48. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 720). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Evidujem dve. Tri. Pani poslankyňa, vy máte procedurál alebo sa chcete prihlásiť do rozpravy? Do rozpravy? Tak musíte iné tlačidlo stlačiť. Prosím ešte, lebo to stihla, len dala zlé tlačidlo. Prihláste ešte pani poslankyňu. Dobre. Evidujem troch. Prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Habánik. Nech sa páči, máte... (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Nevšimol som si. Pardon, ospravedlňujem sa.
Najskôr pán poslanec Vašečka a potom pôjdeme v poradí: pán poslanec Habánik, pán poslanec Čepček a pani poslankyňa Majorová.

Ďakujem pekne. Ja som tak aj čakal, že či bude záujem o rozpravu. Ja by som teda na začiatok povedal zopár takých základných vecí a potom som pripravený odpovedať na otázky.
Ako, opakujem znova, máme prvé čítanie. Čo sa týka genézy tohto návrhu tak jednoducho v programovom vyhlásení vlády už v roku 2020 sme si aj na základe aplikačnej praxe, na základe podnetov z prostredia, zo školského prostredia zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že chceme napraviť túto nerovnosť vo financovaní, a ktorá spočíva v tom, že nie každé dieťa dostáva na svoju hlavu v tom zariadení, ktoré navštevuje, rovnakú sumu. Samozrejme, závisí to aj od spolupráce s zriaďovateľmi, zriaďovateľmi štátnych škôl, teda obcí alebo regionálnych samospráv, ktoré, mnohé z nich to robia veľmi férovo, a nie je s tým problém, ale, bohužiaľ, v niektorých konkrétnych samosprávach s tým problém je a vzniká tam nerovnosť.
Ten základný princíp, o ktorom hovorím a teraz som aj spomenul, ta je práve to, že aby teda bola rovnosť medzi tými deťmi, ktoré navštevujú rôzne druhy škôl štátnych alebo neštátnych. Tie neštátne sa teda štandardne delia na súkromné a cirkevné a je tam, je tam vlastne taký, ja by som povedal, že možno nechcený konflikt záujmov (ruch v sále a zaznievanie gongu), kde zriaďovatelia ako samosprávy, miestne samosprávy, regionálne samosprávy sú zriaďovateľmi vlastných škôl vo svojej pôsobnosti a zároveň cez nich prechádzajú finančné prostriedky aj k zriaďovateľom neštátnych škôl. Ešte možno, aby sme vedeli, v akom zhruba okruhu sa pohybujeme, tak približne 92 % škôl sú školy štátne, resp. na... v 92 % v samosprávach sú to štátne školy a 8 % - hovoríme o tých neštátnych cirkevných a súkromných, čiže nehovoríme o nejakom rov... nejakom rovnakom pomere nejak jedna k jednej zhruba, ale naozaj v podstate o školstve, ktoré je menšinové, ale zároveň je v ústave dané ako možnosť slobodného výboru, výberu pre rodičov. Čiže na prvom mieste sú tie deti, nech navštevujú akúkoľvek školu v regionálnom školstve, na druhom mieste sú potom rodičia, ktorí si môžu slobodne voliť medzi týmito zriaďovateľmi. Ja osobne to vnímam ako veľký prínos. Zároveň to nevnímam a bol by som veľmi nerád, keby to vznikalo ako nejaké súperenie alebo dokonca, nedajbože, nepriateľstvo medzi štátnymi, neštátnymi školami, prípadne zriaďovateľmi týchto, týchto škôl. My sme teda si vypočuli všetky zúčastnené strany. Ja som sám organizoval a podnietil stretnutie, ktoré sa udialo na školskom výbore, niekto by povedal, že také historické, že v takom zložení sa ešte nikdy nestretli za stolom, okrem teda predstaviteľov školského výboru boli aj zástupcovia ZMOS-u, dokonca pán predseda Tréger tam bol, boli tam zástupcovia súkromných škôl, zástupcovia cirkevných škôl - aj katolíckych, aj evanjelických napríklad, ale boli tam aj zástupcovia ministerstva, kde sme si tieto veci prediskutovali. Fakt je taký, že zo strany samospráv je viac-menej taký prístup, že im, im daný daná situácia plus-mínus vyhovuje, ale nevyhovuje, nevyhovuje tým menšinovým neštátnym školám, tak sme hľadali riešenie a pripravili sme riešenie, ktoré teraz tu ponúkame v prvom čítaní a ktoré vlastne hovorí o tom, že by sa táto, táto nerovnosť odstránila takým spôsobom, že nejakým spôsobom nezasahujeme do právomoci obce alebo sam... alebo VÚC-ky v zriaďovateľskej pôsobnosti voči svojim školám, tam to stále zostane vlastne tak, ako je to doteraz, to znamená, na základe VZN-ka budú prideľovať tieto finančné prostriedky. Ale so zriaďovateľmi tých súkromných a cirkevných škôl by podpisovali podľa tejto novely zmluvu, kde by sa zaviazali v plnej výške transponovať finančné prostriedky, ktoré dostávajú z podielových daní prepočítané na, na, na hlavu.
