32. schôdza

Nie som si istý, môžem to overiť, ale v prípade týchto veľkých koridorov, o ktorých hovoríte, kde dochádza k 160-kilometrovej rýchlosti, tak na týchto koridoroch sú aj mimoúrovňové križovania, resp. nie sú tam žiadne úrovňové križovania, všetko je tak, aby sa to nekrižovalo s cestami. A nechcem klamať, ale mám pocit, že tam práve to oplotenie je ani nie tak kvôli ľuďom, lebo ľudia si tú cestu na trať vždy nájdu, ale kvôli zveri, takže myslím, že práve na týchto stavbách.
Ale, ak mám čas, využijem toto na evanjelizáciu a osvetu, tá trať po Žilinu je, je výnimkou. Na Slovensku máme infraštruktúru v katastrofálnom stave, sú to desiatky rokov, kde tá infraštruktúra, infraštruktúra chátrala, a chceme teraz motivovať občanov, aby používali ekologickú formu dopravy, aby, aby odišli z ciest do vlakov. Tak kľúčom k tomu nie sú vlaky, ale infraštruktúra. Máme prepočty kedy, ak by sme dali dokopy železničnú infraštruktúru aspoň do tej miery, do pôvodných koridorových rýchlostí, to nemusí byť 160, častokrát stačí 90, 100 alebo 110 km/h, lebo dnes tam jazdíme 20.
Tak ak by sme dali infraštruktúru do pôvodných koridorových rýchlostí, že by sme dokázali dobehnúť ten obrovský údržbový dlh, tak by sme so súčasným objemom vlakov a personálu dokázali prevoziť dvojnásobný počet cestujúcich. Dnes vozíme 75 mil. ročne. Vedeli by sme previesť 150 mil. ročne len tým, že by sme zvýšili frekvencie vlakov na zrekonštruovanej infraštruktúre.
Prepáčte, že som zneužil túto otázku na takúto formu evanjelizácie.
Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Valášek, ktorého nevidím v rokovacej, v rokovacej sále. Po ňom nasleduje otázka pána poslanca Takáča. (Reakcia z pléna.) Je tu pán Valášek. Ospravedlňujem sa. Na ministra obrany Slovenskej republiky. OK, takže pán poslanec Valášek netrvá na odpovedi.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Takáč na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pána Samuela Vlčana, otázka znie:
„Pán minister, súhlasíte s tým, aby sa Správa štátnych lesov presunula po ŠOP, teda Štátnu ochranu prírody? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?“

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, odpoviem na otázku č. 9 a 10 v jednej odpovedi, ak dovolíte, lebo sú totožné. Predpokladám, že tá otázka bola položená v súvislosti s poslaneckým návrhom, ktorý počíta s presunom časti lesného pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky v III., IV. a V. ochrannom pásme zo zriaďovacej právomoci alebo z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod ministerstvo životného prostredia.
Vnímam citlivo túto tému a som si vedomý, že musíme o tom v spoločnosti viac hovoriť. My sme mali aj diskusiu medzi dvomi rezortnými ministrami na túto tému a dohodli sme spoločný postup, ako prídeme k dobrému riešeniu vzniknutej situácie. A začnem trošku zoširšia. Všetci sme si vedomí toho, že čelíme klimatickej zmene a jedna z možností, ako ju minimálne zmierniť, je, že obnovíme alebo zvýšime napríklad vodozádržnú funkciu lesa. To vieme urobiť len tak, že v tom lese budeme hospodáriť citlivejšie a že väčšie časti rozlohy lesa budú bezzásahovými. A v tomto kontexte rozumiem aj tej iniciatíve, aby sa jednoducho národné parky dostali pod zriaďovaciu právomoc ministerstva životného prostredia. Je to model, ktorý funguje - a dobre funguje - aj v iných krajinách.
