48. schôdza

Ďakujem, pán poslanec, za poznámky. Možno dve veci.
Jednu, ktorú som zabudol ešte doplniť, že okrem toho, že sme rokovali teda so samosprávami, tak aj na tom veľkom stretnutí, ale aj pri podrobnej tvorbe a pripomienkovaní tvorby tohto zákona bola aj pani riaditeľka zo sekcie financovania regionálneho školstva, kde sme to všetko dopodrobna prebrali, niekoľkokrát sa to aj upravovalo. Čiže tie veci by mali byť naozaj veľmi tak prakticky s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú a ktorých sa to dotýka, vychytané. Je tam možno filozoficky, filozofická otázka, hej, že akým spôsobom sa na to pozeráme.
Poviem vám takú zaujímavú vec (povedané so smiechom), že keď sme mali to stretnutie so ZMOS-om prvýkrát, ešte kým sme to odštartovali vlastne celé, tak oni povedali, že my máme taký návrh, že veď zoberte si, že ministerstvo, štát, zoberte si tie neštátne školy, nám nechajte celý balík tých peňazí na tie deti, koľko ich je všetkých, aj tie, čo chodia na tie cirkevné a súkromné školy, no a vy si nájdite niekde financie na cirkevné a na súkromné školy, čo, samozrejme, zobrali sme ako teda... (povedané so smiechom), však dobre, hej návrh, ale nie reálny.
Súčasťou, súčasťou rokovania o tom, že či vôbec môžme predložiť tento návrh zákona, bolo aj sedenie s ministrom financií na ministerstve financií, kde sme si tieto veci tiež prebrali. Bola tam napríklad jedna vec, ktorá, ktorá by bola tiež istým zrovnoprávnením, týkala sa dopravného u súkromných škôl, ktoré nie je na rozdiel od štátnych a cirkevných, a odhadli sme, stálo by to zhruba okolo 500-tisíc eur, pol milióna eur, a ministerstvo financií nám to stoplo a to sme napríklad stade vyhodili. Čiže vopred sme si ako keby urobili my také pripomienkové konanie s tým ale, že očakávam, tak ako ste povedali, pán poslanec, že sa nám ozvú znova samosprávy a budú chcieť, budú chcieť teda pripomienkovať.
Máme na to vyše mesiac, predpokladám, že 18. novembra by mal byť asi školský výbor, a potom ten ďalší týždeň by sa to malo prerokovať, takže moje dvere sú otvorené, resp. aj ďalších kolegov, ktorí sú spolupredkladatelia.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Martin Čepček a pripraví sa pani poslankyňa Jana Majorová Garstková.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Takže ja nebudem dlho, ale chcem k tomu niečo povedať. Ja som bol viac ako deväť rokov riaditeľom neštátneho školského zariadenia v centre voľného času, konkrétne cirkevného. Ja túto aktivitu podporujem plne a vysvetlím aj kvôli čomu.
Lebo napríklad v meste Nitra, kde som bol riaditeľom, bolo tých centier voľného času a tých školských zariadení niekoľko, a keď som si porovnal len centrum voľného času naše a centrum voľného času mestské, my sme mali pred 5 rokmi o 250 detí viac, ako malo mestské, ale napriek tomu sme mali v rozpočte mínus 100-tisíc euro. Počujete dobre. To znamená, mali sme 250 detí navyše proti mestskému, ale v rozpočte nám chýbalo proti mestskému 100-tisíc. A to sú len údaje, o ktorých sme oficiálne vedeli. To, ako si mesto potom kadejakými dodatkami a kadečím iným dofinancovalo vlastné, o tom sme my vlastne nevedeli nič, lebo to sa dá. Ale toto bol, toto bola situácia, ktorú som zažil na vlastnej koži, a môžem vám povedať, že zamestnávať ľudí, teda mať s nimi podpísané zmluvy alebo dohody, a dozviete sa na začiatku roka, niekedy v marci, vo februári, že vám to finančne nevychádza, je dosť náročné hlavne to ustáť aj psychicky, ale aj, aj materiálne, fyzicky a... To znamená, s tými ľuďmi bolo potrebné vždy buď rozviazať pracovný pomer, ak bol na dobu neurčitú, odstupné alebo odchodné.
Jednoducho ja tento návrh zákona chcem podporiť, lebo si myslím, že má význam, a toto nerovnomerné zaobchádzanie sme tu zažili niekoľko rokov a verte tomu, že vôbec to nebolo príjemné, riešiť tieto veci so samosprávou, žiadať o dofinancovanie, niekedy sa to podarilo, niekedy zase nie, ale tie deti a tí rodičia v tom centre, oni sa nepýtali, či sme od mesta peniaze dostali, alebo nie. Oni sa prihlásili, do 15. septembra museli prihlášku oficiálne vyplniť a oni očakávali od nás, že my tú aktivitu, na ktorú sa oni prihlásili, budeme prevádzkovať. To znamená, či to bol futbal, hokejbal alebo to bol, ja neviem, čokoľvek iné, ich vôbec nezaujímalo, že peniaze nemáte, ich zaujímalo to, že jeho dieťa má prihlášku vo vašom centre, a od vás očakáva výkon.
