32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k predkladanej správe Slovenského pozemkového fondu, ale najprv by som sa dotkol, nechcel som reagovať faktickou, dotkol vystúpenia pána poslanca Mičovského, ktorý otvoril tému zvýšenia nájmu pre poľnohospodárov na Slovensku, ktorý vlastne zvýšil Slovenský pozemkový fond v priebehu minulého roka.
Vystúpenie pána Mičovského k tomuto bolo opäť samé klamstvo, pán Mičovský. Zase ste zaklamali úplne v priamom prenose, už vám to minulý rok vyvrátili úplne všetci od poslancov cez všetky organizácie, od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, PKS-ky, úplne všetci.
Čo sa týka zvýšenia nájmu pre poľnohospodárov na Slovensku na tzv. obvyklú cenu nájmu a prikázania z Bruselu z Európskej komisie z GR AGRI je úplne klamstvo. Existuje jediný list, ktorý nám poslali z Bruselu, a ten list hovorí o tom, kde sa pýtajú tri základné otázky, na ktoré do tejto chvíle nedostali odpoveď. Nám Európska komisia a GR AGRI nič neprikázala, aby sme zvyšovali nájomné na základe obvyklej ceny nájmu. Toto je výmysel a klamstvo, spravili ste to podľa mňa účelovo minulý rok a najhoršie na tom je to, že ste to spravili počas pandémie roka, kde všetci mali zvýšené náklady. Aj tí poľnohospodári mali zvýšené náklady a vy ste im počas roka, v priebehu roka zvýšili nájomné. To máte to isté, ako keď máte uzavretú nájomnú zmluvu na prenájom bytu a vlastník bytu príde ku vám v polovičke roka a povie vám, no nebude platiť 400 euro, teraz už budete platiť 600 euro. Čiže toto ste spravili a nebolo nič potvrdené z Európskej komisie z GR AGRI. Ja ten list mám k dispozícií, majú ho k dispozícií všetci, takže neviem, prečo zase z tohto miesta klamete a zavádzate.
Všetci dobre vieme, že je potrebné a bolo potrebné a je potrebné zvýšiť, resp. upraviť výšku nájomného, ale upraviť výšku nájomného na základe, na základe BPEJ-éčky, to znamená kvality pôdy. Vy ste zvýšili na základe obvyklej ceny nájmu, ktorá hovorila o tom, že v danom okrese sa vyskladá cez pozemkový úrad nejaká cena, nejaký priemer. Ja vám poviem živý príklad, ako to bolo v skutočnosti v praxi.
Poľnohospodár mal jednu parcelu, ktorá mala 100 hektárov. Polovička parcely bola v jednom okrese, druhá polovička bola v druhom okrese. V jednom okrese vyšiel nájom 150 a v druhom vyšiel 50. Pritom celá tá parcela sa obhospodarovala ako jeden celok, mal tam zasiatu jednu plodinu, ale na polovičke platil nájom 150 a na druhom 50, keby sa to vypočítalo podľa BPEJ-éčky, podľa kvality tej pôdy, ako je celok, tak tá cena by bola jednotná a úplne iná. Takže to na vysvetlenie čo sa týka, čo sa týka obvyklej ceny nájmu.
Čo sa týka Slovenského pozemkového fondu. Ja som viackrát aj minulý rok ešte v rámci výboru vystupoval na predkladanú organizačnú zmenu, ktorá nastala v tejto inštitúcií, dovolil by som si popísať a pomenovať celý spôsob, akým sme vnímali, registrovali a vlastne ani nevedeli o tom, ako sa táto organizačná zmena chystala. Viackrát predchádzajúca generálna riaditeľka, ktorá spustila, doriešila teda a aj uzavrela túto celú organizačnú zmenu, nám na naše dotazovanie viackrát sa snažila vysvetliť, ale nevedela vysvetliť tú organizačnú zmenu. Chodila, prišla a povedala, že to bude na konci, to malo byť, ja neviem, na konci septembra, potom na konci roka, nakoniec to malo byť od 1. januára a teraz neviem, či to bolo spustené v platnosti asi k 1.6. alebo k 1.7. Neviem teda presne ten termín.
To znamená, že ani samotná generálna nám nedokázala predložiť analýzu dopadov tejto organizačnej zmeny, ktorá sa zrealizovala. Táto organizačná zmena obsahuje to, že sa zrušili všetky regionálne odbory na Slovensku a vytvorilo sa osem, deväť, desať, neviem presne koľko, nejakých tzv. špecializovaných pracovísk. Toto znamenalo to, že množstvo odborníkov, ľudí, ktorí pracovali v regionálnych odboroch, museli skončiť z toho dôvodu, že si nedovolili cestovať 80-70 kilometrov denne na iné pracoviská, ktoré sa vytvorili.
