32. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako povedal predrečník, mne chýba v tomto návrhu adresnosť. Ako na druhej strane som rád, že predkladateľ tu chce hovoriť o adresnosti v druhom čítaní a bude ochotný sa o tom baviť.
Len druhá vec, vážení kolegovia, nech dáme, koľko chceme, peňazí, nech dáme, koľko chceme, aj milión na jedno dieťa, myslíte si, že pomôžeme týmto napríklad deťom v tých osadách, ako ste spomínali? Nie, nepomôžeme. Pomôžeme úžerníkom a podobným typom ľudí. Deťom nepomôžeme, ak nenájdeme nejaký iný systém, ako pomôcť deťom v osadách, môžme dať aj na jedno dieťa jednorazovo aj milión euro, v tých osadách to nepomôže. Vážení kolegovia, kolegyne, nepomôže. Tá pomoc sa k tým deťom vôbec nedostane. Nikdy, nikdy. Vy ste videli, že keď dostali nejakú pomoc, žeby automaticky kúpili nejaké školské pomôcky alebo niečo také? Nie. Tá pomoc sa stratila niekde úplne inde, vážení kolegovia.
Je problém, že niektorí si urobili živnosť, a veľmi výnosnú živnosť, z robenia detí a že za desiatky rokov sme na to nenašli nejaký kľúč, ako začať a riešiť túto situáciu. Ja neviem, možno sa bolo pozrieť na Švajčiarsko. Tam majú celkom jednoduchý systém, žiadna diskriminácia, dostaneš šancu jedenkrát a druhýkrát už nie, a môže si hovoriť, kto chce, čo chce. Proste nie a nikto ich nenapáda. Ani slniečkari, ani novinári, ani mimovládne organizácie, proste nie. Prídeš do roboty, áno, jedenkrát neprídeš, dobre, druhýkrát neprídeš, máš smolu. A takto je to aj pri deťoch.
A čo sa týka tej adresnosti a hovoríte, že niekto by prepadol cez túto adresnosť. Ale na to vieme riešiť jednotlivé prípady individuálne, ja si myslím, že sa to dá, na to máme odbory sociálnych vecí, na to máme úrady práce, máme sociálnych pracovníkov a podobne, máme samosprávu, takže sa nebojím, že by niekto, kto nie vlastnou vinou sa dostal, ako chorobou, že by sa ho, že by sa ho to minulo.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mazurek.

Ďakujem pekne za reakcie.
Pán poslanec Tomáš, ja viem veľmi dobre, že ten zámer pomáhať je úplne očividný, ale nemyslím si, že my by sme cielili na nejakú úzku skupinu voličov, skôr cielime na tých, ktorí reálne pracujú a od štátu sa im nedostáva nič a nechcú vidieť, že tí, ktorí pracovať doteraz nechceli a nesnažili sa, dostanú rovnakú pomoc ako oni, ktorí reálne trpeli všetkými tými opatreniami vlády a celkovo ťažkou životnou situáciou na Slovensku. Ja som spomenul aj vo svojej rozprave, že mne je to úprimne ľúto, že reálne kopec ľuďom by sme mohli pomôcť, ale je ťažko nastaviť ten mechanizmus za tú cenu, že reálne státisícom ľuďom v osadách v podstate poviete, robenie si detí za účelom biznisu je skvelý nápad, tu máte dvojnásobné prídavky. To skrátka nie je cesta.
Ja vám odporúčam ísť sa niekedy pozrieť do Žehry, na akých autách sa tam vozia miestni úžerníci, ktorí v živote nepracovali, nevedia, čo je to daňové priznanie, a jeden RS6, ďalší najnovšia Q7, najnovšie Mercedesy v úpravách, Brabusy a tak ďalej. A človek len pozerá, ten človek poriadne nevie čítať, písať, všetko fajn. Mimochodom, minister Mikulec dostal do rúk konkrétne správy s konkrétnymi číslami, s parcelami, s pozemkami, s konkrétnymi zdieranými ľuďmi a o tom, ako si nikdy v živote nemohli na tieto pozemky zarobiť, na tieto autá, na tieto domy, že zdierajú ľudí v miestnej osade, že možno pracujú aj v rámci otrockej práce v Anglicku s týmito ľuďmi. Pán minister Mikulec to dostal od svojho koaličného partnera, strčil to do šuflíka, lebo veď to je protikorupčná strana, to OĽANO, no nie? A viete, ak dnes schválite dvojnásobné dávky, no tak kúpite im nový Mercedes za pár mesiacov, novú audinu.
A mňa to bytostne štve, že kvôli takýmto zneužívateľom sociálneho systému to nevieme skrátka zmysluplne presadiť, a preto vám hovorím dopredu, za každé zmysluplné navýšenie daňového bonusu stopercentne zahlasujem, lebo mi záleží na tom, aby sa tí, ktorí sa snažia, mali lepšie.