To znamená, že teraz vidíte, aký je tam rozdiel. Očakávajú od vás výkon bez peňazí a zamestnanci tiež sú nespokojní, lebo ja poviem tak, ja som nastúpil v 2011. do zariadenia a osobné príplatky a všetky možné výhody, ktoré mali dovtedy, som musel pobrať. Ale, samozrejme, že aj sám sebe, a, samozrejme, že zamestnanci, keď im zoberiete príplatky, sú nespokojní, lebo to centrum voľného času, to nie je práca, že prídem ráno o ôsmej a odchádzam o druhej, ale niekedy prídem ráno a ťahám to do večera alebo niekedy prídem, ja neviem, o desiatej a ťahám to do siedmej večer, to je o tom, niekedy aj víkendy, soboty, nedele, lebo sa robia podujatia. To, že vám niekto povie, že to je školské zariadenie, to neznamená, že vy nerobíte v tom školskom zariadení, len to má inú náplň. My tie deti musíme zapájať. A tie centrá voľného času súkromné, cirkevné, ony robia takú istú činnosť ako mestské, úplne takú istú, koľkokrát aj kvalitnejšiu. Ja mám ale aj zopár otázok, ktoré sa chcem spýtať, lebo tých otázok bude možno aj viac, ale zatiaľ aspoň niektoré.
Ako to budeme napríklad s čestným vyhlásením? Lebo doteraz bolo dieťa, napríklad ktoré malo trvalý pobyt v meste, v meste boli dve-tri centrá voľného času a teraz mesto si dalo podmienku, že ten normatív chce deliť na tri časti, alebo sa rozhodlo, že vlastnému dá a ostatným nedá. To znamená, vy ten krúžok alebo tú činnosť prevádzkovať musíte alebo by ste mali, keď už sa dieťa prihlásilo, ale môže sa stať, že nedostanete financie na to dieťa, lebo si ho nechá mestské. Alebo vám dajú jednu tretinu z toho, hoci tie náklady môžu byť ďaleko vyššie, lebo tam sa to odvíja od toho, akú činnosť prevádzkuje. Ak je to šport, vy musíte zaplatiť nejakého trénera, ale ak je to napríklad keramika, vy musíte platiť elektrinu, vy musíte mať pec, vy musíte mať materiál, ktorý musíte kupovať pravidelne. Takže to nie je úplne bez, bez nákladov. Takže to sa chcem spýtať, že či ten normatív sa bude potom deliť alebo každý dostane každý dostane plnú sumu.
Ďalej čo ma zaujíma, sú obce, lebo obce po poslednej zmene zákona spravili obrovský problém centrám voľného času. Totižto obce s vami dohodli na sume 10 euro alebo neposlali nič, alebo poslali 20 a ešte chceli od vás, aby ste tri-štyrikrát do roka vypĺňali nejaký formulár a im hlásili, koľko detí tam chodí, či to dieťa vlastne chodí, alebo nechodí. To znamená, ja by som rád vedel, že či tie peniaze sa budú nejako centralizovať a potom sa budú posielať, alebo samostatné obce, s nimi sa bude podpisovať zmluva, lebo sa môže stať, že s obcou sa dohodnete na sume 60 euro na dieťa a s mestom sa dohodnete na 250 euro na dieťa. Toto je obrovský problém, hej. Vy v podstate by ste tie deti z obce ani nemuseli zobrať, keď sa to tak vezme, ale vy chcete, aby tie deti sa zapájali do tej činnosti.
To znamená, tu je tiež otázka, že aký normatív, či tam bude nejaký jednotkový normatív, ktorý bude platiť pre všetky mestá a obce na Slovensku, alebo to bude fakt len vypočítané na základe podielových daní, lebo v každom meste to môže vychádzať inak. Ja poznám centrá, ktoré dostávali od svojho zriaďovateľa resp. od mesta 60 euro na dieťa, poznám, ktoré dostávali 350 euro na dieťa. A robili tú istú činnosť. To znamená, tých otázok je v tomto veľmi veľa.
Čo sa týka tých 88 %, ja môžem povedať, že to nebolo 88 %, lebo ak som na začiatku povedal, keď si porovnáte, koľko dostávalo mestské a koľko sme dostávali, tak to je ďaleko viac ako 88 %, teda ďaleko menej ako 80 %, 88. My sme boli niekde na úrovni 40-50-60 % z toho, čo malo mestské, s tým, že ale vám nikto nezabezpečí ihrisko, pokiaľ si ho nepostavíte sami, vám nikto nezabezpečí telocvičňu, pokiaľ si ju nepostavíte sami alebo vám ju škola dobrovoľne, alebo nejakým spôsobom neprenajme, kdežto tam, to mestské zariadenie väčšinou využívalo tie mestské inštitúcie, ale mesto si chcelo ešte aj zaplatiť za nájom telocvične, takže niekedy sa stávalo, že tie cirkevné a súkromné mali ďaleko vyššie náklady a ďaleko nižší príjem. No a to je asi tak všetko, čo som chcel povedať.