Rozmýšľam, že čo z toho zákona. Ešte je tam jedna nerovnosť, je to skôr nerovnosť takého charakteru, by som povedal, štatisticko-, resp. napočítavacieho, kde sa posúva rok pri niektorých druhoch, ako sú základné umelecké školy alebo jazykové školy z 15 na 25 rokov, čiže sa to vyrovnáva, že je to rovnako u štátnych aj neštátnych škôl, lebo to je vlastne základný princíp, aby štátne a neštátne školy boli financované na základe rovnakého princípu a bola zachovaná tá autonómia tých zriaďovateľov. A je tam ešte jedna drobná vec, že sa to, nepoužíva sa odteraz alebo nebude sa používať po prijatí tohto zákona výraz dotácia, ktorý vyzerá ako keby obec alebo VÚC-ka dotovala tú súkromnú alebo cirkevnú školu, ale finančné prostriedky, ktoré dostávajú, ktoré dostávajú od... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktoré dostávajú od štátu z tých podielových daní a majú vlastne prejsť do, do tých, k týmto zriaďovateľom, k týmto školám, a skončím tam, kde som začal, že preto, aby každé dieťa dostalo rovnakú podporu z tých daní, na ktorú má nárok, a aby tí rodičia si mohli slobodne vybrať školu a nemuseli, nemuseli vychádzať z toho, že niekde ich deti dostanú menej peňazí z tých daní.
Teraz som sa to snažil priblížiť tak skôr ľudovejšie. Ak budete mať nejaké otázky, tak som pripravený na debatu, tak ako sme zvyknutí na školskom výbore. Predpokladám, že to bude veľmi konštruktívne. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pán poslanec, na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Habánik a pripraví sa pán poslanec Martin Čepček.
Pán poslanec Habánik, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za ten úvod, ktorý bol urobený k predmetnejmu... predmetnej novele zákona, a plne súhlasím s tým, že nemali by sme my brať až príliš tak do úvahy to, že či sa dieťa, teda rodič rozhodne dať dieťa do štátnej alebo neštátnej školy. Dívajme sa skôr na kvalitu samotnej školy alebo školského zariadenia.
A ďakujem aj za to vysvetlenie, že prebehlo isté stretnutie aj so zástupcami miestnej, prípadne regionálnej samosprávy. Ale keďže táto novela má istý negatívny vplyv na rozpočet miestnej regionálnej samosprávy a účinnosť sa, ak sa nemýlim, navrhuje už od 1. januára 2022, chcem sa spýtať veľmi konkrétnu otázku, ako tieto reprezentatívne združenia, či už Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, prípadne SK 8, aké oni dali stanovisko k predmetnej novele zákona. Či im teda to nebude v rozpočtoch, ktoré oni schvaľujú práve v týchto dňoch a týždňoch robiť v budúcom roku problém?
