48. schôdza

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Tentokrát už aj kvôli času dovoľte mi rovno predniesť aj samotné zmenu zákona, aj odôvodnenie jedným ťahom.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom toho predkladaného návrhu je zrušiť znevýhodenie, znevýhodnenie žien – matiek, ktoré porodia druhé, resp. ďalšie dieťa, tretie, štvrté skôr, ako to predošlé dieťa dosiahne tretí alebo vek troch rokov, a ktoré zároveň počas rodičovskej dovolenky mali príjem z kratšieho pracovného úväzku.
Zastavím sa tu na chvíľku a vysvetlím, pretože to nie je ľahký koncept, ale dôležitý. A to, čo sa momentálne v praxi deje, je, že ak sa žena rozhodne sa počas, alebo ak žena počas, ktorá pracuje na stopercentný úväzok, otehotnie, tak ide, samozrejme, na materskú dovolenku a výška jej materského či tehotenského je odvodená od toho platu, ktorý poberala v momente, keď otehotnela a z práce odišla na tehotenskú či materskú dovolenku.
Ak sa táto žena počas tohto, počas tehotenstva a, a počas toho obdobia, keď je na materskej, rozhodne pre nejaký menší pracovný úväzok či už so svojím pôvodným zamestnávateľom, či s iným zamestnávateľom, čo je často prípad, nechce stratiť kontakt s tým zamestnávateľom, ten zamestnávateľ má záujem, aby si ju udržal, aby si, aby, aby mal prístup k jej expertíze, investoval do výcviku a, a, a tréningu tej danej osoby, takže často sa stáva, že žena, ktorá je na materskej, sa rozhodne na nejakom čiastočnom pracovnom úväzku so svojím zamestnávateľom. Ak táto že následne znovu otehotnie, čo nie je nezvyčajné, opäť mnoho matiek sa... (Reakcia z pléna.) Pardon? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nastal tu nejaký zmätok a zrejme ten zmätok aj vám priniesol do papierov zmätok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Okej.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ja som uviedol bod pod parlamentnou tlačou 726.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Pardon.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
A vy uvádzate bod pod parlamentnou tlačou 728.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Teraz si rozumieme, pán predsedajúci, ja som išiel podľa pôvodného (nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim) zoznamu, ale rozumiem, že sme prehodili zoznam.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže poprosím vás, ideme podľa poradia. Je to bod 62, je to návrh, ktorý sa týka zákona 461/2003 a zákona 417/2013, parlamentná tlač 726. Viete, ktorá to je, už?

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Ja viem presne, pán predsedajúci, takže...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak vás poprosím... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
To, čo som, to, čo som, iste platí.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... aby ste predniesli túto tlač. Stane sa, ale aby sme boli úplne korektní, pretože potom by sme mali zmätok.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Rozumiem.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže poprosím vás o opätovné a správne uvedenie vášho bodu č. 62, parlamentná tlač 726.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka, pán predsedajúci, to je ten bod, ktorý som presne uvádzal, len, samozrejme, rešpektujem, že pri tom prehodení vznikol zmätok.
Takže ešte raz. Bod 62, tlač 726, je môj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku, zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých iných zákonov, tlač 726. Rozumieme si? (Reakcia pléna.) Brigády, áno, pardon, to sú brigády, áno, takže ideme na to.
Cieľom tohto zákona je zlepšiť ekonomickú situáciu mladých ľudí a zároveň poskytnúť ich zamestnávateľom impulz k legálnemu zamestnávaniu.
V podstate preskočím tu taký ten suchý právnický jazyk tej dôvodovej správy, a to, čo sa, o čo sa snažíme touto, týmto návrhom zákona, tá zmena, o ktorú nám ide, je, aby ľudia, mladí ľudia, ktorí boli obzvlášť postihnutí pandémiou COVID-u, ktorí často prišli o prvé zamestnanie, prišli o zamestnanie v duchu hesla „posledný prišiel, prvý vyhodený“ v čase krízy. Tak mnohí z týchto mladých ľudí si, samozrejme, nájdu hocijakú prácu, ktorá je k dispozícii. Tá práca často je len nejaká brigáda, a to, čo sa snažíme momentálne urobiť, je, že zvyšujeme čistý príjem týchto pracujúcich osôb, najmä mladých ľudí, tým, že meníme povahu alebo že meníme systém, alebo bod, pri ktorom sa začínajú odvody. V praxi by to malo na, dopad, že by sa zvýšil čistý príjem takto pracujúcej osoby o zhruba 27,33 eura.
