32. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, včera o 19.00 hod. večer, keď bola prerušená rozprava, bolo tu málo ľudí, myslel som si, že ráno o 9.00 hod. to bude lepšie, bohužiaľ (povedané so smiechom), je to ešte horšie s tou prítomnosťou. Ani predkladatelia, ani oponenti tu veľmi nie sú.
Ja sa vrátim, ešte včera predo mnou bol v písomnej rozprave kolega Mičovský a on ako – nazvem ho – koaličný lesník, takým jemnejším spôsobom tu predostrel tú problematiku. Sám sa s tým nestotožňuje. A ja teda ako lesník opozičný si dovolím byť teda kritickejší k tomuto návrhu zákona a mám tu pár bodov, ktoré sa budem snažiť v rozprave prejsť.
Ako to bolo s týmto návrhom zákona? V Deň národných parkov minister Budaj vyhlásil bombastickú vec, že národné parky prejdú pod Štátnu ochranu prírody a že tento vládny návrh bude onedlho daný do parlamentu. Vtedy ako keby sa strhli také preteky populistov a našla sa skupina poslancov, ktorí to vo forme poslaneckého návrhu, myslím, že o dva alebo tri dni nato predložili do parlamentu. Nakoniec sme sa dozvedeli, že, že to nebola ani tak, nejaký taký populistický pohnútok, ale že to bolo na žiadosť ministra Budaja, aby teda čo najrýchlejšie stihol reagovať a aby stihol obísť medzirezortné pripomienkové konanie.
Vaše programové vyhlásenie vlády, vážení koaliční kolegovia, hovorí, že vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty. Na tento účel vláda prostredníctvom podpredsedu vlády, ktorý koordinuje legislatívu, najmä zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektmi, s verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodňovane neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie. To ste krásne obišli tým, že ste to podali v podobe poslaneckého návrhu.
Mali sme o tom diskusiu na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Mne vtedy predseda výboru pán kolega Karahuta povedal, že on nedopustí to, aby tento poslanecký návrh išiel len takýmto tempom do pléna, a prisľúbil nám, že bude k tomu sedenie, bude k tomu sedenie s dotknutými inštitúciami, s odbornou verejnosťou, samozrejme, s nami ako členmi výboru a bolo dohodnuté, že v kinosále tuná v Národnej rade, ktorá má, má asi svoje určité kapacity, ale je tam dosť veľa miesta, že bude k tomu beseda. My sme, to bolo tento týždeň či minulý, už ani neviem, minulý týždeň v utorok sme prišli a mňa sa pýtajú, že však dneska je v hoteli Bôrik k tomu rozprava, k tomu poslaneckému návrhu, že či ideš. A ja hovorím, že však oni sú už tam, ale však nám neprišla žiadna pozvánka. Si myslím, tak dobre, možnože som bol nejak opomenutý, tak som rýchlo zbehol, tuná kolega Takáča som sa pýtal, lebo tak on je tiež z výboru, kolegu Suju som sa pýtal, oni hovoria, nie, my sme nedostali žiadne pozvánky na žiadne stretnutie. Písal som vtedy o tom verejne a dokonca kolega Zajačik ma oplači... označil za klamára a podvodníka doslova, tak som mu napísal, že nech nám, že keď teda hovorí, že sme boli všetci pozvaní a že my sme odignorovali, a dokonca mi napísal, že mne bol prednejší obed ako nejaká rozprava k tejto problematike, takto drzo ma označil. Ja som mu len odpovedal, že nech teda zverejní e-mail a rozdeľovník, komu, komu naozaj boli poslané tieto pozvánky, no a tam skončil, hej, pri tom. Kráste sne... krásne ste odiš... obišli aj v podstate členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ďalší bod, ktorý máte v PVV a na ktorý sa tu všetci odvolávate pri tomto návrhu zákona, že vraj to máte v programovom vyhlásení vlády, že pozemky prejdú pod ministerstvo životného prostredia, alebo teda chránené územia, hej, aby som bol presnejší. Ja vám teraz poviem, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. V tej kapitole o životnom prostredí je napísané: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
A ja sa pýtam, vážení kolegovia, kde tam je napísané, že správa pozemkov prejde pod ministerstvo životného prostredia. Keď už pri vašom prvom programovom vyhlásení vlády som sa na to pýtal v rozprave, pri druhom programovom vyhlásení vlády som vám tu kritizoval, že máte tam niečo napísané, čo sa, čo nekorešponduje so skutočnosťou, a to, čo tu prezentujete. Tak som sa pýtal na to obidvoch ministrov, vtedajšieho ministra Mičovského. Dal som mu otázku, aké kroky robí, aby správa prešla pod rezort životného prostredia, a tú istú otázku dostal aj minister Budaj. Pán minister Mičovský vtedy nestihol odpovedať, ale ústne sme sa bavili a elektronicky mi potom poslal, že kroky sa nerobia.
