32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 555). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne.
Konštatujem, že nikto, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, teda pán navrhovateľ, pán minister nechce zaujať, ani pán spravodajca nechce zaujať stanovisko k rozprave, ktorá nebola. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej nasleduje rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení, v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády je pod tlačou 599.
Chcel by som poprosiť pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Igora Matoviča, aby nám vládny návrh zákona odôvodnil. Ak je niekde pán minister v parlamente, chcem ho poprosiť, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Zatiaľ vyhlasujem trojminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať, tak ako som uviedol,

návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.

Návrh vlády je pod tlačou 599.
Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, pána Igora Matoviča, aby nám návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil teda návrh, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých opatreniach, mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 350/1999 o rokovacom poriadku sa z dôvodov ochrany hospodárskych záujmov Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala predmetný vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z aktuálnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, ktorá si vyžaduje okamžité účinné riešenie zamerané na zmiernenie ekonomických dôsledkov pandémie na podnikateľské prostredie. Do finančných problémov sa aktuálne dostali cestovné kancelárie, ktoré z dôvodu doterajšieho obmedzenia cestovania nedokážu klientom vrátiť zálohy za nezrealizované, respektíve stornované zájazdy. Novela zákona o zájazdoch síce umožnila ponúknuť klientom náhradné zájazdy, dohodnúť sa s klientom na náhradnom zájazde sú však cestovné kancelárie povinné do 31. augusta tohto roku. Ak k takejto dohode v stanovenom termíne nedôjde, do nasledujúcich 14 dní sú cestovné kancelárie povinné vrátiť klientom plné zálohy.
Celkový objem takýchto záloh predstavuje cca 60 miliónov eur. Vládnym návrhom zákona sa preto rieši nové opatrenie v oblasti finančnej pomoci pre cestovné kancelárie formou poskytnutia návratných finančných výpomocí, ktoré im umožnia preklenúť časové obdobia aktuálneho nedostatku likvidity potrebnej na vrátenie záloh klientom za stornované zájazdy, respektíve na zaplatenie nových záloh na novozazmluvnené hotely v iných destináciách, ako boli pôvodne zazmluvnené, ak sa s klientmi dohodnú na náhradných zájazdoch do iných destinácií.
Návrhom zákona sa zároveň ako opatrenie na zmiernenie následkov núdzového stavu, ktorým sa obmedzili možnosti realizovania viacerých aktivít vrátane použitia podielu zaplatenej dane, rieši posun lehoty pre použitie prostriedkov z asignácie 2 % zo zaplatenej dane z príjmov za rok 2019 o jeden kalendárny rok, to znamená až do konca roka 2022. Dovoľujem si vás preto požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dám slovo členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Jozefovi Hlinkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 617 zo dňa 14. júna 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 599), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 56. schôdzi dňa 15. júna 2021 a prijal k nemu uznesenie č. 205, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (tlač 600), v skrátenom legislatívnom konaní na jej 32. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda, chcete? Teda nechcete, lebo rozprava nebola, takisto ani pán spravodajca, predpokladám, že nechce zaujať stanovisko.
Hlasovať budeme dnes o 17.00. Po schválení návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie pristúpime k prvému čítaniu o návrhu zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teraz pristúpime k rokovaniu o

návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.

Návrh má tlač 530 a spoločná správa výborov má tlač 530a.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu je pod tlačou 520.
Návrh záverečného účtu uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, pán Igor Matovič, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, ktorý bol zostavený podľa zákona o rozpočtových pravidlách a reflektuje na jarnú notifikáciu výsledkov hospodárenia s verejnými financiami členských štátov Európskej únie.
Výsledok hospodárenia Slovenskej republiky v jednotnej metodike ESA je predbežný, keďže išlo o prvé kolo notifikácie z apríla tohto roku. Zároveň Štatistický úrad Slovenskej republiky po zaslaní podkladov k notifikácii revidoval medziročný pokles HDP slovenskej ekonomiky na 4,8 %.
Štátny záverečný účet vychádza z údajov notifikácie odovzdanej k 31. marcu a prezentuje čísla s poklesom HDP na pôvodnej úrovni 5,2 %. Táto zmena, ako aj prípadné ďalšie zmeny vyplývajúce z práve prebiehajúcej dialógovej misie s Eurostatom budú zapracované v rámci 2. kola notifikácie v októbri tohto roku a budú prezentované v súhrnnej výročnej správe za rok 2020.
