40. schôdza

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Anna Záborská.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja viem, pán kolega Cmorej, že v tejto spoločnosti je veľa problémov od chudoby počínajúc a mohla by som ich menovať tak ako vy a ešte doplniť ďalšie, ale my dávame tieto problémy do súvislosti s tehotenstvom, a toto chceme, toto chceme riešiť. Na Slovensku, ešte ste hovorili, že keď boli by ste podporili materskú starostlivosť, áno, s týmto nápadom sme prišli, rokovali sme na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale keďže je to úprava, ktorá sa týka veľkého množstva zákonov, nestačilo sa to pripraviť na túto schôdzu a dať do tejto novely zákona. Vedia o tom, súhlasia s tým a na najbližšiu schôdzu podajú, podajú takýto, takúto zmenu, zmenu zákona.
Pokiaľ sa týka reklamy, problémy s reklamou boli aj v našom poslaneckom klube. Mohli ste urobiť to, čo sme urobili my, že ste si zavolali, že by ste si boli zavolali do poslaneckého klubu odborníka a bol by vám vysvetlil, čo je informácia, čo je reklama a boli by ste tak ako my našli, našli riešenie, ako to v tomto zákone upraviť.
Už prvá vec, ktorá mi bola povedaná z vašej strany, že na tento zákon chceme použiť stovky miliónov eur z, zo štátneho rozpočtu. Ja keď som povedala, že je to 1,8 mil. na štvrté kočíkovné a možno pár, pár miliónov na, na postihnuté deti, tak boli všetci prekvapení a hľadali iné dôvody, prečo tento zákon nepodporia.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Cmorej.

Ďakujem. Najprv na kolegu Tarabu a kolegyňu Andrejuvovú. Ja som hovoril o tom, že ja som za systematickú pomoc a keď niekomu dáte jednorazovo niečo, tak to je síce pekné, ale teda so systematickosťou to nemá nič spoločné, takže hlavne o to mi ide, že keď už pomáhajme, tak systematicky.
Na pani Záborskú, no tú rodičovskú starostlivosť, no škoda, že ste sa neozvali, ja to mám napísané v paragrafovom znení, rátam to. Ak sa vám to podarí pretlačiť do druhého čítania, rád vám to podám, môžete to dať do svojho pozmeňujúceho návrhu a môžeme, môžeme to zaviesť.
To, čo je reklama, musí byť jasné z toho zákona. Takže to, že vám to vysvetlí niekto na klube, to, to pre aplikovateľnosť toho zákona nič neznamená. Som rád, že ste mi povedali, že teda 1,8 milióna plus pár miliónikov, takže, keď to spočítame, už sme skoro pri tých osemnástich, takže budem rád, keď to, keď pomôžeme všetkým, všetkým osamelým ženám.
Peter Kremský, neviem teda, že či si reagoval na mňa, ale ak si reagoval na mňa, tak ja by som ťa poprosil, aby si mi povedal, že kde som ja pani predkladateľku urážal, lebo ja si toho nie som vedomý.
No a k pánovi poslancovi Mizíkovi, škoda, že tu nie je, vy ste naozaj môj obľúbený poslanec, ja sa normálne že teším, keď vy vystupujete, lebo to je vždy zážitok.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Richard Vašečka.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani predkladateľka, pán spravodajca, začnem takým osobným príkladom, s osobnou skúsenosťou. Keď dožijeme, tak budúci rok budeme mať s mojou manželkou Martuškou 25. výročie manželstva. Máme spolu štyri deti, dvoch chlapcov, dve dievčatá. Všetky naše deti sa nám narodili v čase, keď som nebol poslancom Národnej rady, keď som bol učiteľ, zhruba za obdobie pätnásť rokov a z toho bola Martuška dvanásť rokov na materskej. Viete si predstaviť, že naše finančné podmienky neboli nejaké veľkolepé. Martuška pochádza z rodiny, jej rodičia mali päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo práve v sobotu krstili šieste.
Chcem povedať to, že prijať dieťa nie je ľahké, ale je to normálne. A keď sú problémy, keď sú ťažkosti ekonomického charakteru, sociálneho charakteru, tak ich treba riešiť ekonomicky a sociálne. To robí, myslím, že aj, aj tento návrh zákona a verím, že na tomto by sme sa mohli aj celkom zhodnúť, aj pán spravodajca to hovoril, že hľadajme tie ekonomické a sociálne riešenia.
