40. schôdza

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku bude mať pán poslanec Ján Mičovský.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Martin, že si vlastne veľmi konkrétne ešte aj zvýraznil ten fakt, ktorý už tu zaznieval a ktorý možno treba, aby bol jasne pripomenutý, že to množstvo tých dobrovoľníkov nie sú len nadšenci, ale že sú tu vlastne aj istí majstri, ktorí napriek tomu, že nemajú vzdelanie, ktoré by ich mohlo kvalifikovať medzi nejakých vysokých špecialistov, ale majú nesmierne veľký cit pre to, aby použili tie postupy, ktoré udivili vlastne aj tých renovovaných pamiatkarov a špecialistov, že si nedovolili použiť postupy, technológie, ktoré by odporovali tej stredovekej technológií. A možno aj v prípadoch, keď by si to nikto nebol všimol, oni veľmi tvrdo a veľmi presne trvali na tom, aby sa použili tie správne postupy.
Takže to je jeden z tých príkladov, keď môžme povedať, že amatéri, do istej miery svojím nadšením, svojou snahou byť naozaj prospešní, prekonali aj profesionálov, aj keď vôbec nechcem spochybňovať rolu tých, ktorí im pomáhali. A určite medzi tými profesionálmi bolo ich veľa.
A druhá vec je tá, že sa bavíme o lesoch a o kultúre, mne sa to veľmi páči, táto spojitosť. A možno sa mi páči aj to, že dokážeme potvrdiť istú kontinuitu, ktorá tu dnes zaznievala. Že nie možno úplne všetci, ktorí zasiahli do tejto diskusie, ale drvivá väčšina poukázala na to, že si vieme oceniť všetkých, ktorí tu prispievali aj v minulosti k tomu, aby hradné bohatstvo vstalo z tých ruín a že si dokážeme možno v tejto sieni zákonnosti tak aj uznať, že nie všetko je len prestrelka politická a že my sme tí dobrí a druhí sú tí zlí, že sa vieme pozrieť na to z istého nadhľadu, čo veľmi oceňujem. A to vlastne zaznievalo aj z tvojich úst.
Takže verím, že aj pani ministerka Milanová napriek tomu, že možnosti sú možno nie vždy také jednoduché, ako to bývalo v minulosti, robí veľa úspešných krokov.
A ja aj z tohto miesta jej ďakujem za tie rokovania, ktoré s ňou prebehli a ktoré si spomenul.
Ďakujem.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Martin Fecko.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, a ďakujem, že ste doplnili informácie, ktoré dopĺňajú obraz, akým spôsobom by sme mohli aj z minulosti využiť dobré nejaké praktické skúsenosti a pokračovať do budúcna. Takže verím, že neboli to prázdne jalové slová a že padli na úrodnú pôdu. Takže ďakujem ešte raz za doplnenie informácie. Ďakujem.

Toto bol posledný príspevok v rozprave. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Aby som ešte aspoň v krátkosti odpovedal na niektoré otázky, ktoré zazneli aj v rámci tejto rozpravy.
Padla tu otázka, že teda prečo poslaneckým návrhom. Myslím si, že teda opäť odpoviem tým spôsobom, že jednoducho máme na to, samozrejme, právo predkladať, máme zákonodarnú iniciatívu, tak s dovolením predkladáme návrh zákona. A nepredkladá sa v žiadnom nejakom zrýchlenom procese. Bolo tu dostatok času aj na pripomienkovanie. Tento poslanecký návrh teda prešiel aj pripomienkovacím procesom. Bolo to aj v legislatívnej rade vlády. Čiže tak ako som začal túto druhú, teda som v tejto druhej, v tomto druhom čítaní, tak snažili sme naozaj zapracovať všetky pripomienky, s ktorými sme prišli do kontaktu alebo teda minimálne na nich odpovedať. Dokonca kolega, teda poslanec Beluský z ĽSNS tu teda v tejto chvíli nie je, ale taktiež aj on mi niektoré pripomienky písal. Taktiež dostal odpovede. Bol som pripravený aj na niektoré jeho teda možno pripomienky, aby jednoducho bolo všetko zodpovedané.