Čo sa týka toho samotného návrhu zákona, VZN-ko nahradí, nahradí zmluva. Chcem sa teda spýtať aj, že či sa neobávame toho, že by nastali nejaké komplikácie pri uzatváraní potom zmlúv medzi samotnými školami a príslušnou miestnou alebo regionálnou samosprávou. To, že sa tam dorovná to financovanie, ktoré je dnes, koľko, na úrovni asi 88 %, a chceme to zvýšiť na tých pomyselných 100 %, a že sa upraví tá dotácia, lebo skutočne ono to nie je dotácia v pravom slova zmysle. To si myslím, že všetko je tam v poriadku, ale tieto dve otázky mi vystali, keď som vlastne študoval predložený návrh novely zákona.
Tá jedna je skôr, by som povedal legislatívnotechnická, ale tá jedna, tú, tú mám niekde zapísanú ako veľmi takú dôležitú a to je ten dopad na rozpočty územnej samosprávy, či už miestnej a regionálnej, a či sa vlastne tieto reprezentatívne združenia k tomuto vyjadrili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu poznámku.
Do rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Skúsim takto, nie cez faktickú. Možno to budú tri minútky. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu školského výboru pána poslanca Habánika. Tie otázky sú úplne legitímne.
No, poviem to takto. To, že sme rokovali o týchto veciach so ZMOS-om, zástupca Únie miest sa nemohol dostaviť vtedy, ale oslovili sme ho a takisto som, sme komunikovali, ja som tak po osobnej línii aj so zástupcami županov. Minimálne s dvoma županmi sme hovorili, tak, samozrejme, ako som spomenul, že väčšine sam... alebo mnohým samosprávam to vyhovuje, aby to zostalo tak, ako je to teraz.
A čo sa týka tých rozpočtov, poviem k tomu jednu poznámku len. Vlastne predsedníčka alebo riaditeľka Asociácie súkromných škôl tanečné kon... súkromné tanečné konzervatórium v meste Liptovský Hrádok, kde je primátorom pán Tréger, ktorý je predseda ZMOS-u. Ona hovorila, že s pánom Trégerom nemajú absolútne žiaden problém, všetko financovanie O. K. Lenže, bohužiaľ, nie všetci postupujú tak ako v Liptovskom Hrádku, a preto teda je navrhovaná zmena. Samozrejme, ako reprezentanti ZMOS-u, tak zastávajú záujmy obcí. A ja tu práve vidím ten problém, že ono to vyzerá možno ako keby, ako spor, ale ja verím tomu, že primátori a starostovia to nerobia preto, že chcú niekomu poškodiť, ale preto, že často majú napäté rozpočty z rôznych dôvodov, hej. Samozrejme, korona je jeden z nich, ale môže to byť aj prevzatie plne po nehospodárnom riadení po predchádzajúcej nejakej samospráve, predstaviteľov samosprávy v minulých volebných obdobiach. Takže kde ma... keď majú niekde možnosť nejaké finančné prostriedky pre rozvoj tej obce, toho mesta využiť, tak to využijú. Toto vlastne akoby odstraňuje také to nerovné postavenie alebo keby také podriadené postavenie v tejto jednej konkrétnej veci, lebo vlastne prakticky to vzniklo tak, že zriaďovatelia alebo predstavitelia tých neštátnych škôl boli v tých, v tejto veci, ktorá bola, vlastne bola navyše dotácia podriadených zriaďovateľom tých štátnych škôl. Toto chceme odstrániť.
O svojich školách, keď to tak poviem, tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ďalej budú rozhodovať samosprávy prijatím VZN-ka, ale s inými zriaďovateľmi budú uzatvárať tú zmluvu. Zmluva je stanovená, jej návrh je priamo súčasťou návrhu zákona, teda ako má vyzerať presne, aby neboli pochybnosti. To sme, to sme tam riešili a, samozrejme, je to zákonná povinnosť, za ktorou nasleduje sankcia, podobne ako keby, napríklad ja som sa na to priamo tiež pýtal, mňa napadlo, čo ak niekto nebude chcieť podpísať zmluvu, no tak podobne, ako keby nechcel prijať v rámci VZN-ka tú povinnosť napríklad dať tých 88 %. To je, to sme na tom istom.
Tá zmluva má jednu zásadnú výhodu, ak ju podpíšete, je dvojstranná a nemôžu byť jednostranne vypovedaná, kdežto VZN-ko sa mohlo aj viackrát počas roka zmeniť nejakým, nejaké rozpočtové opatrenia. Čiže bola tam istá, istá forma neistoty pre tie, pre tie financie.
