35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ohľadne faktickej poznámky pána poslanca Suju, prečo prichádzame až teraz rok a štvrť po voľbách s týmto zákonom. Tak, samozrejme, na to, aby ste nastavili celý ten systém, aby ste zapracovali všetky tie veci a modely a varianty, no tak potrebujete pripraviť tú legislatívu a každý, kto sa venuje príprave legislatívy, vie, že to nie je zo dňa na deň alebo z mesiaca na mesiac. Ja osobne viem a bol som prítomný na ix stretnutiach aj ďalší poslanci, ktorí o to prejavili záujem, že sa tento návrh zákona pripravoval mesiace, takže na to, aby bola pretavená táto legislatíva, tak bolo za tým ix stretnutí.
Čo sa týka toho nájomného a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. Tak výška nájmu, pán poslanec Kočiš, v bytoch štátom podporovaného nájomného bývania určí vláda nariadením, nariadením vlády. Pričom vláda zároveň môže aj podľa toho paragrafového znenia určiť odlišnú výšku nájmu v závislosti od regiónov. Nájom sa bude určovať stále ročne, pravidelne ročne vždy k 1. marcu o výšku inflácie. To znamená, že tam bude indexácia do toho stanovená za predchádzajúci kalendárny rok. Samozrejme, že okrem prípadov uvedených v nájomnej zmluve bude môcť prenajímateľ oprávnený aj jednostranne zmeniť výšku úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu a príslušenstva v prípade zmien ceny dodávaných energií a služieb spojených s užívaním bytu.
Pán poslanec Beluský, pozerám, že mám štyri sekundy, tak v záverečnom slove sa vyjadrím.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, aj keď v tomto poskromnom počte, tak poďme si niečo povedať o nájomnom bývaní.
Všetci chceme nájomné bývanie. Asi každá jedna strana sme to mali vo volebnom programe a otázne teraz je, ako sa k tomu cieľu dopracovať. Cesty k cieľu môžu byť rôznorodé. Dokonca niekedy aj úplne protichodné.
Pomôžem si príkladom - parkovacou politikou. Ako iste viete, v Bratislave sa konečne zavádza parkovacia politika. Hlavné mesto na to ide spôsobom, že platia všetci. Petržalka ide na to spôsobom, že platia len nerezidenti. Teda tí, ktorí tam nemajú trvalé bydlisko. Sú to dva úplne rozdielne prístupy, ktoré ale majú ten istý cieľ, a teda smerujú k rovnakému cieľu.
Kolegovia zo SME RODINA predstavili návrh zákona, a teda koncept, ktorý je teda pomerne inovatívny, a keď kolega Svrček hovoril o rôznych modeloch zo zahraničia, tak neviem o tom, že takýto model by použili niekde v zahraničí. Myslím, že Štefan Holý, teda podpredseda vlády, ktorý tento návrh pripravoval, tak aj hovoril, že ide o unikátny koncept, ktorý bol inšpirovaný rôzne, ale takto sa to nikde nerealizovalo. A to, samozrejme, prirodzene, otvára rôzne otázky a stále a čím viac o tom diskutujeme, už sme tomu venovali niekoľko desiatok hodín, tak tých otázok, stále sa generujú nejaké nové a nové.
Určite by si to zaslúžilo dlhšiu a podrobnú debatu, preto ma veľmi mrzí, že o tomto extrémne dôležitom zákone rokujeme v júli v nedeľu o 0.40 hodine, ani len tvorca zákona tu nie je. Je tu teda len Miloš, ktorý to predkladá. A takisto ma mrzí, že to ide ako poslanecký zákon, poslanecký návrh bez predchádzajúceho MPK.
My si uvedomujeme, že tento záväzok stavať nájomné byty máme v programovom vyhlásení vlády. Nakoniec sme teda súhlasili s tým, že ide tento návrh ako poslanecký, avšak zároveň na tomto mieste deklarujem dohodu z koaličnej rady, že ďalší legislatívny postup tohto návrhu je podmienený, že teraz po prvom čítaní prebehne dvojtýždňové medzirezortné pripomienkové konanie a všetky sporné body budú vyriešené.
Teraz k samotnému návrhu. Deklarovaným cieľom je dostupné nájomné bývanie, lacnejšie, ako keď si človek zoberie hypotéku. Toto nájomné bývanie, ako už bolo povedané, majú realizovať investičné fondy, ktoré budú vykupovať byty od developerov, a štát im bude garantovať za
a) plnú obsadenosť,
b) platobnú schopnosť nájomníkov,
c) nemennosť pravidiel po dobu 25 rokov, čo je investičný horizont takéhoto nájomného bytu.
Výška nájomného bude určená administratívne a aby to vraj celé fungovalo, sú navrhnuté finančné stimuly, ja som konkrétne napočítal tri. Na obstaranie týchto nájomných bytov bude platiť nižšia DPH, kolegovia navrhujú 5 %, bytovky s nájomným bývaním budú tieto fondy odpisovať rýchlejšie, ako sa odpisujú štandardné budovy, čo je tiež finančný stimul, lebo rýchlejšie to dostanete do nákladov, o to si znížite daňovú povinnosť. A zamestnávatelia budú dávať svojim zamestnancom príspevky na bývanie na nájomné bývanie až do výšky 360 eur mesačne, ktoré nebudú podliehať dani ani odvodom.
Ku predloženému konceptu mám niekoľko poznámok, myslím si, že ich je sedem alebo osem.
Po prvé, ku garantovanej cene nájmu. Hovoríte, že na nájomné bývanie bude mať nárok každý podľa stanovených podmienok, Miloš to niekoľkokrát spomenul dneska, avšak tie podmienky v tom zákone nie sú ani ste nám ich neprezentovali. A takže tá otázka je, že aké budú tie kritériá, kto tie byty dostane skôr, kto bude mať nárok na ten skorší, okrem teda príjmového kritéria.
Hovoríte, že cena má byť o 30 % nižšia a že chcete postaviť tak 100-tisíc bytov, teda zhruba 15-tisíc bytov ročne, to neviem, či už tu zaznelo. Pýtam sa, kto za týchto podmienok nebude chcieť nájomné bývanie? Kto z vás by nechcel nájomné bývanie, ak má za takýto nájomný byt platiť menej, ako platí za hypotéku alebo ako platí, platí vo svojom komerčnom bývaní, teda v tom komerčnom nájme? Neviem, Rado, ty by si nechcel také bývanie? Keď sa pôjdete spýtať niekoho, či nechce bicykel zadarmo alebo teda či chce bicykel zadarmo, tak každý vám povie, že chce bicykel zadarmo, to je samozrejmé, že ten dopyt bude veľký.
Keď však všetci budeme bývať v nájomnom bývaní, tak kto bude bývať v tom komerčnom bývaní? Aká bude cena toho komerčného bývania, keď tam teda nikto nebude, keď to teda priťahujem za vlasy. Od akej ceny potom bude to tá cena toho štátom garantovaného nájomného o 30 percent nižšia? Čo nám spôsobí s cenou nájmov, keď zrazu vznikne 100-tisíc bytov s nejakým administratívne stanoveným nižším nájmom?