No podľa našich štatistík zhruba 62 % pracujúcich študentov a študentiek pocítilo vplyvom pandémie znížený príjem. Opäť čiastočne si ho kompenzujú väčšinou tým, že idú do nejakej brief forme, do nejakej dohody o brigádnickej práci. V praxi, povedzme si na rovinu, mnohí z nich robia túto brigádnickú prácu nelegálne. Čiastočne preto, že odvody sú momentálne nadstavené tak, že si vyrátajú, že sa im jednoducho neoplatí sa prihlasovať. Dohodnú sa na tomto aj so svojím zamestnávateľom.
To, o čo sa snažíme touto zmenou zákona, je opäť, že sa snažíme ponechať mladým ľuďom viac peňazí v ich vrecku, a tým pádom sa im snažíme úprimne aj dať väčší dôvod, aby sa zamestnali legálne, aby sa snažili neobísť, aby sa nesnažili obísť zákony tejto republiky a aby aj nevystavovali ani seba aj svojich zamestnancov prípadnému postihu.
Zisťujeme podľa našich štatistík, keď sme si to prechádzali, že v, v roku 2016 až 2020 sa zistilo pri nejakých 124-tisíc vykonaných kontrolách na nelegálnu prácu až takmer porušenia pracovných zmlúv, až takmer vlastne, že úplnú absenciu pracovných zmlúv u takmer 5 % kontrolovaných subjektov. Tie pokuty, ktoré sú, za to hrozia, sú, vedia byť pre mladých ľudí až likvidačné, pre zamestnávateľov takisto, od 2-tisíc eur do zhruba 200-tisíc eur. Je, myslím, v záujme aj tých zamestnancov, aj tých zamestnávateľov a hlavne, povedzme si na rovinu, Štátnej pokladnice, keďže sa bavíme o, o, o, o, o nelegálnej aktivite, ktorá pripravuje Štátnu pokladnicu o príjmy, aby sa aj znížením odvodov tieto brigádnické príjmy legalizovali, aby sme opäť dali mladým ľuďom dôvod neobchádzať zákony, prihlásiť sa poctivo.
Situácia je taká, že výška odvodovej úľavy, ktorá momentálne platí v platných zákonoch, bola naposledy upravená k prvému ňáru, k 1. januáru, prepáčte, 2015. Čo v praxi znamená, že sa nemenila šesť rokov.
Len pre ilustráciu, za dané obdobie stúpla priemerná mzda o 28 % a minimálna mzda o 64 %. To, čo my robíme týmto zákonom, je, že naväzujeme odvodovú úľavu na minimálnu mzdu, aby bola, inými slovami, plávajúca, aby sa hýbala aj, aj s narastajúcou minimálnou mzdou, aby sa, inými slovami, zamedzilo devalvácii hodnoty tej hodnotovej úľavy tým, že sa nezmenila posledných šesť rokov, tak v praxi tá hodnotová úľava klesá a klesá na nejakom finančnom význame pre tých študentov. Aj to je to, čo ich vedie často k tomu, že si povedia, a, skúsim to úplne obísť nejako nejakým nelegálnym zamestnaním, jednoducho nestojí mi to za to.
Kalkulácie zvyšné, ktoré som pre krátko časos, krátkosť času nepredniesol, máte v dôvodovej správe, ktorá je pred vami. Pointou, opäť, tento zákon je niečo, čo vnímame ako v záujme nás všetkých. Jednak preto, lebo, samozrejme, legalizuje príjmy, ktoré už teraz sa, á, tí brigádnici zarábajú, ale nevyúčtovávajú voči Štátnej pokladnici, čo ochudobňuje nás všetkých. Znižujeme tým, samozrejme, ich motiváciu zamestnávať sa nelegálne a, samozrejme, znižujeme tam aj riziko pokút pre nich aj pre zamestnávateľov. A, a hlavne dávame mladým ľuďom, ktorí obzvlášť trpeli touto ekonomickou krízou, ktorú spôsobila pandémia, trošku viac peňazí do ich vreciek, čo si myslím, že vzhľadom na ich osobitnú zraniteľnosť spôsobenú touto krízou si naozaj zaslúžia.
