32. schôdza

S reakciou, pán poslanec Martin Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec, že ste sa teda vyjadrili.
Správne načasovanie - ja som bol na tom grémiu, čiže áno, viem o tom, že pán predseda to navrhol. Ale ja som nevnímal tak, že sa dohodlo na grémiu, že ako sa to ide upraviť. Len sa tam dohodlo to, že tam je iné výkladové, iný výklad pri tom § 80, ktorý teda je vložený v tom druhom čítaní, a iný výklad je pri tom, myslím, § 71, alebo koľko to je, ktorý je v prvom čítaní. A tak som tomu rozumel, že na grémiu sa dohodlo, že sa to upraví tak, aby to bolo jednoznačné, teda aby sa nemohlo, aby tam nebol žiadny výkladový rozpor, ale nepovedalo sa, že akým spôsobom sa to upraví, teda či pôjdeme tak, aby nemohol ten spravodajca, ten predseda výboru to spravodajstvo určovať sám, alebo či to bude tak, ako navrhujem ja, alebo iným spôsobom, preto som si dovolil, dovolil tento pozmeňujúci, teda doplňujúci návrh osvojiť, predložiť ho. Ak nebude schválený, ale bude zapracovaný potom do veľkej novely, tak budem, samozrejme, rád a takisto budem rád, pán predseda, ak ešte budeme mať nejaké ďalšie stretnutie k tomu, lebo my sme tiež nejaké pripomienky poslali, a bolo by dobré, keby sme sa k tomu mohli potom stretnúť.
Ďakujem pekne.

Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Maroš Kondrót, priplaví... pripraví sa pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, chcem podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má dva body. Najskôr odôvodnenie k týmto dvom bodom.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa čl. 9 až 11 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov koná ako správny orgán v zmysle čl. 11a ústavného zákona s tým, že na konania podľa čl. 9 až 11 sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.
Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa v správnom konaní okrem zásady písomností uplatňuje zásada neverejnosti. V správnom konaní je verejnosť všeobecne vylúčená na rozdiel od konania súdneho. Ústne pojednávanie zásadne prebieha bez prítomnosti verejnosti. Môže sa na ňom zúčastniť zamestnanec právneho orgánu, účastníci konania a ich zástupcovia, zúčastnená osoba, zástupca dotknutých orgánov a ďalšie osoby, ktoré boli na ústne pojednávanie predvolané. Uvedené vyplýva aj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatuje, že správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti.
Výnimku zo zásady neverejnosti síce môže ustanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté samotným správnym orgánom, avšak v takom prípade musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania, najmä ochranu osobných údajov, a tiež aby nezverejnil utajovanú skutočnosť bankové, daňové alebo obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Úrad na ochranu osobných údajov sa domnieva, že je nevyhnutné ešte pred samotným zasadnutím výboru posúdiť, či je možné, aby schôdza výboru bola verejná, alebo nie, prípadne verejná len v niektorých bodoch. S prihliadnutím na uvedené možno vzhľadom na predmet a povahu rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v prípadoch, keď rozhoduje ako správny orgán v správnom konaní, mať za to, že je vhodnejšie takéto konanie a tým aj rokovanie výboru viesť ako neverejné.
Predkladám teda svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 50 ods. 1 sa v zátvorke za slová „§ 57 ods. 3“ vkladá čiarka a slová „§ 58 ods. 2“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V č. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 58 ods. 2 znie:
„(2) Rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je verejné s výnimkou konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa osobitného predpisu. 47a) Účastníci konania, ich zástupcovia, zúčastnené osoby, zástupcovia dotknutých orgánov a ďalšie osoby, ktoré boli na príslušnú schôdzu tohto výboru predvolané, majú právo zúčastniť sa rokovania k príslušnému bodu programu schôdze; iné osoby sa môžu na neverejných schôdzach výboru pre nezlučiteľnosť funkcií zúčastniť len so súhlasom výboru.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Milan Vetrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja potom ešte podrobnejšie k tomuto aj k odpovedi pánovi Beluskému vystúpim v rozprave, ale v krátkosti poviem, že ten pozmeňujúci návrh zodpovedá tomu, čo bolo odhlasované na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií všetkými vtedy prítomnými členmi vrátane koaličných poslancov, ktorí tam boli, nie všetci tam boli.
