40. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, položili ste viacero otázok v rozprave. Väčšinu z nich zodpovie môj spolupredkladateľ v rozprave, ale ja som si vypichol aspoň také tri. Pýtate sa, prečo nedeľa, a považujete to za svojím spôsobom nejakú hodnotovú otázku alebo nejaký hodnotový návrh. My hovoríme - historicky nedeľa. Historicky tu na Slovensku bolo, že nedeľa bol dňom oddychu. Zároveň Slovensko sa hlási aj k cyrilometodskej tradícii, takže preto nedeľa.
Druhú vec, ktorú ste dali tak do pléna, bola, že sú aj iné povolania, ktoré musia fungovať, že prečo sa to zužuje len na maloobchodný predaj. Vymenovali ste, neviem, policajtov, sestričky a takisto tam patria aj poľnohospodári. Poľnohospodár tiež nepovie svojej krave, že vieš čo, dneska je nedeľa, dneska ťa nepodojím, dneska nebudeš žrať. Vy si v mnohých veciach zamieňate, zamieňate v podstate nejaký poriadok za anarchiu, to je váš problém.
Tretia otázka, neviete si predstaviť, k čomu by mohla byť diskusia v druhom čítaní. No ja vám odporúčam, zahlasujte a posuňte to do druhého čítania a budete sa diviť (povedané so smiechom), k čomu všetkému tá diskusia ešte bude.
Takže ďakujem.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondrej Dostál, veľmi pekne ďakujem za vysvetľujúci a detailný prejav. Ja sa dovolím ešte dotknúť jednej myšlienky, trošku ešte rozviesť.
Zamestnanci maloobchodu skutočne netvoria väčšinu tých ľudí, ktorí pracujú cez víkendy. Je to asi 30 % ľudí zo všetkých, ktorí musia v nedeľu pracovať, čiže približne 47-tisíc ľudí, teda ktorí pracujú v nedeľu. Treba si uvedomiť, že títo ľudia, samozrejme, nepracujú každú nedeľu v mesiaci. A tiež si treba uvedomiť, že to nefunguje tak, ako sa tu snažíme vysvetľovať, že, že robia 6 dní v týždni a ešte aj v tú nedeľu.
Podiel ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, je, na Slovensku skutočne klesá, dlhé roky to bolo okolo 20 %. V roku 2015 to začalo klesať a teraz v aktuálnej situácii je to okolo 16,3. Čo sa týka Európskej únie, patríme teda medzi krajiny s vyšším podielom nedeľnej práce. Priemer EÚ je 14,2. Ale teda väčší podiel pracujúcich v nedeľu ako, ako my má napríklad Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a Holandsko. Čiže v tomto riešime niečo, čo je úplne štandardné.
Ale iné ešte stihnem. Máme 7,2-percentnú nezamestnanosť, špeciálne sú to ľudia, teda ktorí sa aj ťažšie zamestnávajú kvôli svojej kvalifikácii. To sú práve tie miesta v maloobchode a ja si myslím, že my by sme sa mali starať o to, aby ľudia mali kde pracovať, nie robiť všetko preto, aby zrazu im to pracovné miesto zmizlo. A keď ľudia proste budú mať možnosť pracovať o to, aby svoj voľný čas strávili tak, ako chcú, či v prírode, alebo oddychom, alebo športom, si zabezpečia sami, hlavne aby mali dostatočné prostriedky na život, to znamená mali možnosť pracovať.
O to sa, prosím, snažme všetci tu, aby ľudia mali možnosť, mali kde.

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku má pán poslanec Ľuboš Krajčír, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, v niečom s vami určite budem súhlasiť a to akurát do toho momentu, že bavme sa o tom, áno, ľudia v nedeľu, tí, čo väčšina z nich chodí do práce, chodí preto, aby uživila svoje rodiny. Momentálne nastavený alebo predložený návrh kolegov z tohto, v tomto momente naozaj vnímam iba populisticky.
My spravme všetko pre to, alebo trošku inak sa na to nejakým spôsobom pozrime, ako my zvýšime tú životnú úroveň na Slovensku tým ľuďom tak, aby tú nedeľu mohli stráviť doma, aby naozaj mohli byť s rodinami, tak ako to vidíme aj v susednom Rakúsku, kde naozaj v tých reťazcoch tá predavačka zarobí dvakrát toľko ako u nás. A tiež som neni názoru, to ste asi vy v SaS-ke, že tých ľudí tu treba absolútne upracova... upracovať. Tu treba ťahať veľké reťazce, ktorí tým ľuďom naozaj dajú absolútnu almužnu, a potom cez víkend sa tu ideme tváriť, že im teda zvýšime o trošku viacej peňazí. Toto nie je správne riešenie. Zamyslime sa nad tým, ako budeme zvyšovať životnú úroveň, aby tí ľudia nemuseli v nedeľu chodiť do práce a vedeli ju stráviť so svojimi rodinami.
