35. schôdza

23.7.2021 - 25.7.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 1:07 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 0:25

Miloš Svrček
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
... ktorá bude zriadená zo zákona dôjde k podpisu investičných zmlúv, tak aby došlo k zagarantovaniu fungovania tohto systému. Čo sa týka toho spôsobu zaregistrovania alebo dosiahnutia toho nájmu, tak občan, záujemca sa registruje do spomínaného elektronického rezervačného systému a v ňom si zarezervuje byt. Elektronický rezervačný systém predstavuje v podstate dopyt pre realitný fond, o ktorom som hovoril, pričom realitný fond plní systém ponuky bytov pre elektronický rezervačný systém. Celkovo tým spôsobom ako sa dostane nájomca k tomu bytu je stanovený tak, že nájomca podpíše nájomnú zmluvu so správou nehnuteľností, ktorá vykonáva správu tých bytov alebo nájomných budov. Nájomca zaplatí nájomné, plus energie klíringovému centru, ktoré komunikuje s realitným fondom. Celkovo tá správa bytov bude zložená z realitného fondu a zo správy nehnuteľnosti. Tieto medzi sebou podpíšu zmluvu o prevádzke bytového domu, pričom tým sa predtým dôjde k vykonávaniu správy nájomných bytov. Samozrejme, že tento systém nie je možné povedať v nejakých 10 - 15 minútach o tom samozrejme budú aj potom rokovania v jednotlivých pridelených výboroch, takže toto je na úvod len taký úplne, že základný, základný nástroj, že ako by to malo fungovať. Samozrejme potom sa môžeme o tom baviť aj ďalej v rozprave, resp. vo výboroch a v druhom čítaní, ale v záverečnom slove by som ešte sa k tomu vyjadril na základe vašich vystúpení v rozprave. Čiže z mojej strany zatiaľ všetko a následne sa prihlásim ešte do záverečného slova. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.7.2021 o 0:25 hod.

JUDr. Bc. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 0:27

Miroslav Suja
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Poslanec Svrček, dneska nie je, lebo už je pól jednej. Včera sme počúvali vás tiež, jeden pekný príbeh. Vieme ako dopadol. Povedzte, prečo by sme vám mali veriť teraz. Čo dáte Kolíkovej aj sestre spravovať alebo čo, už ničím vás neprekvapí vaše hnutie, neberte to teraz osobne. Beriem to ako, že vaše hnutie. Pekne sa mi robí ozvena. Povedzte, že hypotéky sú najväčšia položka pre domácnosť. Áno, ako ste hlasovali, keď ste chceli pomôcť ľuďom počas 6 mesiacov, aby nemuseli platiť úroky bankám, ktorým ste vy ako vládna koalícia odpustili rekordné zisky. No, hlasovali ste proti tým ľuďom. Čiže ťažko vám je veriť, keď prichádza s nejakým nápadom, keď vieme, čo s čím prídete je klamstvo. Teraz nemyslím vás a opakujem sa druhýkrát myslím ako stranu. Tak to neberte osobne. Neviem ako chcete brániť ľuďom. Čo vám bránilo vtedy pomôcť ľuďom v strane Borisa Kollára. Nič vám nebránilo. Obhajovali ste tu záujmy bánk, Kašper sa tu bil za banky, za každý cent pre ne. Čo vám bránilo za 1,5 roka v hnutí rodina založiť štátny podnik, aby tie byty boli naozaj štátne? Aby sa nestávalo to, že ako niekde stavajú súkromní developeri byty po ja neviem 650 euro za štvorec a potom to predáme mestám a obciam po 1250 za štvorec a splácajú to tí občania, ktorí sú tam 20 rokov. Ako chcete dosiahnuť to, že sa 25 rokov nezmenia podmienky. Ako chcete dokázať to, že za 25 rokov vydrží to zariadenie a nikto ho nebude musieť zaplatiť. Ja neviem varná doska, kuchynská linka, podlahy, svietidlá. To sa nedá. 25 rokov sa nedajú držať podmienky a rovnaký plat alebo rovnaké platenie, vždy tam niečo bude nejaké navýšenie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 0:27 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 0:29