A považujem ten pozmeňujúci návrh aj za odborne správny a bližšie to už potom vysvetlím v rámci rozpravy. Takže aj som rád, že je predložený. V podstate zodpovedá tomu, čo presadzoval na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií jeho predseda pán poslanec Susko, predpokladám, že ste s ním nejak toto komunikovali. No a už to ďalšie poviem potom v rozprave.
Ďakujem.

Budete reagovať, pán poslanec? Nie.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady a vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť ako k samotnému návrhu zákona, tak najmä k tým pozmeňujúcim zákonom, ktoré tu dnes odzneli, keďže sme, keďže sme v druhom čítaní.
Ako už pán predseda ústavnoprávneho výboru a zástupca skupiny predkladateľov spomenul, toto je ešte len taká malá novela a myslím, že máme ambíciu upraviť zákon o rokovacom poriadku zásadnejším spôsobom, a teda to je to, čo nás čaká a čomu ale ešte budú predchádzať nejaké rozsiahlejšie diskusie. Jednotlivé politické strany, kluby zastúpené v Národnej rade sformovali svoje predstavy, neviem, či, neviem, či všetky, a teraz je, príde čas, aby sme sa o nich bavili, ale teda asi je logický ten postup, že najprv uzavrieme alebo prerokujeme a odsúhlasíme tú novelu, o ktorej práve rokujeme a ktorá rieši isté problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe aj v súvislosti s pandémiou, s epidémiou koronavírusu, a teda opatreniami, ktoré ju sprevádzajú.
Vo vzťahu, vo vzťahu k... Pardon. Vo vzťahu k... k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vetrák, by som chcel vyjadriť podporu. Je to, je to vec, o ktorej sme spolu hovorili, vec, ktorá bola predmetom rokovaní zástupcov jednotlivých koaličných strán a ktorá sa týka teda toho hlavného obsahu, toho, čo už dnes je obsiahnuté v návrhu zákona. Teda zväčša tam nejde o nejaké, nejaké doplnenia, aj keď čiastočne, samozrejme, že sa to dotýka aj iných ustanovení, ako tie, ktoré sú riešené v samotnom návrhu zákona. Tu by som chcel povedať jednu poznámku k... teda k tým zmenám a opatreniam, ktoré si vynucuje koronavírus, alebo teda pandemická, pandemická situácia, a teda upozornil by som na dve z tých z mien. Jednak je to forma rokovania výborov formou videokonferencie, teda rokovanie na diaľku, ktoré bude umožnené počas krízovej situácie, čiže počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
A tým druhým opatrením je videoprenos zo zasadnutí výborov, tak ako dnes máme videoprenos z plenárnych zasadnutí Národnej rady, tak, tak sa navrhuje, aby verejné boli alebo takýmto spôsobom boli prenášané aj zasadnutia výborov. Samozrejme, že sa to vzťahuje iba na tie zasadnutia výborov, ktoré sú, ktoré sú verejné, lebo máme tu aj neverejné rokovania a tam je, samozrejme, nezmysel robiť, robiť videoprenos.
K tej prvej veci, a teda tie videoprenosy alebo online prenosy zo zasadnutí výborov by mali byť trvalým riešením, nie len riešením na, na čas krízovej situácie, teda na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako je to v tom prvom prípade. A naozaj je dôležité si uvedomiť odlišnosť týchto dvoch inštitútov. Tie videokonferencie alebo rokovanie na diaľku by mali ostať niečím skôr výnimočným, niečím, k čomu sa bude pristupovať, keď na to existujú nejaké vážne dôvody. Nemalo by to nahrádzať normálnu formu rokovania výborov, ako ju poznáme. V tejto súvislosti sa objavili aj úvahy o tom, že by celá Národná rada, teda aj plénum mohla v nejakých výnimočných situáciách rokovať na diaľku a možno v tých najhorších krízach alebo chvíľach pandemickej krízy sa to zdalo ako dobrý nápad, ale ja by som bol veľmi zdržanlivý v takýchto náhradných formách rokovania. Aj keď sa môže zdať, že to, že to je niečo, čo nám umožní preklenúť situáciu, keď je povedzme zákaz vychádzania alebo existujú obmedzenia pohybu vzhľadom na zlú pandemickú situáciu, ale, ale bol by to veľmi vážny zásah do, do spôsobu rokovania Národnej rady, čo pri početnosti Národnej rady, tak máme 150 poslancov plus teda ešte v niektorých prípadoch predkladateľov, by, by zmenilo charakter celej, celej diskusie. Kto ste mali možnosť za obdobie pandémie reagov... teda zúčastniť sa takýchto rokovaní na diaľku, tak viete, že aj ich dynamika je trochu iná, čo možnože vo vzťahu k tým výborom nie je až taký problém, lebo tie majú obmedzený počet členov, tá diskusia je menej formálna.