Vytvorili sa pobočky, napríklad, ak mám dobré informácie, v Košiciach je špecializované pracovisko, ktoré zastrešuje obce, mestá, vyššie územné celky. To znamená, že hociktorý starosta zo Slovenska, keď potrebuje riešiť, keď potrebuje riešiť nejaké pozemky, nejaké vecné bremeno, nejaký nájom v rámci obce, musí komunikovať s Košicami. Neviem si predstaviť, bavíme sa všetci o reštitučných konaniach. No neviem si predstaviť takú babičku niekde z nejakej časti Slovenska, ktorá určite mala jednoduchšie prísť do daného regionálneho odboru a si tam vyriešiť ten svoj, tú svoju reštitúciu, ako teraz bude musieť komunikovať, ja neviem, s Bratislavou, s Košicami, ja neviem, s ktorými časťami Slovenska, kde sa presne tieto špecializované pracoviská v rámci reštitučných konaní nachádzajú.
Podotýkam, táto organizačná zmena bola nachystaná bez dopadov, bez analýzy, ktoré by nám boli, aj nám ako výboru, ktoré sme viackrát poukazovali, predložené, kde sme sa snažili teda zavolať aj generálnu riaditeľku, vtedy sa dvakrát ospravedlnila, nakoniec sme cez videokonferenciu mali pána námestníka. Na otázku, keď som sa ho spýtal, že keď dôjde k tomu, že poodchádzajú títo odborníci na tých regionálnych odboroch, ktorí tam pracujú, že čo spraví s tým, že keď mu budú chýbať ľudia. On povedal, že nie je problém, na úrade práce 100-200 ľudí okamžite zamestnáme. Tak asi pán námestník nevie, aká je odborná a dosť problematická práca na Slovenskom pozemkovom fonde. Však to sú veľakrát právnici, ľudia fundovaní. To nie je jednoducho, jednoduché robiť s tými zmluvami, geometrické plány, vecné bremená. A ja si myslím a kladiem si otázku, ako v konečnom dôsledku táto organizačná zmena, ktorá bola schválená, ktorá je funkčná už teda z hľadiska toho, že tento proces prebieha, ako bude fungovať do budúcnosti.
Ja som sa aj vtedajšej generálnej riaditeľky pýtal, že kto prevezme hmotnú zodpovednosť za to, že to nebude fungovať. Čo keď my zistíme o rok, o rok a pol, že táto organizačná zmena vôbec nefunguje a Slovenský pozemkový fond je znefunkčnený. No momentálne je znefunkčnený. Momentálne Slovenský pozemkový fond nefunguje. V rámci programového vyhlásenia vlády ste si dali, že do konca tohto volebného obdobia vyriešite všetky reštitučné konania. Je ich asi 6-7-tisíc. Za minulý rok sa schválilo 200, 150? To znamená, že koľko na to budete potrebovať? Dvadsať-tridsať rokov, aby ste to vybavili? A podotýkam, že prichádzajú ďalšie rozhodnutia, nové rozhodnutia z pozemkových úradov. Možnože v nejakých počtoch 100, 200, 300, 400 ročne. Čiže ešte plus ďalšie. Čiže, keď si zoberiem, že minulý rok sa schválilo, ja neviem, 150 reštitučných konaní a pribudne vám dvakrát toľko, tak skôr sa vraciame naspäť. To znamená, že je úplne znefunkčnený Slovenský pozemkový fond. Podotýkam, podotýkam, že ešte za predchádzajúcej generálnej riaditeľky, neviem teda, ako teraz je to nastavené v rámci nového fungovania, boli informácie o tom, že dostali, dostali pokyn zamestnanci, aby neuzatvárali predlženia a nové nájomné zmluvy pre poľnohospodárske subjekty. Je množstvo poľnohospodárov na Slovensku, ktorí nemajú uzavreté nájomné zmluvy. Sú v takom vzduchoprázdne. Nedokážu čerpať rôzne finančné prostriedky, nemôžu sa prihlásiť do rôznych výziev, lebo Slovenský pozemkový fond s nimi neuzavrel dodatkom a nepredlžil nájomné zmluvy.