Eduard Kočiš
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo pán predsedajúci. Dobré ránko všetkým kolegom, ktorí sa nejakým zázračným spôsobom ešte ocitli v Národnej rade, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a sú ochotní pokračovať v tomto nočnom rokovaní. Pán kolega Miro Svrček, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok k tomuto zákonu, len k tomuto zákonu je dosť, dosť veľa výhrad aj z odbornej verejnosti, aj z laickej verejnosti a načasovanie tohto zákona je pre stranu SME - RODINA veľmi nešťastné a veľmi kontraproduktívne, ale za to samozrejme ty, ako predkladateľ tohto zákona nemôžeš. Čiže je, je to problémom vášho hnutia, vašej strany. Takže vôbec to neznižovalo alebo neznížilo kvalitu tvojho príspevku. Mňa zaujímajú hlavne niektoré veci, čo sa týka tých nájmov ohľadne bytového fondu a garancie stabilného nájmu počas celej doby nájomného vzťahu. Čiže nájomník, nájomca a vzťah buď mesta alebo obce alebo štátu voči nájomníkovi. Pretože Slovenská republika a obyvatelia Slovenskej republiky naozaj majú vzťah prevažne k vlastníctvu k svojmu súkromnému vlastníctvu, či už ide o bytové domy alebo, či už ide o rodinné domy. Naša populácia nikdy nebola nejakým zvláštnym spôsobom až, keď nevezmem dejiny socializmu a obdobie Husákových detí, kedy naozaj tá panelová výstavba bola brutálna a bola síce nebola nejak vysoko kvalitná, ale bola. Postavilo sa tisíce bytov, ktoré do dnešného dňa fungujú a myslím si, že minimálne 30 - 40 a odborníci na stavebné konanie hovoria, že až 50 rokov dokážu pri dobrom ošetrovaní a dobrej správe jednoducho vydržať. Takže to by ma zaujímalo akým spôsobom chce hnutie SME - RODINA garantovať aj nájomné, aj nejakým spôsobom zmeniť zmýšľanie ľudí. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 0:29 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 0:31

Tomáš Taraba
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Máme mimoriadnu schôdzu, na ktorej sú dva kľúčové zákony, jeden je zákon o nájomných bytov, druhý bol zákon, ktorý prinútil neočkovaných stať sa ľuďmi druhej kategórie a SME - RODINA zobchodovala tento zákon za cenu toho, že pošliapala vlastné prísľuby pri zákone, o ktorom povedala, že ho nepodporí. Tento zákon vôbec neni nič z toho, čo SME -RODINA sľubovala pred voľbami. Oni sľubovali, že podporia štátne nájomné byty. Štát ich mal stavať, štát ich mal vlastniť. Toto je obyčajný trápny čitateľný biznis model pre developerov, pre realitné fondy. Ja k tomu vystúpim. Je to neskutočne okaté, až primitívne okaté. Som prekvapený Miloš, že tak veľa si nám tu času venoval tomu, ako sa ľudia budú registrovať, aký portál bude do pól roka. To sú trápne aplikácie v hodnote 10 tisíc euro. Dajú to však aj zadarmo. To je všetko naprogramované, tam nie je problém. Hlavný kľúčový problém je to, že vy idete garantovať súkromným investorom obsadenosť toho celého. To znamená, že absolútnu finančnú záťaž nesie štát. To znamená, keď si developeri tam postavia realitné fondy, odoberú štát, ja som to v tom zákone videl, bude garantovať, že developer bude mať pokryté náklady. To znamená vy generujete typicky garantovaný dopyt aj, keď tam nikto bývať nebude. To, že sa vám niekto nahlási cez aplikáciu a po prejave, nejaký záujem, že chcel by tam byť v nájme no tak dobre bude tam koľko v nájme mesiac alebo vôbec nenastúpi. Vy na základe toho idete čo stavať teraz byty, lebo niekto sa prihlási, že chcel by v Hornej Ľubietovej niekde alebo v nejakej dedine stavia a bývať. No tak jednoducho nenastúpi, vy to budete celé platiť a potom si to oni tak, či tak odpredajú. Je to proste biznis, na ktorom zarobia dvojnásobne. Budú mať pokryté náklady a predaj.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 0:31 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 0:33

Martin Beluský
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, mám také dve otázky. Prvá vec ste hovorili o tom realitnom fonde, ktorý odkúpi ten bytový dom od developera. Moja prvá otázka je, že či to je teda v zmysle zákona o kolektívnom investovaní, či to je vlastne ten špeciálny fond nehnuteľnosti ako to ten zákon nazýva alebo, či to je teda niečo iné. Druhá vec, tieto fondy nie sú právnickými osobami, ale vy to v zákone píšete, že ten, ktorý podpisuje tú investičnú zmluvu, ten investičný partner musí byť právnická osoba a druhá vec ten realitný fond, teda ten investičný partner podpisuje zmluvu o prevádzke bytového domu. Vy ste to nazval, že správa nehnuteľnosti, čo je vlastne ten prenajímateľ bytu. Chcem sa spýtať, že prečo vlastne podľa vášho zákona v tom vašom návrhu musí byť spoločník alebo akcionár, ten investičný partner toho prenajímateľa bytu. Prečo to je nejaká podmienka. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 0:33 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 0:34

Miloš Svrček
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ohľadne faktickej poznámky pána poslanca Suju, prečo prichádzame až teraz rok a štvrť po voľbách s týmto zákonom. Tak samozrejme na to, aby ste nastavili celý ten systém, aby ste zapracovali všetky tie veci a modely a varianty, no tak potrebujete pripraviť tú legislatívu a každý, kto sa venuje príprave legislatíve vie, že to nie je zo dňa na deň alebo z mesiaca na mesiac. Ja osobne viem a bol som prítomný na x stretnutiach aj ďalší poslanci, ktorí o to prejavili záujem, že sa tento návrh zákona pripravoval mesiace, takže na to, aby bola pretavená táto legislatíva, tak bolo za tým x stretnutí. Čo sa týka toho nájomného a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. Tak výška nájmu pán poslanec Kočiš v bytoch štátom podporovaného nájomného bývania určí vláda nariadením, nariadením vlády. Pričom vláda zároveň môže aj podľa toho paragrafového znenia určiť odlišnú výšku nájmu v závislosti od regiónov. Nájom sa bude určovať stále ročne pravidelne ročne vždy k 1. marcu o výšku inflácie. To znamená, že tam bude indexácia do toho stanovená za predchádzajúci kalendárny rok. Samozrejme, že okrem prípadov uvedených v nájomnej zmluve bude môcť prenajímateľ oprávnený aj jednostranne zmeniť výšku úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu a príslušenstva v prípade zmien ceny dodávaných energií a služieb spojených s užívaním bytu. Pán poslanec Beluský, pozerám, že mám 4 sekundy, tak v záverečnom slove sa vyjadrím.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 0:34 hod.

