35. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, primárne, skutočne kto sa prihlási k danému bytu skôr, splní príjmové kritériá, tak byt by mu mal byť pridelený. Uvažuje sa, či uprednostňovať určité skupiny, alebo nejaké skupiny obyvateľstva, to je ešte predmetom debaty. Ale primárne, ak si splní príjmové kritériá, ak bude mať daná osoba aj záujem a prihlási sa k danému bytu, tak ho dostane. A dôležitý bude, samozrejme, dopyt, ktorý bude musieť byť záväzný. Až podľa dopytu sa bude stavať, aby sa nestalo to, že sa bude stavať viac, ako bude ten dopyt zo strany obyvateľstva.
Prečo také veľké fondy? Práve aby sme sa vyhli tomu, aby systém nebol zneužívaný rýchlokvasenými akože fondami, aby tam nedošlo k tomuto riziku. Veľké fondy, ktoré si nemôžu dovoliť pošramotiť svoju reputáciu, čiže budú aj na tom medzinárodno-finančnom trhu ako silnými hráčmi alebo sú, ktoré sú aj regulované zo strany Národnej banky Slovenska alebo inými regulátormi. To je v podstate zárukou toho, aby nedošlo k zneužitiu systému.
Čo sa týka dépeháčky, ak dáme každému zníženú dépeháčku, môže dôjsť k obrovskému riziku zneužitia. Teraz je nastavený uzatvorený systém, ktorý sa dá ľahko kontrolovať. A keďže bude iba pár investorov, uverejní sa to zároveň iba pár projektov, bytoviek, ktoré budú kupovať. Dá sa ľahko skontrolovať, že či nedôjde k zneužitiu, ak každý, kto by mal prístup ako investor, tak potom by podľa môjho názoru došlo k veľkému riziku zneužitia. Čo sa týka zníženej dépeháčky už dnes, už teraz developeri majú 90 % nákladov s prenosom daňovej povinnosti a veľké nadmerné odpočty podľa môjho názoru nehrozia. Tieto, tieto úniky sú pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Cmorej.

Najprv budem reagovať na kolegov tuto z Republiky, lebo neviem, moc vás nepoznám, hlavne na pána Suju. Ja som úplne korektne na začiatku povedal, ja to vôbec netajím, že tá dohoda je taká, že cez prvé čítanie to pustíme. Takže ako nemusíte, nemusíte tuná teraz akože vytvárať nejaký dojem, že sa bijeme do pŕs. Tá dohoda je taká, že to pustíme cez prvé čítanie. A áno, proste kritizujem ten proces, takéto niečo by nemalo ísť vôbec ako poslanecký návrh. Malo by to prejsť MPK a mala by byť o tom niekoľkomesačná debata a mal ísť nejaký slušne vyladený návrh, na ktorom je spoločná dohoda až do parlamentu. Takže áno, toto je že veľmi zlé a treba to otvorene pomenovať, že takto sa to jednoducho robiť nemá.
Ku kolegovi Milošovi Svrčekovi, hlavne teraz sa zameriam na tú dépeháčku a tie vratky. To je také celkom vtipné s tými vratkami, lebo aj Štefan Holý tvrdí niečo také, ako si hovoril ty. Ale keď sa pozrieš do toho výpočtového hárku, tak tam ste si to zarátali, ten výpadok, aj s tými vratkami. Takže tam je to správne. Takže je to tak, ako celý čas tvrdím ja. Áno, je tam prenesený, je tam prenesená jedna daňová povinnosť. Lenže aj tak to je úplne jedno, od koho sa to prenáša kam. Na konci je 5-percentná dépeháčka, ale na začiatku tú tehlu niekto kúpil s 20-percentnou dépeháčkou. Takže keď máš jednoducho nižšiu, nižšiu daň na výstupe, ako si mal na vstupe, tak niekto si v tom reťazci bude pýtať vratku. Keď si to pýta už nejaký stavbár niekde a ten potom zanikne alebo niečo, niečo sa stane, tak tam môžu byť neupravené vratky. A napríklad jedna úplne zo štandardných vecí, proti ktorým sa veľmi ťažko bojuje pri týchto výstavbách, tak ty si vlastne kumuluješ náklady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, v prvom rade, čo chcem povedať, je, že je veľmi nešťastné, že teraz o takom dôležitom návrhu zákona rokujeme o štvrť na dve v nedeľu. Naozaj si ten zákon zaslúži veľkú pozornosť a aj širšiu debatu. A asi aj vy nie ste s tým úplne spokojní, ale môžete si v podstate tiež za to, lebo tak ste to schválili, bohužiaľ, tak to vyšlo. No a tak dnes nič iné nám nezostáva, len to teraz rešpektovať a skúsiť sa o tom aspoň ako-tak porozprávať.