Ale nemyslím si, že bolo by správne, keby sme uvažovali smerom k, k tomu, že, že sa z toho spraví nejaká štandardná forma vo vzťahu k parlamentu, a aj vo vzťahu, vo vzťahu k výborom by sa to malo skôr využívať, skôr ako doplnková forma, keď existujú nejaké vážne dôvody, prečo nie je možné fungovať štandardnou formou, a teda to aj z hľadiska, povedal by som, že zapojenia, zapojenia verejnosti, keďže, keďže aj rokovanie výborov sú verejné, a teda je potrebné, aby mohla aj verejnosť vstupovať, samozrejme, podľa príslušných, príslušného spôsobu rokovania výboru a spôsobu, akým sa verejnosti udeľuje slovo.
To druhé opatrenie, teda videoprenosy vítam a myslím si, že je to krok správnym smerom. Osobitne má význam v časoch pandemických. Nevieme, či tretia vlna so sebou prinesie nejaké ďalšie obmedzenia podobné, ako sme zažili počas druhej vlny, keď trvali veľmi dlho a keď vážnym spôsobom boli, bol obmedzený pohyb obyvateľstva, stretávanie sa. A teda aj výbory, ktoré zo zákona majú byť verejné, tak boli de facto neverejné, lebo nikto sa na ne nemohol dostať, lebo návšteva výboru nebola medzi povolenými výnimkami zo zákazu vychádzania, a vzhľadom na pandemické opatrenia neboli pripúšťané ďalšie osoby na rokovanie výborov. Tak síce sme tu formálne mali výbory verejné, podľa zákona mali byť verejné, ale de facto boli neverejné. To sa týmto opatrením zmení.
Ak schválime návrh novely rokovacieho poriadku, ako je predložený vrátane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vetráka, tak budú aj zo zasadnutí výboru, výborov verejné videoprenosy, čiže každý si bude môcť pozrieť, akým spôsobom poslanci vystupujú nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nejako inak, a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo keď nejaký poslanec robí prenos, ako robí na zdravotníckom výbore napríklad jeho súčasná predsedníčka aj v minulosti členka Jana Bittó Cigániková.
Čiže to je určite správne opatrenie. Nijako sa to nedotkne prenosov, ktoré by chcel robiť prípadne niekto iný zo zasadnutí, zo zasadnutí výborov, či už teda novinári, alebo, alebo verejnosť, alebo, alebo samotní, samotní poslanci. Toto aj vo vzťahu k zastupiteľstvám, už sú na to aj rozhodnutia súdov, že takéto zverejňovanie záznamov, či už následné, alebo priame prenosy nemožno, nemožno obmedziť.
Čiže vítam to ako krok správnym smerom, niečo, čo tu malo byť už dávno, a som rád, že k tomu pristupujeme aj teraz aj v súvislosti s pandémiou, ale je to opatrenie, ktoré sa bude využívať aj vtedy, keď nebudú existovať žiadne pandemické opatrenia, a činnosť výborov bude, bude transparentnejšia a voliči budú mať možnosť kontrolovať svojich volených zástupcov aj takouto formou a ich aktivitu aj na zasadnutiach výborov.
Druhý predložený pozmeňujúci návrh je od pána poslanca Beluského a týka sa určovania spravodajcov vo výboroch. Pán poslanec hovoril o tom, že by sme sa, o tom, že by sme sa nemali pozerať na to, kto predkladá ten-ktorý návrh. Je to v celku dobrá zásada, ja, pokiaľ je to možné, tak sa ju snažím uplatňovať, teda jedinou výnimkou, keď návrhy predkladajú fašisti alebo iní extrémisti, čo s tým mám teda zásadný problém, podporiť akýkoľvek nimi predložený návrh, lebo si myslím, že ich to legitimizuje a tá legitimizácia extrémizmu je vážnejší problém ako to, čo je obsahom toho-ktorého návrhu zákona.