JUDr. Bc. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 0:37

Peter Cmorej
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, aj keď v tomto poskromnom počte, tak poďme si niečo povedať o nájomnom bývaní. Všetci chceme nájomné bývanie. Asi každá jedna strana sme to mali vo volebnom programe a otázne teraz je, ako sa k tomu cieľu dopracovať. Cesty k cieľu môžu byť rôznorodé. Dokonca niekedy aj úplne protichodné. Pomôžem si príkladom parkovacou politikou. Ako iste viete v Bratislave sa konečne zavádza parkovacie politika. Hlavné mesto na to ide spôsobom, že platia všetci. Petržalka ide na to spôsobom, že platia len nerezidenti. Teda tí, ktorí tam nemajú trvalé bydlisko. Sú to dva úplne rozdielne prístupy, ktoré ale majú ten istý ciel a teda smerujú k rovnakému cieľu. Kolegovia zo SME - RODINA predstavili návrh zákona a teda koncept, ktorý je teda pomerne inovatívny a keď kolega Svrček hovoril o rôznych modeloch zo zahraničia, tak neviem o tom, že takých model by použili niekde v zahraničí. Myslím, že Štefan Holý, teda podpredseda vlády, ktorý tento návrh pripravoval, tak aj hovoril, že ide o unikátny koncept, ktorý bol inšpirovaný rôzne, ale takto sa to nikde nerealizovalo a to samozrejme otvára prirodzene otvára rôzne otázky a stále a čím viac o tom diskutujeme, už sme tomu venovali niekoľko desiatok hodín, tak tých otázok , stále sa generujú nejaké nové a nové. Určite by si to zaslúžilo dlhšiu a podrobnú debatu preto ma veľmi mrzí, že o tomto extrémne dôležitom zákone rokujeme v júli v nedeľu o 0.40 hod. ani len tvorca zákona tu nie je. Je tu teda len Miloš, ktorý to predkladá a tak isto ma mrzí, že to ide ako poslanecký zákon, poslanecký návrh bez predchádzajúceho NPK. My si uvedomujeme, že tento záväzok stavať nájomné byty máme v programovom vyhlásení vlády. Nakoniec sme teda súhlasili s tým, že ide tento návrh ako poslanecký avšak zároveň na tomto mieste deklarujem dohodu z koaličnej rady, že ďalší legislatívny postup tohto návrhu je podmienený, že teraz po prvom čítaní prebehne dvojtýždňové medzirezortné pripomienkové konanie a všetky sporné body budú vyriešené.
Teraz k samotnému návrhu. Deklarovaným cieľom je dostupné nájomné bývanie, lacnejšie ako keď si človek zoberie hypotéku. Toto nájomné bývanie ako už bolo povedané majú realizovať investičné fondy, ktoré budú vykupovať byty od developerov a štát im bude garantovať za
a) plnú obsadenosť
b) platobnú schopnosť nájomníkov a
c) nemennosť pravidiel po dobu 25 rokov, čo je investičný horizont takéhoto nájomného bytu.
Výška nájomného bytu...
===== ktoré budú vykupovať byty od developerov a štát im bude garantovať za a) plnú obsadenosť, b) platobnú schopnosť nájomníkov, d) nemennosť pravidiel po dobu 25 rokov čo je investičný horizont takéhoto nájomného bytu. Výška nájomného bude určená administratívne a aby to vraj celé fungovalo sú navrhnuté finančné stimuly a ja som konkrétne napočítal tri. Na obstaranie týchto nájomných bytov bude platiť nižšia DPH kolegovia navrhujú 5 percent, bytovky s nájomným bývaním budú tieto fondy odpisovať rýchlejšie ako sa odpisujú štandardné budovy čo je tiež finančný stimul lebo rýchlejšie to dostanete do nákladov a o to si znížite daňovú povinnosť a zamestnávatelia budú dávať svojim zamestnancom príspevky na bývanie na nájomné bývanie až do výšky 360 eur mesačne, ktoré nebudú podliehať daní ani odvodom. Ku predloženému konceptu mám niekoľko poznámok myslím si, že je ich je sedem alebo osem.
Po prvé, ku garantovanej cene nájmu. Hovoríte, že na nájomné bývanie bude mať nárok každý podľa stanovených podmienok, Miloš to niekoľkokrát spomenul dneska, avšak tie podmienky v tom zákone nie sú ani ste nám ich nereprezentovali. A takže tá otázka je, že že aké budú tie kritériá, kto tie byty dostane skôr, kto bude mať nárok na ten skorší okrem teda príjmového kritériá. Hovoríte, že cena má byť o 30 percent nižšia a že chcete postaviť tak 100 tisíc bytov teda zhruba 15 tisíc bytov ročne, to neviem či už tu zaznelo. Pýtam sa kto za týchto podmienok nebude chcieť nájomné bývanie? To z vás by nechcel nájomné bývanie ak má za takýto nájomný byt platiť menej ako platí za hypotéku alebo ako platí platí vo svojom komerčnom bývaní teda v tom komerčnom nájme. Neviem lebo ty by si nechcel také bývanie? Keď sa pôjdete spýtať niekoho či, či nechce bicykel zadarmo alebo teda či chce bicykel zadarmo, tak každý vám povie, že chce