Pôvodný rozpočet na rok 2020, schválený v roku 2019, a následná novela rozpočtu. Rok 2020 bol pod vplyvom pandémie koronavírusu v mnohých smeroch bezprecedentný. Nová vláda nedostala ani pomyselných sto dní na rozbehnutie plnenia svojho programového vyhlásenia. Namiesto naštartovania reforiem musela v prvom rade zachraňovať obyvateľstvo pred šírením nákazy a to pri rýchlo sa zhoršujúcom vývoji verejných financií a rastúcej ekonomickej neistote. Je pravdou, že v decembri 2019 vláda nemohla predvídať pandémiu, avšak už vtedy bolo jasné, že rozpočet je nerealistický, plánovaný schodok 0,49 % HDP nedosiahnuteľný a bolo by nutné počas roka nájsť financie na viaceré nekryté položky, ktoré by deficit určite prehĺbili.
Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadovala schodok nie na úrovni 0,49, ale na úrovni 1,9 % HDP, pričom do krízy spôsobenej pandémiou, teda necelé tri mesiace po Novom roku, sa vstupovalo s odhadovaným deficitom na úrovni 2,5 %. Ako všetci teda dobre vieme, pár dní pred voľbami predošlá vláda potrebovala sa zalíškať dôchodcom a prijala napríklad zákon o trinástych dôchodkoch a takýmto spôsobom, výrazným spôsobom narušila alebo teda v rozpore s plánom rozpočtu navýšila deficit štátneho rozpočtu. Čiže preto tých 2,5 %.
Pri zostavovaní novely rozpočtu na rok 2020, ktorej hlavnou úlohou bolo zabezpečenie financií na boj proti pandémii, boli zohľadnené aj požiadavky na výdavky jednotlivých rezortov, ktoré neboli finančne kryté v pôvodnom rozpočte. Ide napríklad o výdavky na viaceré informačné systémy, oddlžovanie zdravotníckych zariadení, krytie starého dlhu, tzv. PPS-ky, nákup zazmluvnenej vojenskej techniky v rezorte obrany, infraštruktúrne projekty v doprave, dofinancovanie väzenstva, súdnictva a ďalšie položky. Takto vyčlenené požiadavky boli približne na úrovni 2,8 mld. eur, čo je približne 3 % HDP.
Výdavky priamo súvisiace s pandémiou sa očakávali vo výške 3,9 mld. eur, a to najmä na podporu zamestnanosti, nákup zdravotníckeho materiálu, prístrojového vybavenia nemocníc, podporu podnikateľského prostredia či vyššie transfery zo štátneho rozpočtu subjektom verejnej správy. Riziko plnenia príjmov rozpočtu verejnej správy sa odhadovalo na 1,4 mld. eur, a to najmä z dôvodu poklesu ekonomiky a následne poklesu daňových príjmov o 1,2 mld. eur. Aj keď ide zatiaľ o predbežné výsledky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za uplynulý rok, je zrejmé, že krízový scenár vývoja v minulom roku sa, našťastie, nenaplnil na 100 % a výsledky sú lepšie a výrazne lepšie, ako sa odhadovalo. Napriek nutným obmedzeniam ekonomika Slovenskej republiky stratila predbežne 4,8 %, pričom sa predpokladal prepad až na úrovni 9,8 %. Prepad ekonomiky za minulý rok teda bol zároveň výrazne nižší, ako bol prepad ekonomiky priemernej krajiny Európskej únie.
Podpora zamestnanosti cez vládne schémy, odolnejší trh práce, ako aj nadýchnutie sa ekonomiky medzi prvou a druhou vlnou šírenia koronavírusu zmiernili prepad hospodárstva Slovenskej republiky.
Saldo verejných financií dosiahlo predbežne mínus 6,2 % HDP, čo predstavuje 5,6 mld. eur. Oproti novelizovanému rozpočtu je tento deficit nižší o 5,4 % bodu, čo je teda približne 5 mld. eur. Na schodku verejnej správy sa podieľal najmä hotovostný štátny rozpočet, ktorý znášal najväčšiu časť nákladov na boj s pandémiou.
V metodike ESA dosiahol štátny rozpočet schodok 6,3 mld. eur. Z ostatných subjektov verejnej správy pozitívne ovplyvnilo saldo verejnej správy svojimi výsledkami napríklad štátne fondy (plus 140 mil.) a obce (plus 140 mil.), fondy sociálneho, zdravotného poistenia (plus 327 mil. eur). Akruálne príjmy dosiahli 38,3 mld. eur a oproti novelizovanému rozpočtu boli vyššie o 243 mil. eur.