A ja teraz budem citovať ministra Budaja, čo povedal na margo tejto otázky: „Ďakujem pekne, pán poslanec. Otázka je trochu nejasná, preto sa pokúsim do toho vniesť pojmy, ktoré budú zreteľnejšie. Ministerstvo, samozrejme, má v gescii Správu chránených území.“ Čiže on sa mi vlastne vysmial, že čo sa ja pýtam, kedy prejde Správa chránených území pod rezort ministerstvo životného prostredia, kedy oni už dneska majú v správe všetky chránené územia. A doplnil následne: „Ministerstvo, samozrejme,“ v gá... „má v gescii Správu chránených území, čiže v tomto zmysle by som mohol vašu otázku“ akože, „akoby odbiť, pretože pýtate sa na vec, ktorá odjakživa takto stojí. Ministerstvo má v gescii Správu chránených území aj národných parkov, predsa len pár slovo k tomu, lebo myslím, že máte na mysli skôr pozemky. Správu na tých pozemkoch ministerstvo vykonáva, pozemky sú rôznych vlastníckych vzťahov“ a je tam potom, ešte sa bavil, ale potom v závere minister uviedol, že: „mojím zámerom je, hoci by sme ten plán o 55-percentnom zámere bezzásahových území v národných parkoch nevytyčovali, možno aj za to žiadne predošlé vlády nevytyčovali, lebo si boli vedomé tejto roztrieštenosti majetkových vzťahov. Som odhodlaný túto víziu napĺňať a verejne aj všetkými nástrojmi, ktoré ministerstvo má. A zasadzujem sa za to, aby aj v spolupráci s ostatnými ministerstvami, na prvom mieste, samozrejme, s ministerstvom pôdohospodárstva a jeho správou voči Štátnym lesom, aby sme dosiahli, že národné parky budú naozaj mať zdravé jadrá bezzásahového lesa.“
Keď sme sa tu bavili o tých 50 % bezzásahového územia už včera, padlo tu dokonca v rozprave, taký hoax, že súkromných vlastníkov sa to nedotkne. Pán kolega Mičovský vtedy povedal, on to stiahol na tú rovinu tých spoluvlastníckych podieloch v rôznych urbároch, kde sú nezistení alebo neznámi vlastníci, alebo teda aj štátne, štátne tie vlastnícke podiely spravované či už štátnymi podnikmi, alebo dokonca SPF-kou. Povedal, že minimálne v tom pohľade sa ich to dotkne.
Ale ten druhý, ešte dôležitejší ohľad je práve tých 50 % území bez zásahu. Dneska deväť národných parkov, ktoré máme, spolu dosahuje výmeru takmer 320-tisíc hektárov, a to sa nepozerám ešte na ochranné pásmo, to je ďalších 260-tisíc hektárov k tomu. Z týchto 320-tisíc hektár, zaokrúhlene, je to 317-tisíc, hej, plus-mínus, tak z týchto 320-tisíc hektárov je dnes zhruba 20 % bez zásahu.
Keď sa pozreme na tie vlastnícke podiely, na, na tú štruktúru vlastníctva, nie na podiely, tak už včera to tu bolo povedané, že zhruba 52 % je vlastníctva v štátnom sektore, ten zbytok je v neštátnom. Pri národných parkoch je to ale veľmi, veľmi individuálne. Napríklad taký Národný park Vysoké Tatry má v štátnom vlastníctve, má v bezzásahovom stupni nejakých 42 % a vo vlastníctve štátu je takmer polovica, ale napríklad taká Muránska planina má až 79 % štátneho vlastníctva. A to je práve to, prečo Muránska planina je dneska tak vypichnutá, lebo tam vidia, že 80 % je v štátnych rukách, že tam teda ľahko budú vedieť preniesť ten bezzásah teda do reality. V iných národných parkoch máme Veľkú, Malú Fatru, Slovenský raj a tak ďalej, tak sú národné parky, kde je to len 20 %. No a keď minister životného prostredia tvrdí, že on pôjde na tých 50 %, tak jednoducho bez toho súkromného sektora to nedá. Tak sa tu netvárme dneska, že súkromných vlastníkov tieto obmedzenia nezasiahnu.
V roku 2019 boli prijaté dve veľké novely zákona o lesoch, zákona o prírode a krajiny, o ochrane prírode, prírody a krajiny a my sme, myslím, že vo februári alebo v marci tohto roka sme videli v televíznych správach, bolo to reportáž z územia Tatier a furmani tam hovorili, že ochrancovia prírody ich vyhnali z lesov kvôli vtákom, kvôli hniezdeniu vtákov. Áno, práve táto novela posledná tohto zákona priniesla to, že vy môžte v lese vymapovať nejaké hniezdiská a obmedziť ťažbu, a v podstate, čo je následkom toho, že od 1. marca, keď si to dobre pamätám, do posledného augusta nie je možné vykonávať ťažbu – ani náhodnú ťažbu – nebavíme sa teraz o úmyselnej ťažbe, náhodnú ťažbu v tomto období ani na územiach, kde to doteraz možné bolo. Tatranský národný park posledné štyri roky už obnovenú ťažbu nevykonáva, vykonáva ťažbu náhodnú, to znamená, keď tam niečo sfúkne vietor, to znamená, keď niečo napadne chrobák, to je v tom nižšom stupni, v 4., 3. stupni ochrany prírody.
Čo spravila novodobá ochrana prírody a krajina? Vyhnali ich stavaď. A ja hovorím, keď tu máme úsek od februára do augusta, tak my sme ideálne podmienky zase vytvorili na rojenie lykožrúta. On nám nebude ničiť už teraz len ten 5. stupeň, hornú hranicu lesa, 7. vegetačný stupeň, ale my mu teraz dovolíme zísť ešte nižšie do podhoria, kde sú, vo väčšej miere sú síce štátne pozemky, ale to bude pokračovať ďalej. Zase sa to len dotkne nás súkromných vlastníkov lesa. Čiže to je ďalšie potvrdenie tej úplnej scestnosti týchto všetkých opatrení, ktoré tu funguje.
Dotkli sme sa vodozádržnej funkcie lesa, a že vraj potrebujeme bezzásahové územia obrovských výmer. Toto povedal pán minister Budaj, že na to, aby nám tu fungovala vodozádržná funkcia (povedané so smiechom) potrebujeme obrovské bezzásahové územia. Ale živé a zelené. A čo máme dneska v Tatrách? Veď to tam odumiera jak na bežiacom páse všetko. Som to tu včera vravel vo faktickej poznámke, 2008 - povodne, 2014 - povodeň, 2018 - povodeň. To sa bavíme len o Belianskych Tatrách teraz, hej, nebavím sa napríklad o Skalnatom potoku, čo je tam blízko nás. Však nás tam splachuje jak také myši. Dneska máme 2021, 2022 možnože môžme čakať zase ďalšiu veľkú povodeň. V roku 2008 bolo 139 hektárov rozpadnutých porastov v doline Bielovodskej a v Zadné Meďodoly. Spadli, vtedy extrémne zrážky to boli. Za štyri dni padlo 260 mm zrážok, to znamená, to bolo 260 litrov na meter štvorcový. Tá povodeň vtedy mala za následok to, že boli zničené turistické chodníky, ja to poviem, že, chvalabohu, že iba turistické chodníky. Vtedy dokonca museli, Horská záchranárska, záchranná služba musela ísť po turistov, pretože kvôli strhnutým mostom a rozvodneným riekam sa nevedeli dostať naspäť. To bolo v roku 2008.
