32. schôdza

Vďaka. Opäť skôr len reakcia ako otázka a ďakujem za tú odpoveď. A ten účel tej otázky je, myslím, zrejmý, ministerstvo školstva zvolilo cestu čiastkových reforiem, čo je legitímny postup. Tá veľká jedna reforma má svoje nevýhody, politická opozícia a tak ďalej a tak ďalej. Nevýhoda toho čiastkového postupu je tá, že hoci tie jednotlivé kroky aj môžu dávať zmysel bez nejakej absencie alebo pri absencii nejakej vízie, že čo je to, kam sa chceme dostať tými reformami, je tu to riziko opäť, že tie čiastkové kroky si môžu navzájom odporovať, prípadne nás nemusia posunúť tam, kam chceme. Preto som sa pýtal, či je tu nejaká jasná vízia, že čo sú tie hlavné problémy. Evidujem, že nie sú, to poviem otvorene, ma trochu napĺňa obavami, to neznamená, že tie čiastkové kroky, ktoré ste vymenovali, sú samé osebe zlé, mnohé z nich majú našu podporu, ale tá absencia celkovej predstavy, že ako sa dostať, nehovorím, že na úroveň Veľkej Británie či Spojených štátov s univerzitami, ale ako sa dostať, čo ja viem, na úroveň lepších susedov, tak absencia tejto výzvy je niečo, čo nás trápi. Ale vďaka za tú odpoveď, pán minister.

Ďakujem, bolo to v podstate skôr konštatovanie. Teraz poprosím pána ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, aby zotrval na mieste, pretože mu položil otázku opäť pán poslanec Tomáš Valášek.
"Aký je stav s očkovaním rómskych komunít? Koľko takýchto lokalít už bolo očkovaných? Ako a aké sú potreby týchto komunít vo vzťahu k očkovaniu proti COVID-u?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, mám tu nejaký návrh odpovede, ktorý, z ktorého prečítam iba tú prvú časť, zbytok sa budem snažiť odpovedať v súčasnej realite.
Pre dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať veľkú časť populácie. V prípade delta variantu epidemiológovia hovoria o zaočkovanosti vyššej ako 90 %. Naším cieľom je zaočkovať čo najväčšiu časť populácie bez ohľadu na pôvod, spoločenské postavenie, vzdelanie, profesiu či národnosť. Očkovanie v marginalizovaných komunitách prebieha viacerými spôsobmi. Jednak je to očkovanie v centrách, druhým spôsobom je výjazdové očkovanie v obciach. K tomu by som sa trochu zastavil.
Projekt, ktorý teda, s ktorým prišiel teda pán europoslanec Pollák, chcel využívať špeciálne skupiny, ktoré teda, chcel do toho zapojiť aj ozbrojené sily, aby sa očkovalo, očkovalo v obciach, teda v týchto komunitách, pardon. Prikročili sme skôr k variantu alebo podporujeme variant, že každá tá komunita je súčasťou nejakej obce. A pokiaľ teda, aby sa predišlo nejakému segregovaniu alebo používaniu ozbrojených síl na takéto účely, tak sme sa so starostami a s vyššími územnými celkami dohodli, že pokiaľ budú organizovať v obci očkovanie, tak do toho zahrnú aj tie marginalizované rómske komunity. To znamená, to je jeden stream, ktorým to ide, to znamená spoločne, lebo aby neboli ani pochybnosti o vakcínach, o tom, že my nejakú inú a títo nejakú inú.
Takže to je jeden stream a druhý a v tom sú aktívne hlavne naša, aktívna naša nezisková organizácia Zdravé regióny, ktorá veľmi takou aktívnou prácou v tých komunitách, z ktorých niektoré sú fakt samostatné, a sú, sú fakt vylúčené a sú fakt veľké. Ja som sa bol aj na jednom, na jednom tom sídlisku v Trebišove alebo blízko pri Trebišove pozrieť, takže, ale ten počet zaočkovaných tam nie je úplne dostatočný. My presne nemáme počet zaočkovaných Rómov, pretože ich neevidujeme ako Rómov. To znamená, my evidujeme počet celkových ľudí, ktorí sú zaočkovaní v obciach, ale podľa odhadov týchto Zdravých regiónov, ktoré teda tam aktívne pôsobia, tak v súčasnosti je zaočkovaných cca 10 %. Ale to je fakt iba odhad, odhad Zdravých regiónov. Očkujú sa hlavne tí, ktorí teda pracujú v zahraničí, niektorí sú, prídu zaočkovaní zo zahraničia. A v tejto súvislosti možno ešte jedna, jeden môj postreh. Ja si myslím, že plánovaná alebo navrhovaná finančná motivácia môže v týchto regiónoch veľmi pomôcť.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť otázku doplňujúcu.