Ďalej bol taký interný pokyn vtedajšej generálnej riaditeľky, aby sa nepredávali pozemky väčšie ako rozlohy 200-300 metrov štvorcových pre poľnohospodárov. Všetci dobre vieme, že poľnohospodárke areály pre poľnohospodárov majú 2, 3, 4, 5 hektárov, čiže 20-, 40-tisíc, 50-tisíc metrov. A oni dostanú pokyn, že si nemôžu vysporiadať pozemky v rámci týchto areálov a pritom veľakrát musia čerpať rôzne eurofondy. Chcú, majú záujem. Z toho dôvodu, keď nemajú vysporiadané pozemky, nedokážu toto čerpať.
Ďalej, samozrejme, aj predsedom výboru spomínaná delimitácia dokladov. Však máme informácie o tom, že nejaké kuriérske spoločnosti chodili medzi jednotlivými regionálnymi odbormi a proste zvážali tieto doklady. Ja neviem, ako bol to úmysel, aby sa niektoré doklady stratili?
Chcem sa spýtať, ten záver, lebo už mi končí čas, je, že budeme poctivo a verím tomu, že aj v rámci výboru sledovať vývoj v rámci novej organizačnej zmeny. A verím, že Slovenský pozemkový fond sa sfunkční a nebude v takom stave, ako sa teraz nachádza z hľadiska znefunkčnenia. Lebo všetci dobre vieme, že keď si pozrieme jednotlivé akty schvaľovacie, tak to teraz momentálne vôbec nefunguje.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý pán poslanec Radovan Kazda. Nech sa páči.

Pán poslanec, vy ste hovorili, kritizovali ste súčasnú vládu, že nemala zvyšovať cenu nájmu na trhovú cenu. Aleže naopak mala ju zvýšiť podľa BPEJ, bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. No predstavte si, že sú dvaja podnikatelia, ktorí podnikajú v úplne rovnakom regióne na približne rovnakých pôdach a jeden podniká na štátnej pôde a druhý na súkromnej. Ten na súkromnej musí platiť nájom niekoľkonásobne vyššie, ako ten na tej štátnej. Je to obrovská nespravodlivosť a zároveň je to, je to obrovská ujma aj voči štátu, ktorý mohol mať, keby účtoval na základe trhových cien, tak mohol mať príjmy, teda Slovenský pozemkový fond.
Takže táto nespravodlivosť sa diala desiatky rokov. Podieľali sa na nej práve aj vaše vlády, ale nehovorím len vaše, aj tie predchádzajúce vlády. To, že mali ho zvyšovať podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, no to sa práve dialo, veď to sa práve dialo tie desaťročia, že sa to podľa BPEJ-éčiek ohodnocovalo. Ten samotný systém bol ešte, myslím, v 70. rokoch vybudovaný. On bol v poriadku z hľadiska toho, že sme získali predstavu o nejakých produkčných vlastnostiach pôdy, ale tie nehovoria vôbec nič, vôbec nič o trhovej cene pôdy. Práve naopak, tie BPEJ-éčky by mali z oceňovania zmiznúť, resp. marginalizovať sa len, marginalizovať ich len ako na jeden z určitých orientačných údajov, ktoré by mohli vstupovať do tej cenotvorby štátnej.
Takže tá výčitka voči tomu, že sa snaží v súčasnosti, sa snaží teda Slovenský pozemkový fond, zvyšovať tú cenu, je naprosto nemiestna. Navyše tento proces sa deje už od 1. 1. 2020, čiže za predchádzajúcej.

Ďalší - pán predseda výboru Jaroslav Karahuta. Nech sa páči.

Ja by som k tým obvyklým výškam nájmom, treba tu povedať objektívne, aká je situácia s tými nájmami. Obvyklú výšku nájmu zaviedla pani Matečná. Je to obyčajný paškvil a budem na tom trvať. Je to niečo vymyslené ako priemer hodnoty pôdy niekde v regióne. A stačilo len, sa jeden s drahšou pôdou prihlásil a cena bola vyššia a že sa jeden neprihlásil a cena bola nižšia. Nemalo to nič spoločné s kvalitou, nič spoločné s trhovým ocenením. Proste to bol nejaký výmysel pani bývalej ministerky, aby niečo urobila. Asi mala voľnú chvíľu.