Viacero pripomienok spomenul pán poslanec Cmorej. Nebudem ich ja opakovať. S niektorými súhlasím, s niektorými súhlasím menej, ale to teraz nie je dôležité, lebo sám ste mi povedali, že bude teda ešte nejaká otvorená diskusia medzi čítaniami, kde sa bude možnosť o tom technickejšie porozprávať. Tak skúsim niektoré veci vynechať a niektoré veci tak zovšeobecniť, aby neboli úplne technické.
Je to veľmi dôležitý zákon. My, samozrejme, podporujeme tú myšlienku, že mala by na Slovensku byť nejakým spôsobom vyriešená tá situácia na realitnom trhu. Ľudia sú nespokojní, samozrejme. Veľmi nám rastú ceny nehnuteľností, nájmy sú neni veľmi dostupné. Veľmi málo ich je. Aj tí Slováci, samozrejme, uprednostňujú vlastníctvo, teda nakupovanie. Hypotéky síce majú dobré úrokové sadzby, ale zase na druhej strane nie každý má zdroje na to, aby mohol si financovať tých 20 %. Spotrebný úver si síce môžte zobrať, ale zase vám to zdvojnásobí tú anuitu. To si zase ľudia nevedia dovoliť. Takže je to taká zložitá situácia. A aj takéto nájomné bývanie by určite tú situáciu mohlo čiastočne vyriešiť. Urobiť akúsi konkurenciu, aby tie ceny možno takým spôsobom nestúpali, akým tempom stúpajú za posledné roky.
My máme, samozrejme, trošku inú predstavu. Už to tu bolo spomínané. Tá štátna výstavba, určite by bolo z nášho pohľadu lepšie. Ale ja snažím sa rozumieť tomu, že ste v koalícii, máte tu rôzne strany, rôzne názory, že snažíte sa prísť s nejakým kompromisným návrhom. A je, samozrejme, úplne jasné, že nenájdete na Slovensku ani asi na svete takého developera, ktorý by postavil nejakú bytovku a potom by tie byty chcel prenajímať za ceny, ktoré sú nižšie ako štandardné nájmy komerčné. Každý developer chce tie byty, samozrejme, predať, aby na tom zarobil čo najrýchlejšie čo najviac peňazí. Takže taký odvod by nefungoval. Vy ste prišli s takým špeciálnym modelom, ktorý teda hovorí o tom, že ten developer postaví, potom sa to odkúpi a bude sa to vlastne financovať cez rôznych investorov, cez nejaké fondy, banky alebo každý, kto bude mať záujem odkúpiť si nejakým spôsobom tú majetkovú účasť v tom subjekte kolektívneho investovania.
Prvé, čo chcem povedať, je, že ten zákon je veľmi ťažko pochopiteľný. Človek, keď si ho naozaj podrobne študuje aj analyzuje, tak všetky tie vzťahy medzi tými jednotlivými spoločnosťami, akým spôsobom to majú financované, a tá predstava vlastne toho, ako to má byť urobené, nie je úplne jednoznačná. Určite by bolo potrebné to trošku viacej sprehľadniť, viacej to dovysvetľovať, viacej vecí tam doplniť. Ale verím, že aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré tu bolo spomínané, príde viacero pripomienok, ktoré to možno pomôžu vylepšiť.