bicykel zadarmo, to je samozrejme, že ten dopyt bude veľký. Keď však všetci budeme bývať v nájomnom bývaní, tak kto bude bývať v tom komerčnom bývaní. Aká bude cena toho komerčného bývania keď tam teda nikto nebude keď to teda priťahujem za vlasy. Od, od akej ceny potom bude to tá cena toho štátom garantovaného nájomného o 30 percent nižšia? Čo nám spôsobí s cenou nájmov keď zrazu vznikne 100 tisíc bytov s nejakým administratívne stanoveným nižším nájmom? Preto jedna zo zásadných pripomienok, ktoré sme už vám odovzdali je, že treba riadne prediskutovať spôsob výpočtu týchto garantovaných cien a cenové mapy, z ktorých sa vychádzalo. Taktiež vás tieto poprosím zverejniť čo je požiadavka na, ktorú zatiaľ Štefan Holý s tímom nejako veľmi nereagoval.
Námietka by mohla byť, že nie teda úplne všetci budú mať nárok ale teda tie teda, teda určíme kto bude, kto bude skôr ale len 100 tisíc bude tých bytov ale, že to je ten cieľ, tak potom sa pýtam, že kto bude tých 100 tisíc šťastlivcov lebo ak to dáme tak, že kto prv príde ten prv melie ako nám bolo povedané, tak to samozrejme vytvára priestor na pomerne veľkú netransparentnosť a pomerne veľkú korupciu. Našou zásadnou pripomienkou bolo, že musíme si naozaj povedať pre koho konkrétne ideme stavať byty, koľko tých bytov a kde presne. Nemôže to byť také monumentálne a, že 100 tisíc bytov ale musí to byť skutočne rozfázované. Keď vieme, že Volkswagen potrebuje dneska 10 tisíc bytov do 50 kilometrov od závodu, ktoré sme im už sľúbili, ale napríklad potrebujeme 3 tisíc bytov pre policajtov, pre sestričky v nemocniciach tak máme úplne presne definovaný dopyt na možno prvých 15 tisíc bytov aj s nejakými lokalitami. Keď im urobíme keď tým ľuďom umožníme tam bývať, tí ľudia opustia svoje terajšie bydliská kde možno platia komerčné nájomné, tak budeme môcť vyhodnotiť čo sa stalo napríklad s cenou toho komerčného nájomného. Lebo keď hodíte na trh zrazu 15 tisíc voľných bytov, 15 tisíc ľudí sa presťahovalo do štátom garantovaného bývania nájomného, tak samozrejme s tou cenu komerčnou to niečo spraví. A potom si to môžte vyhodnotiť a opäť si povedať, že či vieme stavať aj ďalšie nájomné byty s tým, že vieme garantovať nižšie nájomné v takomto bývaní.
Druhá poznámka je na poskytovateľa tohto nájomného bývania. Pokiaľ ponúkame finančné stimuly a teda narátal som tie tri 5 % DPH, skoršie odpisy a ten príspevok zamestnávateľa tak prečo budú tieto stimuly požívať len vybrané investičné fondy. Prečo napríklad hocijaký developer alebo prečo napríklad môj sused, ktorá prenajíma byt a prečo hlavne len tých len na tých 100 tisíc bytov budeme poskytovať tieto finančné výhody. Nie je to selektívne a diskriminačné? Keby bola tá výhoda daná každému s nájomnou zmluvou napríklad, že by to bolo vo forme nejakej daňovo-odvodovo-odpočítateľnej položky alebo čo by si s tým mal nejaký voucher na toto nájomné bývanie, pre každého kto, kto príde s nájomnou zmluvou, tak by zrazu boli prenajímatelia motivovaní, aby nahlasovali, že prenajímajú byt čo teraz ako isto viete má prenajímateľ povinnosť hlásiť finančnej správe teda daňovému úradu ale všetci vedia, že obrovské množstvo prenajímateľov to jednoducho nerobí a nerobí to preto lebo je to zdaniteľný príjem a ak to robí, tak potom by ešte mali platiť aj, aj zdravotný odvod. Takže veľká časť týchto nájmov je, je v čiernom je teda v šedej zóne čo samozrejme spôsobuje úniky na dani. Ale keby sme to urobili tak, že nárok na podporu by mal každý s platnou nájomnou zmluvou, zrazu by už tí nájomcovia začali tie zmluvy pýtať, lebo bez tej nájomnej zmluvy by ten nárok nemali. Takto by sme nevedeli vyriešiť nájomné bývanie nejakým spôsobom? Ja si myslím, že aj áno.
Trh by si sám našiel nejaké ekvilibrium, že kam by sa pohla cena toho, toho komerčného trhového nájmu keby sme zrazu takto začali podporovať ľudí, ktorí majú platnú nájomnú zmluvu. Tretia poznámka je k počtu tých finančných stimulov. Narátal som teda tri a pýtam sa či to nie je málo prečo ich nie je päť alebo desať a či by to nemohlo byť spravené tak, že by stačil napríklad jeden finančný stimul. Či by to nebolo aj podstatne prehľadnejšie a kontrolovateľnejšie. Keby sme si mali vybrať my tak ako som hovoril, ide o daňovo-odvodovo-odpočítateľnú položku, ktorá by možno bola mohla byť robená vo forme negatívnej dane z príjmu, takže by ste z toho mali aj taký voucher na nájomné bývanie, kto zarába málo