Ak by pán predkladateľ mi vedel na toto odpovedať, budem rád. Samozrejme, že ja tento návrh zákona podporujem, tak ako som počul, ako je pripravený, ale sú tam, vychádzajú tam ešte aj ďalšie otázky na povrch. Niektoré som tu naznačil a možno by sa mohli niektoré dopracovať, lebo tá výška normatívu fakt to môže byť v každej obci iné a v každom meste úplne iné. A s tým čestným vyhlásením to by som tiež rád vedel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Alexandra Pivková, nech sa páči.

Takže, kolega, chcela by som reagovať na vaše vystúpenie. V prvom rade možno aj vo všeobecnosti chcem trošku poopraviť ten názor, ktorý ste tu prijal, že mestá nedávajú v zmysle zákona 88 %. Prosím, aby ste možno to konkretizoval, ktoré mestá, pretože nemôžte všetky hádzať do jedného vreca, to je jedna vec.
Druhá vec. S Úniou miest tento zákon nebol prerokovaný. Ja žiadam, aby boli prizvaní k tejto diskusii, samozrejme, ideme do druhého čítania, pokiaľ pôjdeme, ale Únia miest k tomuto nezaujala stanovisko. Tento zákon naozaj bude mať veľký finančný dopad na hlavne veľké mestá, kde sú, kde sú zriaďované či už cirkevné, alebo iné školy, alebo neštátne školy, dajme ich. Ja som za zrovnoprávnenie financovania, ale inou formou ako cez podielové dane. To znamená, nájsť spôsob taký, aby to nemalo negatívny dopad na rozpočty miest, predovšetkým veľkých miest, tam, kde sú povytvárané takéto zariadenia. Takže poďme to ešte znovu vrátiť, poďme sa, poďme o tom diskutovať, lebo Únia miest nebola k tomuto prizvaná, ja si myslím, že je to veľká škoda, pretože tam by sa ukázal, a ten dopad by sa ukázal naozaj v miliónoch, hej. Takže naozaj treba k tomuto viac, a preto ten spôsob financovania, si myslím, že nemôže ísť takto, ako je cez podielové dane, ale sú to naše deti, všetky deti sú naše, to znamená, ak to štát chce financovať, nech to ide cez spôsob financovania, tak ako financuje štátne školy. Hej, nebudeme robiť rozdiel. Je dieťa ako dieťa a má rovnaké právo na to, aby dostávalo rovnaký príspevok od štátu, alebo teda aby ho, sme ho rovnako podporovali.
Takže myslím si, že toto nie je cesta, aj keď hovorím, že treba o tom ešte diskutovať, ale nemôžme takýmto spôsobom riešiť problematiku v rámci, v rámci veľkých miest. Hovorme o väčších mestách, kde sa to vlastne dotkne. Takže ja by som o toto poprosila, ešte diskutovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Faktickú poznámku má aj pán poslanec Richard Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja budem len tak krátko reagovať na pána poslanca Čepčeka, ktorý vystupoval v rozprave.
Úprimne sa priznám, že, tak keďže som nikdy neviedol centrum voľného času, tak úplne všetky podrobnosti neviem, ale jedna zásadná vec. Táto novela primárne nerieši financovanie centier voľného času, ale škôl a ďalších zariadení, napríklad ako sú základné umelecké školy. Čiže tie otázky, ktoré sa týkajú toho, sú tiež vážne a tiež ich treba riešiť, tiež je to, beriem to ako podnet do druhého čítania a tie otázky, však ja si to, ja si to pozriem aj z rozpravy, budeme sa pýtať tých, ktorí sú naozaj do detailu, do šrôbiku vedia presne, čo sa týka toho financovania školstva a budem na ne hľadať odpovede.
Na pani poslankyňu Pivkovú nebudem reagovať, lebo mám reagovať na predrečníka. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Martin Čepček, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pani poslankyňa Pivková, budem reagovať, poznám mestá a obce, ktorí všeobecno-záväzné nariadenie spravili podľa seba, ako chceli, a spravili ho dokonca tak, že priamu činnosť dali jeden balík a nepriamu činnosť dali ďalší balík. A keď si to spočítate z toho, čo dostalo, tak to tak nevychádzalo 88 %. Ja som reagoval na to.
A čo sa týka obcí, malých obcí, ktoré platia tiež podielové dane, resp. prispievajú na túto činnosť, tak tam, tam to sa nedá povedať o 88 % úplne vôbec, lebo to bolo ďaleko menej.
Čo sa týka pána poslanca Vašečku, ja budem rád, keď sa bude v druhom čítaním nejakým pozmeňovákom alebo nejako sa ten zákon doplní, lebo si myslím, že centrá voľného času, tie deti sa nám prestali hýbať a toto je jedna cesta, ako by sa tento zákon dal vylepšiť, aby pomohol širšiemu spektru, nielen školám. Ja chápem, školy potrebujú, ale tak ako tu už bolo povedané, možno tým pádom by to stálo za zváženie, či by sa to nespravilo centralizovane, a nie cez podielové dane. Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jana Majorová Garstková.
Nech sa páči.