Vy teda navrhujete, ak som to správne pochopil, tam v tom jednom, jednom zákone, ktorý sa novelizuje v súvislosti s týmto zákonom, zákonom o kolektívnom investovaní, vy tam vysvetľujete, vlastne tá realitná spoločnosť realizuje projekt štátom podporovaného nájomného bývania. To znamená, že nejaký fond musí asi nakúpiť alebo vlastniť tú realitnú spoločnosť, teda musí to byť tá správcovská spoločnosť, aby teda mala tú právnu subjektivitu. A cez ten špeciálny fond vstúpia do toho nejakí investori, ktorí nakúpia tie cenné papiere, a tým pádom sa bude vlastne financovať odkup od toho developera. Tak tomu rozumiem, že asi tak by to malo byť nejakým spôsobom realizované. Je to trošku zložité, ale dá sa tomu, samozrejme, rozumieť.
Chýba mi tam tá finančná analýza, ktorú tu spomínal pán poslanec Cmorej, že teda vy ju máte k dispozícii. My ju k dispozícii nemáme. Nie je mi úplne jasné ten cash flow, ako to bude financované, čo bude na jednej strane nás stáť, čo na druhej strane, že štát možno získa. Bolo by dobré, keby sme to tam buď doplnili, alebo keby nám to možno viete poskytnúť, aby sme sa tiež mohli na to podrobnejšie pozrieť.
Tiež by ma zaujímalo, keď budú tí developeri stavať tie byty, ale to sa chcem ešte vrátiť k dôvodovej správe k tomuto zákonu, kde píšete, že fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaralý stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S tým ja stopercentne súhlasím. Áno, máme zastaraný stavebný zákon, ktorý bude potrebné novelizovať. Neviem, v akom je to stave, kedy to bude. Ale viem, že niečo sa chystá. Ale vy tu správne píšete, že ten fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt. To znamená, že stále tu rastie dopyt, stále potrebujeme mať na Slovensku viacej a viacej bytov a ten stavebný priemysel nestíha na to reagovať. A to, čo chcem tiež zdôrazniť, čo tu hovoril aj pán poslanec Cmorej, tento zákon to ale nerieši. Tento zákon rieši zase len ďalší dopyt po ďalších bytoch. To znamená, že dopyt bude ešte väčší, ako v súčasnosti je. A sami tu vy píšete, že stavebný priemysel nie je schopný na to pružne reagovať. Čiže to by ma možno zaujímalo, akým spôsobom sa na toto pozeráte, či to chcete nejakým spôsobom riešiť a ako proste tú pružnosť zlepšiť, aby sme na Slovensku mali taký stavebný priemysel, ktorý bude vedieť ten dopyt lepšie vedieť uspokojiť. Lebo dneska ho nevie uspokojiť. Je to pravda.
Hovorí sa, že sa stavia málo aj tu v Bratislave. Aj keď sa možno zdá, keď sa človek prejde, že sa stavia veľa, ale je to naozaj veľmi málo. Ale je to hlavne kvôli tomu, že proste to nemajú kde stavať. Ja som tiež, sám som si kúpil byt tu v Bratislave od jedného developera, ktorý už mešká rok a pol a ešte pravdepodobne minimálne rok bude meškať. Takže ja som tiež v tej situácii, viem sa do toho vžiť, viem, ako to funguje, a neviem si predstaviť, ako to bude fungovať potom, keď začneme stavať tieto alebo budeme chcieť stavať tieto byty.
No a ďalej ma zaujíma, za akú sumu teda plánujete odkupovať od tých developerov tie byty, či to bude nejakým spôsobom regulované, lebo asi nechcete, aby nejaký developer postavil hocijakú bytovku za hocijakú sumu a potom štát to bude musieť cez ten fond odkúpiť, resp. tí investori. Asi tam budete potrebovať, možno nejako regulovať alebo cez tú zmluvu zazmluvniť nejakú výšku. To ma tiež zaujíma, či to je nejakým spôsobom riešené.