A, samozrejme, ako som povedal, vnímam aj to, že ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach a hlavne podnikajú s drevom, hlavne v oblasti ťažby dreva, sú týmto znepokojení, lebo počítajú s tým, že ak by sa približne - hovoríme o 18 % výmery lesov v štátnom vlastníctve - presunulo pod štátnu ochranu prírody, tak oni budú postupne obmedzovať tú ťažbu dreva. Preto som rád, že máme aj dohodu s poslaneckým klubom, že poskytneme dostatočný časový priestor na to, aby sme zhodnotili dopady takéhoto, takejto zmeny, a preto druhé čítanie tohto zákona bude až v septembri a za ten čas budeme diskutovať nielen medzi odborníkmi rezortu pôdohospodárstva a životného prostredia, ale aj so všetkými dotknutými subjektami, záujmovými združeniami a predovšetkým lesospracujúcimi predstaviteľmi alebo ich priemyslu, aby sme našli skutočne dobré riešenie a našli odpoveď na ich obavy, ktoré súvisia s tým, že, prirodzene, bude Štátna ochrana prírody ťažbu obmedzovať.
Tá nervozita v sektore je vysoká a ja som si toho vedomý, len treba povedať aj to, že prečo dneska sú viacerí spracovatelia, hlavne, hlavne ťažiari na tom tak zle, prečo majú taký investičný dlh, a ono to súvisí s históriou hlavne Lesov SR, kedy v 2004. sa urobil outsourcing a veľká časť techniky aj personálu z Lesov sa presunula do externého prostredia a predpokladalo sa, že to externé prostredie vygeneruje tú správnu trhovú cenu ťažby dreva, avšak, bohužiaľ, v minulosti nasledujúce vlády zabezpečili, že medzi Lesy SR a tých ťažiarov sa postavilo viacero sprostredkujúcich spoločností a tí sprostredkovatelia zobrali veľkú časť tej marže a tým pádom Lesy SR nedostali tú korektnú cenu a hlavne trpeli jednoducho tí na konci, tí ťažiari, a preto majú investičný dlh, nemajú dostatočne modernizovaný strojový park, a preto jednoducho sa pri nákladoch na kubík vyťaženého dreva nevedia dostať jednoducho na ceny, ktoré dosahujú v podobných cenách iní.
Preto jednoducho budeme hľadať optimálne riešenie.

Máme ešte päť minút z hodiny otázok. Pán poslanec, prajete si doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Čiže vlastne chápem to, že celé to riešenie toho podľa mňa nezmyselného a narýchlo postaveného poslaneckého návrhu na to, aby sa správa presunula pod ŠOP-ku, je to, že teda asi výsledok nejakých rokovaní, že sa to bude v druhom čítaní rokovať o tom až v septembri. Ja si osobne myslím, že to je strašne krátky čas i napriek tomu.
Pán minister, predchádzajúce vedenie spravilo krok, že dalo zamietavé stanovisko k tomuto, čiže nesúhlasné stanovisko s tým, aby sa presúvala správa. Nejde len o lesy ako také, ale ide aj o správu pozemkov, to znamená, bavíme sa aj o lúkach, ktoré sa nachádzajú v rámci trojky, štvorky, päťky, by prešli pod ŠOP-ku. Ja pokiaľ mám dobré informácie, tak s takýmito myšlienkami sa zahrávali aj predchádzajúce vedenia ministerstva životného prostredia.
Ja osobne si myslím, že to nie je až taký zlý krok, to presunúť pod ŠOP-ku. A dobre ste povedali, že aj v iných krajinách Európskej únie to takto funguje, len tu je, ten najväčší problém je ten proces, ktorý sa zvolil, ten legislatívny proces, a to je to, že sa to zvolilo poslaneckým návrhom, že to nešlo riadne ako návrh vlády, čiže ministerský, kde by sa otvorila k tomu fakt reálne odborná, vecná diskusia na, myslím si, že každej úrovni.