Pýtali ste sa na to alebo hovorili ste, že samotné občianske združenia nie sú ako keby úplne stotožnené s týmto návrhom. No, nie sú v plnej miere preto, pretože nemohli sme na 100 % naplniť ich požiadavky, aby sa napríklad stali vlastníkmi pozemkov. Veď to je úplne, úplne logické. Predpokladám, že možnože ste sa aj vy pani Laššáková, ako bývalá ministerka stretli s ich požiadavkami, ktoré boli, aby jednoducho, ak sa majú starať o tieto pamiatky, tak zároveň tlačili na to, aby teda niektoré občianske združenia, aby mali, povedzme, tieto pozemky vo svojej správe alebo teda vo svojom vlastníctve. To, samozrejme, my nemôžeme dopustiť. Čiže tým, že tento návrh má určité hranice, tak nechceme určite zachádzať ďalej, aby tu nebola nejaká skrytá privatizácia alebo niečo podobné, takýchto pozemkov alebo kultúrnych pamiatok. Takže toto v žiadnom, v žiadnom prípade.
Hovoríme teda o dvoch cestách. Pre istotu to iba zopakujem. Že v prípade občianskych združení a neziskových organizácií, to znamená, neštátnych, povedzme, subjektov môžu prejsť, môžu dostať teda užívacie bezodplatné, na základe zmluvy môžu bezodplatne využívať tieto pozemky. A v prípade samospráv, ako sú napríklad obce alebo vyššie územné celky, tam to môže prejsť do ich vlastníctva. Opäť tu zaznela teda pripomienka, či nemôžu teda obce alebo mestá, alebo iné subjekty samospráv využiť alebo zneužiť pozemky na nejakú výstavbu.
No v prvom rade sme do procesu teda zapojili aj pamiatkový úrad a aj v paragrafovom znení teda tejto novely si môžete prečítať, že zmluva o prevode vlastníctva musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať definovanie verejnoprospešného účelu využitia prevádzaného pozemku podľa odseku 1 a povinnosť dodržania tohto účelu, inak je zmluva neplatná. A zároveň, čiže toto je ako keby prvá, že je to jednoznačne ošetrené.
A zároveň ja si nie som úplne istý, že ako by mohli obce alebo mestá, alebo samosprávy len tak, ja neviem, na nejakom kopci, kde je nejaká, nejaké torzo, zrúcanina nejakej stavby len tak niečo postaviť. A vlastne ani neviem, že čo. Penzión napríklad? Veď, keď je to lesný porast zadefinovaný pozemok ako, povedzme, ako lesný porast a nie ako stavený pozemok, tak jednoducho tam ani nič vyrásť nemôže. Zároveň ja si neviem predstaviť, teda nepoznám príklad, opravte ma, ak sa mýlim, aby obec si postavila vlastný penzión a potom ho prevádzkovala. Čiže opäť hovorím, že nedáva mi vôbec ako keby zmysel to, čo ste spomínali. A zároveň tvrdím, že je to dostatočne ošetrené v tomto návrhu zákona.
No a, samozrejme, v neposlednom rade je to samospráva. Veď my nedôverujeme samosprávam? My dôverujeme samosprávam. Tak ja si neviem predstaviť, aby obec namiesto nejakého, nejakej zrúcaniny hradu alebo nejakej pamiatky, že by tam postavila niečo iné. Čiže akým spôsobom by sa k tomu postavili potom voliči v tej obci, akým spôsobom by o tom rozhodovali obecní poslanci. Jednoducho, nedáva vôbec teda zmysel to, čo ste spomínali.
Takže preto hovorím, že je to, je to dostatočne ošetrené a naozaj dávali sme veľký pozor, preto sme aj v tom pozmeňujúcom návrhu doplnili, že v prípade, ak teda už hovoríme o vlastníctve, ktoré prechádza na samosprávu, tak aby sme si boli naozaj na 100 % istí, že žiadna obec na Slovensku, lebo veď je ich niekoľko, je ich niekoľko stoviek, takže aby náhodou sa nestalo, že niektorá z nich by sa rozhodla alebo niektorý starosta alebo primátor inak nakladať s tým pozemkom. Tak napriek tomu všetkému, čo som povedal, je teda jasne zadefinované, že ak nebude mať záujem vykonávať tento verejnoprospešný účel, môže to vrátiť naspäť štátu. Ale nemôže to posúvať alebo predávať ďalej.