A k tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu by som chcel stručne povedať iba dve veci. Tá prvá je, že je to účelový návrh, je to návrh, ktorý by sme mohli nazvať lex Janka Bittó Cigániková. Nemyslím si, že je dobré takýmto spôsobom vstupovať do, do problému a účelovo predkladať návrhy.
A druhú vec, ktorú by som chcel v súvislosti s týmto návrhom zákona povedať, je, že pevne dúfam, že aj naši koaliční partneri sú si vedomí koaličnej zmluvy a že, že rešpektujú pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a tak ako keď sme, keď Národná rada rokovala o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi financií tento týždeň, a my, hoci sme mali a máme výhrady k jeho pôsobeniu, tak sme rešpektovali dohodnuté koaličné pravidlá a nehlasovali sme za opozičný návrh na vyslovenie jeho nedôvery. Tak len si dovolím jemne pripomenúť, že, že súčasťou dohodnutých pravidiel, ktoré máme v rámci koaličnej zmluvy je, že podporiť návrh opozičných poslancov je možné, ale iba v prípade, že sa na tom dohodne koalícia. V tomto prípade sa na tom koalícia nedohodla. Tak len teda pripomínam, že pravidlá je potrebné dodržiavať.
A tretí pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Maroš Kondrót za SMER - sociálna demokracia, ktorý tu už asi nie je, ale napriek tomu by som sa k nemu rád vyjadril a na rozdiel od návrhu pána poslanca Vetráka, by som si s týmto návrhom, pozmeňujúcim návrhom dovolil vyjadriť nesúhlas, dokonca zásadný nesúhlas. Myslím si, že je to návrh, ktorý ide zlým smerom, napriek tomu, že, ako pán poslanec Vetrák hovoril, a predpokladám, že sa ešte k tomu plánuje dostať v rozprave, je to návrh, na ktorom sa zhodli členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je mi ľúto, že práve na tom rokovaní, kde sa o tom hovorilo, som sa nemohol zúčastniť, veľmi rád by som sa do tej debaty zapojil.
A môj nesúhlas v tomto prípade nijako nesúhlasí, nesúvisí s tým, že, že ho predkladá opozičný poslanec. Rovnako by som s ním nesúhlasil, keby ho predkladal koaličný poslanec. Ide o návrh, ktorým by sa vlastne rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pokiaľ sa nich uskutočňuje konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, aby takéto rokovanie výboru bolo neverejné, čo má byť výnimka z všeobecne verejného charakteru rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, kde, kde, samozrejme, existujú neverejné výbory, ktoré, ktoré pracujú s utajovanými skutočnosťami, rôzne kontrolné orgány, orgány, teda kontrolné výbory vo vzťahu k tajným službám alebo, alebo NBÚ, tam logicky, že, že nie je dôvod na, na to, aby boli verejné.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade ide o, o zasadnutie výboru, kde z povahy veci nie je potrebné a nie je správne, aby, aby jeho zasadnutie bolo neverejné, lebo ide o výbor, ktorý kontroluje oznámenia, majetkové oznámenia verejných funkcionárov, poslancov, členov vlády, prezidentky, verejných funkcionárov vymedzených v zákone, ktorým počet nám po ostatnej novele viditeľne narástol. Takže okrem toho, že kontroluje, tak koná a koná vo veciach, keď buď dostane podnet, že bol porušený zákon alebo že oznámenie nespĺňa náležitosti, alebo sa, alebo koná z vlastnej iniciatívy. A to konanie má síce charakter správneho konania, ale ako správne pán poslanec Kondrót vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza, správne konanie je síce neverejné, ale môže byť, môže byť verejné alebo výnimku zo zásady neverejnosti môže stanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté správnym orgánom. Avšak v takom prípade musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania, najmä na ochranu osobných údajov, a tiež aby nezverejnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové a obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Priznám sa, že keď som si to prečítal, to zdôvodnenie, tak som mal trochu také déja vu, lebo ja som bol členom, členom výboru aj v minulom volebnom období a, a zažil som konanie pod proti vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kiskovi, kde sa, kde sa práve s odvolaním na daňové tajomstvo konalo neverejne, a teda v porovnaní s tými inými konaniami to bolo vtedajšou vládnou koalíciou zneužité na šikanózne, šikanózny postup voči, voči pánovi prezidentovi Kiskovi. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby to konanie bolo verejné a keby aj verejnosť si sama mohla utvoriť názor na to, akým spôsobom sa argumentuje a akým spôsobom sa hľadajú zámienky, aby sa mohlo z politických dôvodoch, som o tom presvedčený, konať proti vtedajšiemu pánovi, pánovi prezidentovi, a že by to bolo iné, keby to mala možnosť verejnosť sledovať priamo na zasadnutí výboru, než, než, keď sa tak dialo v... dialo iba tak, že výbor rokoval neverejne s odvolaním sa, že sa rokuje o daňovom tajomstve, a potom jednotliví členovia výboru informovali o tom, čo sa tam za zatvorenými dverami, dverami dialo. A pritom to, čo sme tam spomínali daňové tajomstvo, napríklad vyjadrenia Finančnej správy alebo vyjadrenia dotknutých právnických osôb, tak potom sa pokojne dalo rokovať tak, že by členovia výboru vo svojich verejných vyjadreniach o tom daňovom tajomstve a o tých konkrétnostiach, ktoré tvoria predmet daňového tajomstva, nehovorili, ale bolo to takto využité.