A tuto vás chcem poprosiť ako, ako opozičný poslanec, toto musí byť fakt nastavené tak, aby nie, že keď príde ďalšia vláda po vás, to zmení preto, lebo to nastavenie a ten proces bol zlý a nebude to kvalitné. To znamená, že ten proces nemôže byť teraz, že teraz dáte prvé čítanie a v septembri druhé. Čiže chcem poprosiť z tohto miesta o stiahnutie tohto poslaneckého návrhu. Viem, že vy to stiahnuť nemôžte, ale môžete apelovať cez svojich kolegov, ministrov a ďalších, lebo tu sa musí fakt otvoriť veľká diskusia. Bude to mať reálny dopad, sociálny, ekonomický, na rozvoj vidieka, ako ani si to neuvedomujú tí ľudia, ktorí predložili tento poslanecký návrh.

Pán minister, nech sa páči.

Pán poslanec, rozumiem, čo mu ho... čo, čo mi hovoríte. A áno, v ideálnom svete by išlo o vládny návrh, ktorý by prešiel riadnym MPK, ale práve aby sme vytvorili ten časový priestor, sme sa teraz dohodli s poslancami, že to v druhom čítaní pôjde až na septembrovú schôdzu. A tá diskusia, ktorá, ktorú budeme určite aj s ministrom životného prostredia moderovať, nezačne od nuly. Viete, že tá diskusia o možnom presune správy lesov už prebieha. Náš rezort má aj vypočítané tie prípadné socioekonomické dopady presunu. Vieme, nielen o akú výmeru, o akú vyme... o akej výmere hovoríme, vieme aj o tom, že koľko dreva z tých etátov sa tam má vyťažiť.
Chápeme aj predstavu ministerstva životného prostredia a pozerám sa teda na kolegu Budaja, ktorý hovorí o tom, že jednoducho ten útlm ťažby bude postupný v nasledujúcich desiatich rokoch, čiže budeme sa snažiť v tom čase prispôsobiť tie podmienky aj stimulačné nástroje štátu v rámci intervenčnej a regulačnej politiky, aby tí ľudia, ktorí jednoducho budú tým zasiahnutí, že sa jednoducho bude na niektorých územiach ťažiť menej, aby sme ich mohli presunúť v ideálnom svete do drevospracujúceho priemyslu, ktorý máme podvyživený, to si povedzme otvorene.
Žiaľ, podľa posledných štatistík sa zdá, že Slovensko je na konci, na chvoste efektívnosti využitia drevnej hmoty z hľadiska spracovania. Jednoducho veľmi veľa drevnej hmoty vyvážame a spracúvame len veľmi nízke percento, a preto teraz som o tom hovoril s kolegom, teda s predsedom výboru Karahutom, že, že aj tie kolíky, ktoré sa jednoducho zabíjajú okolo tých chodníkov v národných parkoch, sú dovezené z Poľska, síce vyrobené zo slovenského dreva, ale vyrobené v Poľsku. A tomuto v budúcnosti musíme zabrániť.
My musíme posilniť ten drevospracujúci priemysel tak, aby sa čo najviac dreva vyťaženého na Slovensku na Slovensku aj spracovalo, aj keď nie do finálneho produktu, ale aspoň do nejakého, do nejakého medziproduktu, ktorý má vyššiu pridanú hodnotu, a práve tam vidím tú možnosť, kam by sme presunuli tých zamestnancov, ktorí jednoducho stratia prácu v súvislosti s tým, že na približne jednej pätine lesného pôdneho fondu štátu sa v budúcnosti zrejme bude znižovať ťažba. Hovoríme o približne nejakých 1 500 zamestnancoch, ktorých musíme umiestniť niekde inde.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Čas určený na hodinu otázok uplynul, teda končím tento bod programu a zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, pretože nasleduje bod interpelácie.