tak by ešte dostal navyše nejaký casch. S čím máme ale zásadný problém je tá znížená DPH na tých 5 percent lebo viete keď budete mať developera, ktorý bude mať dva developérske projekty jeden bude mať zaradený do tejto schémy garantovaného nájomného bývania a druhý bude mať komerčný, tak on bude mať prirodzenú, kolegovia neviem či sa bavíte o nájomnom bývaní ale ak nie tak by ste mohli možno sa ísť baviť von. Dobre, ďakujem. Ak bude mať teda dva developérske projekty a jeden bude mať zaradený do teda projektu štátom garantovaného nájomného bývania a druhý nie, tak každý šikovný slovenský stavebný developer a bude mať tendenciu presúvať viac nákladov na tú firmu kde bude mať tú nižšiu DPH a týmto spôsobom nám môžu vzniknúť veľké daňové úniky čo ide absolútne v protiklade s našou snahou znižovať tú daňovú medzeru a znižovať úniky na dani na dani z pridanej hodnoty. A tu by som rád pripomenul, že dokonca stavebníctvo a bolo vyhodnotené je JP v roku 2019 ako sektor s najvyššou daňovou medzerou kde sa dohaduje, že až cez 50 percent DPH, z ktorej by mala byť vybratá tak unikne. Týmto spôsobom optimalizujú všetko čo sa dá a týmto spôsobom by sme otvorili obrovské okno na ďalšie úniky na dani z pridanej hodnoty. A s týmto máme, že zásadný problém.
Štvrtá poznámka smeruje k tej investičnej zmluve. V zákone máme, že štát garantuje udržateľnú zmluvu konkrétne tam je, že agentúra navrhne do tej zmluvy spôsob kompenzácie zvýšených nákladov agentúrou spôsobeného zmenou regulačného prostredia štátom. A ja sa pýtam, že aké konkrétne budú tie garancie? To naozaj dá tento parlament vláde bianco zmenku na schvaľovanie zmlúv, ktoré nás budú zaväzovať na 25 rokov dopredu? Tak to snáď nie. Takže tá zásadná pripomienka je, že ak to teda má ten model vyzerať takto, tak prílohou zákona musí byť návrh zmluvy a každú jednu zmluvu musíme mať zverejnenú, pripomienkovanú a musí ju schvaľovať Národná rada. Piata poznámka je, že nerozumieme účelu tých zmien v zákone o kolektívnom investovaní, už sme sa aj opakovane pýtali a nedostali sme na to odpovede. Nerozumieme prečo navrhujete, aby investičný fond mohol vstúpiť aj do takej realitnej spoločnosti, ktorý nemá väčšinu hlasovacích práv? Týmto spôsobom sa de facto tie finančné výhody, ktoré my všetci garantujeme a budeme ich platiť prenesú na súkromný subjekt nad, ktorým ani nemáme kontrolu a nehnuteľnosti v ňom budeme vlastniť iba čiastočne ak by to malo byť takto. Tak to snáď bude nejaký omyl asi v tom zákone. A dokonca na takéto, takéto nevlastnené spoločnosti majú tie investičné fondy týmto súkromným spoločnostiam majú poskytovať pôžičky až do hodnoty nehnuteľnosti. Tak to mi teda príde tiež trošku zvláštne. A šiesta poznámke je k právnej forme, ktorou ste sa vy v tom návrhu nezaoberali a tu odpoviem aj pánovi poslancovi Beluskému tak ako je to napísané sú to naozaj verejné špeciálne fondy nehnuteľností, čo je mimochodom unikát na Slovensku, ja ani neviem či niekde vo svete majú takto postavené takto postavený zákon, že by mali, že špeciálne fondy nehnuteľností. A je to úplne, že nefunkčné, na Slovensku sú neviem či tri možno tieto špeciálne fondy nehnuteľností. Lebo vy keď chcete fond špeciálny fond nehnuteľností tak si vy si musíte urobiť správcovskú spoločnosť a to je odpoveď pre vás. Áno, fond nehnuteľností nemá právnu subjektivitu a tá správcovská spoločnosť má. Takže ak hovoríte, že, že sem prídu veľké fondy tak to by som si naozaj pozrel ako nejaký blackrock príde na Slovensko, založí si tu správcovskú spoločnosť podľa slovenského práva a potom založí špeciálny fond nehnuteľností, to si tak akurát takže to si tak zaťukajú na čelo a otočia sa na opätku.
Toto je, že obrovská bariéra vstupu. Vy ste to neriešili čo v podstate Štefan Holý aj priznal na nejakých rokovaniach. Dá sa to ľahko vyriešiť, dá sa to vyriešiť cez zavedenie tzv. REIT-ov. REIT-y fungujú v Nemecku, v Británii vo viacerých európskych štátoch ale takou kolískou pre REIT-y je USA. REIT je vlastne tiež skrátka je to skratka pre realitný investičný trust. Máme to už predrokované s ministerstvom spravodlivosti, máme to prerokované s ministerstvom financií, nikto nemá námietky, malo by to formu obchodnej spoločnosti, využili by sme existujúce obchodné spoločnosti bola by to akciová spoločnosť, ktorá má, ktorá bude mať prívlastok REIT a na základe tohto prívlastku bude mať nejaké výhody a nejaké
=======
Skryt prepis