Čo sa týka, čo sa týka samotného nájmu, tak zase ja oproti tomu, čo povedal pán Kazda, ja zase tie pôdno, bonitované pôdno-ekologické jednotky ja zase uznávam ako indikátor ceny z jednoduchého dôvodu, že poľnohospodárska pôda a jej cena nezávisí od toho, či sa nachádza pri veľkom meste, alebo niekde pri malej dedine. Je to o jej kvalite a o jej pôdnej úrodnosti. V tom je rozdiel medzi stavebnými pozemkami a poľnohospodárskou pôdou. Čo nám ale chýba, aby sme boli objektívni, môžeme aj iný ukazovateľ nájsť, je kvalita pôdy. Posledná inventúra pôdy, pokiaľ ja viem, bola robená v 50. rokoch. Od päťdesiatych rokov síce máme povinnosť, za povinnosť poľnohospodári mali robiť inventarizáciu pôdy, ale 30 rokov sa nerobí organický uhlík v pôde. Pretože niekto to nechcel, aby sa robilo, aby sa nevedelo, aká pôda v skutočnosti je.
Takže ak by Slovenský pozemkový fond chcel byť zodpovedným vlastníkom a spravovateľom štátnej pôdy, určite by mal urobiť dôslednú inventarizáciu kvality pôdy, zloženia, nielen základný výživový ukazovateľ, ale aj organického uhlíka. A na základe toho by sme potom videli, v akom stave tú pôdu máme. Pretože to, čo sa udialo na Morave, je o polopúštiach a o zničení pôdy. Takže tomu by sme mohli zabrániť tým, že o tú pôdu sa budeme viac starať.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Mičovský.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je mi jasné, že vlastne tu prebieha istý politický zápas a treba všetko kritizovať. Ja nevravím, že sme všetko robili dobre. Len viete, vy ste si teraz všimli niektoré detaily, ktoré ste mali dávno urobiť vy za tých desať rokov. Keď sme zistili my, čo všetko je zanedbané, tak sme sa do toho pustili. Napriek tomu, že to bolo nepopulárne, kritizované. Napriek tomu, že ste živili túto tému ako strašne nespravodlivú od začiatku. Prihrievate si tú polievočku aj teraz. Dá sa tomu politicky rozumieť. A čo tak keby ste sa na to pozreli takým pohľadom normálneho človeka, ktorý zvažuje nie politicky, ale spravodlivo veci tak, ako majú byť.
Tie nájmy boli kruto nespravodlivé. To, že sme ich zmenili na obvyklú výšku nájmu, to bol prvý krok. Áno, ten druhý krok ešte prebieha. Tak, ako to tu už aj zaznelo, bonito-pôdne ekologické jednotky vstupujú práve aj do upravených nových cien, kde sa zohľadní rentová situácia jednotlivých pozemkov, klasifikácia, úrodnosť, expozícia a všetky tie parametre, ktoré rozhodujú o produkcii pôdy.
Takže bolo by veľmi dobré, keby sme možno skúsili v tejto sieni byť niekedy menej politický a viacej pre ľudí, viacej sa pozreli na to, ako majú veci fungovať. Lebo platiť päť hektárov, 5 eur za hektár a platiť 50 eur za hektár v tom istom území je, akokoľvek pozeráme sa na rozdiely z hľadiska kvality pôdy a jej ďalších vlastností, je rýdzo nespravodlivé. Táto nespravodlivosť prebiehala a mohli ste sa skúsiť spýtať tých, ktorí sa z tohto pohľadu konečne poďakovali, že po rokoch vašej vlády došlo k nejakému prvému jasnému spravodlivému riešeniu, ktoré bude mať, priznávam, ešte pokračovanie v tom dobrúsení tých jednotiek.
A čo sa týka organizačnej zmeny. Áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Pročko.

Pán poslanec Takáč, vy nemáte kožu na tvári! Vy nemáte kožu na tvári! Za vašej vlády ste tak skorumpovali Slovenský pozemkový fond. Vy ste z neho urobili úrad, kde sa kšeftovalo s pozemkami. Vy nemáte kožu na tvári! Čo ste robili dvanásť rokov? Vy tu rozprávate, že toto sa malo robiť, toto sa... A vy ste čo robili?! Čo ste robili?! Kšeftovali ste s pozemkami.
Keď vám poviem, že sa každý jeden úradník na Slovenskom pozemkovom fonde bál, pretože jednou nohou bol v base, pretože mu vaši predstavitelia prikazovali kšeftovať. Vy nemáte kožu na tvári! Kšefty smerácke v Slovenskom pozemkovom fonde to je niečo katastrofálne. A táto vláda to začala čistiť. A toto sú tie vaše politické, nechcem použiť špatné slovo, veci, ktoré robíte, pretože sa to odhaľuje, všetko sa dáva von. Čo ste robili vy? Kšeftovali na Slovenskom pozemkovom fonde a všetko zametali pod koberec. Pán Takáč, vy nemáte kožu na tvári!

Ďalší je pán poslanec Dušan Muňko. Nech sa páči.