Akruálne výdavky dosiahli 43,9 mld. eur a oproti novelizovanému rozpočtu boli nakoniec nižšie o 4,2 mld. eur.
Dlh verejnej správy k ultimu roka 2020 dosiahol 60,6 % HDP, čo predstavuje 55,2 mld. eur. Medziročný nárast dlhu o 12,4 percentuálneho bodu predstavuje 9,9 mld. eur. Prepad HDP spôsobil jeho zvýšenie medziročne o 1,8 percentuálneho bodu.
Vyšší deficit verejnej správy sa odzrkadlil aj na zvýšení dlhu. Vytvorenie hotovostnej rezervy na prípadný horší priebeh pandémie v ďalšom období zvýšilo hrubý dlh zhruba o tretinu nárastu hodnoty dlhu. Čistý dlh verejnej správy bol na úrovni 50,4 % HDP a jeho medziročná zmena je približne 7 percentuálnych bodov.
Pandémia COVID-19 spôsobila, že prakticky všetky krajiny EÚ dosiahli za uplynulý rok deficitné hospodárenie s výnimkou Dánska (mínus 1,1 %) dosiahli všetky krajiny záporné saldo vyššie ako povolené 3 % HDP podľa Maastrichtskej zmluvy za štandardných podmienok.
Priemerný schodok EÚ dosiahol 6,9 % HDP a priemerný dlh EÚ dosiahol 97 % HDP. V medziročnom porovnaní ide o zhoršenie o mínus 6,4 percentuálneho bodu pri salde 13,2 percentuálneho bodu pri verejnom dlhu krajín EÚ.
Ekonomicky najsilnejšie krajiny EÚ, ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, dosiahli výrazné medziročné zhoršenie salda, ktoré sa prejavilo aj v náraste ich dlhu. Nemecko nárast salda o 5,7 percentuálneho bodu a nárast dlhu o 10 percentuálnych bodov, Francúzsko nárast salda o 6,1 percentuálneho bodu a nárast dlhu o 18,1 percentuálneho bodu, Taliansko nárast salda o 7,9 percentuálneho bodu a nárast dlhu o 21,2 percentuálneho bodu.
Vplyv prijatých opatrení na boj proti pandémii a výpadok príjmov z dôvodu prepadu ekonomiky sa odhaduje na 3,7 % HDP, čo je 3,2 mld. eur. Zároveň mimo vplyvov spôsobených prepuknutím pandémie sa na zvýšení deficitu oproti pôvodnému rozpočtu podieľalo krytie už spomenutých nedofinancovaných položiek s vplyvom 2 % HDP, čo je 1,8 mld. eur.
Príspevok novej vlády sa odhaduje v objeme 0,3 % HDP, je za tým najmä zrušenie bankového odvodu (výpadok príjmov cca 120 mil. eur) či zdvojnásobenie vianočnej dôchodcovskej dávky (vyplatilo sa 305 mil. eur namiesto rozpočtovaných 152 mil. eur). Nižšia daň z motorových vozidiel (výpadok 28 mil. eur) a zároveň znamenal podporu autodopravcom. Ak prepočítame, pripočítame aj pomoc vo forme napríklad vládnych záruk za úvery, odkladu daní a odvodov, odloženia splátok v bankovom sektore a poskytnutých transferov v rámci verejnej správy, predstavujú náklady na podporu v uplynulom roku približne 4,9 % HDP.
Poskytnutú podporu ekonomike zo strany vlády Slovenskej republiky pozitívne hodnotil aj Medzinárodný menový fond vo svojich nedávnych hodnoteniach, pričom ju označil za pomerne dobre cielenú a efektívnu, čo sa odzrkadlilo v miernejšom prepade ekonomiky a spotrebe domácností. Rovnako tak Medzinárodný menový fond považuje za správne pokračovať v podpore aj v roku 2021, ktorú zabezpečí aj nedávna novela zákona o štátnom rozpočte.
Vážené dámy, vážení páni, zároveň vás chcem požiadať o podporu uznesenia a schválenia predloženého návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Môžete zaujať miesto pre navrhovateľa.