V 2014 bola tiež povodeň, tá síce nespôsobila nejaké extra majetkové škody, ale došlo vtedy k obrovským eróznym činnostiam, kedy boli vytvorené rôzne strže a boli strhnuté pozemky. Ale v roku 2018 prišla povodeň, kedy spadlo 226 mm zrážok, to je 220 litrov na meter štvorcový, keď to prerátame, a to bolo menej ako v roku 2008. Tiež štyri dni trvala tá extrémna zrážka. Ale tie škody boli ďaleko rozsiahlejšie. A teraz sa pýtame, tak prečo? No tak prečo? No tak pozrite sa na hornú hranicu lesa, ako tam vyzerá, však to odumrelo. Kde máte tú vodozádržnú funkciu?
Docent Gejzík mi napísal na Facebook, ma vysmial, že ako sa vy ako absolvent Lesníckej fakulty aplikovanej zoológie a poľovníctva môžte pozerať cez nejaký ekologický pohľad a na vodozádržnú funkciu a že tendenčne klamete. No, vážený pán docent, vy sa vráťte na hodiny lesníckych meliorácií alebo neviem, čo ste to absolvovali. Najúčinnejší hydrický les je viete aký? Kolegovia, viete aký, predkladatelia, aké drevinové zloženie má les, ktorý má najúčinnejšiu hydrickú funkciu, aký les? Čistá smrečina, kolegovia, šesťdesiatročná čistá smrečina je najúčinnejší hydrický les, keď už sa, ale živá, kolegovia, živá.
Pán kolega Šefčík ma tiež včera zaujal výrokom, ja to nemám za zlé. Však si myslím, že v tom výroku sa sčasti vieme zhodnúť: „Ja by som si prial zdravý les nielen v národných parkoch.“ Pán kolega, pozývam vás do Tatier, kľudne zoberte aj tých 18 predkladateľov spolu s vami, čo ste, ja mám vodičák na autobus, môžme sa spolu teda povoziť po tých Tatrách, ja by som vám ukázal, ako to tam vyzerá. Pán kolega, pojem bezzásah a pojem veľké jadrové zóny alebo bezzásah v národných parkoch, ničnerobenie, to sa nerovná živý a zdravý les. Pán kolega, v Tatrách nám to odumiera. My sa tu nesporíme teraz o to, či vyrastie ten les znova, alebo nevyrastie. On vyrastie, to hovorili aj v roku 2004, keď prišla víchrica Alžbeta, že my tu budeme mať nový les, to sa nikto o to nebojí. Ide o to, ale či tu chceme zažívať tú degradáciu územia dočasnú.
Hoaxy - akože mŕtve drevo nám zachytáva viac uhlíka. Potom nám tu poviete, pán kolega Šíbl, že my sa na to nesmieme pozerať len cez drevnú hmotu, ale že to zadržiava aj v pôde. No za prvé. Tatranský národný park sa stal jedným z najväčších polutantov CO2 zo vzduchu a nepomôže mu ani pôda, lebo obnažená pôda, keď na ňu svieti slnko, zase len uvoľňuje uhlík do ovzdušia, tak neviem, čo to máte za výpočty, skade ste na to prišli.
Niečo k histórii vetrových kalamít. V Tatranskom národnom parku nebola len vetrová kalamita v 2004. Alžbeta alebo potom Žofia, boli aj roky predtým, boli tie vetrové kalamity. Videl som teraz nedávno čiernobiele zábery z Tatier, keď tam ľudia ešte zo sekerkami, s ručnými pílami to tam boli spracovať. Bolo to v rádovo tisíckach metrov kubických, ale vždy tam išli, spracovalo sa to drevo.
V tých neskorších rokoch ešte pred ’94. rokom, keď v ’90. a v ’91. roku na Morskom oku, nie to, čo je pod Sninským kameňom, ale to, čo je v Poľsku, keď tam padla vetrová kalamita, severozápadnými vetrami nám prifúklo lykožrúty aj do Belianskych Tatier, vtedy to tam vedeli zasiahnuť a spracovať tak, že tie zelené lesy nám ešte pretrvali. Áno, ťažilo sa, áno, polovica dreva bola dokonca spracovaná, bola vyťažená, bola odvezená na píly, aby sa mohla zhodnotiť, a nejakých 45 % bolo nechané v porastoch. Ale nenechali to ladom a skladom. Tí lesníci išli, aj pán Slivinský to vtedy hovoril, my sme išli potom, odkôrňovali sme, aj v tých strmých terénoch sme išli, aby ten lykožrút sa nerozmnožil. Trvalo zhruba tri roky a tá situácia sa stabilizovala. Pretrvali nám tu krásne zelené lesy.
