koncom tohto volebného obdobia, ale už pri najbližšom predkladaní v septembri tento zákon schválime. Verím, že diskusiou, vyjednávaním, presvedčovaním kolegýň a kolegov v tomto pléne dosiahneme úspech a tento zákon schválime. Nebojme sa naozaj byť hlasnejší hlavne pre dobro veci a pre vyšší cieľ. V tomto prípade ochrany nenarodených detí ide o ten jeden z tých najvyšších cieľov. Za tých 30 rokov máme veľa príkladov, že moc ako kresťania v politike... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Poslednú faktickú poznámku má pani poslankyňa Anna Záborská, nech sa páči.