Vďaka. Tentokrát mám naozaj otázku, nie komentár. Aj keď krátky komentár predsa len. Vďaka za tú odpoveď. Vy ste mi už vlastne čiastočne odpovedali, ale chcel som vedieť, že čo sú vlastne tie problémy, v čom sú tie dôvody tej, ani som nevedel, že tak šokujúco nízka zaočkovanosť iba asi tých 10 %. Vy ste už čiastočne odpovedali, asi obavy a nie celkom neodôvodnené aj na vzťahy medzi touto komunitou a zvyškom nás z minulosti, takže asi trošku také obavy, že čo im to vlastne podávame. Sú aj nejaké iné dôvody, na ktoré viete ukázať prstom, že toto a toto, pre toto a pre toto je to len 10 %, čo je šokujúco málo?

Tak, keď som sa bavil teda s pani riaditeľkou tejto neziskovej našej organizácie, tie dôvody sú v podstate hlavné dva.
Po prvé je to, obrovské hoaxy a rôzne mýty, ktoré sa medzi nimi šíria a po druhé, oni celkovo neradi navštevujú lekára a neradi sa teda podrobujú hocijakým lekárskym vyšetreniam a cítia sa zdraví. Oni povedia, my sme zdraví, my to prežijeme. Majú takýto prístup. Ale dosť dôležitá je aj alebo teda dosť významné sú, dosť významné sú aj tie mýty, ktoré tam kolujú, o tom, že zomrú a že skrátka o dva roky aj budú, že budú neplodní a nebudú môcť mať deti a takéto podobné veci. Na čo sú oni veľmi citliví, takže tam treba, fakt akože pracovať veľmi výrazne vnútri v tých komunitách.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Teraz poprosím pána ministra životného prostredia Jána Budaja, aby odpovedal na otázku pána poslanca Radovana Kazdu.
"Pán minister, ministerstvo životného prostredia podpísalo so Zväzom výrobcov cementu Slovenskej republiky memorandum o spolupráci, vďaka ktorému odpad z Ružínskej priehrady, ale aj iných vodných tokov či prírody neskončí na skládke, ale sa zhodnotí v cementárni. Pán minister, čo je presným obsahom memoranda a k čomu zaväzuje?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, memorandum, ako už názov hovorí, je prejav dobrej vôle, jeho znením je práve vyjadrenie tejto dobrej vôle približovať ceny, za ktoré sa spaľuje v podnikoch, ktoré patria do Zväzu výrobcov cementu, takým cenám, ktoré by boli dostupné pre slovenské obce.
Podpísali sme túto vôľu zväzu výrobcov cementu spoločne 18. 6. pri Vodnej nádrži Ružín kvôli tomu, že toto turistické zázemie Košíc desaťročia trpí extrémnymi množstvami odpadu, ktorý pláva na povrchu hladiny tejto vodnej nádrže. Každý rok do toho investuje podnik Slovenská vodohospodárska výstavba nemalé peniaze, napriek tomu odstraňovanie toho koncového dôvodu nie je účinné. Práve preto bude od budúceho roku, od januára, zálohový systém a aspoň časť tohto sa stratí, ako veríme.
Predsa ale treba sa zaoberať aj tým, prečo pred slovenskými cementárňami, ktoré sú hlavnými miestami, kde smeruje na energetické zhodnotenie taká, povedzme, koncová zložka odpadu, prečo tam stoja celé dni a noci zahraničné kamióny a prečo ešte aj v samotných obciach, kde táto cementáreň je, ktoré znášajú aj environmentálnu stopu tej cementárne, prečo ani tieto obce nespaľujú svoj odpad v cementárňach. Jeden z dôvodov je, že obce nemajú dostatok kapacít a finančnej podpory na to, aby vytvorili spracovanie odpadu, toho, ktorý je spáliteľný na tzv. TAP, čiže alternatívne, tuhé alternatívne palivo.