Vystúpenie

25.7.2021 o 0:37 hod.

Mgr. Ing.

Peter Cmorej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 0:55

Peter Cmorej
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
... ministerstvo spravodlivosti, máme to prerokované s ministerstvom financií, nikto nemá námietky, malo by to formu obchodnej spoločnosti, využili by sme existujúce obchodné spoločnosti, bola by to akciová spoločnosť, ktorá má, ktorá bude mať prívlastok REIT a na základe tohto prívlastku bude mať nejaké výhody a nejaké nevýhody a hlavne sa bude môcť venovať len nehnuteľnostiam. A bola by povinne kótovaná, kótovaná na burze. Je to pomerne jednoduchý koncept, ktorý by vám veľmi pomohol, súhlasil s tým aj teda Štefan Holý so svojim tímom a teda ja som si myslel, že keď to ste to ten mesiac teda voľačo ste tam pomenili máličko, čiže už nám doručíte aj nejaký návrh, taká bola dohoda, mrzí ma teda, že ste ten návrh zatiaľ nenapísali a je to teda tiež jedna z našich podmienok, že aby sme mohli pokračovať v tomto legislatívnom procese, tak už o tom viete, už vám to bolo povedané, teraz to hovoríme aj verejne.
No a taká tá posledná poznámka je ku výpočtu tých finančných dopadov. No ty si Miloš hovoril, že to bude mať pozitívny dopad. No vy ste nám doručili teda Excel, ktorý sme si vypýtali, odvtedy sme sa nestretli, tak aj keď to Štefan Holý bude pozerať zo záznamu, tak Štefan, nevyzerá to veľmi dobre a pôjdem od tých jednoduchších problémov.
Vy tam rátate napríklad, že vašim plusom bude DPH-čka z titulu zvýšenej spotreby. Vy rátate, že tých 10 až 15 tisíc ľudí, ktorí teda alebo rodín, ktoré pôjdu do toho nájomného, štátom garantovaného nájomného bývania, tak budú tam platiť to nájomné, budú tam platiť energie a z toho ste vypočítali DPH-čku a to ste si dali do plusov. No len tí ľudia doteraz nežili na ulici, oni aj doteraz niekde, niekde bývali, oni aj doteraz platili nejaký nájom, takže tam nevznikne žiadna nová spotreba a príjem z titulu zvýšenej spotreby je nula. Takže zle ste to jednoducho zarátali.
A ďalej rátate si do plusov, že a toto bude teda pomerne veľká plusová položka v tom vašom výpočte, daň z príjmu developerov. Vy ste si tam do toho modelu dali, že cena, za ktorú postavíte meter toho nájomného bývania, je nejakých 1400, 1500 euro a vy ste vychádzali z nejakého cenového modelu, povedzme, že to môže byť, možno sa tam môžme handrkovať o tom, či to nebude o nejakú stovku viac kvôli stavebnému pozemku, ale dobre môže byť. Zobrali ste nejakú predajnú cenu, tú ste zobrali z NBS-ky okolo 2200 a ste si, ste si spravili, že 2200 mínus 1400, rozdiel je nejakých 700 niečo a z toho ste vypočítali 21 percent, a že toto bude daň z príjmu developerov, ktorá je plusom vášho modelu. No len keď sa pozriete na FinStat, že asi akú daň z príjmov voči svojim tržbám platia developeri, tak zistíte, že to neni 21 percent, ale je to v priemere tri a pol percenta. Myslieť si, že práve developeri, ktorí budú dodávať štátom nájomné bývanie, budú teda podstatne ziskovejší, je predpoklad, ktorý zrejme nie je založený na realite.
Ďalej ste tam dali príjem z titulu novovzniknutých pracovných miest, kde ste predpokladali, že keď postavíte 10 tisíc bytov, tak okolo tých bytov vzniknú aj nejaké kaviarne, obchody a neviem čo všetko a nejak ste vypočítali, že, že to bude 1600 nových pracovných miest, ktoré vzniknú a vypočítali ste, že 1600 ľudí bude zarábať nejakú priemernú mzdu a z tej priemernej mzdy budú platiť dane a odvody a toto ste si dali do plusov. No len to opäť nefunguje tak, že vy vytvoríte pracovné miesto a automaticky vám príde človek, ktorý predtým nepracoval a on zrazu začne byť prínosom pre tú spoločnosť.
Ono máme alebo máme pomerne veľa krajov, kde máme viac pracovných miest voľných, ako je nezamestnaných. To znamená, že my nevieme nájsť ľudí, ktorí zaplnia tie voľné pracovné miesta a ak vy budete chcieť do tých kaviarní niekoho nájsť, tak to bude človek, ktorý odíde z iného pracovného miesta. To znamená, že zarátať si 1600 novovzniknutých pracovných miest určite nie je správne a treba to, treba to nejak zreálniť.
