40. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi v mene Progresívneho Slovenska predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a dovoľte hneď prejsť a ponúknuť pár vysvetľujúcich slov.
Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť diskrimináciu voči ženám a mužom, ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne dieťa a prídu počas svojho života o partnera. V súčasnosti majú nárok na vdovský či vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom či bez dieťaťa len jeden rok od smrti manžela či manželky a následne potom, samozrejme, až po dosiahnutí dôchodkového veku.
Pre porovnanie. Ak sa vdova či vdovec stará o nezaopatrené dieťa, ak je invalidný či invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak vychoval aspoň tri deti, tak poberá vdovecký či vdovský dôchodok už od 52 rokov alebo od dovŕšenia dôchodkového veku v závislosti od toho, kedy presne príde k úmrtiu partnera.
Naším cieľom je vrátiť do toho systému spravodlivosť aspoň čiastočne. Aj ženy a muži, ktorí vychovali len jedno dieťa, mali by mať od 55. roku svojho veku opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ženy a muži, ktoré nevychovali žiadne deti, by mali na takýto opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku. Neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by matka či otec s jedným dieťaťom alebo bez detí nemali mať nárok na vdovský či vdovecký dôchodok už počas aktívneho života nad rámec toho jedného roka, ktorý majú. Trpia stratou partnera rovnako ako rodičia viacerých detí, trpia stratou príjmu rovnako ako rodičia viacerých detí.
To dávam na záver, že hoci návrh zákona myslí pri svojej úprave aj na mužov, úprava sa pozitívne dotkne najmä žien. Sú to hlavne ony, ktoré vo väčšine prípadov poberajú vdovský dôchodok. Je smutnou pravdou, že vďaka rozdielom v priemernej životnosti občanov a občaniek Slovenska je priemerná životnosť na Slovensku oveľa dlhšia pre ženy ako pre mužov, čo v praxi znamená, že máme asi šesťkrát viac vdov ako vdovcov. Vychádzam tu z údajov Sociálnej poisťovne z júla 2021. Mnohé z týchto žien, mnohé z týchto vdov prišli vďaka pandémii o prácu, a ak popritom prišli aj o partnera, sú naozaj v prekérnej, zlej sociálnej situácii a teraz je jedno, či majú nula detí, tri alebo štyri.
Preto ďakujem vopred aj v ich mene za podporu tohoto zákona a vraciam slovo pánu predsedajúcemu.

Ďakujem pekne.
A ja odovzdávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu.

Dobrý. Ďakujem. Vážený podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 670. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V súčasnosti, ako už bolo povedané, majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa v období jedného roku od smrti manžela, manželky a následne po dosiahnutí dôchodkového veku. Iné nároky sú u žien a mužov s dvomi a viacerými deťmi. Podľa predloženého návrhu neexistuje relevantný dôvod, prečo by matka alebo otec s dvomi a viacerými deťmi mal nárok aj po roku na vdovský alebo vdovecký dôchodok a matka a otec s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa mali nárok len rok a opätovný nárok až po dosiahnutí dôchodkového veku. Cieľom návrhu zákona je, aby aj ženy a muži, ktorí vychovali len jedno dieťa, mali od 55. roku svojho roku opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, a ženy a muži, ktorí nevychovali žiadne deti, teda sú bezdetné, by mali takýto opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku.
Chcem ešte podotknúť, zo vstupu pána predkladateľa, že nejde teraz do meritu zákona predkladaného, ale považujem za nekorektný vstup pána predkladateľa skutočnosť, ktorú tu uviedol, že predkladá predložený návrh zákona v mene Progresívneho Slovenska. Podľa zákona návrhy zákonov predkladajú výbory, poslanci a vláda a nikde tam nie je uvedené, že návrhy, návrhy zákonov predkladá mimoparlamentná strana, hoci tú ambíciu má, ja mu ju neberem, ale je to nekorektné a v rozpore s rokovacím poriadkom a nechcem sa tomu viac venovať, aby sme tomu nepripisovali nejakú väčšiu dôležitosť. Toľko k môjmu vstupu a k mojim úvahám.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 700 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný zákon návrha... návr... predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa teraz pýtam, či má niekto z kolegov záujem prihlásiť sa ústne. (Krátka pauza.) Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať záverečné slovo pán navrhovateľ? Nech sa páči.