Považujem za veľmi nešťastné to, že aj v tej predvolebnej kampani, ale aj teraz, aj pri tej rozprave ste spomínali konkrétne čísla, že koľko bytov sa chystáte postaviť. To, nie je to podľa mňa úplne správne, lebo tie čísla nie sú úplne podľa mňa reálne. Možno zbytočne teraz, nechcem povedať, že klamete, ale zavádzate tých vašich voličov a občanov a potom dôjde možno k nejakému sklamaniu, keď nakoniec skončí volebné obdobie a zistíme, že tých bytov sa postavilo oveľa menej, ako ste sľubovali.
Treba povedať, že áno, chceme stavať tie byty, prichystali ste nejaký model, ktorý má tú výstavbu, bytovú výstavbu rozbehnúť, ale hovoriť tu o tých číslach, že neviem, do ktorého roku to bude stotisíc, asi nie je úplne správne a mali by sme naozaj sa postaviť alebo vrátiť naspäť, to nazvem.
Pán poslanec Cmorej otvoril takú dobrú otázku ohľadne toho komerčného nájomného, že dneska predsa existujú vlastníci bytov alebo nehnuteľností aj domov, ktorí prenajímajú tie byty, ale sú v tej šedej ekonomike, to znamená, že štát z toho nemá žiadny úžitok, lebo to nepriznávajú, či aj tam by sme sa možno nemohli pozrieť nejakým spôsobom, ako podporiť alebo zvýhodniť, alebo urobiť nejaké úľavy, alebo urobiť proste nejaký, nejakú úpravu, aby jednoducho štát z toho mal úžitok, aby tí vlastníci boli motivovaní to proste priznať, platiť tie dane a tým spôsobom ako keby možno otvoriť aj nejaký ďalší trh, ďalších ľudí, ktorí, ďalších vlastníkov, ktorí by možno mali záujem takýmto spôsobom si privyrobiť, štát by na tom tiež niečo získal a zároveň nejakí ďalší ľudia by mohli získať toto, takéto nájomné, t. j. súkromný sektor.
Dobre. Ďalej, čo mi nie je jasné, vy tam píšete v tom zákone, že agentúra je právnická osoba zriadená Úradom vlády, to píšete v § 2 písm. h), ale potom v § 3 ods. 2 píšete, že založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády, ministerstvo dopravy aj ministerstvo práce. Čiže tam mi to príde ako asi úplne nie dobrú definíciu, asi tam treba ten rozpor odstrániť a zároveň nie zriadiť, ale založiť, keďže sa jedná o takýto spôsob.
Potom tu mám také technické pripomienky, ale to by som si nechal potom na to pracovné stretnutie, to myslím, že nie je teraz potrebné riešiť nejaké možno doformulovania alebo zmena formulácie niektorých ustanovení tohto konkrétneho zákona. Vy ste tu aj v úvodnom slove, aj v tom zákone to je napísané v dôvodovej správe, že chcete pri tom prideľovaní bytov tú transparentnosť, že zabezpečíte digitalizáciou registračného informačného systému, vytvoriť jednoduchú prehľadnú platformu s ponukou nájomných bytov a tak ďalej a tak ďalej. Len v tom samotnom zákone sa nič také nehovorí, akým spôsobom budú tí nájomníci alebo tí záujemcovia o ten nájom vyberaní. Je tam len písané, že bude spravená nejaká databáza, nejaký register nájomcov, ale už ten zákon to nejakým spôsobom ďalej nerieši, čiže tam by som tiež si vedel predstaviť, že by to bolo nejakým spôsobom konkrétnejšie, detailnejšie rozpracované, aby tam nedošlo potom k nejakým v budúcnosti nedorozumeniam.
