32. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa niekedy pýtam, že čo vy vlastne odporúčate v tom boji proti pandémii, pretože od začiatku vy ste hovorili, že COVID neexistuje. Potom boli rúška akýmsi Matovičovým náhubkom, pardon, nie kyslík, ale oxid uhličitý vás mal zabiť. Potom ste boli proti obmedzeniam, lebo to škodí ekonomike a slobode, a teraz ste proti očkovaniu. V jednom kuse torpédujete napriek tomu, že ten vedecký konsenzus je jasný.
A ja sa pýtam, že čo potom ostáva? Pretože my tu máme novú variantu, tá sa volá Delta, je nákazlivejšia, máte oveľa vyššiu šancu, že skončíte v nemocnici, tak potom je toto posledná varianta, a to je premorenie. To asi znamená, že nakazíme sa asi všetci, tí slabí, tí zomrú, veď to je taký, taký ten darwinizmus, tí silnejší prežijú a týmto spôsobom získame kolektívnu imunitu, nemusíme mať žiadne rúška, nemusíme mať žiadne obmedzenia. To bude v podstate znamenať, že 10-tisíc ľudí jednoducho zomrie. Lebo nič iné mi z toho, čo tu vy celý rok a pol hovoríte, vlastne nevychádza.
Takže možno by bolo fér postaviť sa a povedať, že áno, my sme fanúšici premorenia, my nechceme rúška, my nechceme obmedzenia, my nechceme vakcíny, my chceme, aby sa každý nakazil, lebo na každého to asi príde a jednoducho prežijú tí silnejší.
Takže, pán Mazurek, možno by to bolo fér priznať sa a momentálne tu nikto nikoho nenúti dať sa očkovať a paradoxne, paradoxne je to Rusko, o ktorom sa tu stále hovorí, o alternatívnych weboch, ako tá zem zasnúbená, ktorá núti ľudí dať sa očkovať a dokonca bez očkovania prídete o prácu alebo nedostanete ani základnú zdravotnú starostlivosť.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Vieš, Miro, veľmi správne si to podotkol, že dobrovoľnosť. Dobrovoľnosť, kolegovia, dobrovoľnosť, neviem, ako vám to povedať, aby ste to pochopili. Nikto nikoho neodsudzuje, keď sa dáte zaočkovať vy, ako pani Cigániková svoje deti, nikto jej to tu nevytkol, je to vaše dobrovoľné rozhodnutie. Ale nenúťte ostatných, že nemôžu vaše deti ísť do škôlky, kým nie sú testované alebo očkované, že nehovorte tu, že nikto nikoho nenúti, keď minister sa tu vyjadruje, zdravotníctva, že už rozmýšľa nad tým, že to bude pre niekoho povinné, keď sa tu rôzni politici vyjadrujú, že malo by to byť povinné, keď nie, tak by nemali mať žiadne práva. Tak tu nehovorte o dobrovoľnosti, keď z vášho tábora vyznievajú takéto reči.
Keď čítame správy, že 50 % zaočkovaných, ktorí sa nakazili, nie všetkých zaočkovaných, ktorí sa nakazili, tak 50 % z týchto zaočkovaných, ktorí sa nakazili, 11 z krajín Európskej únie zomrelo. Tak ako hovoríte tu o nejakej bezpečnosti? Každý má dobrovoľné právo sa rozhodnúť. Ak sa ja rozhodnem, že sa nebudem liečiť na rakovinu, tak sa nebudem a zomriem. Ak sa ja rozhodnem, že pre mňa je nebezpečné sa zaočkovať, lebo si myslím, že som v dobrej zdravotnej kondícii, tak sa nedám, ale je mi to úplne jedno, či sa dáte vy. Tak vy mi nehovorte, že či sa mám dať ja. Toto ide o to, aby nikto nemal právo niekoho nútiť do niečoho, čo nechce. Lebo každý je zodpovedný sám za seba a nedajbože diskriminovať ľudí len kvôli tomu, že on sa nedal zaočkovať alebo nútiť ľudí, aby sa falošne dali zaočkovať nejakým placebom alebo podobne, aby mali ten preukaz, čo vidíme, že už v mnohých prípadoch sa stalo, tak myslíte, že toto je cesta? Ja si myslím, že každý by sa mal právo slobodne rozhodnúť.