Na druhej strane nesúhlasím s tým, že mať dieťa je alebo môže byť niečo zlé. Áno, môžeme povedať o počatí zo znásilnenia, ale zas buďme úprimní. Koľko z tých tisícov povedzme, buďme radoví, päťtisíc umelých potratov za rok, ukončených ľudských životov je počatých zo znásilnenia? Neviem. Na základe nahlásených znásilnení to nebude nejaké významné percento. To znamená, nepoužívajme to ako argument, to chcem povedať. Hovorme o tom, že sa môžu tie rodiny nachádzať v nejakej zlej situácii. No práve, práve to táto, táto novela rieši, navrhuje riešiť.
Čo by som chcel zdôrazniť ale ako podstatu, že my sa tu nebavíme len o ženách. My sa tu bavíme o matke a dieťati. O matke a dieťati. My sa tu nebavíme o nejakej zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu, v tomto prípade ženu, lebo napriek tomu, že mnohí to nejakým spôsobom sa snažia spochybňovať alebo posúvať, tak je to tak prirodzené. Niekto by povedal, od prírody, niekto by povedal, od Boha, že žena otehotnie, žena rodí. To nie je žiadna krivda, žiaden problém, žiadna chyba. Je to tak. A chceme pochopiteľne podporiť ženu. Ja ako otec veľmi rád podporím každú ženu, každú matku.
Na druhej strane nemôžme nevidieť deti. A preto ten prístup k tomu je iný, ako u niektorých kolegov, ktorí vidia len ženu. Samozrejme, pokiaľ nevidíme dieťa, a to by som bol rád, keby ste pochopili, že pokiaľ sa nepozeráme, nehľadíme na to dieťa, no tak mnohé tie opatrenia aj v tomto návrhu zákona budú vyzerať, akože komplikujeme život žene. Ale ak tam vidíme to dieťa, tak si musíme uvedomiť, že pri určitých situáciách treba hľadať vyváženie, treba hľadať kompromis. Áno, môžu to byť aj situácie, keď tej žene to z rôznych stránok sťaží situáciu. Ale nie je to nič, čo by, čo by jej nejak škodilo alebo dokonca úmyselne škodilo. Je to niečo, čo berie do úvahy aj záujem matky, aj záujem dieťaťa.
Ešte vám poviem k tej, čo som zabudol povedať, k tej sociálnej situácii v našej rodine. Keď sa nám narodilo v roku 1998 naše prvé dieťa, najstarší syn, tak ak si dobre pamätám, tak takéto zvýšené kočíkovné nebolo. Keď sa nám narodilo druhé dieťa, dcérka, tak bolo to kočíkovné na prvé dieťa. A keď sa nám narodilo tretie, tak bolo na prvé dve. A keď sa narodilo štvrté, tak na štvrté nie je, to by zaviedol práve tento zákon. Musím vám povedať, že sme nemali najmenší pocit krivdy, a viete prečo? Lebo nikdy mi nenapadlo, že čo má štát s mojimi deťmi. To sú naše deti. Nikdy som nepoužíval naše ako moje, to sú naše deti. A urobím všetko pre to, ak som zdravý a mám zdravé ruky, aby som sa o ne postaral a nikdy by mi nenapadlo, že z takéhoto dôvodu budem vnímať dieťa ako niečo priťažujúce alebo dokonca zlé. A preto to chcem zhrnúť tak, že to, že sa dieťa môže narodiť a narodí, je dobrá vec, je úžasná vec. Teraz kolegu, ktorý pred chvíľou sa im narodilo piate bábätko, tak by si možno mohol povedať, že či je to dobrá vec alebo, alebo nie je to dobrá vec.