Preto jedna zo zásadných pripomienok, ktoré sme už vám odovzdali, je, že treba riadne prediskutovať spôsob výpočtu týchto garantovaných cien a cenové mapy, z ktorých sa vychádzalo. Taktiež vás tieto poprosím zverejniť, čo je požiadavka, na ktorú zatiaľ Štefan Holý s tímom nejako veľmi nereagoval.
Námietka by mohla byť, že nie teda úplne všetci budú mať nárok, ale teda tie, teda, teda určíme, kto bude, kto bude skôr, ale len 100-tisíc bude tých bytov, ale že to je ten cieľ, tak potom sa pýtam, že kto bude tých 100-tisíc šťastlivcov, lebo ak to dáme tak, že kto prv príde, ten prv melie, ako nám bolo povedané, tak to, samozrejme, vytvára priestor na pomerne veľkú netransparentnosť a pomerne veľkú korupciu. Našou zásadnou pripomienkou bolo, že musíme si naozaj povedať, pre koho konkrétne ideme stavať byty, koľko tých bytov a kde presne. Nemôže to byť také monumentálne a že 100-tisíc bytov, ale musí to byť skutočne rozfázované.
Keď vieme, že Volkswagen potrebuje dneska 10-tisíc bytov do 50 kilometrov od závodu, ktoré sme im už sľúbili, ale napríklad potrebujeme 3-tisíc bytov pre policajtov, pre sestričky v nemocniciach, tak máme úplne presne definovaný dopyt na možno prvých 15-tisíc bytov aj s nejakými lokalitami. Keď ich urobíme, keď tým ľuďom umožníme tam bývať, tí ľudia opustia svoje terajšie bydliská, kde možno platia komerčné nájomné, tak budeme môcť vyhodnotiť, čo sa stalo napríklad s cenou toho komerčného nájomného. Lebo keď hodíte na trh zrazu 15-tisíc voľných bytov, 15-tisíc ľudí sa presťahovalo do štátom garantovaného bývania nájomného, tak, samozrejme, s tou cenu komerčnou to niečo spraví. A potom si to môžte vyhodnotiť a opäť si povedať, že či vieme stavať aj ďalšie nájomné byty s tým, že vieme garantovať nižšie nájomné v takomto bývaní.
Druhá poznámka je na poskytovateľa tohto nájomného bývania. Pokiaľ ponúkame finančné stimuly, a teda narátal som tie tri, 5-percentná DPH, skoršie odpisy a ten príspevok zamestnávateľa, tak prečo budú tieto stimuly požívať len vybrané investičné fondy? Prečo napríklad hocijaký developer alebo prečo napríklad môj sused, ktorý prenajíma byt, a prečo hlavne len tých, len na tých 100-tisíc bytov budeme poskytovať tieto finančné výhody? Nie je to selektívne a diskriminačné? Keby bola tá výhoda daná každému s nájomnou zmluvou, napríklad že by to bolo vo forme nejakej daňovo-odvodovo odpočítateľnej položky alebo čo, by si s tým mal nejaký voucher na toto nájomné bývanie pre každého, kto príde s nájomnou zmluvou, tak by zrazu boli prenajímatelia motivovaní, aby nahlasovali, že prenajímajú byt, čo teraz, ako isto viete, má prenajímateľ povinnosť hlásiť finančnej správe, teda daňovému úradu, ale všetci vedia, že obrovské množstvo prenajímateľov to jednoducho nerobí a nerobí to preto, lebo je to zdaniteľný príjem, a ak to robí, tak potom by ešte mali platiť aj zdravotný odvod. Takže veľká časť týchto nájmov je v čiernom, je teda v šedej zóne, čo, samozrejme, spôsobuje úniky na dani.
Ale keby sme to urobili tak, že nárok na podporu by mal každý s platnou nájomnou zmluvou, zrazu by už tí nájomcovia začali tie zmluvy pýtať, lebo bez tej nájomnej zmluvy by ten nárok nemali. Takto by sme nevedeli vyriešiť nájomné bývanie nejakým spôsobom? Ja si myslím, že aj áno. Trh by si sám našiel nejaké ekvilibrium, že kam by sa pohla cena toho, toho komerčného trhového nájmu, keby sme zrazu takto začali podporovať ľudí, ktorí majú platnú nájomnú zmluvu.
Tretia poznámka je k počtu tých finančných stimulov. Narátal som teda tri a pýtam sa, či to nie je málo, prečo ich nie je päť alebo desať. Či by to nemohlo byť spravené tak, že by stačil napríklad jeden finančný stimul. Či by to nebolo aj podstatne prehľadnejšie a kontrolovateľnejšie. Keby sme si mali vybrať my, tak ako som hovoril, ide o daňovo-odvodovo odpočítateľnú položku, ktorá by možno mohla byť robená vo forme negatívnej dane z príjmu, takže by ste z toho mali aj taký voucher na nájomné bývanie, kto zarába málo, tak by ešte dostal navyše nejaký keš.
S čím máme ale zásadný problém, je tá znížená dépeháčka na tých 5 %, lebo viete, keď budete mať developera, ktorý bude mať dva developérske projekty, jeden bude mať zaradený do tejto schémy garantovaného nájomného bývania a druhý bude mať komerčný, tak on bude mať prirodzenú; kolegovia, neviem, či sa bavíte o nájomnom bývaní, ale ak nie, tak by ste mohli sa možno ísť baviť von. Dobre, ďakujem.
Ak bude mať teda dva developérske projekty a jeden bude mať zaradený do teda projektu štátom garantovaného nájomného bývania a druhý nie, tak každý šikovný slovenský stavebný developer bude mať tendenciu presúvať viac nákladov na tú firmu, kde bude mať tú nižšiu dépeháčku, a týmto spôsobom nám môžu vzniknúť veľké daňové úniky, čo ide absolútne v protiklade s našou snahou znižovať tú daňovú medzeru a znižovať úniky na dani, na dani z pridanej hodnoty.
A tu by som rád pripomenul, že dokonca stavebníctvo bolo vyhodnotené IVP-čkom v roku 2019 ako sektor s najvyššou daňovou medzerou, kde sa odhaduje, že až cez 50 % DPH, z ktorej by mala byť vybratá, tak unikne týmto spôsobom, lebo optimalizujú všetko, čo sa dá. A týmto spôsobom by sme otvorili obrovské okno na ďalšie úniky na dani z pridanej hodnoty. A s týmto máme že zásadný problém.