A vyjadrenia koaličných poslancov a zástupcov vlády, že by to malo byť povinné a že sa nad tým uvažuje, tak toto, chlapci, je za čiarou, a na deťoch, ja budem rozhodovať o svojich deťoch, ja som za ne zodpovedný, či ich dám zaočkovať alebo nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Eduard Kočiš má faktickú poznámku, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené plénum Národnej rady Slovenskej republiky, opäť sa tuná ozývajú hlasy, ktoré sa nejakým zázračným a zvláštnym spôsobom pýtajú, že čo my vlastne chceme. V tomto našom návrhu zákona je jasne pomenované, čo my vlastne chceme. Kolega Suja to predo mnou povedal, ja to zopakujem opäť, pretože cítim, vidím a počujem, že je to potrebné, chceme dobrovoľnosť. Chceme dobrovoľnosť pre každého jedného slobodného občana Slovenskej republiky. Nikdy nebudem odhovárať od očkovania nikoho, pretože ten dotyčný človek, tá dotyčná osoba, ktorá sa pre očkovanie proti COVID-19 rozhodne, je to jeho dobrovoľné rozhodnutie, jeho slobodná vôľa a ja ho v tom podporím. Nebudem ho ani odhovárať, že je to zlé, že je to nebezpečné, ale zároveň mu nebudem ani tvrdiť, že je to nebezpečné, pozor, dobrovoľnosť, nie hlúpe, slepé, hluché stádo, ktoré bude počúvať nejakých siedmich, ôsmich, deviatich šarlatánov, pretože oni to povedali, oni si to myslia. Jednoducho nie.
Každý jeden človek, ktorý je príčetný, má spôsobilosť na právne úkony, musí o svojom zdravotnom stave, o tom, čo sa s ním bude diať, rozhodovať sám. Nie predstavitelia štátu, nie predstavitelia ministerstiev, nie predstavitelia v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, ale občania rozhodovať sami o seba, sami pre seba a sami o svojej rodine. To je všetko. Celá veda. Úplne jednoduchý zákon, úplne jednoducho pochopiteľný, ale tuná narážame na jeden taký ťažký múr, doslova až na Čínsky múr. Kto nechce, nepochopí, kto nechce, nevidí.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Miroslav Urban, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Úvodom musím povedať, že ja som sa zaočkoval. Som lekár, rozhodol som sa sám dobrovoľne. Ja viem, čo to obnáša, ja tých pacientov som videl, takže ja mám k tomu takýto postoj. Hej, ale na druhej strane som stále za tú dobrovoľnosť.
Včera ministerka Kolíková spomínala, že uvažujú o povinnom očkovaní kritickej infraštruktúry. Hovorila o zdravotníkoch a nejakých iných. No je to problém. Ak niekomu nariadite nejaké povinné očkovanie, čo sa stane s tými, čo nebudú tú povinnosť akceptovať? Čo tých zdravotníkov vyhodíte? Prepustíte? Ani len rozprávať o niečom takom, že povinné očkovanie. Je to zlé, je to kontraproduktívne. Ja si osobne myslím. Viete, radšej to nechať na tej báze dobrovoľnosti a vysvetľovať stále argumenty, rozprávať, ako to je. Napríklad sa hovorí o tom očkovaní detí od 12 rokov. Nemáme žiadne relevantné naozaj dáta. Klinické štúdie sa s deťmi a tehotnými nerobia. To sú len také ex post nejaké analýzy. Ani samotná WHO neodporúča očkovanie všetkých detí nad 12 rokov, ale len u rizikových detí. Čiže ak by som mal dieťa, ktoré má 130 kg, je polymorbidné, má cukrovku a podobne, tam by som povedal, že áno, ale nie všetky deti. To je môj taký názor a v podstate sa to kryje s názorom WHO. Čiže tá dobrovoľnosť je, myslím, že úplne na mieste.