Potrat je ukončenie detského života, ľudského života, dieťa je tiež človek. A preto potrat je zlý. A viete, ja som tu v tejto snemovni aj za týmto pultom už tretie volebné obdobie. O chvíľku bude desať rokov. A poviem vám o jednom posune, ktorý tu nastal. Pred desiatimi rokmi, ale možno ešte pred kratším obdobím, hovorili aj, a nechcem teraz už liberáli, nechcem ich škatuľkovať, ľudia, ktorí si mysleli, že v podstate potrat by mal byť dostupný, hovorili: "veď všetci vieme, že potrat je zlý, len my si myslíme, že sa to nevyrieši zákazmi". A za tých necelých desať rokov sme sa posunuli do situácie, keď títo ľudia už hovoria nie, nie, potrat to je právo, to je dobrá vec, to je riešenie, a už nehovoríme o tom, že nielenže zakazovať, ale dokonca by sme mali podporovať možnosť ísť na potrat. Áno, oni to podajú ako, akože je to taká rozširujúca možnosť pre ženy, lebo ignorujú dieťa. Potrat je zlá vec. V tejto chvíli neriešime jeho zákaz. Tá možnosť tu je a aj po prijatí tohto zákona tá možnosť v zákone zostane. Mne sa to nepáči, ale ja to rešpektujem, že taká možnosť v zákone je. Dá sa to zmeniť jedine hlasovaním tu v Národnej rade.
Ale ak prijmeme tento zákon, nikomu tá možnosť nebude odňatá, ale dáme jasne najavo, že potrat je zlý a chceme podporovať právo a možnosť porodiť dieťa a vychovať ho v dobrých podmienkach.
A ak máte vy, pán spravodajca, alebo ďalší kolegovia, nejaké návrhy, ktoré to ešte vylepšia, výborne, výborne, ale bavme sa o tom, že je tu matka a dieťa a že chceme podporovať matku, aby mohla mať deti.
Ja za seba poviem, chcem podporovať, aby žena, ktorá chce porodiť, aby mohla porodiť, aby sa tie ekonomické a sociálne otázky vyriešili, a áno, nesúhlasím s tým, aby išla na potrat a nechcem ju v tom podporovať. Tento zákon jej v tom nebráni a nevidím dôvod, prečo by sme to priam brali vyvážene, že podporíme, kto chce porodiť. Kto chce, pôjde na potrat. Toto nie sú rovnocenné veci, rovnako dobré veci. Mať dieťa je dobrá vec, ísť na potrat nie je dobrá vec.
A ešte jednu záležitosť k tej celej debate, ja budem, a budem sa teraz maximálne usilovať byť zdvorilý, lebo ma naučili, že mám byť slušný ku každému človeku, zvlášť k ženám, lebo si ženy vážim, preto neviem iný dôvod, prečo by som mal byť k ženám zvlášť zdvorilý, ale rovnako je pre mňa absolútne neprípustné, aby pani kolegyňa Janka Cigániková, Bittó Cigániková, rozprávala takýmto, takým tónom k pani poslankyni Záborskej. (Reakcia z pléna.) A argument (zaznievanie gongu), nech sa páči, nech sa páči, pani kolegyňa, dajte si faktickú. Výborne. Takým spôsobom k žene, ktorá je aj odborníčka, je lekárka, vykonávala prax vo veľmi náročných podmienkach a pani kolegyňa je odkázaná len na faktické podmienky, poznámky, pardon, z dôvodu, že proste, a ja neviem, aké má na to dôvody, neprišla načas do Národnej rady. Áno, posúva sa to tu a budem férový, posúva sa to tu a možno ste s tým nerátali. Ale hold, keď chcete vystupovať, musíte si to načasovať, prísť, a nielen tu vyskakovať cez v skratke zjednodušené faktické poznámky.
A ešte skúsim teda zareagovať na jednu tú faktickú poznámku, keďže nie ste v rozprave, tak sa na vás nedá reagovať faktickou. Hovoríte o tom, že prijatie tohto dokonca (povedané so smiechom) zákona, že nás presúva do 15. storočia, ja som si to pozrel, potrat bol legalizovaný prvýkrát v 20. storočí, v 20. storočí medzi svetovými vojnami. V Československu až v roku 1957 za ťažkého komunistického útlaku a zmenený do dnešnej podoby bol zase znova za komunistov v roku 1986. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Prihláste sa, pán kolega, aj vy do faktickej. Takže žiaden stredovek, žiadne 15. storočie, je to vec, možno tým, že sme sa zvlčili v 20. storočí, boli to najmä komunisti, ktorí to presadili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Sedem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Vašečku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Stančík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja som teda rád, že máte štyri deti. Som rád, že ste sa takto rozhodli, ale často počúvam pri obhajobe akýchkoľvek reštrikcií potratov veci, že ja mám dve deti, ja mám tri deti, ja mám štyri deti, ja mám päť detí a som veľmi rád. Ale veď to je úplne v poriadku. A nikto sa vám toto nesnaží negovať. Ja mám pocit, ako keby sa tu vytvára obraz, že tu je nejaké, nejaké pnutie od liberálov, ktoré ako keby chcel tie potraty spraviť povinnými.