Ďalšia vec, s ktorou ste nerátali, je nárast cien. Určite nie je pre nikoho z vás, z vás prekvapením alebo teda čítate noviny všetci, takže viete, že drevo narástlo najprv asi o dvesto percent, potom síce o niečo kleslo, ale cena je stále vyššia asi o sto percent oproti cene, ktorá bola pred pár mesiacmi a to je iba jeden z príkladov. Rástli v podstate všetky materiály, takže aj železo napríklad áno. Takže musíte tam rátať aj s nejakým nárastom cien. Taktiež vy ste si dali do toho modelu, že, že tých 15 tisíc bytov ročne bude stavať nejaký počet robotníkov a ten počet robotníkov, že ich príjem opäť bude plusom pre ten váš model. No len ono ani tých robotníkov nezvesíte z hrušky. Mne napríklad ja som sa teraz sťahoval, mne ten developer, od ktorého sme to kupovali, meškal s kolaudáciou dva roky a meškal preto, lebo jednoducho nemal ľudí hej. Tam bola polovica ľudí na tej stavbe ako tam mala byť a preto meškal a vy máte len dve možnosti. Buď tých ľudí preplatíte a opäť sa vám zvýšia vstupné náklady alebo to jednoducho nepostavíte a budete čakať a nebude to 15 tisíc bytov ročne, ale bude to ja neviem možnože štvrtina hej. No takže opäť cena práce, keď chcete stavať o 15 tisíc, teda, keď chcete 15 tisíc bytov ročne do tohto dať, tak to bude celkom problém.
Ďalšia vec. Ročne sa u nás postaví asi 20 tisíc bytov. Vy chcete, to je, to sú, to sú byty na komerčné bývanie, ktoré si, ktoré, ktoré predávajú tí developeri a kupujú si ich ľudia úplne klasicky. Keď vy chcete 15 tisíc bytov ročne vykúpiť, tak to znamená, že vy stiahnete z trhu pomerne veľkú časť z toho, čo sa dneska postaví, lebo určite to nebude tak, že vy postavíte o 15 tisíc bytov viac. To, to, to nebudú len byty, ktoré by bez toho, ktoré by, ktoré by nevznikli. To bude mať dva efekty.
Prvý efekt bude, že vy vlastne vytvoríte dopyt po tých bytoch pomerne veľký, čo samozrejme spôsobí to, že cena tých bytov ešte vzrastie. A ale ak sa vám aj podarí postaviť alebo ak by ste aj tak zefektívnili ten stavebný zákon na územné konanie, že by sa tých 20 tisíc bytov to zvýšilo na 30 tisíc bytov napríklad ročne postavených, tak stane sa to, že vy potrebujete o polovicu viacej stavebných robotníkov ako dneska sú v tom stavebníctve v tomto, v tomto komerčnom a ja netuším, kde ich chcete nájsť. To bude pomerne že veľký problém. Takže vznikne kanibalizácia či už na bytoch, či už na stavebných robotníkoch a to je ten posledný problém a to je ten príspevok na nájomné bývanie. No vy tam rátate, že každý jeden zamestnávateľ bude teraz taký grant, že keď ja za ním prídem ako zamestnanec a poviem mu, že chcem príspevok na nájomné bývanie, tak on mi povie, super nápad, tu máš 360 eur a že budú to peniaze navyše k tvojmu platu. Ja neviem, keby tu bol Boris, tak ja asi za ním teraz idem, že prosím ťa, daj mi 360 eur. Hej ako myslíte, že by mi to dal a neznížil by mi o to príjem? No samozrejme, že všetci to budú robiť tak, že sa o toto zníži ten príjem toho, toho zamestnanca a bude to iná situa, tak možno mu to nezníži o 360, ale mu to zníži o, o 300 a bude to ... (Nezrozumiteľne vylovené.) situácia, lebo on má o niečo viac peňazí a ten zamestnávateľ z toho nebude platiť dane a odvody. Takže tam bude, tam bude výpadok práveže na, výpadok práveže na dani z príjmu a na odvodoch. No keď to všetko zrátate také tie, také tie zreálňujúce faktory, tak nie je to plusové.
Takže ako zvykne kolega Pčolinský hovoriť, chce to širšiu odbornú diskusiu o tomto návrhu a ja som bol prekvapený, keď si išiel do tých podrobností, lebo ako sa hovorí, keď nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič, takže dohoda je, že to teraz prejde cez prvé čítanie, ale naozaj to chce širšiu odbornú diskusiu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.7.2021 o 0:55 hod.