Štvrtá poznámka smeruje k tej investičnej zmluve. V zákone máme, že štát garantuje udržateľnú zmluvu, konkrétne tam je, že agentúra navrhne do tej zmluvy spôsob kompenzácie zvýšených nákladov agentúrou spôsobeného zmenou regulačného prostredia štátom. A ja sa pýtam, že aké konkrétne budú tie garancie? To naozaj dá tento parlament vláde bianko zmenku na schvaľovanie zmlúv, ktoré nás budú zaväzovať na 25 rokov dopredu? Tak to snáď nie. Takže tá zásadná pripomienka je, že ak to teda má ten model vyzerať takto, tak prílohou zákona musí byť návrh zmluvy a každú jednu zmluvu musíme mať zverejnenú, pripomienkovanú a musí ju schvaľovať Národná rada.
Piata poznámka je, že nerozumieme účelu tých zmien v zákone o kolektívnom investovaní, už sme sa aj opakovane pýtali a nedostali sme na to odpovede. Nerozumieme, prečo navrhujete, aby investičný fond mohol vstúpiť aj do takej realitnej spoločnosti, v ktorej nemá väčšinu hlasovacích práv. Týmto spôsobom sa de facto tie finančné výhody, ktoré my všetci garantujeme a budeme ich platiť, prenesú na súkromný subjekt, nad ktorým ani nemáme kontrolu, a nehnuteľnosti v ňom budeme vlastniť iba čiastočne, ak by to malo byť takto. Tak to snáď bude nejaký omyl asi v tom zákone. A dokonca na takéto, takéto nevlastnené spoločnosti majú tie investičné fondy týmto súkromným spoločnostiam, majú poskytovať pôžičky až do hodnoty nehnuteľnosti. Tak to mi teda príde tiež trošku zvláštne.
Tá šiesta poznámka je k právnej forme, ktorou ste sa vy v tom návrhu nezaoberali, a tu odpoviem aj pánovi poslancovi Beluskému, tak ako je to napísané, sú to naozaj verejné špeciálne fondy nehnuteľností, čo je, mimochodom, unikát na Slovensku, ja ani neviem, či niekde vo svete majú takto postavené, takto postavený zákon, že by mali že špeciálne fondy nehnuteľností. A je to úplne že nefunkčné, na Slovensku sú, neviem, tri možno tieto špeciálne fondy nehnuteľností. Lebo vy keď chcete fond, špeciálny fond nehnuteľností, tak vy si musíte urobiť správcovskú spoločnosť. A to je odpoveď pre vás. Áno, fond nehnuteľností nemá právnu subjektivitu a tá správcovská spoločnosť má. Takže ak hovoríte, že sem prídu veľké fondy, tak to by som si naozaj pozrel, ako nejaký BlackRock príde na Slovensko, založí si tu správcovskú spoločnosť podľa slovenského práva a potom založí špeciálny fond nehnuteľností, to si tak akurát, to si tak zaťukajú na čelo a otočia sa na opätku. Toto je že obrovská bariéra vstupu.
Vy ste to neriešili, čo v podstate Štefan Holý aj priznal na nejakých rokovaniach. Dá sa to ľahko vyriešiť, dá sa to vyriešiť cez zavedenie tzv. REIT-ov. REIT-y fungujú v Nemecku, v Británii vo viacerých európskych štátoch, ale takou kolískou pre REIT-y je USA. REIT je vlastne tiež skratka, je to skratka pre realitný investičný trust. Máme to už predrokované s ministerstvom spravodlivosti, ministerstvom financií, nikto nemá námietky, malo by to formu obchodnej spoločnosti, využili by sme existujúce obchodné spoločnosti, bola by to akciová spoločnosť, ktorá má, ktorá bude mať prívlastok REIT a na základe tohto prívlastku bude mať nejaké výhody a nejaké nevýhody a hlavne sa bude môcť venovať len nehnuteľnostiam. A bola by povinne kótovaná, kótovaná na burze.
Je to pomerne jednoduchý koncept, ktorý by vám veľmi pomohol, súhlasil s tým aj teda Štefan Holý so svojím tímom, a teda ja som si myslel, že keď to, ste to ten mesiac, teda voľačo ste tam pomenili máličko, čiže už nám doručíte aj nejaký návrh, taká bola dohoda. Mrzí ma teda, že ste ten návrh zatiaľ nenapísali. Je to teda tiež jedna z našich podmienok, že aby sme mohli pokračovať v tomto legislatívnom procese, tak už o tom viete, už vám to bolo povedané, teraz to hovoríme aj verejne.
No a taká tá posledná poznámka je ku výpočtu tých finančných dopadov. No ty si, Miloš, hovoril, že to bude mať pozitívny dopad. No vy ste nám doručili excel, ktorý sme si vypýtali, odvtedy sme sa nestretli, tak aj keď to Štefan Holý bude pozerať zo záznamu, tak, Štefan, nevyzerá to veľmi dobre a pôjdem od tých jednoduchších problémov.
Vy tam rátate napríklad, že vaším plusom bude dépeháčka z titulu zvýšenej spotreby. Vy rátate, že tých 10- až 15-tisíc ľudí, ktorí teda, alebo rodín, ktoré pôjdu do toho nájomného, štátom garantovaného nájomného bývania, tak budú tam platiť to nájomné, budú tam platiť energie. A z toho ste vypočítali dépeháčku a to ste si dali do plusov. No len tí ľudia doteraz nežili na ulici, oni aj doteraz niekde, niekde bývali, oni aj doteraz platili nejaký nájom, takže tam nevznikne žiadna nová spotreba a príjem z titulu zvýšenej spotreby je nula. Takže zle ste to jednoducho zarátali.
A ďalej rátate si do plusov, že, a toto bude teda pomerne veľká plusová položka v tom vašom výpočte, daň z príjmu developerov. Vy ste si tam do toho modelu dali, že cena, za ktorú postavíte meter toho nájomného bývania, je nejakých 1 400, 1 500 euro, a vy ste vychádzali z nejakého cenového modelu, povedzme, že to môže byť, možno sa tam môžme handrkovať o tom, či to nebude o nejakú stovku viac kvôli stavebnému pozemku, ale dobre, môže byť. Zobrali ste nejakú predajnú cenu, tú ste zobrali z NBS-ky, okolo 2 200, a ste si, ste si spravili, že 2 200 mínus 1 400, rozdiel je nejakých 700 niečo a z toho ste vypočítali 21 %, že toto bude daň z príjmu developerov, ktorá je plusom vášho modelu. No len keď sa pozriete na FinStat, že asi akú daň z príjmov voči svojim tržbám platia developeri, tak zistíte, že to neni 21 %, ale je to v priemere 3,5 %. Myslieť si, že práve developeri, ktorí budú dodávať štátom nájomné bývanie, budú teda podstatne ziskovejší, je predpoklad, ktorý zrejme nie je založený na realite.
Ďalej ste tam dali príjem z titulu novovzniknutých pracovných miest, kde ste predpokladali, že keď postavíte 10-tisíc bytov, tak okolo tých bytov vzniknú aj nejaké kaviarne, obchody a neviem čo všetko, a nejak ste vypočítali, že to bude 1 600 nových pracovných miest, ktoré vzniknú, a vypočítali ste, že 1 600 ľudí bude zarábať nejakú priemernú mzdu a z tej priemernej mzdy budú platiť dane a odvody a toto ste si dali do plusov. No len to opäť nefunguje tak, že vy vytvoríte pracovné miesto a automaticky vám príde človek, ktorý predtým nepracoval a on zrazu začne byť prínosom pre tú spoločnosť.