Ďakujem.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Ďakujem pánom poslancom za reakcie. A ďakujem pánovi poslancovi Krajčírovi, že teda pripomenul aj tie nedeľné príplatky, to je zase ďalšia vec, o ktorú by boli zamestnanci ochudobnení, keby sme zakázali predaj v nedeľu. To sa asi veľmi jednoducho povie, že, že teda zvýšme im platy, aby, aby nemuseli pracovať v nedeľu a aby neboli odkázaní. No len teda ešte povedať, že ako to urobiť, kde zobrať tie peniaze, že či to dotovať zo štátu, alebo, alebo akým spôsobom, akým spôsobom to urobiť, lebo naozaj jeden z dôležitých aspektov tohto návrhu zákona, že niektorým ľuďom zakážeme v nedeľu pracovať, hoci oni chcú.
Ja nepochybujem o tom, že sú ľudia, ktorí sú zamestnanci maloobchodu, a nevyhovuje im to, že, že robia v nedeľu, ale sú aj takí zamestnanci maloobchodu, ktorým to vyhovuje, ktorí majú možnosť si privyrobiť a vítajú tu možnosť, a vy svojím návrhom im to chcete zakázať.
Pán poslanec Mizík, no, že komunisti boli tolerantní, lebo dovolili ľuďom v nedeľu ísť do kostola a na futbal, tak to máme asi teda dosť dramatický odlišné predstavy o tom, čo je to byť tolerantný. A teda že a prečo nie v sobotu, keď som sa spýtal, tak som tým odhalil, že kedy tá naša slobodomurárska lóža zasadá. No tak to ste ma teraz naozaj demaskovali a odhalili, no neviem, čo s tým budem robiť.
Pán poslanec Filip Kuffa hovoril o tom, že nedeľa nie z nejakých ideologických alebo náboženských dôvodov, ale historicky, no tak ako čo potom my chudáci slobodomurári, keď my v sobotu by sme potrebovali voľno. A zahlasujte a uvidíte, dobrý po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

To bol posledný príspevok v rámci písomnej časti rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa.
Prihlásili sa traja páni poslanci, pán poslanec Štefan Kuffa, Marián Viskupič a Martin Čepček.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Štefan Kuffa, pripraví sa pán poslanec Marián Viskupič.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Pán Dostál, začnem s vami. Nereagoval som faktickou, plánoval som vystúpiť v rozprave. Ak budete chcieť, môžte vystúpiť.
Ale začnem takou otázkou, viete, ja som sa tak nad tým zamyslel. Viete, ja budem ten, ja som ten posledný, ktorý by plakal za komunizmom alebo socializmom, jak ste mi to tu chceli nanútiť. Ja som bol, pán Dostál, ten posledný. Ale opýtam sa vás na susedné Rakúsko, to máte tu blízko, ste Bratislavčan. Pred 30 rokmi aké hospodárstvo tam bolo? Socializmus tam bol, komunizmus? V susednom Nemecku bol socializmus, komunizmus? Áno, bolo rozdelenie na východné a západné. Časť Nemecka bola komunistická, socialistická a časť bola kapitalistická. Kde bolo to, kde bolo to trhové hospodárstvo? Susedné Švajčiarsko, trošku je to, trocha ďalej. Aká ekonomika tam fungovala? V Taliansku? Trhová.
A teraz sa pozrime na tie krajiny, na tie štáty skrze tú nedeľu, kde je predkladaný návrh zákona. Pred 30 rokmi, pán Dostál, boli tam otvorené obchody v nedeľu, boli? Tam nebol komunizmus ani socializmus, ale to trhové hospodárstvo, ktoré ospevujete, a je aj u nás teraz. Boli otvorené tam obchody? No neboli. Teraz keď sa pozriete do Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska, do Talianska, sú tam otvorené v nedeľu obchody alebo sú zatvorené?