V roku 2002, keď prišiel zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý nahradil zákon z ’94. roku, vtedy sa to začalo všetko sypať. Ako naschvál v roku 2004 práve tá veľká víchrica, ona vtedy sfúkla tie lesy, padli hlavne v tom podhorí. Tam keď máte Popradskú kotlinu, tá je pomerne dosť plochá, sa to trocha dvíha tam k tým podtatranským osadám a je tu aj mesto Vysoké Tatry, taký pás, a potom aj nad nimi bolo, pod tatranskými osadami skoro komplet padol les, nad nimi určitý pás, ale tá horná hranica lesa vtedy zostala zachovaná. A keď to lesníci začali spracovávať, tak v roku 2007 tam prišli, áno, aj váš štátny tajomník Smatana tam sa bol vtedy uväzovať o stromy a zakázali spracovať kalamitu v Tichej a Kôprovej doline v tých mediálnych hviezdach. To, že v roku 2007 sa vtedy spravil tento krok, kedy došlo k zabráneniu spracovania kalamity, tak dnes sme svedkom toho, že to, čo sa stalo v 2004 roku a čo sfúkol vtedy vietor, tak dneska vplyvom lykožrúta tam máme dvojnásobok zničených stromov, ja tam mám v lavici, mám dve mapy, keď budete mať záujem, kolegovia, čo ste tu včera hovorili, že ak sa prezentovali v hoteli Bôrik nejaké hrôzostrašné fotky. Ja vám tam ukážem tie mapy, ktoré sú. Tak to, čo sfúkol vietor, je ďalekonásobne menšia škoda jak to, čo dneska spôsobil len lykožrút a ďalej spôsobuje. A my sme takí blázni, že lykožrúta ideme pustiť ešte aj do tých pásiem lesa, ktoré sme vedeli ešte udržať pri živote.
To, že neviete, nebudete vedieť dosiahnuť 50 % bezzásahových území, tak to sa snaží minister Budaj vykompenzovať v určitej miere tým, že ohlásil, že 30-tisíc hektárov pozemkov vykúpi. Prepočítavali, že to je zhruba 50 centov za meter štvorcový. Je zvláštne, že v národných parkoch sa bavíme o lesoch, že majú nekonečnú hodnotu, ale keď ide ministerstvo vykupovať, tak si staví, že to je len 50 centov. To je tiež určitá disproporcia.
A ja chcem vyzvať aj vlastníkov lesných pozemkov, ale aj tých iných pozemkov, čo majú v chránených územiach, prosím vás, nepredávajte tieto pozemky, lebo sa staneme vazalmi, tak jak sa to udialo pri poľnohospodárskej pôde, kde nie sme potravinovo sebestační. Poľnohospodárska pôda skončila síce v súkromnom sektore, ale nie v domácom. A dneska sa tu už ani ministri netaja tým, že oni by boli za to, aby sa privatizovalo. To čaká asi aj naše lesy, lebo minister Sulík tu vystúpi a on povie, štát je zlý vlastník. To bolo aj na margo toho, jak na východe predal tie podiely tých Východoslovenských elektrární.
Včera pri rozprave, to nebolo k tomuto návrhu zákona, ale tiež predstavitelia SaS tu povedali, my sme presvedčení o tom, že štátna pôda by mala prejsť do súkromných rúk. No jak pekne to znie, hej, teraz si všetci myslíme, že my sa tu staneme. Nič také nebude, pretože (povedané so smiechom) príde zo zahraničia investor, ktorý má kapitál, a jednoducho nás tu skúpia a my už ani tie lesy nebudeme mať, tak, prosím vás, vlastníci, nepredávajte svoje pozemky, neulakomte sa teraz na nejakú Budajovu kampaň.
Desať sekúnd, ešte tu mám pár bodov. Ešte bude ústna rozprava, tak sa prihlásim do ústnej.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem pekne za slovo. Je pravdou, že ja som to stretnutie v kinosále avizoval, hej, to nerozporujem, malo byť v utorok o 14.00 hod. s tým, že potom došlo k zmene a tá zmena bola spôsobená tým, že na ten istý deň Ministerstvo životného prostredia si dohodlo stretnutie so všetkými zástupcami jednotlivých národných parkov. Malo tam prísť 12 alebo 15 ľudí plus naši poslanci, takže kapacitne tá kinosála údajne by nebola stačila pri dnešných opatreniach pandemických, tak sa dohodol minister Budaj a pán predseda Národnej rady Kollár, že sa to presúva, presúva na, do hotela Bôrik. Takže to takto bolo.
A čo sa týka účasti, boli tam pozvánky, je pravdou. Ale, ale nemám pocit, že to bolo obmedzené, čo sa týka vstupu. Nikto od nás nič nežiadal, žiadne pozvánky. Takže ja si myslím, že na ten Bôrik mohol prísť pravdepodobne hocikto z poslancov Národnej rady, samozrejme, kto mal o to stretnutie záujem.
Čo sa týka toho rozdelenia, ja sa, ja to chcem porovnať, vidíme dopady, keď dvaja gazdujú na jednom piesku. Je to program ESO. ESO, dnes vidíme nešťastie, volalo sa to Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa, to nešťastie, ktoré bude treba odstrániť, pretože na pozemkoch nám gazdujú dvaja gazdovia, a to je ministerstvo vnútra a ministerstvo pôdohospodárstva, a životné prostredie nám robia dvaja gazdovia, a to je ministerstvo vnútra a ministerstvo pôdohospodárstva, a tie dopady sú také, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, a ten istý zákon, to isté legislatívne opatrenie vysvetľuje a realizuje ministerstvo vnútra na úseku napríklad životného prostredia a pôdohospodárstva úplne ináč ako ministerstvo životného prostredia alebo pôdohospodárstva, ktoré metodicky riadi.
Čiže tu treba prijať rozhodnutie, že jednoznačne aj tieto chránené územia majú patriť len pod jedno ministerstvo. Nie, nemôžu byť dvaja gazdovia.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Filip, veľmi pekne ďakujem za hodnotný príspevok, ktorý naozaj snáď otvoril predkladateľom tohto návrhu zákona oči, pretože keď som si pozeral zoznam predkladateľov, ktorí sú podpísaní pod týmto zákonom, tak nieže si dovolím povedať, ale som o tom hlboko presvedčený, že 90 % z týchto predkladateľov okrem toho, že vedia, že les rastie, nevedia o lese naozaj nič.