Mgr. Ing.

Peter Cmorej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1:05

Tomáš Taraba
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán kolega, ja som rád, že len sa potvrdilo to, čo som aj v prvom príspevku povedal, toto je neskutočne amatérsky pripravená vec, každý kto niekedy v ruke mal nejaký biznis plán, tak nerozumiem ako toto mohlo opustiť nejakú súkromnú debatu pri káve a dôjsť až do tohoto štádia, že sa o tomto reálne bavíme. To, že sa bavíme o tom ešte o jednej ráno a pritom je to projekt, ktorého, ktorého náklady z dlhodobého dvadsaťpäťročného horizontu sú nevyčísliteľné, pretože ja trošku si dovolím ešte upresniť, pán kolega, pri tej DPH-čke oni teda uvádzajú, že by mali byť v zisku, vy ste povedali, že budú na nule, ja si myslím, že vzhľadom na to, že naozaj tí ľudia dnes tiež niekde bývajú a predpokladajme, že platia platnú DPH-čku, teda nie tú zvýhodnenú päťpercentnú, tak ešte si viem predstaviť, že sa dostaneme v tejto veci aj do mínusu.
Druhá vec je, druhá vec je, nás naozaj teraz úplne nemá dôvod zaujímať, že aká bude aplikácia na nejaké byty, ako si to ľudia budú objednávať. Poďme do detailov. Kto bude vyberať lokality presne hej. Slovensko je dosť malé, ja už som videl toľko náčrtov, kde všade vraj už sa pripravujú tieto lokality a človek až žasne, že kto všetko už tu pripravuje zmeny územných plánov a v akých obciach, mestách a podobne hej napríklad. Potom druhý, druhý naozaj problém je, že neskutočne tu dojde k nárastu cien výstavby, pretože Slovensko dnes nemá problém s množstvom stavby, práveže tu sa nestíhajú stavby, vy tu, vy tu vytvoríte obrovský dopyt po nových stavbách na, na stavebnom trhu, ktorý naozaj skanibuje výrazným spôsobom ceny nahor pre tých, ktorí si chcú obstarať všetko iné bývanie, len práve nie to, ktoré vy tu teraz idete pretláčať. Ale viac k tomu tiež poviem v rozprave.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 1:05 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1:07

Miroslav Suja
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Cmorej, to je nádhera ako vy tu kritizujete koaličný zákon. Nehovorím, či je to správne alebo nesprávne to čo hovoríte, to nahám na vašich koaličných kolegoch, ale ja si tu pripadám ako v Matrixe. Najprv kollárovci od rána kritizujú zákon, ktorý aj vy podporujete a nakoniec zaň zahlasujú a presne to isté divadlo predpokladám, že bude teraz, keď vy tu kritizujete a nakoniec pekne poslušne zahlasujete zaň alebo sa alebo umožníte, aby ten zákon prešiel a žiadne právo veta nepoužijete. Takže toto zasa len hrá na voličov a ako že vám to nie je trápne nás ôsmich takto oberať o čas. To je tým ako nehovorím, že nemáte pravdu, čo ste povedal, ale pekne budete, pekne bude výsledok úplne iný. Viete, vy tu hovoríte nejaké ceny 1400 až 1500 za meter štvorcový. Neviem, v akých lokalitách to bude, takže nevieme ohodnotiť presne, koľko bude meter štvorcový za pozemok, ale v súčasnosti, kým nezdražel materiál, tak ja som staval a stavam od 98. roku a postavil som tisíce metrov štvorcových, tisíce metrov štvorcových, od 550 do 650 za meter štvorcový. Čo sa týka obchodných priestorov, bytov, holobytov a rôznych polifunkčných budov. Takže neviem, neviem, kde ste prišli napríklad na drevo, že išlo o 200 percent, že narástlo, lebo spolupracujem úzko s viacerými pílami pri stavebnom dreve, lebo hovoríme tu asi o stavebnom dreve, keď sa stavajú paneláky. Toľko nenarástlo, aj keď teraz je drevo v dražbách, ale o 200 percent ani náhodou nie. Takže možno v Bratislave, ak tu píly nemáte, že to vozíte z nekade z Francúzska, tak to možno hej.
A vy ste viackrát spomenul Holého. Pán Cmorej, načo strácate čas s Holým? Koľko zákonov on sem predniesol a viete, aký bol výsledok? Vetrák chudák 30, 40 minút to tu po ňom opravuje. Vy čo chcete od Holého preboha živého? Pán Cmorej, veď ten nedokáže ani jeden zákon sem doniesť bez toho, že by chudák Vetrák sa nespotil a 40 minút nám tu niečo nerečnil. Naposledy ho musel Krúpa zaskočiť, po 40 minútach sa pomýlil a na druhý deň sme tu znova 45 minút čakali, čo Krúpa hovorí ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2021 o 1:07 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video