Vidíte, tak potom asi slovenský národ, Slovensko ako také po 40 rokov totality sme odtrhnutí jak z reťaze, sme odtrhnutí ako z reťaze, lebo žijeme konzumným spôsobom života. Kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu si ja zmyslím, no tak ja musím nakupovať ako v obchode, ale však to už sú normálne chorobnosť ako z toho nakupovania. Myslím si, že niektoré dievčatá a ženy priam tým trpia, keď ony nejdú ako do toho obchodu a nemíňajú ako tie peniaze, tak by neprežili. Ale trošku skúsme aj tú našu spoločnosť formovať aj trochu inak, tak ako to bolo spomenuté tuná. Viete, vy tu nepriťahujte zase tak za vlasy.
Kolega Viskupič, on to tak aj tuná vysvetlil, lebo, dobre, týka sa to 300-tisíc zamestnancov v nedeľu, hej, tak to tuná zaznelo, ktorí by nešli ako do práce. Ale nikto tu za vlasy nepriťahuje to, mám manželku lekárku, ale však máme lekárov, som tu spomínal aj, aj tuná, v zdravotníctve ktorí pracujú. Ale tam nejdete len v nedeľu, pán Dostál, ale aj na Štedrý deň, na Veľkú noc. Tí lekári sa o nás musia starať. Zdravotné sestry detto, nikto tuná o týchto prevádzkach nehovorí. Hasiči, keď horí a ten plameň keď je teraz, či je sobota, nedeľa, či je sviatok alebo čo, prosím vás pekne, to ja vám to poviem tak biblicky. Keď to presne, to sú tie reči medzi Kristom a farizejmi, že azda keď ti padne vôl do studne a je sobota, lebo tu padla sobota, pre Židov je sobota sviatkom, no ale však nič proti tomu, však každý národ, ktorú-akú má kultúru. Viete, v Svätej zemi ja som bol a tá je úplne super, hej, toto je miesto, ja by som si napríklad vedel predstaviť, že by som tam žil, lebo oni majú tri dni v podstate akoby voľna. V piatok nepracujú moslimovia, v sobotu nepracujú Židia a v nedeľu kresťania. Nie je to super, nie je to super? No a dokážu ako títo ľudia. Nepriťahujme za vlasy ako tieto veci, lebo je nedeľa, lebo je to. Azda keď ti padne vôl do tej studne nevytiahneš ho preto, lebo je sobota? Alebo tvojmu synovi keď sa čosi stane? A to je, to sú hasiči, policajti, ale nielen to, pán Dostál, ale tam je celý rad tých ďalších v postate povolaní a zamestnaní, lebo sú povolania a zamestnania, kde jednoducho tá prevádzka je nonstop a je nevyhnutná, pracovať ako v nedeľu.
Jadrovú elektráreň nevieme odstaviť, pán Dostál, v nedeľu, lebo je nedeľa. Vysoké pece v železiarňach tiež nevieme odstaviť zo dňa na deň, lebo nedeľa. Ale tu nikto o tomto nerozpráva. A je to, v podstate je to tá jedna tretina tých zamestnancov, kde zhruba okolo 40-tisíc alebo 47-tisíc zamestnancov, ktorých by sme vedeli uvoľniť.
Pán Dostál, viete, vy ste tu aj spomenuli, že keď vy by ste chceli pracovať v nedeľu, že nemôžte, lebo zamestnanosť. Nie. Je to zle chápané, v zmysle Zákonníka práce je to naopak, zamestnávateľ, ktorý vám nemôže nariadiť prácu, a vy keď by ste chceli celkom ako v nedeľu ako pracovať, lebo ste hovorili, keby aj dobrovoľne, alebo ako dobrovoľník, no ako dobrovoľník dneska máte taký, taký priestor úžasný, môžte ísť ako pracovať, však ísť do systému zdravotníctva.
Viete, ja som bol riaditeľom hospicu. Pán Dostál, keby ste každú nedeľu prichádzali k nám pracovať, a čo len šesť alebo štyri hodiny ako dobrovoľník aj v nedeľu, no ja by som to uvítal. Samozrejme, adekvátnu prácu alebo tú službu by sme vám museli prideliť vášmu vzdelaniu, lebo nemôžte tiež hocičo, a rovnako aj inde. Alebo keď, neviem, viete, aj v minulosti keď som si to, ale to máte aj v zahraničí, to nielen teraz, že čo trhové hospodárstvo alebo to socialistické aké bolo. Keď idete s rodinou, idete, vyberiete fakultatívny výlet a si vyberiete nejaké mesto, lebo chcete pozrieť kultúrne pamiatky a podobne, a ste teraz v tom meste, a že tá cukráreň je otvorená, kúpite si zmrzlinu, prosím vás pekne, áno, to patrí k tomuto.