Ono máme alebo máme pomerne veľa krajov, kde máme viac pracovných miest voľných, ako je nezamestnaných. To znamená, že my nevieme nájsť ľudí, ktorí zaplnia tie voľné pracovné miesta. A ak vy budete chcieť do tých kaviarní niekoho nájsť, tak to bude človek, ktorý odíde z iného pracovného miesta. To znamená, že zarátať si 1 600 novovzniknutých pracovných miest určite nie je správne a treba to, treba to nejak zreálniť.
Ďalšia vec, s ktorou ste nerátali, je nárast cien. Určite nie je pre nikoho z vás prekvapením alebo teda čítate noviny všetci, takže viete, že drevo narástlo najprv asi o 200 %, potom síce o niečo kleslo, ale cena je stále vyššia asi o 100 % oproti cene, ktorá bola pred pár mesiacmi. A to je iba jeden z príkladov, rástli v podstate všetky materiály, takže aj železo napríklad. Takže musíte tam rátať aj s nejakým nárastom cien.
Taktiež vy ste si dali do toho modelu, že tých 15-tisíc bytov ročne bude stavať nejaký počet robotníkov a ten počet robotníkov, že ich príjem opäť bude plusom pre ten váš model. No len ono ani tých robotníkov nezvesíte z hrušky. Mne napríklad, ja som sa teraz sťahoval, mne ten developer, od ktorého sme to kupovali, meškal s kolaudáciou dva roky a meškal preto, lebo jednoducho nemal ľudí, hej. Tam bola polovica ľudí na tej stavbe, ako tam mala byť, a preto meškal. Vy máte len dve možnosti. Buď tých ľudí preplatíte a opäť sa vám zvýšia vstupné náklady, alebo to jednoducho nepostavíte a budete čakať a nebude to 15-tisíc bytov ročne, ale bude to, ja neviem, možnože štvrtina, hej. No takže opäť cena práce, keď chcete stavať o 15-tisíc, teda, keď chcete 15-tisíc bytov ročne do tohto dať, tak to bude celkom problém.
Ďalšia vec. Ročne sa u nás postaví asi 20-tisíc bytov. Vy chcete, to je, to sú, to sú byty na komerčné bývanie, ktoré si, ktoré, ktoré predávajú tí developeri a kupujú si ich ľudia úplne klasicky. Keď vy chcete 15-tisíc bytov ročne vykúpiť, tak to znamená, že vy stiahnete z trhu pomerne veľkú časť z toho, čo sa dneska postaví, lebo určite to nebude tak, že vy postavíte o 15-tisíc bytov viac. To, to, to nebudú len byty, ktoré by bez toho, ktoré by, ktoré by nevznikli. To bude mať dva efekty.
Prvý efekt bude, že vy vlastne vytvoríte dopyt po tých bytoch pomerne veľký, čo, samozrejme, spôsobí to, že cena tých bytov ešte vzrastie. A, ale ak sa vám aj podarí postaviť alebo ak by ste tak zefektívnili ten stavebný zákon na územné konanie, že by sa z tých 20-tisíc bytov to zvýšilo na 30-tisíc bytov ročne postavených, tak stane sa to, že vy potrebujete o polovicu viacej stavebných robotníkov, ako dneska sú v tom stavebníctve v tomto, v tomto komerčnom. A ja netuším, kde ich chcete nájsť. To bude pomerne že veľký problém.
Takže vznikne kanibalizácia či už na bytoch, či už na stavebných robotníkoch, a to je ten posledný problém, a to je ten príspevok na nájomné bývanie. No, vy tam rátate, že každý jeden zamestnávateľ bude teraz taký grant, že keď ja za ním prídem ako zamestnanec a poviem mu, že chcem príspevok na nájomné bývanie, tak on mi povie, super nápad, tu máš 360 eur a že budú to peniaze navyše k tvojmu platu. Ja neviem, keby tu bol Boris, tak ja asi za ním teraz idem, že prosím ťa, daj mi 360 eur, hej. Ako myslíte, že by mi to dal a neznížil by mi o to príjem?
No, samozrejme, že všetci to budú robiť tak, že sa o toto zníži ten príjem toho, toho zamestnanca a bude to win-win situa... tak možno mu to nezníži o 360, ale mu to zníži o 300 a bude to win-win situácia, lebo on má o niečo viac peňazí a ten zamestnávateľ z toho nebude platiť dane a odvody. Takže tam bude, tam bude výpadok práveže na, výpadok práveže na dani z príjmu a na odvodoch. No keď to všetko zrátate, také tie, také tie zreálňujúce faktory, tak nie je to plusové.
Takže ako zvykne kolega Pčolinský hovoriť, chce to širšiu odbornú diskusiu o tomto návrhu. A ja som bol prekvapený, keď si išiel do tých podrobností, lebo, ako sa hovorí, keď nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Takže dohoda je, že to teraz prejde cez prvé čítanie, ale naozaj to chce širšiu odbornú diskusiu.
Ďakujem.

Pán kolega, ja som rád, že len sa potvrdilo to, čo som aj v prvom príspevku povedal, toto je neskutočne amatérsky pripravená vec, každý, kto niekedy v ruke mal nejaký biznisplán, tak nerozumiem, ako toto mohlo opustiť nejakú súkromnú debatu pri káve a dôjsť až do tohoto štádia, že sa o tomto reálne bavíme.
To, že sa bavíme o tom ešte o jednej ráno, a pritom je to projekt, ktorého, ktorého náklady z dlhodobého dvadsaťpäťročného horizontu sú nevyčísliteľné, pretože ja trošku si dovolím ešte upresniť, pán kolega, pri tej dépeháčke oni teda uvádzajú, že by mali byť v zisku, vy ste povedali, že budú na nule. Ja si myslím, že vzhľadom na to, že naozaj tí ľudia dnes tiež niekde bývajú a predpokladajme, že platia platnú dépeháčku, teda nie tú zvýhodnenú päťpercentnú, tak ešte si viem predstaviť, že sa dostaneme v tejto veci aj do mínusu.
Druhá vec je, druhá vec je, nás naozaj teraz úplne nemá dôvod zaujímať, že aká bude aplikácia na nejaké byty, ako si to ľudia budú objednávať. Poďme do detailov. Kto bude vyberať lokality presne, hej? Slovensko je dosť malé, ja už som videl toľko náčrtov, kde všade vraj už sa pripravujú tieto lokality, a človek až žasne, že kto všetko už tu pripravuje zmeny územných plánov a v akých obciach, mestách a podobne, hej, napríklad.