Druhým dôvodom je, že tieto tuhé alternatívne palivá o to viac vedia vyrábať v krajinách západu, ktorým často vysoké ceny spaľovania tak, teda ceny spaľovania sú tak vysoké, že sa im oplatí dovoz na Slovensko a spaľovanie v slovenských cementárňach. Tak je to napríklad v prípade Talianska, kde očividne bol, a bol som sa pozrieť v tej cementárni Rohožník aj osobne, kde očividne stoja kamióny zo vzdialenosti 500, 600, 700 a viac kilometrov.
Pokiaľ ale cena, povedzme, 90 až 100 eur za tonu spálenej TAP-ky je úplne neprístupná pre slovenské obce, tak tento stav sa nevie zmeniť a my sme neustále akoby odpadová jama pre okolité krajiny, ktoré si u nás spaľujú často aj materiály zo svojich niekdajších obecných skládok, čistia si svoje územie a slovenský občan teda znáša, ako som už povedal, environmentálnu stopu, ale vlastné odpady obce znovu ukladajú ešte stále do bežných skládok.
Toto, tento reťazec zlej, viacerých zlých okolností chceme prelomiť. To prelomenie si vyžaduje celý súbor opatrení. Vy napokon sa v tejto oblasti vyznáte, tak viete, že sa to nezaobíde bez zvyšovania cien, ukladania odpadu v bežných skládkach, k čomu ministerstvo odvážne pristupuje a chápeme, že si tým nerobíme práve popularitu, ale sme zodpovední, a to sa snažíme vysvetliť aj obciam.
Za druhé, je nevyhnutné, aby sa tu zjavili výrobne tuhého alternatívneho paliva, aby cementári mali vôbec nejakú dodávku zo Slovenska. Zatiaľ je to okolo 20 %, čo ho spaľuje, čo sa spaľuje z domácich zdrojov, 80 % je dovoz.
Memorandum, kvôli ktorému ste túto otázku položili, je teda všeobecným prejavom vôle, že združenie cementárov bude diskutovať o určení nejakého, my si to na ministerstve predstavujeme, nejakého postupného vývoja, kde by zvyšovanie cien skládkovania a aspoň dočasné znižovanie pre domácich tvorcov TAP-iek sa kdesi stretlo, možno okolo 60 eur a tak bolo možné podstatne zvýšiť mieru spaľovania domáceho odpadu.

Pán poslanec, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Ďakujem. Pýtal som sa preto na ten, nejaký ten presný obsah, lebo, tej, toho memoranda, lebo nebolo zatiaľ zverejnené nikde, tak touto cestou by som možno chcel aj poprosiť ministerstvo, že či by ho mohlo zverejniť, lebo myslím, že tam neobsahuje nejaké že obchodné informácie a položil by som teda ešte tú doplňujúcu otázku. (Reakcia ministra: "Neobsahuje vôbec.")
Ďakujem aj za tú informáciu, že o tých motivačných nástrojoch, ako potom teda dosiahnú ten cieľ. Ja som absolvoval minulý týždeň konferenciu, kde som sa rozprával aj s cementármi, mali tam aj prezentáciu, a teda pre nich je dosť veľký problém v tom, že oni v súčasnosti prijímajú teda ten zahraničný odpad, ale ten je taký homogénnejší, je to hlavne priemyselný odpad. Tak možno by som sa chcel spýtať na takú doplňujúcu otázku, že ako vytvoriť tú transformáciu, aby oni dostali ten zmesový komunálny odpad, ktorý nemá takú tú vyhovujúcu kvalitu veľmi pre nich, ani teda ten upravený, ktorý síce berú, ale v súčasnosti majú naozaj že homogénny odpad, relatívne oveľa homogénnejší odpad z toho zahraničia.