Toto je zase technická pripomienka, to si nechám zase na to stretnutie.
Paragraf 3 ods. 1 písm. j) vláda, vláda, teda predkladá vláde Slovenskej republiky návrh na určenie výšky nájmu bytov štátom podporovaného nájomného bývania podľa § 10 ods. 1. Tu mi nie je úplne jasný súlad so zákonom o cenách, pretože zákon o cenách hovorí o regulácii cien aj spôsobe, akým sa ceny môžu alebo majú regulovať, aj akým spôsobom sa úradne určujú ceny prostredníctvom buď maximálnej, alebo pevnej ceny a podobne. Preto chcem vedieť, či tu je nejaká právna analýza, či sa môže regulovať výška nájmu prostredníctvom tohto zákona, alebo či by nebolo potrebné urobiť aj novelu zákona o cenách, aby sme naozaj tento zákon neporušili.
Článok VI bod 3, sa vkladá nový § 54e, ktorý v ods. 1 hovorí, že prenajímateľ plnenia uvedený v § 27 ods. 3 odvedie dodatočnú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol stavbu štátom podporovaného nájomného bývania, zmení účel použitia. Tu nastáva otázka, či naozaj chceme, aby ten prenajímateľ vôbec mohol zmeniť účel použitia stavby, tak ako je to v § 18 napísané, že obmedzenie nakladania s bytom a s bytovým domom sa v ods. 1 píše, že prenajímateľ môže previesť bytový dom len inému prenajímateľovi a nadobudnutý bytový dom môže len prenajímateľom. Čiže tam dávam na zváženie to, že by sa do zákona zaviedla aj nejaká nemožnosť zmeny účelu použitia, a tým pádom bude takéto novelizačné ustanovenia nadbytočné. A mám takisto pochybnosť o tom, či je v súlade so smernicou Rady 2006/112 o spoločnom systéme DPH, či takýmto spôsobom sa môže vôbec dodatočne zdaňovať takýto, takýto obchod.
Ďalšia otázka je ohľadne pozemkov. Na akých pozemkoch vlastne chcete tie byty stavať? Či to tiež bude regulovať alebo určovať nejakým spôsobom štát, na akých pozemkoch to bude a za aké ceny sa budú tie pozemky vykupovať? To ma tiež zaujíma, či nejakým spôsobom toto potom ďalej upravujete.
Mám veľa, veľmi veľa takých technických otázok, ale nebudem to tu teraz zdržiavať ani zaťažovať. Budem veľmi rád, pán poslanec, ak sa otvorí tá pracovná skupina, v ktorej by sme sa mohli potom detailnejšie zaoberať týmto zákonom. Ja tú myšlienku, samozrejme, podporujem.
Budem navrhovať v našom klube, aby sme hlasovali tiež za to, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní, potom zvážime podľa toho, v akej forme ten zákon bude vo finálnej forme, aké budú pozmeňovacie návrhy, či budú nejaké naše pripomienky akceptované a ak áno, ak tá finálna verzia bude dobrá, tak to, samozrejme, podporíme. V takomto štádiu máme určitú mieru neistoty toho, či to bude správne, či to bude fungovať, ale chceme sa o tom rozprávať ďalej, tak preto budem navrhovať, aby sme prešli do toho druhého čítania a potom uvidíme ako ďalej.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Tak ja by som sa rýchlo vrátil k tomuto vystúpeniu tvojmu, Maťo. Tak ja by som sa pozemkov nebál, záleží, v ktorej časti Slovenska sa bude stavať, ale myslím si, že pozemkov by mohlo byť dosť a nemal by byť s tým problém.
Ja sám vidím problém v jednej veci, ktorý neni možné dosiahnuť. Ak hovoríme, že mali ste cieľ dosiahnuť stotisíc bytov za celé volebné obdobie a nejakým zázrakom sa vám všetko toto podarí vybaviť, čo k tomu treba, aby ste mohli začať stavať, tak od budúceho roka by ste museli postaviť, budúci rok aj na ten ďalší postaviť 50-tisíc bytov, čo je nereálne, kolegovia, to si môžeme povedať, že to sa nedá a nedá sa to z viacerých príčin.