Potom druhý, druhý naozaj problém je, že neskutočne tu dôjde k nárastu cien výstavby, pretože Slovensko dnes nemá problém s množstvom stavby, práveže tu sa nestíhajú stavby, vy tu vytvoríte obrovský dopyt po nových stavbách na stavebnom trhu, ktorý naozaj skanibluje výrazným spôsobom ceny nahor pre tých, ktorí si chcú obstarať všetko iné bývanie, len práve nie to, ktoré vy tu teraz idete pretláčať. Ale viac k tomu tiež poviem v rozprave.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Cmorej, to je nádhera, ako vy tu kritizujete koaličný zákon. Nehovorím, či je to správne, alebo nesprávne, to, čo hovoríte, to nahám na vašich koaličných kolegoch, ale ja si tu pripadám ako v matrixe. Najprv kollárovci od rána kritizujú zákon, ktorý aj vy podporujete, a nakoniec zaň zahlasujú. A presne to isté divadlo, predpokladám, že bude teraz, keď vy tu kritizujete a nakoniec pekne poslušne zahlasujete zaň alebo sa, alebo umožníte, aby ten zákon prešiel a žiadne právo veta nepoužijete. Takže toto zasa je len hra na voličov a akože vám to nie je trápne nás ôsmich takto oberať o čas? To je, tým ako nehovorím, že nemáte pravdu, čo ste povedal, ale pekne budete, pekne bude výsledok úplne iný.
Viete, vy tu hovoríte nejaké ceny 1 400 až 1 500 za meter štvorcový. Neviem, v akých lokalitách to bude, takže nevieme ohodnotiť presne, koľko bude meter štvorcový za pozemok, ale v súčasnosti, kým nezdražel materiál, tak ja som staval a stavám od ´98. roku a postavil som tisíce metrov štvorcových, tisíce metrov štvorcových, od 550 do 650 za meter štvorcový, čo sa týka obchodných priestorov, bytov, holobytov a rôznych polyfunkčných budov. Takže neviem, neviem, kde ste prišli napríklad na drevo, že išlo o 200 %, že narástlo, lebo spolupracujem úzko s viacerými pílami pri stavebnom dreve, lebo hovoríme tu asi o stavebnom dreve, keď sa stavajú paneláky. Toľko nenarástlo, aj keď teraz je drevo v dražbách, ale o 200 % ani náhodou nie. Takže možno v Bratislave, ak tu píly nemáte, že to vozíte z nekade z Francúzska, tak to možno hej.
A vy ste viackrát spomenul Holého. Pán Cmorej, načo strácate čas s Holým? Koľko zákonov on sem predniesol a viete, aký bol výsledok? Vetrák, chudák, 30-40 minút to tu po ňom opravuje. Vy čo chcete od Holého, preboha živého? Pán Cmorej, veď ten nedokáže ani jeden zákon sem doniesť bez toho, že by chudák Vetrák sa nespotil a 40 minút nám tu niečo nerečnil. Naposledy ho musel Krúpa zaskočiť, po 40 minútach sa pomýlil a na druhý deň sme tu znova 45 minút čakali, čo Krúpa hovorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Cmorej, tak ako tuná bolo povedané, vo vašom príspevku ste oboznámil ctené plénum Národnej rady Slovenskej republiky s tým, ako tento developerský projekt, tento developerský zámer, tento nejakým spôsobom buď nepremyslený, alebo nejakým spôsobom nie kvalitne odkonzultovaný návrh zákona, ktorý asi neprešiel príliš nejakým koaličným potenciálom v rámci stavebného konania. Kritizovaný je najmä preto, že výstavba 15-tisíc alebo 100-tisíc bytov do konca volebného obdobia, ako tvrdíte, je nereálna. To súhlasím. Je úplne nereálna, pretože za podmienok, za akých je tento zákon nastavený, je to úplne nereálne postaviť za sumy, ktoré sú vyčíslené v metroch štvorcových, nie je to reálne postaviť, pretože aj na východe, aj na strede Slovenska stavebné firmy, ktoré stavajú dlhodobo aj počas krízy, aj počas doby, kedy materiály zdraželi, naozaj vedia stavať obchodný priestor alebo priestor na bývanie do 700 metrov štvorcových, do 700 eur za meter štvorcový. Čiže tieto sumy, ktoré sú nejakým spôsobom premrštené až do 1 500 eur za meter štvorcový, to mi príde nejaké pulp fiction.
Čo sa týka tohto zákona, áno, tento zákon, ktorý predkladal aj pán Holý, ktorý sa vlastne odvíjal od všetkého možného aj nemožného, bolo na tento zákon cez 4-tisíc pripomienok. Bolo, naozaj. Cez 4-tisíc pripomienok bolo na tento zákon. Takže naozaj nebol ani kvalitný, ani precízny a skutočne neviem, SaS-ka teraz tuto kritizuje, ale v konečnom dôsledku zajtra za to zahlasujú, čiže je to asi tak.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja som sa pobavil skutočne. A teraz som sa aj pozastavil nad tým, že sa bude už dnes o tom hlasovať. Pretože skutočne, ja, samozrejme, chápem a viem, že sa o tom má hlasovať. Ja som dával pozor, keď sa o tom hovorilo. Len je to taký paradox, že tu sedíme v takej zostave, v akej tu sedíme. Sedíme, jedna hodina dvanásť minút, riešime tu tak zásadný projekt, ktorý je takou, takým nosným pilierom predvolebnej kampane strany SME RODINA. A ja si myslím, že ten Boris Kollár to aj dobre celkom začal, možno aj tá myšlienka do tej predvolebnej kampane bola správna. Len z toho, čo som tu počul, mne to pripadá tak, ako keby sa potom zistilo, že sa to dá spraviť aj inak.
A to, čo som tu ja dnes počul, tak, prepáčte, ja sa trošku venujem tomu, ako sa vyvíjajú reality, či je to v hlavnom meste alebo v iných lokalitách, aj v otázke ceny, aj v otázke dopytu, aj v otázke toho, ako rôzne krivky v rôznom období za niekoľko rokov sa vyvíjajú. Ja musím povedať, že to nepovažujem ani za super riešenie, to, čo sme teda počuli zatiaľ v tejto, v tomto čase, ani za niečo mimoriadne nadštandardné. A presne ako povedal pán kolega Cmorej, je tam, je tam veľký priestor pre možnú korupciu. A je tam naozaj príliš málo transparentnosti na to, aby sme mohli hovoriť, že ten projekt je tým, čím mal byť v tej predvolebnej kampani pána Borisa Kollára. A po tom všetkom, čo sme tu naozaj v posledné dni zažili, tak mne je to až komické, že tu dnes o tomto čase v takejto zostave riešime tak zásadnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, primárne, skutočne kto sa prihlási k danému bytu skôr, splní príjmové kritériá, tak byt by mu mal byť pridelený. Uvažuje sa, či uprednostňovať určité skupiny, alebo nejaké skupiny obyvateľstva, to je ešte predmetom debaty. Ale primárne, ak si splní príjmové kritériá, ak bude mať daná osoba aj záujem a prihlási sa k danému bytu, tak ho dostane. A dôležitý bude, samozrejme, dopyt, ktorý bude musieť byť záväzný. Až podľa dopytu sa bude stavať, aby sa nestalo to, že sa bude stavať viac, ako bude ten dopyt zo strany obyvateľstva.