Len krátko. Za tým kreditom, ktorý som dal Progresívnemu... pripísal Progresívnemu Slovensku, netreba hľadať nič viac, nič menej než to, že to nebolo individuálne dielo, ale dielom celého tímu, ale rozumiem rozdielu medzi autorstvom a tým, koho zastupujem, takže beriem späť, samozrejme, mal som správne povedať, že som to predložil, predložil zákon pripravený tímom Progresívneho Slovenska. Rozumiem tejto linke a beriem ju vážne. Vďaka.

Záverečné slovo, pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu opäť pána poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má tlač 671, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 701.
Dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 671.]

Vďaka opäť, pán predsedajúci. Urobím niečo netradičného, začnem slovami vážené kolegyne - a zatiaľ len kolegyne - na kolegov sa obrátim o minútku.
Vážené kolegyne, ako by ste sa cítili, keby vám 1. marca 2020, deň po voľbách, šéf strany oznámil: „Gratulujem, úžasné, dostali ste sa do parlamentu, budete zarábať okolo 3 600 mesačne, áno, vaši kolegovia muži budú zarábať okolo 4-tisíc, ale no viete, tak to už chodí, veď viete.“ Vybavené.
Vážení kolegovia, a teraz sa obraciam na mužov, ako by ste sa cítili, keby vám deň po voľbách šéf strany oznámil: „Gratulujem, Janko, Paľko, Jožko, ideš do parlamentu a budeš zarábať okolo 4-tisíc mesačne. Mimochodom, tvoje kolegyne dostanú okolo 3 600, ale veď tak to už chodí, však vieš.“
Ak máte v sebe trošku slušnosti a nejaký zmysel pre spravodlivosť, asi by ste sa pohoršili, asi by ste si povedali: „Nie, Andrej, Rišo, Boris, Igor, nie, to sa mi nezdá fér, čo hovoríš. Prečo presne by mali moje kolegyne, mali dostať menej za tú istú prácu ako ja? Tiež sú tu od ôsmej ráno, keď sú mimoriadne schôdze, do siedmej večer.“
To, čo kreslím, je, samozrejme, fikcia. V parlamente sme platení všetci rovnako bez ohľadu na pohlavie. Sme však - a to si treba uvedomiť a to je presne za týmto naším návrhom zákona - sme tak trošku výnimkou. Tam v realite za týmito múrmi zará... ženy na Slovensku v priemere zarábajú o 9 % menej ako muži v tých istých povolaniach. Podčiarkujem - v tých istých povolaniach. Tu sa nebavíme o situácii, že v jednej a tej istej firme pracuje desať žien zväčša na administratívnych pozíciách a desať manažérov a logicky majú tí manažéri viac. Nie, bavíme sa o situáciách, o manažérke, ktorá dostáva v priemere o 9 % menej ako ten istý manažér, ktorý sedí na tom istom poschodí v tej istej firme vo vedľajšej kancelárii, bavíme sa o ženách a mužoch, ktoré vykladajú ten istý tovar na tú istú policu v potravinách ako muž, ale zarábajú menej, bavíme sa o ženách a mužoch za tým istým pásom v tej istej fabrike, ale s rozdielnymi platmi.
Ak podporíte zákon, ktorý dnes navrhujem, zákon, ktorý by menil zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou, tak firmy nad 50 zamestnancov by začali hlásiť rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami, ktoré vykonávajú ten istý typ práce. Nie konkrétne platy a konkrétnych zamestnávateľov, pardon, a konkrétnych zamestnancov, len platové rozdiely medzi mužmi a ženami v tých istých typoch práce. Schválne to obmedzujeme len na firmy nad 50 zamestnancov, aby sme nevytvorili neúnosnú administratívnu záťaž pre tých menších podnikateľov, a aj tým väčším vychádzame v ústrety tým, že odbúravame jednu nesúvisiacu administratívnu povinnosť, aby tá administratívna záťaž v konečnom dôsledku aj po schválení zákona bola zhruba rovnaká ako predtým. Chceme napraviť skrivodlivosť v odmeňovaní, ale zároveň chceme, aby sa našim podnikateľom a podnikateľkám darilo.
Tento zákon neprikazuje dorovnať platy, nezakazuje diskrimináciu. Ani nemusí. Už teraz Ústava Slovenskej republiky čl. 12 bod 2 hovorí úplne jasne, nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať na základe rozdielov - okrem iných vecí - pohlaví. Napriek tomu sa to deje, deje sa to mimo očí verejnosti, často bez vedomia samotných zamestnancov a zamestnankýň, pretože na Slovensku máme takú prax, že nezverejunime... nezverejňujeme informácie o platoch kolegov a kolegýň. Ani po schválení tohto zákona stále nebudú ľudia presne vedieť, kto koľko zarába, ale budú vedieť, či ženy v danej firme majú v priemere rovnaký plat za ten istý typ práce ako muži, ktorí vykonávajú tú istú prácu v tej istej firme.
Nie, nerobíme si ilúzie, že týmto sa diskriminácia šmahom ruky skončí a že na druhý deň bude všetko fajn, ale chcem veriť, že keď budú tie platové rozdiely raz na očiach, keď bude úplne jasne viditeľné, že ženy dostávajú zaplatené menej za tú istú prácu ako muži, keď už bude verejne známe, že nejaká firma diskriminuje, tak ju tlak verejnosti a samotných zamestnancov donúti k zmene.
Ak to vidíte rovnako, vďaka vopred za podporu tohto zákona, ak vám pokračujúca diskriminácia na pracovisku nevadí, nech sa páči, môžte kľudne hlasovať proti, len by ma úprimne zaujímalo, ako toto vysvetlíte manželkám či manželom doma.
Veľká vďaka.