Viete, je to všetko o tej dôvere, akú máte, ako prezentujete tu COVID, ako sme tú epidémiu riešili. Ak vám prestali ľudia dôverovať a čoraz viacej sa šíri všelijakých informácií, ak sa zle komunikuje, ak sa zle interpretujú tie dáta, tak ťažko niekoho prinútite na to očkovanie. Ja viem, že je to problematika veľmi široká, blíži sa tu dá delta vlna, delta teda mutácia a bude s tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Milan Mazurek.

Pán poslanec Stančík, najväčší problém pri komunikácii s poslancami hnutia OĽANO je, že s vami sa ťažko vedie ten spor, lebo vy prídete, vložíte mi do úst desať vecí, na základe nich ma dve minúty kritizujete, a tie som ja nepovedal. A to je na tom to najlepšie, že vy prídete, poviete, že tvrdili ste najprv, že COVID neexistuje. No klamstvo. Potom poviete: teraz ste proti očkovaniu. No klamstvo. Načo to robíte? Veď komunikujte ako dospelý chlap. Ja nie som proti očkovaniu, ja som za to, aby sa každý slobodne rozhodol, či sa dá očkovať, a tu som to povedal štyrikrát. Zbytočne. Zbytočne, vy máte pred sebou stenu, do ktorej to narazí, vy tú informáciu neprijmete a potom ma skritizujete za niečo, čo som nepovedal. To urobila kolegyňa pred vami, to robíte teraz vy, teraz ste ju prišli nahradiť. Načo?
Hovoríte o tom, že my sme fanúšici premorenia. Nie, ja som vo svojom prípade fanúšik premorenia. Áno, ja som sa nakazil, dva dni som mal teplotu 37 a potom mi nebolo nič a normálne som bol úplne v poriadku. A na základe toho súdim, že pre mňa ten vírus nie je natoľko nebezpečný, aby som sa nechal zaočkovať. Vo svojom prípade áno. A prajem všetkým na Slovensku mať rovnakú slobodu voľby. To je celé.
Potom je protiotázka. Čo ste vy vlastne urobili pre to, aby ste ľudí informovali o rizikách obezity, cukrovky, zlého zdravotného stavu, o tom, ako môžu zlepšiť svoj zdravotný stav, o vitamínoch, o všetkých ďalších veciach, akékoľvek pozitívne kampane pre to, aby sa aspoň časť tých ľudí, ktorí majú problém alebo sú v rizikových skupinách, zlepšilo svoj zdravotný stav. Neurobili ste nič, pán Stančík, ale nič, nič. Ani slovo a potom ste tvrdili, že nikto tu nikoho nenúti do očkovania. No ďalšie klamstvo. Pani Kolíková a váš pán minister zdravotníctva otvorene hovoria o povinnom očkovaní.
Tak keď nás chcete kritizovať, tak za fakty, nie za klamstvá. To je presne ten problém.
A posledné, poopravím kolegu Mira Suju, on myslel to, že polovička tých posledných obetí v Británii boli zaočkovaní ľudia. Ja som vám to dal do rúk. Dal som vám to do rúk. Tridsať percent z nich malo obidve vakcíny. A ja sa na základe týchto správ rozhodujem a sám si robím mienku, ale nikoho do toho nenútim. To je celý princíp zákona.

Kolegovia, chcem sa spýtať, pán poslanec Urban mal problém pri prihlasovaní sa do rozpravy, či je všeobecný súhlas, aby mohol vystúpiť aj on ešte v rozprave. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Prosím, dopíšte pána poslanca ešte do zoznamu do rozpravy ako posledného.
A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Sujovi, nech sa páči.