A prečo práve ako nedeľa, ste sa tiež pýtal, prečo nie sobota. No nedeľa je to, pán Dostál, predovšetkým preto, lebo toto hovorí historická skúsenosť, ale aj naša tradícia na Slovensku, hej. A nebola to nikdy sobota, ale vždycky to bolo nedeľa, pán Dostál, takže v tom je podstatný rozdiel.
A teraz dotknem sa ešte aj takej inej práce. Alebo vy si myslíte, že my teraz zavádzame, že aby nedeľa bola voľná pre mnohých zamestnancov? Viete, kedy prvýkrát sa, pán Dostál, zaviedla nedeľa, že v nedeľu sa zakázalo pracovať? Bol to panovník cisár Konštantín Veľký, bol cisárom Východorímskej ríše a v 4. storočí nariadil, že v nedeľu, nieže nariadil, on zakázal práce v nedeľu. Ale bol tak múdry panovník, bol veľmi múdry panovník a skúste v tomto duchu tohto múdreho panovníka uvažovať, bol to svetský muž. Nejaký, nič s kresťanstvom nemal spoločné konkrétne on, aj keď tým ediktom uvoľnil kresťanstvo a konečne ich nehádzali ako levom, ale proste akceptoval ako aj ďalšie náboženstvo, a to bolo kresťanstvo. Ale tu urobil jednu výnimku, pán Dostál. Veľmi múdro to urobil. Zakázaná nedeľa bola okrem prác v poľnohospodárstve. A táto výnimka, pán Dostál, si predstavte, že za celé tieto stáročia dodnes nebola zrušená.
Ja si pamätám generáciu našich starých rodičov. Nikdy si neplánovali práce v poľnohospodárstve v nedeľu, aby išli na role a teraz pracovali alebo kosili a ťažko pracovali a podobne. Okrem situácie a boli také situácie, kedy bola nepriazeň počasia. A jak bola nepriazeň počasia, no boli to aj nedele, kedy, ja neviem, potrebovali pre dobytok dorobiť sena a podobne a trebalo to seno zozbierať a do stodoly uskladniť, alebo bolo to obilie, ktoré trebalo pozbierať, všetko ručne sa to robilo, to sa nerobilo, že kombajn vybehol a skosil celú rolu. Všetko tí ľudia museli ručne. Obilie keď pokosili, museli to zviazať najprv do tých snopov, potom do tých ďalších to uskladnili. Kým to preložili na ten voz, ručne to mlátili, všetko bola ručná práca. Viete, tí ľudia si aj oveľa viac ten chlebík ako vážili.
Ale my dneska máme nedeľu, máme otvorenú preto, aby sme mali napchaté plné kontajnery, pán Dostál, potravín. No, tak toto chceme? My sme tak konzumnou spoločnosťou, my už by sme asi jeden deň nevydržali bez toho, že by boli zatvorené potraviny. Hádam toto nechcete nám nahovoriť? Ja som uviedol ten príklad, že ja som generácia taká, ktorá to zažila, a jednoducho v sobotu o 12.00 hod. sa zatvorili obchody a otvorili sa až v pondelok. Ale choďte do susedného Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska a pozrite si to tam, že či to oni tam nemajú. A tiež sú trhové hospodárstvo. Tam neni socializmus dnes ani komunizmus. A vedia títo ľudia žiť.
Ale choďte sa, pán Dostál, neviem, či ste boli niekedy v Švajčiarsku, a keď nie, tak choďte do Álp na výlet a v nedeľu, vy v tých Alpách prežívate nedeľu. Vy vidíte, vy sa stretávate s celými rodinnými klanmi, ktorí sú na turistických chodníkoch a prechádzajú tým horským reliéfom a naozaj si užívajú, užívajú tú pohodu.
My vytvorme podmienku aj skrze nedeľu, aj vo vzťahu ako k rodine. Lenže nie. Aj Národná rada a vôbec taký módny trend vo svete je celkovo, za každú cenu torpédovať rodinu. A nielen rodinu, ale aj inštitút manželstva, inštitút rodiny. Ale však potom, akú to generáciu my detí chceme vychovať. Ja chcem, aby naše deti boli aj užitočné pre tento štát, aj pre Slovenskú republiku. A nielen, aby to boli egoisti a konzumenti, ktorí nevydržia a budú plakať, lebo jeden a pol dňa by boli zatvorené obchody.
Ďakujem.

Na predrečníka evidujem štyri faktické poznámky.
S prvou vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.