Ďakujem, pán poslanec.
Spravodajkyňou k tomuto bodu je pani poslankyňa Katarína Hatráková... (krátka pauza) ibaže by nebola. Bude pán poslanec Ledecký. V poriadku.
Takže v zmysle rozhodnutia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny bude spravodajcom pán poslanec Ledecký, takže nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Ľudské práva, áno.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 671). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na nerovnosť vo vyplácaní miezd medzi mužmi a ženami.
Samozrejme, keď si pozrieme akékoľvek štatistiky, akékoľvek analýzy, či to, či zo zdroja slovenských inštitúcií, alebo zo zdroja európskych inštitúcií, tak to, čo tu tvrdí Tomáš Valášek, je pravda. Naozaj tie platy žien a postavenie žien ako zamestnancov, ale aj v iných oblastiach, ale to sa týka hlavne v zamestnaneckom pomere, sú, samozrejme, nižšie, tu je to v poriadku.
Pre mňa ale tento návrh je troška rozporuplný v tom, že zavádza ďalšie byrokratické povinnosti pre podnikateľov, a vlastne ten, kto podnikal a viedol nejakú firmu, tak vie, že tých byrokratických povinností, výkazov a tak ďalej od januára do... dakedy do pol roka a potom v takom veľkom návale a potom v takom menšom pravidelnom návale treba zasielať. Čiže človek, aby sa venoval podnikaniu, tak musí veľkú časť svojho času venovať týmto štatistikám. Čiže tu si treba uvedomiť, že naozaj zaťažujeme tých podnikateľov alebo zaťažíme tých podnikateľov ďalším nejakým výkazom, ktorý ešte navyše musia, musia aj spracovať, a v tom je ten návrh rozporuplný a vôbec, vôbec nepolemizujem o tom, že tie, že... tie ženy majú, samozrejme, na rovnakých pozíciách nižšie platy, a sám nie som rozhodnutý, ak by som mal teraz o tom hlasovať, predpokladám, že bude k tomu nejaká diskusia, a nechám sa nejakými argumentami presvedčiť, že či to stojí za to, aby sme naozaj, naozaj ten zákon prijali, lebo mám obavu, že tá nadmerná byrokratická administratívna záťaž tomu až tak veľmi nepomôže tomu výsledku, o ktorý v tomto, v tomto zákone ide.
Takže, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A pán navrhovateľ vystúpi v záverečnom slove.