Toľko za mňa všetko. Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súvise, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 726. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií SR.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 756 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, chcem sa venovať trošku aspoň v skratkách tomuto návrhu, ktorý, ktorého v podstate, v dôsledku ktorého by došlo k zvýšeniu deficitu rozpočtu verejnej správy, odvody sa tam vlastne znižujú, čo, samozrejme, ja ako liberál, aj my ako liberáli veľmi podporujeme aký, á, tak snahu o znižovanie daní a odvodov v situácii, ale v situácii, kedy je vyrovnaný štátny rozpočet, kedy si môžme dovoliť takýto, takýmto spôsobom znižovať tieto, tieto položky. To v súčasnosti, ako dobre vieme, nie je. Tá, napokon aj ministerstvo financií pripomienkovalo, že v návrhu chýba, vlastne v dôvodovej správe nejaký výpočet dopadu na rozpočet, čo teda rozumiem tomu, že opoziční poslanci nemajú taký, taký, takú veľkú, veľký aparát, aby vedel nejakým spôsobom presne to zdôvodňovať, ale v prípade, že teda ide, ide o naozaj asi pomerne nie bezvýznamnú sumu výpadku na odvodoch, tak si myslím, že by to bolo dobré, aby sa, aby tam bolo zapracované.
Druhá vec, ktorú som chcel povedať, pán poslanec Valášek, vy ste povedali, že to bude impulzom na zníženie nelegálneho príjmu. No, ja si myslím, že taký veľký impulz to zase nebude. Tam ten, sami tam uvádzate, že vlastne zvýši sa príjem takto pracujúcej osoby o 27,33 eura. Nemyslím si, že toto by mal byť nejaký významný impulz na to, aby tí, ktorí doteraz túto, to nejakým spôsobom obchádzali cez nejakú nelegálnu prácu, že sa rozhodnú to legalizovať. Jasné, že môže byť nejaký infinitezimálne malý počet alebo minimálny počet ľudí, ktorí sa takto, alebo zamestnávateľov, ktorí sa takto rozhodnú, ale nemyslím si, že toto by mal byť ako hlavný argument, že to bude obrovský impulz.
A tretia vec, ktorú som chcel povedať, je, že vy tam v dôvodovej správe uvádzate, že až 62 % pracujúcich študentov a študentiek pocítilo vplyvom pandémie znížený výpadok, teda znížený príjem, a že teda tento výpadok je možné aspoň čiastočne kompenzovať zvýšením čistého príjmu pracujúcich formou dohody o brigádnickej práci študenta.
No ale tu vyplýva teraz taká otázka, že ono to v podstate má byť nejaká, nejaké, tak ako to predkladáte, že to má byť nejaké sanovanie výpadkov predchádzajúcich, ktoré boli počas pandémie. Tie tam, samozrejme, boli. Strašne veľa ľudí, aj ja mám syna už mlado dospelého, tie výpadky tam hlásili všetci, že naozaj tí študenti nemali kde pracovať. Lenže to bolo vtedy, hej? A teraz to nie je presne ten istý počet, ani ten, ani tí istí ľudia, ktorí budú teraz zamestnávaní alebo ktorí budú teraz pracovať. To znamená, že, že nemyslím si, že táto väzba tam presne platí, že ideme sanovať vlastne, teraz budeme sanovať tie výpadky príjmov, ktoré mali, ktoré teda nemali vtedy. Takže táto rovnica tam podľa mňa neplatí. A tak si myslím, že toto nie je ako správny dôvod, že budeme sanovať minulé príjmy, pretože vlastne ani nevieme, nevieme, kto bude teraz pracovať. To už sú zase iní mladí ľudia. Niektorí medzitým dosiahli šestnásty rok života alebo osemnásty rok života, po škole chcú si takto privyrábať a nie je to ten istý počet. Zrazu budú z toho zvýhodnení iní, iní ľudia.