Prečo také veľké fondy? Práve aby sme sa vyhli tomu, aby systém nebol zneužívaný rýchlokvasenými akože fondami, aby tam nedošlo k tomuto riziku. Veľké fondy, ktoré si nemôžu dovoliť pošramotiť svoju reputáciu, čiže budú aj na tom medzinárodno-finančnom trhu ako silnými hráčmi alebo sú, ktoré sú aj regulované zo strany Národnej banky Slovenska alebo inými regulátormi. To je v podstate zárukou toho, aby nedošlo k zneužitiu systému.
Čo sa týka dépeháčky, ak dáme každému zníženú dépeháčku, môže dôjsť k obrovskému riziku zneužitia. Teraz je nastavený uzatvorený systém, ktorý sa dá ľahko kontrolovať. A keďže bude iba pár investorov, uverejní sa to zároveň iba pár projektov, bytoviek, ktoré budú kupovať. Dá sa ľahko skontrolovať, že či nedôjde k zneužitiu, ak každý, kto by mal prístup ako investor, tak potom by podľa môjho názoru došlo k veľkému riziku zneužitia. Čo sa týka zníženej dépeháčky už dnes, už teraz developeri majú 90 % nákladov s prenosom daňovej povinnosti a veľké nadmerné odpočty podľa môjho názoru nehrozia. Tieto, tieto úniky sú pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najprv budem reagovať na kolegov tuto z Republiky, lebo neviem, moc vás nepoznám, hlavne na pána Suju. Ja som úplne korektne na začiatku povedal, ja to vôbec netajím, že tá dohoda je taká, že cez prvé čítanie to pustíme. Takže ako nemusíte, nemusíte tuná teraz akože vytvárať nejaký dojem, že sa bijeme do pŕs. Tá dohoda je taká, že to pustíme cez prvé čítanie. A áno, proste kritizujem ten proces, takéto niečo by nemalo ísť vôbec ako poslanecký návrh. Malo by to prejsť MPK a mala by byť o tom niekoľkomesačná debata a mal ísť nejaký slušne vyladený návrh, na ktorom je spoločná dohoda až do parlamentu. Takže áno, toto je že veľmi zlé a treba to otvorene pomenovať, že takto sa to jednoducho robiť nemá.
Ku kolegovi Milošovi Svrčekovi, hlavne teraz sa zameriam na tú dépeháčku a tie vratky. To je také celkom vtipné s tými vratkami, lebo aj Štefan Holý tvrdí niečo také, ako si hovoril ty. Ale keď sa pozrieš do toho výpočtového hárku, tak tam ste si to zarátali, ten výpadok, aj s tými vratkami. Takže tam je to správne. Takže je to tak, ako celý čas tvrdím ja. Áno, je tam prenesený, je tam prenesená jedna daňová povinnosť. Lenže aj tak to je úplne jedno, od koho sa to prenáša kam. Na konci je 5-percentná dépeháčka, ale na začiatku tú tehlu niekto kúpil s 20-percentnou dépeháčkou. Takže keď máš jednoducho nižšiu, nižšiu daň na výstupe, ako si mal na vstupe, tak niekto si v tom reťazci bude pýtať vratku. Keď si to pýta už nejaký stavbár niekde a ten potom zanikne alebo niečo, niečo sa stane, tak tam môžu byť neupravené vratky. A napríklad jedna úplne zo štandardných vecí, proti ktorým sa veľmi ťažko bojuje pri týchto výstavbách, tak ty si vlastne kumuluješ náklady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, v prvom rade, čo chcem povedať, je, že je veľmi nešťastné, že teraz o takom dôležitom návrhu zákona rokujeme o štvrť na dve v nedeľu. Naozaj si ten zákon zaslúži veľkú pozornosť a aj širšiu debatu. A asi aj vy nie ste s tým úplne spokojní, ale môžete si v podstate tiež za to, lebo tak ste to schválili, bohužiaľ, tak to vyšlo. No a tak dnes nič iné nám nezostáva, len to teraz rešpektovať a skúsiť sa o tom aspoň ako-tak porozprávať.
Viacero pripomienok spomenul pán poslanec Cmorej. Nebudem ich ja opakovať. S niektorými súhlasím, s niektorými súhlasím menej, ale to teraz nie je dôležité, lebo sám ste mi povedali, že bude teda ešte nejaká otvorená diskusia medzi čítaniami, kde sa bude možnosť o tom technickejšie porozprávať. Tak skúsim niektoré veci vynechať a niektoré veci tak zovšeobecniť, aby neboli úplne technické.
Je to veľmi dôležitý zákon. My, samozrejme, podporujeme tú myšlienku, že mala by na Slovensku byť nejakým spôsobom vyriešená tá situácia na realitnom trhu. Ľudia sú nespokojní, samozrejme. Veľmi nám rastú ceny nehnuteľností, nájmy sú neni veľmi dostupné. Veľmi málo ich je. Aj tí Slováci, samozrejme, uprednostňujú vlastníctvo, teda nakupovanie. Hypotéky síce majú dobré úrokové sadzby, ale zase na druhej strane nie každý má zdroje na to, aby mohol si financovať tých 20 %. Spotrebný úver si síce môžte zobrať, ale zase vám to zdvojnásobí tú anuitu. To si zase ľudia nevedia dovoliť. Takže je to taká zložitá situácia. A aj takéto nájomné bývanie by určite tú situáciu mohlo čiastočne vyriešiť. Urobiť akúsi konkurenciu, aby tie ceny možno takým spôsobom nestúpali, akým tempom stúpajú za posledné roky.
My máme, samozrejme, trošku inú predstavu. Už to tu bolo spomínané. Tá štátna výstavba, určite by bolo z nášho pohľadu lepšie. Ale ja snažím sa rozumieť tomu, že ste v koalícii, máte tu rôzne strany, rôzne názory, že snažíte sa prísť s nejakým kompromisným návrhom. A je, samozrejme, úplne jasné, že nenájdete na Slovensku ani asi na svete takého developera, ktorý by postavil nejakú bytovku a potom by tie byty chcel prenajímať za ceny, ktoré sú nižšie ako štandardné nájmy komerčné. Každý developer chce tie byty, samozrejme, predať, aby na tom zarobil čo najrýchlejšie čo najviac peňazí. Takže taký odvod by nefungoval. Vy ste prišli s takým špeciálnym modelom, ktorý teda hovorí o tom, že ten developer postaví, potom sa to odkúpi a bude sa to vlastne financovať cez rôznych investorov, cez nejaké fondy, banky alebo každý, kto bude mať záujem odkúpiť si nejakým spôsobom tú majetkovú účasť v tom subjekte kolektívneho investovania.