Jediná aktívna ochrana lesa a krajinotvorby je tá správna ochrana, pretože bez aktívnej ochrany lesa sa les stáva šedým, sivým a mŕtvym. Jednoducho žiadna efektivita ohľadne vodozbernej a vodoochrannej zádržnej funkcie lesa v takomto lese nie je, nebude. Povodne, ktoré sa dejú v Tatrách a na mnohých iných územiach národných parkov, sú toho jasným dôkazom. Ak tento zákon sa stane účinným, tak 50 % lesa a výmery krajiny sa stane naozaj územím bez zásahu, a keďže z tejto 50-percentnej výmery je skoro 47 % v rukách súkromných vlastníkov, tak kto bude, vážené kolegyne, vážení kolegovia, poškodený územím bez zásahu? No, samozrejme, že súkromný vlastník. A štát sa zase k tomuto postavil úplne alibisticky.
Čo sa týka vodozádržnej a protipovodňovej úlohy lesného porastu a lesných spoločenstiev, keď nebude krajina aktívne obhospodarovaná tak, ako aktívne sa má obhospodarovať lesné spoločenstvo, tak tá vodozádržná a vodozberná funkcia lesa je na bode mrazu. Je čistá nula.
Čo sa týka kalamít, ktoré tuná sú v Tatrách, opakujú sa v určitých cykloch, v určitých periódach. Áno, vždy tu boli, vždy sú tu a vždy tú budú. Jednoducho to sa nemení. Ale naši starí otcovia a ich starí otcovia vždy vedeli, že po každej veternej kalamite treba drevinu spracovať, pretože lykožrút, ktorý sa v tejto drevine nachádza, napadne aj zdravé stromy. Kto tomu nerozumie, kto tomu nechápe, naozaj už neviem, ako ho presvedčíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, kolega Kuffa, myslím si, že veľmi hodnotný príspevok, však máš čo do toho povedať, pochádzaš z praxe a myslím si, že v tejto problematike sa veľmi dobre vyznáš. Som rád, že si zhodnotil to dané stretnutie, ktoré sa uskutočnilo teda za účasti iba koaličných poslancov, kde teda máš aj osobnú skúsenosť napríklad s kolegom Zajačikom, ktorý ti tvrdil, že si dostal e-mail. Klamal a zavádzal v priamom prenose. Už teraz všetci dobre vieme, že my sme tam vôbec neboli pozvaní, a to je aj výsledok toho celého, ako, akým procesom to prebieha.
Spomenul si vo svojom vystúpení aj vystúpenie niektorých kolegov zo SaS-ky, ktorí hovorili, a správne si povedal, že bolo to pri inom zákone. Hovorili o tom, ako treba nepotrebné pozemky vo vlastníctve štátu sprivatizovať do súkromných rúk. Náš štát to nepotrebuje. Toto je úplne nonsens, niečo neskutočné, ako, ako štát sa ide zbavovať pozemkov. Ako každá iná krajina si ctí vlastníctvo a snaží sa udržať, a pokiaľ tu budeme aj my, tak v živote nedopustíme, aby sa privatizovali pozemky do súkromných rúk.
Povedal si aj to, že minister Budaj hovoril o tom, že chce vykúpiť teda minimálne 30-tisíc ha. Tak povedzme si nejaké základné čísla. V rámci deviatich národných parkov máme výmeru zhruba 320-tisíc ha, z toho zhruba 48 % je v súkromných rukách. Keby sme sa bavili len z toho podielu, hej, že nejakých, nejakých 150-tisíc hektárov je v súkromných rukách, a minister Budaj chce vykúpiť len 30-tisíc, tak sa bavíme o sume pri 50 centov, čo, myslím si, že je úplne nereálne. Určite predstava vlastníkov bude omnoho vyššie, lebo sa bavíme o veľakrát kvalitných a hodnotných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Filip Kuffa, tak ako si tu spomenul, ten bezzásah a bezzásah v lesoch, on krásne znie. Tuná keď my máme ako výhrady voči tomu, tak nejaká hystéria tuná chytá niektorých kolegov, lebo my chceme rúbať lesy. No nie je tak, ale tak, ako si to správne povedal, ale ten bezzásah, ale krásne, zelené, čisté lesy.
Ale nie bezzásah taký, veď sa choďte pozrieť k nám do Tatier, príďte sa pozrieť, kolegovia. Vy nemáte ani vôbec, ani dunstu poňatia, 18 poslancov je tu podpísaných pod nejaký návrh zákona, ale dovoľujem si povedať, že naozaj tejto problematike ani zďaleka nerozumie. My máme tam mesačnú krajinu. Mesačnú krajinu. To je ten bezzásah, to je ten výsledok. Ale to sa netýka len, len národných parkov, ten bezzásah a ten lykožrút a všetko ničenie toho dreva, ale to, to, je aj to spodné pásmo lesa, kde ten lykožrút prechádza a napáda ďalšie lesy.
To je úplne, proste tento návrh zákona je neakceptovateľný a neprijateľný, a aby tí navrhovatelia stiahli tento návrh zákona z rokovania, ale tak ako si to aj povedal, tie prívalové vlny dažďa, ktoré sú hore v Tatrách, keď padne väčšie množstvo vody, všetko to zletí dole, všetko to zletí dole. My potom tuná plačeme, že ak nás vytápa. To je dôsledok toho zlého hospodárenia v lese.
Naši otcovia a dedovia dokázali rozumne hospodáriť v lesoch tak, že nám to zachovali aj pre súčasné generácie. Nie je možné také obrovské plochy bezzásahovo proste nechať takto, lebo zničíme lesy na celom Slovensku. Na celom Slovensku zničíme lesy.