Pozriem ešte, som si robil poznámky, aha, ten termín. Je tam prechodné obdobie vzhľadom nato, že účinnosť je od 1. januára 2022, tak je za normálnych okolností, keď ten zákon bude platiť ďalej, bude vždy povinnosť do 31. decembra túto zmluvu uzatvoriť. Tento rok to bude do 31. januára s tým, že keď to tak poviem, že v Liptovskom Hrádku nebudú mať problém, lebo dávali v plnej výške, a tam, kde, to tak nazvem, možno to znie tak zle, že, že brali z tých peňazí, no tak budú musieť opraviť rozpočet, hej. Ak, ak sa to tak stane, predpokladám, že ak ten zákon prijmeme, tak to bude niekedy začiatkom decembra, takže ešte na tie korekcie, na tie korekcie bude čas. Celkovo bude rok 2022 prechodný a tie počty, nápočty žiakov s tým posunom veku z 15 na 25, teda vyrovnaním toho veku, ako je to u štátnych zariadení, ako ZUŠ-ky alebo jazykovky, tak sa bude počítať s tým, čo sa napočítalo k 15. septembru tohto roka. Čiže 2022 bude vychádzať z toho a až potom od ďalšieho školského a rozpočtovo kalendárneho roka, čiže od 1. 1. 2023 sa budú rátať tie počty už s tými posunutými vekmi.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že, že má to negatívny vplyv. No negatívny vplyv to má v tom slova zmysle, že tam kde, tam kde tie, v tých rozpočtoch sa teda tie prostriedky, ktoré boli pridelené na vzdelávanie a na konkrétne deti, ktoré chodia na tie neštátne školy, tak sa jednoducho tam vrátia. Čiže áno, v tomto slova zmysle, že tam, kde bolo z tých rozpočtov brané, to bude mať negatívny vplyv, tam kde to bolo vyrovnané, tak to negatívny vplyv nebude mať.
Čiže to, čo som vedel, čo som zachytil, tak to sú moje odpovede.
Ďakujem.

Na vyše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Jozef Habánik.

Ďakujem pekne za odpovede na obe položené otázky. Samozrejme, tá jedna bola legislatívnotechnická, takže tým, že tá zmluva je teda predmetom samotnej novely zákona, to je veľmi významný prvok.
Áno, tiež tie samosprávy sú presne tak, ako bolo uvedené, že na jednej strane sú samosprávy, ktoré dávajú celých sto, celých 100 % do neštátnych škôl a školských zariadení, a niekde sú samosprávy, ktoré to percento znižujú, a možno až niektoré samosprávy idú na to nevyhnutné, teda predpísané minimum. Nemyslím si, že to robia z toho titulu, že, že by chceli ukrátiť tieto školy a školské zariadenia o tieto prostriedky, ale tiež súhlasím s tým, čo bolo povedané, že vlastne ako keby takto si vykrývajú niektoré napnuté časti financovania v rámci svojich, svojich rozpočtov.
Prechodné obdobie, ktoré je stanovené, je stanovené vlastne na podpis zmluvy, tak som to pochopil, a plus teda týkajúceho sa počtu vykazovaných detí a žiakov k 15. septembru, k 15. septembru tohto roka. Preto som sa na to pýtal, že keď prejednávajú sa alebo prerokovávajú sa takéto typy zákonov, tak vždy dostávame spravidla aj stanoviská týchto reprezentatívnych združení a asociácií a aj tu predpokladám, že určite keď tieto združenia, samosprávy zistia, že prerokovávame aj takýto bod v rámci prvého čítania alebo potom následne, tak určite, určite budú písať k tomu nejaké, k tomu stanoviska tak preto som sa pýtal, či je to s nimi nejakým spôsobom už dopredu predrokované, a že veď či vedia o tom, že takáto norma tu je a že o nej rokujeme.
Ďakujem pekne.

Na faktickú poznámku bude teraz reagovať pán poslanec Richard Vašečka, nech sa páči.