No a mám ešte potom také podotázky teda, že, že je to nejaké zvýhodnenie, rozumiem tomu, že naposledy to bolo do roku 2015, ale že toto zvýhodnenie bude potom navždy, že kedy ho zrušíme? Čiže keď ho nebudeme zrušovať, tak vlastne to bude zvýhodnenie navždy, hoci teda argumentujete tým, že to má byť iba nejaká sanácia toho počas pandémie. Takže toto tam tiež mi nie je celkom, celkom jasné.
Takže v stručnosti asi toľkoto, tie moje tri-štyri výhrady. Ja rozumiem temu... tomuto, tomuto návrhu. V dobrých časoch dobrého vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu verejných financií bezpochyby by sme ho podporili, ale v tomto momente ja nevidím, nevidím dobrú, dobré dôvody na podporenie tohto návrhu.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Asi nestihnem za tie dve minútky, čo mám k dispozícii, reagovať na všetky tie dobré otázky. Vďaka, vďaka za tie vecné postrehy.
Samozrejme, pointou nebolo naznačiť, že tých 62 %, z tých 62 % mladých, ktorí pocítili výpadok, 100 % takto pomôžeme formou brigád. To, čo som chcel povedať a dokonca v dôvodovej správe priamo píšeme, že iba čiastočne vykompenzujeme. Je z nej, myslím, jasné, že to nebude 100 % náhrada.
To, čo sme chceli povedať, je jednoduché, mladí ľudia, ktorí mali už normálnu pracovnú dohodu na zmluvu, tým, že často boli poslední, ktorí prišli, v práci to tak väčšinou funguje, že tí, čo poslední prídu, prví odchádzajú. Čiže mladí ľudia, ktorí majú normálny, plnohodnotný pracovný úväzok, prišli oň, teraz si vyrábajú na, či nás, na nájomné, či proste na motorku, na bicykel formou brigád a chceme im tie brigády, brigády trošku viac zvýhodniť, aby.
A druhý bod. Spomínate, že nie všetci budú mať dôvod ísť kvôli tým 27 euro extra tou legitímnou cestou. No, ja by som im rád, samozrejme, nechal oveľa viac extra, ale tu narážame na váš druhý problém, ktorý, so všetkou úctou, si protirečí tomu prvému, ktorý ste vypichli. My by sme, samozrejme, radi tú odvodovú úľavu urobili ešte väčšiu, ale takisto nechceme byť nezodpovední voči rozpočtu. Čím väčšia tá odvodová úľava je, tak tým, samozrejme, väčšia diera v rozpočte. Ale nemôžeme naraz chcieť, ako ste vy vytkli, vy ste nám vytkli, že naraz chceme aj navýšiť dieru v rozpočte, aj málo de facto, malú úľavu dávame na to, aby sa ešte viac ľudí vybralo tou legálnou cestou. Ja hovorím, tie dve veci si navzájom protirečia, nemôžeme dosiahnuť jednu aj druhú vec, ktorú od nás očakávate.
Mám ešte dvadsaťšesť sekúnd, tak, tak veľmi rýchle, že na ako dlho by sme to chceli. Samozrejme, je to zmena, ktorú, ku ktorej nás motivoval obzvlášť ťažký dopad pandémie na mladých ľudí. O nich nám predovšetkým touto zmenou, týmto návrhom zákona ide. Myslím si však, že fakt, že sme už šesť rokov nezmenili ten, tú formuláciu alebo to, tú kalkuláciu, od ktorej kalkulujeme odvodovú úľavu, by už sám osebe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Áno, akože to protirečenie by tam bolo, ale ja som reagoval v podstate len na tú dôvodovú správu, ktorú ste vy uvádzali, alebo kolega uvádzal, že, v ktorej teda uvádza, že tento výpadok je možné aspoň čiastočne kompenzovať zvýšením čistého príjmu pracujúcich a to, to bol ten jeden motív, že vlastne kompenzácia navždy nie je kompenzáciou. To je proste úplne iné systémové riešenie.