A teraz poprosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Karola Mitríka, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Po ňom sa pripraví pán spravodajca z výboru pre financie a predseda výboru pán Marián Viskupič.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, dámy a páni poslanci a poslankyne, zákon o Najvyššom kontrolnom úrade ukladá našej inštitúcii vypracovávať každoročne stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu a predkladať ho na rokovanie Národnej rady, čo týmto spôsobom aj plním.
V úvode mi dovoľte konštatovať, že návrh štátneho záverečného účtu za rok 2020 spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v ustanovení § 29 ods. 2. Po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík, vzťahov štátneho rozpočtu k Európskej únii a hospodárení vybraných subjektov verejnej správy, Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2020.
Napriek tomuto záveru nášho stanoviska, ktoré máte k dispozícii v plnom znení, mi dovoľte niekoľko poznámok. Budú sa týkať dôležitých poznatkov, ktoré vyplynuli z kontrol zameraných na hospodárenie subjektov verejnej správy a uplatňovanie rozpočtových pravidiel v ich hospodárení. Pôjde najmä o zistenia, ktoré ovplyvnili hospodárenie verejnej správy v minulom roku, a tie, ktoré považujeme za riziká dlhodobo ovplyvňujúce výsledky záverečných účtov v jednotlivých rokoch.
Výsledky navrhovaného štátneho záverečného účtu vykazujú, ako výrazné bolo hospodárenie verejnej správy v roku 2020 ovplyvnené pandémiou. Pandémia tiež poznačila schválené rozpočtové rámce, najmä pravidlá dlhovej brzdy, vyrovnaného rozpočtu a limitu výdavkov. Použili sa únikové klauzuly a došlo k úprave schváleného rozpočtu. Výsledkom je, že podľa predbežných údajov dosiahlo hospodárenie rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 deficit 6,2 % hrubého domáceho produktu. Konsolidovaný dlh verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahol vyše 55 mld., čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu. Medziročný dlh v pomere k HDP sa zvýšil takmer o 10 miliárd. Zvýšenie dlhu bolo spôsobené najmä deficitom štátneho rozpočtu vo výške 7,8 mld. eur a výrazným zvýšením hotovostnej rezervy.
Podľa aktuálneho znenia zákona o rozpočtovej zodpovednosti presiahol dlh najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy a súčasne aj maastrichtské kritérium.
Pandémia ovplyvnila mnohé oblasti hospodárenia subjektov verejnej správy. Príkladom môžu byť plánované projekty rezortov, ktoré boli pozastavené alebo zrušené. Že nejde o maličkosti, svedčia údaje z niektorých rezortov. V rezorte zdravotníctva bolo 189 projektov zrušených a päť pozastavených. V školstve zrušených 260 projektov a v doprave ide o 60 projektov.
V dôsledku týchto opatrení mnohé potreby rezortov a občanov sa nenapĺňa alebo ich plnenie sa odsúva na ďalšie obdobie. V dôsledku tejto situácie sa presúvali financie do rezortov, ktoré museli aktívne riešiť boj s pandémiou. Celkovo v rámci covidových opatrení sa presunulo v roku 2020 medzi kapitolami takmer 2,9 mld. eur. Kým na začiatku pandémie putovalo najviac výdavkov do Štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na urgentné zabezpečenie pohotovostných zásob, prioritne zdravotníckych pomôcok, ale aj do rezortov, ktoré bojovali s vírusom v prvej línii, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo vnútra, postupom času sa najvyššie čiastky začali presúvať do rezortov zabezpečujúcich ekonomickú a hospodársku stabilitu krajiny. Najviac prostriedkov smerovalo do rezortov práce (1,3 mld.) a hospodárstva (378 mil.).
Napriek objektívnej potrebe takýchto rozpočtových opatrení a využívaní rezerv Najvyšší kontrolný úrad zistil, že viaceré z nich boli nepotrebné, resp. presunuté prostriedky neboli čerpané v súlade s pôvodným účelom. Pandemická situácia ešte výraznejšie spomalila čerpanie prostriedkov Európskej únie. Do konca roka 2020 sme neprekročili hranicu čerpania 40 % a Najvyšší kontrolný úrad sa pripája k názorom ďalších kompetentných inštitúcií, že hrozí opätovne riziko, že prostriedky nebudú použité na mnohé veľmi potrebné investičné aktivity štátu v oblasti infraštruktúry, elektronizácie a podobne.
Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku hodnotí aj hospodárenie samosprávy. Vyzdvihnúť treba nezastupiteľnú úlohu územnej samosprávy v boji s pandémiou koronavírusu, ktorá často suplovala úlohy štátnych inštitúcií, čo sa určite prejaví aj v obtiažnom plnení všetkých originálnych a prenesených kompetencií jednotlivými obcami a vyššími územnými celkami.
Vážení prítomní, úlohou štátneho záverečného účtu je, že má poskytovať pravdivé a spoľahlivé údaje o hospodárení verejnej správy za predchádzajúci rok a je výslednou hodnotou údajov jednotlivých záverečných účtov štátnej správy a samosprávy. A práve tejto stránke štátneho záverečného účtu sme sa v minulom roku venovali vo zvýšenej miere.
Na základe výsledkov kontrolnej činnosti zameranej na fiškálnu politiku chcem opätovne poukázať na problémy s nedostatočnou presnosťou a spoľahlivosťou výkazníctva subjektov verejnej správy. Týka sa to tak organizácií štátnej správy, aj samosprávy. Tieto v konečnom dôsledku ovplyvňujú nepresnosť konsolidovaných výdavkov a takéto riziko nemožno vylúčiť ani v predloženom záverečnom účte. Príkladom sú zistené nekorektné údaje o vykazovanej hodnote majetku aj vo veľkých kapitolách štátneho rozpočtu, opravných položkách, podpisov či pohľadávkach. Stále chýba centrálny ekonomický systém, ktorý by zvýšil kvalitu a včasnosť dát a prispel k efektívnejšiemu riadeniu verejných financií.
Tiež kontrola zameraná na zadlženosť samosprávy ukázala vysoké riziko nespoľahlivosti údajov vstupujúcich do štátneho záverečného účtu. Nepresnosť a nespoľahlivosť dát sa netýka iba záverečných účtov organizácií v štátnej správe či samospráve, ale výsledky našej kontroly ukazujú na nespoľahlivosť niektorých dát, na základe ktorých sa hodnotí dosahovanie stanovených cieľov a záväzkov. Napríklad v obehovom hospodárstve ide o nepresné a nespoľahlivé vykazované údaje o recyklácii plastového odpadu.
Aj štatistické údaje, ktoré poskytuje Národné centrum zdravotníckych informácií na základe národného registra zdravotníckych pracovníkov, sú podľa výsledkov našej kontroly rezidenčného programu pre lekárov ako nespoľahlivé. Centrum tak v tomto prípade nedostatočne plní svoj účel a je dôležité, aby ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo potrebnú kvalitu a spoľahlivosť dát.
Spoľahlivosť a kvalita dát je mimoriadne významná nielen pre vykazovanie výsledkov hospodárenia, ale dáta slúžia k tvorbe cieľov verejných politík, k posudzovaniu ich výsledkov či nárokov na iné finančné zdroje. A ak nie sú spoľahlivé dáta, tak ako cieľ a výsledok nemusia viesť k požadovanému úžitku.
Okrem vyššie uvedeného problému kvality a spoľahlivosti dát kontrolné zistenia z nedávnej minulosti identifikovali snahy o administratívne úpravy dát v snahe vylepšovať fiškálne rámce. Považujeme to za zlú prax a za hazard s dôverou občanov i medzinárodných inštitúcií.
Vážené dámy a páni, vážený pán minister, ako som už v tomto auditóriu pred časom povedal, každá kríza raz pominie a pominie určite aj táto pandémia. Preto je mimoriadne dôležité, aby parlament vyžadoval od vlády jasnú stratégiu postupu návratu k cieľom udržateľných verejných financií. Je zároveň dôležité, aby táto stratégia návratu od voľnejších pravidiel k tým predcovidovým bola známa čo najskôr, aby sa následne a účinne aj aplikovala v praxi. Skúsenosti z minulých ekonomických kríz ukázali, že krajiny, ktoré dôsledne uplatňujú dohodnuté fiškálne pravidlá, dokážu rýchlejšie zvládať dôsledky kríz, a to bude určite platiť aj v prípade fiškálnych dopadov pandémie.
Som presvedčený, že prekonanie dôsledkov krízy je prioritou vás všetkých, teda nás všetkých, že sústredíte svoj záujem najmä na prijímanie takých noriem a opatrení, ktoré čo najskôr pomôžu krajine prekonať ekonomické a sociálne dôsledky koronavírusu, čo sa prejaví nielen v lepších číslach budúceho záverečného účtu, ale najmä v živote našich občanov.
Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem za pozornosť.