Nedá sa to z príčiny, že je nedostatok určitých stavebných materiálov a neviem, v akom časovom horizonte sa to zmení. Dokonca sme došli až do takého štádia, že príde päť kamiónov polystyrénov do Bystrice a ak ho chceme získať, sa draží. Normálne na toto sa draží. To sa stáva teraz, v tomto je to, v reálnom čase. Ak sa to nezmení v najbližšom čase, tak sa nebudú stavať ani tieto byty alebo proste tá cena narastie niekde úplne inde. Ale ak nebudete chcieť ako Slota stavať nejaké fabriky na výrobu polystyrénu.
Teraz ďalej máme problém s nedostatkom odbornej pracovnej sily, čo sa týka murárov. Hovorím o odbornej pracovnej sile, nehovorím o pomocnej pracovnej sile. To máme veľký nedostatok. Ešte väčší nedostatok máme v profesistoch, ako sú kúrenári, elektrikári, vodári a podobne. To je ďalší veľký problém. A podstatný, s ktorým sa tu potýkame, je predpotopný stavebný zákon.
A toto, tieto body, ktoré som vám teraz povedal, neumožnia, neumožnia, aby ste postavil tých stotisíc bytov. To znamená, že môžeme na to zabudnúť, vážení kolegovia a kolegyne. Možno sa postaví nejaká časť, ale aj tak som trošku skeptický. Neverím tomu. Vravím, že je tu veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Všetky tie, čo povedal Maťo Beluský, a potom sú úplne, ktoré nedokážeme odstrániť. Nevyrobíme si elektrikára, nevyrobíme si vodára, darmo si tu schválime nejaký zákon, my si neschválime, že nám idú vyrábať teraz nejakých profesistov, to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za kultivovaný prejav. Fakt som veľmi rád, že môžeme sa baviť aj takto.
Čo sa týka toho stavebného priemyslu, áno, máme obrovské problémy tu na Slovensku a nehovorím už o stavebnej legislatíve. Už roky sa hovorí o tom, od 2010 bolo niekoľko pracovných skupín, štyria ministri dopravy sa tomu venovali, stále sa to sťahovalo, ohľadne rekodifikácie stavebného práva, pripravovalo, sťahovalo, pripravovalo, sťahovalo, čiže veľmi dobre viem, že toto je veľmi silný moment a mantinel, ktorý musíme doriešiť.
Bolo tu dnes spomínané aj to, že tento návrh mal štyritisíc pripomienok v MPK. Áno, len z toho dvetisíc bolo duplicitných, keď pozerali na to a si to skontrolovali. Veľká väčšina z nich bola, bolo v podstate aj skopírovaných, takže preto sa vyhodnotili, dali sa naspäť do medzirezortného pripomienkového konania.
Čo sa týka odkupovania týchto, odkupovania bytov, tak štát nebude v podstate odkupovať nič. V podstate všetko nechávame na trh. Investor bude rokovať s developerom. To znamená, že štát nebude odkupovať, ale ide len o vzťah rokovania medzi investorom ako bankou a developerom.
A čo sa týka tej agentúry, ak som to správne pochopil, že o čo, aký problém máte s tým, že je to legislatívne zle vyjadrené, tak môžeme sa v podstate potom aj pobaviť o tom pred druhým čítaním, že aký vy máte na to názor, ako by to malo byť upravené. Ja si myslím, že v tom bode 2, v tom § 3 je jasne povedané, že ministerstvo dopravy a výstavby a ministerstvo práce a sociálnych vecí budú zakladatelia tejto agentúry a Úrad vlády len zabezpečí založenie tejto agentúry, ale keď máte iný na to názor, tak veľmi ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Beluský s reakciou na faktické poznámky.