Prvé, čo chcem povedať, je, že ten zákon je veľmi ťažko pochopiteľný. Človek, keď si ho naozaj podrobne študuje aj analyzuje, tak všetky tie vzťahy medzi tými jednotlivými spoločnosťami, akým spôsobom to majú financované, a tá predstava vlastne toho, ako to má byť urobené, nie je úplne jednoznačná. Určite by bolo potrebné to trošku viacej sprehľadniť, viacej to dovysvetľovať, viacej vecí tam doplniť. Ale verím, že aj v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré tu bolo spomínané, príde viacero pripomienok, ktoré to možno pomôžu vylepšiť.
Vy teda navrhujete, ak som to správne pochopil, tam v tom jednom, jednom zákone, ktorý sa novelizuje v súvislosti s týmto zákonom, zákonom o kolektívnom investovaní, vy tam vysvetľujete, vlastne tá realitná spoločnosť realizuje projekt štátom podporovaného nájomného bývania. To znamená, že nejaký fond musí asi nakúpiť alebo vlastniť tú realitnú spoločnosť, teda musí to byť tá správcovská spoločnosť, aby teda mala tú právnu subjektivitu. A cez ten špeciálny fond vstúpia do toho nejakí investori, ktorí nakúpia tie cenné papiere, a tým pádom sa bude vlastne financovať odkup od toho developera. Tak tomu rozumiem, že asi tak by to malo byť nejakým spôsobom realizované. Je to trošku zložité, ale dá sa tomu, samozrejme, rozumieť.
Chýba mi tam tá finančná analýza, ktorú tu spomínal pán poslanec Cmorej, že teda vy ju máte k dispozícii. My ju k dispozícii nemáme. Nie je mi úplne jasné ten cash flow, ako to bude financované, čo bude na jednej strane nás stáť, čo na druhej strane, že štát možno získa. Bolo by dobré, keby sme to tam buď doplnili, alebo keby nám to možno viete poskytnúť, aby sme sa tiež mohli na to podrobnejšie pozrieť.
Tiež by ma zaujímalo, keď budú tí developeri stavať tie byty, ale to sa chcem ešte vrátiť k dôvodovej správe k tomuto zákonu, kde píšete, že fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaralý stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S tým ja stopercentne súhlasím. Áno, máme zastaraný stavebný zákon, ktorý bude potrebné novelizovať. Neviem, v akom je to stave, kedy to bude. Ale viem, že niečo sa chystá. Ale vy tu správne píšete, že ten fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt. To znamená, že stále tu rastie dopyt, stále potrebujeme mať na Slovensku viacej a viacej bytov a ten stavebný priemysel nestíha na to reagovať. A to, čo chcem tiež zdôrazniť, čo tu hovoril aj pán poslanec Cmorej, tento zákon to ale nerieši. Tento zákon rieši zase len ďalší dopyt po ďalších bytoch. To znamená, že dopyt bude ešte väčší, ako v súčasnosti je. A sami tu vy píšete, že stavebný priemysel nie je schopný na to pružne reagovať. Čiže to by ma možno zaujímalo, akým spôsobom sa na toto pozeráte, či to chcete nejakým spôsobom riešiť a ako proste tú pružnosť zlepšiť, aby sme na Slovensku mali taký stavebný priemysel, ktorý bude vedieť ten dopyt lepšie vedieť uspokojiť. Lebo dneska ho nevie uspokojiť. Je to pravda.
Hovorí sa, že sa stavia málo aj tu v Bratislave. Aj keď sa možno zdá, keď sa človek prejde, že sa stavia veľa, ale je to naozaj veľmi málo. Ale je to hlavne kvôli tomu, že proste to nemajú kde stavať. Ja som tiež, sám som si kúpil byt tu v Bratislave od jedného developera, ktorý už mešká rok a pol a ešte pravdepodobne minimálne rok bude meškať. Takže ja som tiež v tej situácii, viem sa do toho vžiť, viem, ako to funguje, a neviem si predstaviť, ako to bude fungovať potom, keď začneme stavať tieto alebo budeme chcieť stavať tieto byty.
No a ďalej ma zaujíma, za akú sumu teda plánujete odkupovať od tých developerov tie byty, či to bude nejakým spôsobom regulované, lebo asi nechcete, aby nejaký developer postavil hocijakú bytovku za hocijakú sumu a potom štát to bude musieť cez ten fond odkúpiť, resp. tí investori. Asi tam budete potrebovať, možno nejako regulovať alebo cez tú zmluvu zazmluvniť nejakú výšku. To ma tiež zaujíma, či to je nejakým spôsobom riešené.
Považujem za veľmi nešťastné to, že aj v tej predvolebnej kampani, ale aj teraz, aj pri tej rozprave ste spomínali konkrétne čísla, že koľko bytov sa chystáte postaviť. To, nie je to podľa mňa úplne správne, lebo tie čísla nie sú úplne podľa mňa reálne. Možno zbytočne teraz, nechcem povedať, že klamete, ale zavádzate tých vašich voličov a občanov a potom dôjde možno k nejakému sklamaniu, keď nakoniec skončí volebné obdobie a zistíme, že tých bytov sa postavilo oveľa menej, ako ste sľubovali.
Treba povedať, že áno, chceme stavať tie byty, prichystali ste nejaký model, ktorý má tú výstavbu, bytovú výstavbu rozbehnúť, ale hovoriť tu o tých číslach, že neviem, do ktorého roku to bude stotisíc, asi nie je úplne správne a mali by sme naozaj sa postaviť alebo vrátiť naspäť, to nazvem.
Pán poslanec Cmorej otvoril takú dobrú otázku ohľadne toho komerčného nájomného, že dneska predsa existujú vlastníci bytov alebo nehnuteľností aj domov, ktorí prenajímajú tie byty, ale sú v tej šedej ekonomike, to znamená, že štát z toho nemá žiadny úžitok, lebo to nepriznávajú, či aj tam by sme sa možno nemohli pozrieť nejakým spôsobom, ako podporiť alebo zvýhodniť, alebo urobiť nejaké úľavy, alebo urobiť proste nejaký, nejakú úpravu, aby jednoducho štát z toho mal úžitok, aby tí vlastníci boli motivovaní to proste priznať, platiť tie dane a tým spôsobom ako keby možno otvoriť aj nejaký ďalší trh, ďalších ľudí, ktorí, ďalších vlastníkov, ktorí by možno mali záujem takýmto spôsobom si privyrobiť, štát by na tom tiež niečo získal a zároveň nejakí ďalší ľudia by mohli získať toto, takéto nájomné, t. j. súkromný sektor.
Dobre. Ďalej, čo mi nie je jasné, vy tam píšete v tom zákone, že agentúra je právnická osoba zriadená Úradom vlády, to píšete v § 2 písm. h), ale potom v § 3 ods. 2 píšete, že založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády, ministerstvo dopravy aj ministerstvo práce. Čiže tam mi to príde ako asi úplne nie dobrú definíciu, asi tam treba ten rozpor odstrániť a zároveň nie zriadiť, ale založiť, keďže sa jedná o takýto spôsob.