A, a takisto teda to si nemyslím, že je v rozpore s tým, že čo som hovoril, že, že ak to má byť a to ste vy uvádzali, že ak to má byť motiváciou na že veľa, veľa subjektov, veľa zamestnávateľov prestane obchádzať zákon, tak si myslím, že, že áno, že ako principiálne áno, ale že ten počet bude ako úplne že až zanedbateľný v tejto, v tejto sume, a teraz si myslím, že to nebude fungovať. Ale ako myslím, že v zásade si celkom rozumieme, o čom sme hovorili.

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Pán predsedajúci už uviedol, ktoré zákony idem meniť, tak to nebudem opakovať. Dovoľte mi teda prejsť hneď na odôvodnenie takým, takou normálnou ľudskou rečou.
Táto novela zavádza nárok na dva dni voľna pri spontánnom potrate alebo narodení mŕtveho plodu pre ženu a osobu, s ktorou je v partnerskom alebo rodinnom, inom vzťahu.
Pre ľavé krídlo uvádzam, že tu sa nebavíme o umelých interrupciách. Bavíme sa o prípadoch, kedy žena chce donosiť to dieťa, teší sa naňho, miluje to dieťa, ale zo zdravotných príčin oňho spontánne príde, prípadne narodí sa mŕtve, alebo umrie v maternici.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií takéto spontánne potraty v roku 2019 predstavovali 51 % všetkých potratov a bolo ich vyše 7-tisíc. Čiže nie je to malá skupina ľudí. Bavíme sa o relatívne početnej skupine ľudí, ktorú táto tragická udalosť postihne.
Čo sa stane potom, po takejto tragickej udalosti? Samozrejme, záleží, čo sa týka zákona, záleží od toho, že v ktorom momente sa stane. Ak je to, ak sa stalo, ak prišlo k tejto tragickej udalosti už v období, kedy žena mala nárok na tehotenské a už je na materskej dovolenke, tak, samozrejme, v materskej dovolenke pokračuje. Tento zákon by sa týkal tých situácií a tých prípadov, kedy k strate plodu či k úmrtiu plodu prišlo ešte pred tým, než tá žena nastúpi na materskú. V takomto prípade, verte či neverte, táto žena nemá podľa súčasne platných zákonov automaticky nárok na PN-ku ani na deň voľna. Ten zákon, ten nárok na PN-ku sa odvíja alebo uplatní len a len v prípadoch, ak je, sú aj skutočné fyzické následky, ktoré si vyžadujú práceneschopnosť.
Podotýkam, že aj práceneschopnosť podľa slovenských zákonov nie je úplne bez, bez, samozrejme, limitácie a očakávaní. Znamená to napríklad povinnosť dodržiavať sa, pardon, zdržiavať sa v mieste bydliska.
Našou jednoduchou pointou, celou pointou tohto zákona, ktorý pripravili naše odborníčky v Progresívnom Slovensku, je, je, je vlastne umožniť ženám trúchliť vo svojom vlastnom prostredí, na mieste a spôsobom, akým sa ony samy rozhodnú. Vychádzame z toho, a na tom sa, myslím, všetci ako ľudia zhodneme, že úmrtie dieťaťa v plode, na ktoré sa tá žena mesiace a mesiace tešila, je niečo, čo je natoľko tragickou udalosťou, že si zaslúži aspoň trochu moment a nejakú prestávku na trúchlenie a opäť podľa súčasne platných zákonov vlastne, ak už nie je na materskej, tak má naňho nárok len vo forme PN-ky, a aj to je s tými súčasne platnými obmedzeniami. Zákon by neurobil nič menej, nič viac, len by zaviedol automaticky dva dni voľna pre ženy, ktoré som spomenul, ktoré spadajú do týchto kategórií.
Zvyšok informácií, aj dáta, aj štatistiky o tom, koľko žien to postihuje a tak ďalej, máte v dôvodovej správe. Máme k dispozícii, očakávam túto, anticipujem tú reakciu už pána poslanca Kazdu. Máme k dispozícii aj kalkulácie, predbežné kalkulácie finančného dopadu, v prípade záujmu som pripravený sa im venovať.