Čiže aj v tomto prípade tu máme na jednej strane deklarovanú snahu, a teda Úradom na ochranu osobných údajov deklarovanú snahu o ochranu osobných údajov a na druhej strane záujem o transparentnosť, verejnú kontrolu a ja som presvedčený, že v tomto prípade by ten záujem o transparentnosť a verejnú kontrolu aj verejných funkcionárov, aj jednotlivých, aj, aj teda konaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgánu Národnej rady na to určeného mali prevážiť nad tým, keď niekto, niekto sa skrýva za, za ochranu osobných údajov, lebo teda mám bohaté skúsenosti s rokovaním tohto výboru už, si dovolím tvrdiť, a nemyslím si, že by, že by to nijako narúšalo zásadu ochrany osobných údajov, o iných tajomstvách alebo utajovaných skutočnostiach ani nehovoriac.
Navyše keby sme takúto úpravu schválili, tak sa dostaneme do bizarnej situácie, že na úrovni Národnej rady bude tu konanie neverejné, lebo si to schválime v rokovacom poriadku, ale na úrovní obcí, miest, mestských častí, vyšších územných celkov by naďalej to konanie ostalo verejné, lebo verejnosť, lebo tam je tým konajúcim orgánom zastupiteľstvo, či už obecné, mestské, miestne alebo župné. A v takom prípade by to naozaj bolo zvláštne, že ten istý typ konania vo vzťahu k tým vyšším verejným funkcionárom, ktorí majú podliehať ešte prísnejšej kontrole, aby sa udial v neverejnom režime, a vo vzťahu k tým nižším, čiže starostom obcí a poslancom krajských, mestských a miestnych zastupiteľstiev by bol verejný. Čiže z tohto dôvodu ten návrh odmietam.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
S faktickou poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Martin Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, vy ste môj pozmeňujúci návrh označili, že je účelový, a nazvali ste ho lex Cigániková, ale ja to trošku poopravím, ono to je v skutočnosti lex výkladová nejasnosť, pretože, áno, je pravda, že to vzniklo od toho výboru, ktorý viedla pani Cigániková, ale nie je to kvôli tomu, čo sa stalo, ale je to kvôli tomu, že následne sa zistilo, že v § 73 ods. 1 je napísané niečo iné ako v paragrafe, ako v § 80 zákona o rokovacom poriadku.
V tom prvom paragrafe, ktorý sa týka práve prvého čítania, je napísané, že návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona a po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor. Ale v § 80 je napísané, a to sa týka druhého čítania, že ak gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu, určí ho predseda tohto výboru. A v tomto bola tá nejasnosť, že akým spôsobom sa má teda presne postupovať, a o tomto je tento pozmeňujúci návrh, aby bolo jednoznačne určené, akým spôsobom sa postupuje v týchto prípadoch. Vôbec sa to netýka toho, čo spravila pani Cigániková, ide o to, aby sa to, proste do budúcnosti takto nejasnosť nebola.
A vy ste hovorili, že v tomto prípade sa budete pozerať na to, kto pozmeňujúci návrh prekladá, a že za neho nebudete hlasovať, ja vám to, pán poslanec, nejakým spôsobom nebudem vyčítať. U vás mi to vôbec ani nevadí, je to váš postoj, ktorý ja rešpektujem.
A na záver vám chcem poďakovať za to, že ste hlasovali za to, aby som bol predseda jednej skupiny priateľstva. Ďakujem pekne za váš hlas.