Vrátim sa ešte k tomu hotelu Bôrik, lebo že vraj tam nebol nejaký limitovaný alebo kontrolovaný vstup, možnože nebol. Len keď sme nevedeli (povedané so smiechom), že sa táto akcia deje, tak asi ťažko sme tam mohli prísť. To len na margo toho, potvrdil to aj druhý kolega z výboru. Toľko asi k tým faktickým.
Ostatným kolegom ďakujem za podporu a ďakujem za to, že nebudete podporovať tento návrh zákona.

Tak budem pokračovať v tej prerušenej rozprave, kde som nedokončil body. Návrh zákona hovorí o tom, že ide o pozemky v 3., 4. a 5. stupni ochrany prírody, o štátne pozemky, ktoré majú prejsť pod ministerstvo životného prostredia. To sa tak tvári, ako keby sa to netýkalo všetkých pozemkov, no ale zákon o ochrane prírody a krajiny hovorí, že v národných parkoch sú tieto pozemky od 3. stupňa vyššie, čiže všetky tie pozemky prejdú štátne pod ministerstvo životného prostredia.
Opomenuli ste, navrhovatelia, ale jednu vec a to v rozprave doposiaľ nezaznelo, pri Lesoch SR to nebude problém, pretože tí ako veľký obhospodarovateľ hospodária aj inde ako v národných parkoch, ale máme tu Štátne lesy TANAP-u a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a ten obhospodaruje lesné pozemky aj mimo národných parkov. A vy sa teraz tvárite, že tieto organizácie idete nejako zlúčiť alebo čo, ale nikde som nezachytil - ani len v diskusii - náznak o tom, že by ste riešili problematiku obhospodarovania týchto pozemkov mimo národných parkov, kto to bude, či to bude Štátna ochrana prírody, či predsa Štátne lesy TANAP-u, keď idete zrušiť vedenia, tak toto si naozaj neviem predstaviť a toto doriešené nemáte, čiže odporúčam sa na to pozrieť.
Včera tu pán minister, exminister Mičovský povedal, že on je za to, aby celá lesnícka sekcia prešla pod ministerstvo životného prostredia, fú, ten dostal tuná spŕšku, že lesníci by sa v hrobe obracali.
Ja to poviem ale z iného uhla, prečo je neprípustné momentálne ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia sa stalo synonymom ministerstva ekoterorizmu, preto sa všetkým vlasy dupkom stavajú, keď počujú takéto niečo. Včera som tu už spomenul, je platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska, tá vypracovala stratégiu trvalo udržateľného využívania lesného bohatstva na Slovensku a tá hovorí, jedno centrum pre manažment lesného bohatstva štátu, jeden zákon na ochranu a využívanie lesného bohatstva štátu, jedna štátna správa na ochranu lesného bohatstva. To znamená, že naozaj aj široká lesnícka verejnosť, nie teda len ten štátny a neštátny sektor, hovoria o tom, že naozaj tá lesnícka sekcia by sa mala vytrhnúť spod ministerstva pôdohospodárstva, len oni to nenazývajú, že, nehovoria, že by malo ísť pod životné prostredie, ale malo by sa zriadiť možnože nejaké nové ministerstvo prírodných zdrojov, kde by sa, naopak, zo životného prostredia sekcia vôd združila s lesníckou sekciou.
A to je na margo toho, prečo, prečo sa v podstate tak negatívne lesníci dneska stavajú o tom, a keď niekto povie, že majú prejsť pod ministerstvo životného prostredia, tak naozaj to v nich vyvoláva len strach, lebo keď vidia, čo doteraz toto ministerstvo dokázalo, oni to vidia v teréne, tak naháňa to hrôzu. Ak iný lesnícky prístup, ktorý tu bol pred rokom 2002, kedy prišiel ten nešťastný zákon, manažoval krajinu, manažoval chránené územia, boli to práve lesníci, ktorí ho manažovali, a už ako som to spomenul, zachovali nám zelené lesy. Dneska to, bohužiaľ, povedať nemôžeme.
Všetci sa vyhovárate na to z úradu, že lesníkom ide len o nejakú drevnú hmotu a že majú proste na to zabudnúť, že budú žiť z dreva a že budú žiť z prírodného turizmu, alebo používa sa pojem aj mäkký turizmus. A ja sa vás pýtam, či dneska, keď sa obhospodarovateľ volá Štátne lesy TANAP-u, Lesy Slovenskej republiky, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, či zrazu, keď sa bude volať ten obhospodarovateľ Štátna ochrana prírody, či to je tá magická formula, ktorá zabezpečí zrazu to, že, bum, prírodný turizmus, mäkký turizmus tu bude rozkvitať, lebo ja tam nevidím žiadne iné opatrenia. Však sú tam reštrikcie v zákone o lesoch, o ochrane prírody a krajiny. A keď sa tieto zákony nezmenia, tak ani ten prírodný a mäkký turizmus tu nebude fungovať. Ja veľmi rád pôjdem napríklad do Vysokých Tatier, keď tam spravíte niekde ohnisko, pôjdem si tam opiecť slaninu. No neni to možné tam zakladať oheň. (Povedané so smiechom.) Jak vy chcete potom robiť ten mäkký turizmus? To by som rád vedel, či naozaj ten pojem štátna ochrana prírody, či to je tá magická formula.
Včera tu padlo ešte, že, už som to aj spomenul, to viazanie CO2, už si nepamätám, kto to vtedy tu rozprával a rozdelil to do troch rovín, že kto viac, ktorý les viac viaže kysličníka uhličitého, či les hospodársky, či je to prales alebo či je to bezzásah. Vo všetkých troch prípadoch sa môžme baviť o tom, keď si, väčšinou si, vy si pod tým automaticky predstavujete, že je to živý les, ale to práve hovorím, že jednoducho ten bezzásah dospel k tomu, že tie živé spoločenstvá sa nám rozpadli a lesy nám odumreli a mŕtvy les, odumreté drevo v živote nebude väčší, väčší absorbovateľ CO2 ako živé stromy.