Zaznelo tu, že ministerstvo kultúry zlikvidovalo projekt obnovy hradov. Tak ako správne poznamenal bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, tento projekt neplatilo ministerstvo kultúry, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa mojich informácií je pravda, že jednoducho v tomto roku na to neišlo toľko peňazí ako v rokoch minulých, ale to na viacero, poviem to aj tak, že verejnoprospešných účelov alebo verejnoprospešných vecí, ktoré by sme potrebovali, pretože sa hľadali v štátnom rozpočte prostriedky na boj s pandémiou. Ale tie ďalšie vysvetlenia by som potom už nechal na ministerstve práce.
V každom prípade ministerstvo kultúry sa k tomu problému postavilo čelom a vyčlenilo milión eur na tento účel. Ja chápem, že tento problém to rieši iba čiastočne. Ale aj z týchto peňazí môžu teda občianske združenia platiť zamestnancov, ktorých teda môžu ďalej nájsť cez úrady práce. Ja budem veľmi rád, ak tých peňazí bude v budúcnosti viac. Lenže sama ste potom spomínali, že kto teda, ak to nezaplatí ministerstvo práce, tak kto má dať viac peňazí. Tak ak to dá ministerstvo kultúry, vy ste už hovorili, že pri jednom milióne je to problém, lebo to ide z rozpočtu ministerstva kultúry. Čiže peniaze mohlo ministerstvo kultúry využiť na niečo iné. Takže je tu otázka potom, kto to má potom ďalej platiť. Či by sa teda k tomu malo vrátiť ministerstvo práce. V každom prípade, ja budem rád, ak ministerstvo kultúry nájde na to viac peňazí. Ale naozaj potom treba dbať na to, aby nechýbali niekde inde. V každom prípade ministerstvo kultúry deklarovalo pri vyčlenení tohto jedného milióna eur, že ich vyčlenilo z rozpočtu, ale bez toho, aby ich niekde museli škrtnúť. To znamená, že jednoducho išli tieto peniaze na obnovu hradov.
A, samozrejme, napriek tomu teda, že to nie je, že to nie je dostatok, tak práve preto je tu aj takáto právna úprava, aby sme pomohli občianskym združeniam, neziskovým organizáciám pri týchto obnovách ušetriť nejaké peniaze, aby zbytočne z tých dotácií, to, čo som povedal na začiatku, nemuseli napríklad platiť nájmy. Takže toľko asi z mojej strany, čo sa týka, čo sa týka otázok, ktoré zazneli v rozprave.
Ďakujem vám veľmi pekne aj všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie. Budem rád teda za podporu tejto novely zákona. Vďaka.

Žiada si záverečné slovo aj pani spravodajkyňa? A zároveň vás prosím, aby ste oznámila, kedy budeme o zákone hlasovať.

Ďakujem. Ja len trochu doplním to, čo hovoril pán kolega.
Ja sa po tých hradoch, zámkoch už potulujem fakt niekoľko desaťročí a môžem vám povedať teda, že ten systém, ako je teraz nastavený v tomto zákone, je skutočne dobrý. Lebo za tie roky som sa stretla už s kadekým a s kadečím a aj s občianskymi združeniami, ktoré silou mocou sa snažili získať pozemky pod hradmi a zámkami do svojho majetku s tým, že ešte to chvíľočku potiahneme a potom si tam urobíme penzión. Takže to len tak medzi nami bratmi, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A nie všetci ľudia sú zodpovední.
Pozrime sa napríklad tuto na severnú terasu na tých zničených Keltov, čo tam stojí ten betónový minigolf miesto keltských pamiatok. A to nehovorím už o tej jazdiarni. Takže takto to vyzerá.
Ja myslím, že ten zákon je nastavený dobre, ale, samozrejme, nie každý to tak vidí. Ja chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na tom zákone zúčastnili, pretože hrady, zámky to je to, čo ostane po nás našim budúcim generáciám. A my sme povinní ich zachovať. Pretože ten národ, ktorý si neváži tú svoju minulosť, si možno ani nezaslúži svoju budúcnosť. Takže to je všetko, čo som k tomu chcela povedať.
A ďakujem všetkým, ktorí budú za tento zákon hlasovať. Ďakujem všetkým, ktorí máte rúška. A prosím o hlasovanie zajtra o 11.00 hodine.