Ja mám taký pocit, ako kebyže tu sa tvorí obraz nejakých zlých liberálov s červenými očami, ktorí jednoducho chcú, aby bolo tých potratov čo najviac a tak to vôbec nie, a tak to nikto z nás nehovorí. Veď je úplne v poriadku, keď sa niekto rozhodne mať dieťa, nech má dve, tri, štyri, ako koľko chce, veď to je, my to radi podporíme. To je tá sloboda výberu. A to tu nikto nespochybňuje. Tu nikto nespochybňuje to, že by sme mali podporiť viacčlenné rodiny, veď to je v poriadku. Jediné, čo hovoríme, je to, že tá žena by si to mala vybrať sama. A ty a tvoja žena ste mali, ako si hovoril, ťažké ekonomické podmienky, ale minimálne tam bolo to zázemie. A mnoho žien takéto zázemie nemá, mnoho žien je pod tlakom, mnoho žien je naozaj v ťažkej aj finančnej, aj spoločenskej situácii a jednoducho si toto vyhodnotila ako tú lepšiu voľbu. A nám, keďže sme v demokratickej a slobodnej spoločnosti, neostáva nič iné, len ako túto voľbu rešpektovať. A preto mám problém s akýmkoľvek obmedzovaním potratov, ale naopak, vítam akúkoľvek iniciatívu na to, aby sme tým ženám poskytli lepšie zázemie, či už finančnú pomoc alebo rôzne organizácie. V kľude poďme do toho a naozaj nerobme tu obraz toho, že liberáli si v nejakom chorom zmysle želajú potraty.

Pán poslanec Žiak.

Pán poslanec Vašečka, ty vieš, že máme veľmi dobré a korektné vzťahy, máme veľa spoločných tém, ktoré nás spájajú. A ja nerozumiem ten obsesii, prečo potrebujete predkladať každú chvíľu nejaký zákon, ktorý nás rozdeľuje. Ja tomuto fakt neviem pochopiť. Vedel by som to pochopiť, keby to robil váš bývalý trójsky kôň Čepček, keby to robili kotlebovci, ale prečo to robíte stále vy? Ja neviem pochopiť, keď máme milión iných tém, ktoré nás spájajú, ktoré nás vedia posunúť ďalej a vedia krajinu posunúť ďalej hlavne.
A chcem sa vrátiť k tomu, čo si mi povedal, aby som dal faktickú (zaznievanie gongu), tak rozprával si o tom, ako v 15. storočí boli zakázané interrupcie. No však ale vy chcete zakázať tie interrupcie. Čiže ty si si sám povedal a sám si sa znegoval, hej, že komunisti to povolili. Čiže komunisti boli vlastne liberáli, to ako keby si teraz naznačil.
Ale mám taký malý, malý prieskum združenia Možnosť voľby. Výsledky prieskumu, alebo respektíve výskumu, ktorý mapoval dostupnosť poskytovania interrupcií na žiadosť ženy, potvrdil alarmujúcu situáciu, že zo 70 zmapovaných zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť až 34 % odmieta poskytovať legálnu interrupciu a v 23 percentách nie je nedostatok alebo nekonzistentnosť informácie v danom zariadení možno určiť úroveň dostupnosti. Len 43 % poskytuje legálnu interrupciu na žiadosť ženy, uviedla sociologička Barbora Holubová. Akurát ja stále nechápem, o čo sa tu jedná. To výskumy alebo prieskumy ľudia nie sú ochotní robiť v tej interrupcii, v nemocniciach nie je to dostupné, komplikuje sa to a ešte ideme viacej komplikovať? Ako povedal aj Andrej Stančík, veď my nie sme tu nejakí ľudia, ktorí chceme vraždiť vaše deti. My chceme len nechať slobodu voľby tej žene, aby sa mohla slobodne rozhodnúť, keď to bude v nejakom prípade, nielen v sociálnom prípade. Si povedal, že nepoznáš nikoho, kto by z nás, veď ale aj to je problém, že ženy sa boja prihlásiť o znásilnenie. Ale pome im pomáhať a nie im znevýhodňovať postavenie a znevažovať ich.