Na bode interpelácie budú prítomní členovia vlády podľa oznámenia, v súlade s rokovacím poriadkom § 130 ods. 7 musí byť na interpeláciách prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, to je najmenej 5 členov vlády. Čiže títo členovia vlády budú prítomní na dnešnej, dnešnom bode interpelácie. Je to pán podpredseda vlády Slovenskej republiky Štefan Holý, podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister obrany Jaroslav Naď, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister dopravy a výstavby Andrej Doležal a minister životného prostredia Ján Budaj.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili, presnejšie neprihlásili žiadni poslanci, konštatujem, lebo do otvorenia tohto bodu som takúto prihlášku neobdržal. A preto sa pýtam, že či niekto z vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sa hlásia ústne k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu programu. Dávam teda túto možnosť.
Ako prvý - pán poslanec Štefan Kuffa. Má ešte niekto záujem sa prihlásiť ústne k predneseniu interpelácie? Ak tomu tak nie je, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do bodu Interpelácie.
A ešte predsa je tu pán poslanec Zahorčák. Takže dvaja páni poslanci, ktorí sú prihlásení ústne do bodu Interpelácie.
Ako prvý prednesie interpeláciu pán poslanec Štefan Kuffa, ktorému udeľujem slovo, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovolím si interpelovať a využívam situáciu, ale odišiel medzitým pán minister zdravotníctva. Či je tu niekde? Odišiel. Jeho som chcel interpelovať. Neviem, či sa vráti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister zdravotníctva nie je medzi tými, ktorý je delegovaný na bod interpelácie, ale môžete ho predniesť, pretože tak či tak sa interpelácia k pánovi ministrovi prostredníctvom predsedu Národnej rady dostane.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Medzitým odišiel pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... len som si to nevšimol. Ale chcem pána ministra interpelovať a spýtať sa ho:
Pán minister, rozšírite pomoc rodinám zdravotníkov, ktorí zomreli vo výkone povolania a odškodnenia rozšírite o skupinu... aj o ich najbližších rodinných príslušníkov?
Vysvetlím. Čo sa stalo ako v čase pandémie, keď to takto tuná na Slovensku teda vrcholilo. Veľmi často bolo tak, že v tej prvej línii síce pracovali lekári a zdravotní zamestnanci a zdravotníci. Žiaľ, mnohí zomreli pri výkone povolania, ale stali sa prípady – a o tých sa veľmi málo ako rozprávalo –, že zomreli aj rodinní príslušníci týchto zdravotníkov. Tí zdravotníci síce prežili, ja poznám také prípady, že oni síce prežili, a konkrétne manžel zomrel. Manželka, ktorá chodila slúžiť týmto ľuďom, ťažko chorým na COVID, v podstate preniesla túto chorobu, priniesla ju domov a následne jej manžel zomrel. Takýchto prípadov na Slovensku bolo viac a hovorilo sa tu, že budeme odškodňovať týchto lekárov a zdravotníkov.
Myslím si, pán minister, že bolo by to spravodlivé a zadosťučinené spravodlivosti, ak by sa to rozšírilo nielen na tých samotných zdravotníckych pracovníkov a lekárov, ale aj na tých rodinných príslušníkov, na ktorých sa veľmi často zabúda, ale aj, práve aj títo ľudia sú veľmi vystavovaní presne takémuto problému ochorenia. Nie je to čosi nové, hej, bolo to aj v minulosti, kde v podstate lekári a zdravotnícki zamestnanci pracovali v infekčnom prostredí, a vždycky to riziko nákazy toho rodinného príslušníka tuná bolo.
Častokrát sa stávalo aj to, alebo stávalo sa aj to, že títo rodinní príslušníci následne aj zomreli, pán minister, preto sa vás pýtam, že či rozšírite takúto pomoc aj pre takúto ďalšiu skupinu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Kuffa.
Ďalší, kto vystúpi so svojou interpeláciou, je pán poslanec Viliam Zahorčák, ktorému udeľujem slovo.