Potom tu mám také technické pripomienky, ale to by som si nechal potom na to pracovné stretnutie, to myslím, že nie je teraz potrebné riešiť nejaké možno doformulovania alebo zmena formulácie niektorých ustanovení tohto konkrétneho zákona. Vy ste tu aj v úvodnom slove, aj v tom zákone to je napísané v dôvodovej správe, že chcete pri tom prideľovaní bytov tú transparentnosť, že zabezpečíte digitalizáciou registračného informačného systému, vytvoriť jednoduchú prehľadnú platformu s ponukou nájomných bytov a tak ďalej a tak ďalej. Len v tom samotnom zákone sa nič také nehovorí, akým spôsobom budú tí nájomníci alebo tí záujemcovia o ten nájom vyberaní. Je tam len písané, že bude spravená nejaká databáza, nejaký register nájomcov, ale už ten zákon to nejakým spôsobom ďalej nerieši, čiže tam by som tiež si vedel predstaviť, že by to bolo nejakým spôsobom konkrétnejšie, detailnejšie rozpracované, aby tam nedošlo potom k nejakým v budúcnosti nedorozumeniam.
Toto je zase technická pripomienka, to si nechám zase na to stretnutie.
Paragraf 3 ods. 1 písm. j) vláda, vláda, teda predkladá vláde Slovenskej republiky návrh na určenie výšky nájmu bytov štátom podporovaného nájomného bývania podľa § 10 ods. 1. Tu mi nie je úplne jasný súlad so zákonom o cenách, pretože zákon o cenách hovorí o regulácii cien aj spôsobe, akým sa ceny môžu alebo majú regulovať, aj akým spôsobom sa úradne určujú ceny prostredníctvom buď maximálnej, alebo pevnej ceny a podobne. Preto chcem vedieť, či tu je nejaká právna analýza, či sa môže regulovať výška nájmu prostredníctvom tohto zákona, alebo či by nebolo potrebné urobiť aj novelu zákona o cenách, aby sme naozaj tento zákon neporušili.
Článok VI bod 3, sa vkladá nový § 54e, ktorý v ods. 1 hovorí, že prenajímateľ plnenia uvedený v § 27 ods. 3 odvedie dodatočnú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol stavbu štátom podporovaného nájomného bývania, zmení účel použitia. Tu nastáva otázka, či naozaj chceme, aby ten prenajímateľ vôbec mohol zmeniť účel použitia stavby, tak ako je to v § 18 napísané, že obmedzenie nakladania s bytom a s bytovým domom sa v ods. 1 píše, že prenajímateľ môže previesť bytový dom len inému prenajímateľovi a nadobudnutý bytový dom môže len prenajímateľom. Čiže tam dávam na zváženie to, že by sa do zákona zaviedla aj nejaká nemožnosť zmeny účelu použitia, a tým pádom bude takéto novelizačné ustanovenia nadbytočné. A mám takisto pochybnosť o tom, či je v súlade so smernicou Rady 2006/112 o spoločnom systéme DPH, či takýmto spôsobom sa môže vôbec dodatočne zdaňovať takýto, takýto obchod.
Ďalšia otázka je ohľadne pozemkov. Na akých pozemkoch vlastne chcete tie byty stavať? Či to tiež bude regulovať alebo určovať nejakým spôsobom štát, na akých pozemkoch to bude a za aké ceny sa budú tie pozemky vykupovať? To ma tiež zaujíma, či nejakým spôsobom toto potom ďalej upravujete.
Mám veľa, veľmi veľa takých technických otázok, ale nebudem to tu teraz zdržiavať ani zaťažovať. Budem veľmi rád, pán poslanec, ak sa otvorí tá pracovná skupina, v ktorej by sme sa mohli potom detailnejšie zaoberať týmto zákonom. Ja tú myšlienku, samozrejme, podporujem.
Budem navrhovať v našom klube, aby sme hlasovali tiež za to, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní, potom zvážime podľa toho, v akej forme ten zákon bude vo finálnej forme, aké budú pozmeňovacie návrhy, či budú nejaké naše pripomienky akceptované a ak áno, ak tá finálna verzia bude dobrá, tak to, samozrejme, podporíme. V takomto štádiu máme určitú mieru neistoty toho, či to bude správne, či to bude fungovať, ale chceme sa o tom rozprávať ďalej, tak preto budem navrhovať, aby sme prešli do toho druhého čítania a potom uvidíme ako ďalej.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Tak ja by som sa rýchlo vrátil k tomuto vystúpeniu tvojmu, Maťo. Tak ja by som sa pozemkov nebál, záleží, v ktorej časti Slovenska sa bude stavať, ale myslím si, že pozemkov by mohlo byť dosť a nemal by byť s tým problém.
Ja sám vidím problém v jednej veci, ktorý neni možné dosiahnuť. Ak hovoríme, že mali ste cieľ dosiahnuť stotisíc bytov za celé volebné obdobie a nejakým zázrakom sa vám všetko toto podarí vybaviť, čo k tomu treba, aby ste mohli začať stavať, tak od budúceho roka by ste museli postaviť, budúci rok aj na ten ďalší postaviť 50-tisíc bytov, čo je nereálne, kolegovia, to si môžeme povedať, že to sa nedá a nedá sa to z viacerých príčin.
Nedá sa to z príčiny, že je nedostatok určitých stavebných materiálov a neviem, v akom časovom horizonte sa to zmení. Dokonca sme došli až do takého štádia, že príde päť kamiónov polystyrénov do Bystrice a ak ho chceme získať, sa draží. Normálne na toto sa draží. To sa stáva teraz, v tomto je to, v reálnom čase. Ak sa to nezmení v najbližšom čase, tak sa nebudú stavať ani tieto byty alebo proste tá cena narastie niekde úplne inde. Ale ak nebudete chcieť ako Slota stavať nejaké fabriky na výrobu polystyrénu.
Teraz ďalej máme problém s nedostatkom odbornej pracovnej sily, čo sa týka murárov. Hovorím o odbornej pracovnej sile, nehovorím o pomocnej pracovnej sile. To máme veľký nedostatok. Ešte väčší nedostatok máme v profesistoch, ako sú kúrenári, elektrikári, vodári a podobne. To je ďalší veľký problém. A podstatný, s ktorým sa tu potýkame, je predpotopný stavebný zákon.
A toto, tieto body, ktoré som vám teraz povedal, neumožnia, neumožnia, aby ste postavil tých stotisíc bytov. To znamená, že môžeme na to zabudnúť, vážení kolegovia a kolegyne. Možno sa postaví nejaká časť, ale aj tak som trošku skeptický. Neverím tomu. Vravím, že je tu veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Všetky tie, čo povedal Maťo Beluský, a potom sú úplne, ktoré nedokážeme odstrániť. Nevyrobíme si elektrikára, nevyrobíme si vodára, darmo si tu schválime nejaký zákon, my si neschválime, že nám idú vyrábať teraz nejakých profesistov, to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)