Vďaka, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 727. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 757 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby zákon, návrh zákona prerokovali Ústavný (Ústavnoprávny, pozn. red.) výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážený pán predkladateľ, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, chcem sa iba vyjadriť k jednej, k jednej časti, teda tohto, tohto návrhu a ten vlastne mení § 141 ods. 2, kedy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno a tam tie dôvody v Zákonníku práce sú celkom jasné, vyšetrenie, ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa, sprevádzanie príslušníka, úmrtie rodinného príslušníka, no a ja rozumiem a tak ďalej, je tam svadba, znemožnenie cesty a tak ďalej, ja tomu rozumiem, ale, a rozumiem aj tomu, áno, toto je tragická udalosť, kde nejaký, nejaká, nejaké zotavenie logicky vytvára, vytvára takýto dopyt, že by, že by malo vzniknúť nejaká, nejaké voľno, ale predsa len akože ten samotný úkon, spontánny potrat a narodenie mŕtveho plodu, tak je predsa len citlivá zdravotná záležitosť, veľmi citlivá.
Ja sa chcem spýtať, že či pán predkladateľ, či ste komunikovali ako predkladatelia, teda keď hovorím za Progresívne Slovensko, či ste komunikovali povedzme so ženami toto, že či vlastne, či ste sa ich pýtali, že či s týmto súhlasia. A moja teda otázka je, že či očakávate, že bude mať vôbec nejaký efekt toto, takýto, takéto ustanovenie. Keďže naozaj tá žena je v tom čase v tom stave, kedy sa jej, žiaľ, stane takáto veľmi smutná, smutná, tragická udalosť, tak či ona bude chcieť zamestnávateľovi oznamovať, že si žiada pracovné voľno z tohto dôvodu. Neviem si to celkom reálne predstaviť, že by na pracovisku žena chcela takúto veľmi citlivú informáciu zveriť niekomu, napríklad zamestnávateľovi, a riskovať tak, že, že táto súkromná citlivá záležitosť sa potom následne rozšíri v celom kolektíve napriek tomu, že tá žena vlastne to vôbec nechce.
Takže principiálne tomuto rozumiem, ale naozaj by som chcel vedieť, že či ste vôbec toto nejako zvažovali, túto záležitosť, že na rozdiel od, ja neviem, od sprevádzania príslušníka alebo svadby, alebo keď ide o nejaké radostné udalosti, významné, alebo iba o nejaké povedzme že technické, technické veci, kedy ten človek by mal mať nárok, dotyčný, na voľno, tak toto je naozaj trošku, trošku dosť iná liga a domnievam sa, že tam toto, toto riziko je veľmi vysoké.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Odpoviem faktickou poznámkou, lebo tá odpoveď nie je komplikovaná a hoci mi to kolegovia možno nebudú veriť, toto nie je myslené ani ako reklama, ani to nebolo dohodnuté s pánom poslancom Kazdom, ale nedá mi odpovedať inak ako takto, ako odpoviem.
Jediný muž zapojený v príprave tohto zákona bol poštár, to som bol ja. Tento zákon vzišiel z veľmi dobrej a silnej odbornej skupiny pre práva a potreby žien, ktorú Progresívne Slovensko má. Táto skupina navrhla abo pomenovala problém a si pomenovala dopyt po takejto forme zákona, ktorý následne iná žena, ktorú máme ako legislatívku, ozaj pretavila do formy zákona. Takže doslova jediný muž, ktorý bol zapojený do prípravy tohto zákona, aj to viac-menej v úlohe poštára a vysvetľovateľa, som bol ja ako jediný poslanec a člen strany Progres... člen hnutia Progresívne Slovensko v parlamente, ale tento zákon, samozrejme, vzišiel z odbornej skupiny pre ženské práva a z odbornej skupiny žien v rámci nášho hnutia.
Dodám tiež, že súhlasím, viem si živo predstaviť situáciu, že nie všetky ženy tú, tú možnosť využijú z príčin, ktoré ste pomenovali, ale zároveň platí, ako som už povedal, tento zákon priamo odpovedá na dopyt a tá iniciatíva vzišla nie odo mňa, nie od mužov v Progresívnom Slovensku, ale od odbornej skupiny, ktorú máme pre práva a potreby žien.
Vďaka.