Chcel som ešte v súvislosti s tým ukladaním uhlíka, mi to vypadla teraz tá myšlienka, čo som chcel povedať.
Dobre, v odbornej rovine sme sa asi bavili. Teraz vám to poviem, kolegovia z OĽANO, v politickej rovine. Pri rozprave o štátnom rozpočte tu vystúpil váš líder Igor Matovič a povedal vám, že ste užitoční idioti alebo že ste robili užitočných idiotov tuná iným politickým stranám. To nehovorím ja, to povedal on. Povedal to na margo toho, že síce ste tu najväčší poslanecký klub, ale možnože nie všetky tie vízie, ktoré ste mali, sa vám dokáza... teda podarilo naplniť a podarí napĺňať. Vy nevidíte, čo sa vám dneska deje na ministerstve životného prostredia, kolegovia? Vy nevidíte, komu robí reklamu minister Budaj? Robí snáď reklamu Obyčajným ľuďom a nezávislým osobnostiam? Robí, ale negatívnu. Ale viete, komu robí politickú kampaň a reklamu? Robí ich v prvom rade Progresívnemu Slovensku a strane SPOLU. Pozrite sa, akého má štátneho tajomníka, z akej strany. Pozrite sa, kto sa v roku 2007 tam priväzoval k tým stromom a kto mu dneska radí na ministerstve životného prostredia. To nebude tak dlho trvať, keď Budaj vám povie, že on prestupuje (povedané so smiechom) do Progresívneho Slovenska, jak budete zrazu pozerať... Aháá, my sme to asi nevideli. No každý to vidí, len vy to asi nevidíte. (Reakcia z pléna.)
Prosím vás, neskáčte mi do reči, ste v rozprave, som zvedavý, čo budete k zákonu rozprávať vy, a týka sa to k návrhu zákona. Tak láskavo, pán Čekovský, mi tu neskáčte do reči.
Dotknem sa ešte petície Osloboďme národné parky. Áno, to sa týka zákona ministerstva životného prostredia, to, čo tam robia. Zahlcujú nás tu trápnymi videami, kde akože osobnosti, poznal som tam síce Mira Nogu, čo bol dakedy spevák, a detský zabávač sa tam vyjadruje na margo toho, že prečo by, že prečo by mala prejsť správa pozemkov z pôdohospodárstva pod životné prostredie. Zaujímavé, ja už neviem, koľko tam je, asi 10 tých videí. No väčšinou, čo osobnosť, tak to máme možnosť sa dozvedieť nejakú novodobú múdrosť, že prečo by to tak malo byť. Nechápem tomu, jak môže ministerstvo životného prostredia z našich peňazí robiť takúto jalovú kampaň. Robí reklamu Progresívnemu Slovensku, strane SPOLU. Konzervatívni členovia v strane OĽANO, vám to akože nevadí? Nevadí vám, že ničia život ľudí a ničia život aj v prírode a krajiny? Ešte raz vám, vás pozývam, príďte na východ, príďte pozrieme sa do Tatier.
Mimochodom, aj to musím povedať, my sme si na výbore schválili, že budeme mať poslanecký prieskum na lesných pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky práve na poškodených územiach. Už sme mali aj navrhnutú trasu a bola tam práve aj Bielovodská dolina, ktorá je v Belianskych Tatrách, myslím, že tam boli Zadné Meďodoly, bola tam Tichá a Kôprová, ešte tam boli aj iné lokality. Potom ma síce presvedčili, že máme sa pozrieť, kde sú územia zasiahnuté disturbanciami a kde nie sú. Bohužiaľ, do dnešných dní sa tento poslanecký prieskum neuskutočnil. Neviem síce, čo je dôvod. Zo začiatku tam bola tá obava zo šírenia vírusu, čo sme teda ešte brali. Dneska nám to, síce situácia sa už zlepšila, ale stále, stále v podstate ten poslanecký prieskum neprebehol. A je to veľká škoda, pretože dnes sme v prvom čítaní, a, bohužiaľ, minimálne členovia výboru už mohli vidieť ten obraz krajiny, jak to vyzerá, ten bezzásah, jednoducho ten bezzásah neni synonymom toho, že to je niečo dobré a že nám to tu vytvorí teraz nejaké krásne zelené lesy s vodozádržnou funkciou a ja neviem s čím.
Ono, vývoj lesa, tá regulačná schopnosť lesa je strašne obrovská, nechajte si tu napríklad taký štadión Slovan, prestaňte na ňom hrať futbal, však za 30 rokov tam budete mať les a za 300 rokov tam budete prales. To isté bude aj v tých bezzásahových územiach, tam jednoducho nastúpi kolotoč a v podstate ten les dorastie, on sa zase rozpadne, zase dorastie, zase rozpadne. Chceme to ale v podstate na takom obrovskom území na Slovensku toto, však máme zničenú potravinovú sebestačnosť a ideme zničiť asi aj drevospracujúci priemysel, to pre mňa je to, v podstate nepochopiteľný až tento prístup.
Aby som ešte nezabudol, končí mi už čas, tak nie som si istý, či tu zaznel procedurálny asi zaznel, ale teda zopakujem ho, aby to bolo jasné, že v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) podávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Bolo tu iba opäť pokračovanie hodnotového príspevku Filipa Kuffu, ktorý je naozaj odborník na lesné hospodárstvo a vo svojom príspevku to jasne deklaroval a prezentoval. Otázky, resp. odpovede o tom, že lesník je podľa niektorých ekoteroristov, ktorí sa nazývajú ekoaktivistami, iba nejaký zlodej, nejaký chrapúň, ktorý chce zničiť les, chce zdevastovať jeho prirodzenú funkciu, chce okradnúť našu spoločnosť iba o drevnú hmotu a nejakým škaredým spôsobom sa nabaľovať, to je taká chorá utopistická predstava, ktorá je úplne nereálna a totálne scestná.
Ľudia, ktorí naozaj žijú v regiónoch a vo, v oblastiach, kde je lesné hospodárstvo dlhotrvajúce, drevospracujúci priemysel funguje, tí by vám o tom vedeli rozprávať celé týždne. Ale ľudia, ktorí naozaj o lese vedia iba to, že rastie, a idú sa vyjadrovať k tejto vysokoodbornej problematike, si myslím, že nemajú k tejto záležitosti veľmi čo povedať.
Mäkký turizmus, to je taká ďalšia rozprávka a taká ďalšia utópia. V krajinách, ktoré sú naozaj lesohospodársky a drevospracujúco na veľmi vysokých priečkach v rámci sveta, dokáže fungovať mäkký turizmus v peknej symbióze s drevospracujúcim priemyslom, ale to by nesmeli byť na ministerstve životného prostredia, tak ako kolega Kuffa povedal, ekoteroristické bunky Progresívneho Slovenska, SPOLU, ako sú Hojsík, Wiezik, Smatana, Lukáč, Baláž a podobní psychopati, ktorým vôbec nejde o ochranu prírody, o ochranu lesa, o ochranu krajiny, im ide iba o nejakú utópiu, ktorú si vo svojej chorej hlave vysnívali, a teraz, keď majú príležitosť, ju idú prezentovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsme spolu tomuto zabrániť.

Kolega Filip Kuffa, chcem na teba reagovať, ale aj ten turizmus, ktorý tuná zaznel viackrát. Kedysi tu bola nádherná symbióza tej prírody a človeka. Pamätám si tie Tatry, ako vyzerali ešte aj v minulosti, ale keď si tak porovnávam tie okolité krajiny, ktoré tuná máme v Európe, tá symbióza človeka a prírody stále tuná je. Choďte sa pozrieť do Álp, aké to je nádherné, aké je to krásne. Tam sú lesy, ale zelené, nie vyschnuté, také pahýle, ktoré tuná nám trčia z našich lesov.
Ten bezzásahový prístup k našim lesom, presne tak, ako si to hovoril, totálne zničíme naše lesy. My tým, že Slovenská republika je na úrovni sebestačnosti v potravinách, na úrovni nejakých 36 alebo 37 %, prosím vás pekne, to je čo za úroveň? Za tri dni celá naša krajina celé Slovensko je vyhladované, nepríde tu tých tisíc kamiónov denne, ktoré tu prichádzajú v potravinách a tu zomrieme od hladu. Rovnako týmto návrhom zákona pripravujete to, aby naša krajina Slovenská republika, ktorá má dostatok dreva, vy chcete toto všetko zničiť, aby sme boli závislí ešte aj na dovoze dreva zo zahraničia. Všetko to zničíte, pretože tak ako to tu odborne zaznelo, ten lykožrút, ktorý vylieta, a to sú konkrétne skúsenosti, ktoré my na Slovensku máme, choďte sa pozrieť na tie lokality, ako vyzerajú. To sú časti mesačnej krajiny, to je čosi úplne absurdné.
A súkromných vlastníkov lesov aj ja vyzývam, aby nepredávali tie pozemky štátu, lebo štát to odovzdá len zase súkromníkom, ale zahraničným investorom a my prídeme o tie to naše lesy a o bohatstvo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak povedzme si pravdu, bol schválený poslanecký prieskum, pred mesiacom bola daná požiadavka na všetkých členov výboru, aby zaslali návrhy na termíny, nikto sa dodnes neprihlásil. Takže asi záujem o tento poslanecký prieskum nie je, aj keď sme sa bavili, že mali by sme ho urobiť ešte do druhého čítania. Ja s tým súhlasím, do druhého čítania určite áno.
A teraz, čo sa, čo sa týka toho, čo povedal pán Kuffa, že v podstate sú to témy, o ktorých sa rozprávame. Ľudia, chcem sa opýtať, prečo nechcete vlastne žiadnu zmenu. Počúvame tu stále - tisíc kamiónov denne, ale nechceme zmeniť poľnohospodárstvo. Počúvame, že, že chodíme sa kúpať do Maďarska, majú také isté pramene ako my, lebo nevieme spravovať tie pramene, nevieme vybudovať tú, tú turistiku v oblasti, v oblasti kúpalísk a tak ďalej. Chodíme do Rakúska, chodia naši ľudia do Slovinska, máme krajšie hory, nevieme ich spravovať. Čiže keď doteraz sme ich nevedeli a teraz tým zázračným prútikom, že zrazu Lesy, štátny podnik, začnú, začnú byť geniálni spravovatelia alebo, alebo nejakí iniciátori mäkkého alebo iného turizmu? No nebudú. Čiže my máme jedinú šancu, ja neobhajujem, že, že za každú cenu tento, lebo nie som lesník, nevidím do problematiky lesníctva.
Ale na druhej strane, keď vidím, aké výsledky sme dosiahli za posledné roky, že sa tu nič nezmenilo, ideme stále vo všetkých oblastiach turizmu, spracovania dreva, spracovania potravín dole, tak my musíme urobiť nejakú zmenu, veď buďme zodpovední voči tým, ktorí ostávajú u nás. Alebo budeme hovoriť o mesiac, že dovážame dvetisíc potravín denne? A my dovážame drevo zo zahraničia, ale vo forme nábytku. Prečo nespracujeme tu? Najväčším výrobcom drevených kolov sú Poliaci. S jakým drevom robia? No zo slovenského dreva robia. To nevieme, nevieme zastrúhať jeden kolík a voziť do Rakúska, do Španielska a do Talianska? Ľudia, tá zmena nejaká tu musí byť! Alebo... A snažíme sa ju robiť koncepčne, nie politicky. Dajme preč politiku.
A čo sa... A už jako... Už nemám viac času. (Povedané so smiechom.)