48. schôdza

Ďakujem pekne. Skúsim takto, nie cez faktickú. Možno to budú tri minútky. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu školského výboru pána poslanca Habánika. Tie otázky sú úplne legitímne.
No, poviem to takto. To, že sme rokovali o týchto veciach so ZMOS-om, zástupca Únie miest sa nemohol dostaviť vtedy, ale oslovili sme ho a takisto som, sme komunikovali, ja som tak po osobnej línii aj so zástupcami županov. Minimálne s dvoma županmi sme hovorili, tak, samozrejme, ako som spomenul, že väčšine sam... alebo mnohým samosprávam to vyhovuje, aby to zostalo tak, ako je to teraz.
A čo sa týka tých rozpočtov, poviem k tomu jednu poznámku len. Vlastne predsedníčka alebo riaditeľka Asociácie súkromných škôl tanečné kon... súkromné tanečné konzervatórium v meste Liptovský Hrádok, kde je primátorom pán Tréger, ktorý je predseda ZMOS-u. Ona hovorila, že s pánom Trégerom nemajú absolútne žiaden problém, všetko financovanie O. K. Lenže, bohužiaľ, nie všetci postupujú tak ako v Liptovskom Hrádku, a preto teda je navrhovaná zmena. Samozrejme, ako reprezentanti ZMOS-u, tak zastávajú záujmy obcí. A ja tu práve vidím ten problém, že ono to vyzerá možno ako keby, ako spor, ale ja verím tomu, že primátori a starostovia to nerobia preto, že chcú niekomu poškodiť, ale preto, že často majú napäté rozpočty z rôznych dôvodov, hej. Samozrejme, korona je jeden z nich, ale môže to byť aj prevzatie plne po nehospodárnom riadení po predchádzajúcej nejakej samospráve, predstaviteľov samosprávy v minulých volebných obdobiach. Takže kde ma... keď majú niekde možnosť nejaké finančné prostriedky pre rozvoj tej obce, toho mesta využiť, tak to využijú. Toto vlastne akoby odstraňuje také to nerovné postavenie alebo keby také podriadené postavenie v tejto jednej konkrétnej veci, lebo vlastne prakticky to vzniklo tak, že zriaďovatelia alebo predstavitelia tých neštátnych škôl boli v tých, v tejto veci, ktorá bola, vlastne bola navyše dotácia podriadených zriaďovateľom tých štátnych škôl. Toto chceme odstrániť.
O svojich školách, keď to tak poviem, tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ďalej budú rozhodovať samosprávy prijatím VZN-ka, ale s inými zriaďovateľmi budú uzatvárať tú zmluvu. Zmluva je stanovená, jej návrh je priamo súčasťou návrhu zákona, teda ako má vyzerať presne, aby neboli pochybnosti. To sme, to sme tam riešili a, samozrejme, je to zákonná povinnosť, za ktorou nasleduje sankcia, podobne ako keby, napríklad ja som sa na to priamo tiež pýtal, mňa napadlo, čo ak niekto nebude chcieť podpísať zmluvu, no tak podobne, ako keby nechcel prijať v rámci VZN-ka tú povinnosť napríklad dať tých 88 %. To je, to sme na tom istom.
Tá zmluva má jednu zásadnú výhodu, ak ju podpíšete, je dvojstranná a nemôžu byť jednostranne vypovedaná, kdežto VZN-ko sa mohlo aj viackrát počas roka zmeniť nejakým, nejaké rozpočtové opatrenia. Čiže bola tam istá, istá forma neistoty pre tie, pre tie financie.
Pozriem ešte, som si robil poznámky, aha, ten termín. Je tam prechodné obdobie vzhľadom nato, že účinnosť je od 1. januára 2022, tak je za normálnych okolností, keď ten zákon bude platiť ďalej, bude vždy povinnosť do 31. decembra túto zmluvu uzatvoriť. Tento rok to bude do 31. januára s tým, že keď to tak poviem, že v Liptovskom Hrádku nebudú mať problém, lebo dávali v plnej výške, a tam, kde, to tak nazvem, možno to znie tak zle, že, že brali z tých peňazí, no tak budú musieť opraviť rozpočet, hej. Ak, ak sa to tak stane, predpokladám, že ak ten zákon prijmeme, tak to bude niekedy začiatkom decembra, takže ešte na tie korekcie, na tie korekcie bude čas. Celkovo bude rok 2022 prechodný a tie počty, nápočty žiakov s tým posunom veku z 15 na 25, teda vyrovnaním toho veku, ako je to u štátnych zariadení, ako ZUŠ-ky alebo jazykovky, tak sa bude počítať s tým, čo sa napočítalo k 15. septembru tohto roka. Čiže 2022 bude vychádzať z toho a až potom od ďalšieho školského a rozpočtovo kalendárneho roka, čiže od 1. 1. 2023 sa budú rátať tie počty už s tými posunutými vekmi.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že, že má to negatívny vplyv. No negatívny vplyv to má v tom slova zmysle, že tam kde, tam kde tie, v tých rozpočtoch sa teda tie prostriedky, ktoré boli pridelené na vzdelávanie a na konkrétne deti, ktoré chodia na tie neštátne školy, tak sa jednoducho tam vrátia. Čiže áno, v tomto slova zmysle, že tam, kde bolo z tých rozpočtov brané, to bude mať negatívny vplyv, tam kde to bolo vyrovnané, tak to negatívny vplyv nebude mať.
Čiže to, čo som vedel, čo som zachytil, tak to sú moje odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za odpovede na obe položené otázky. Samozrejme, tá jedna bola legislatívnotechnická, takže tým, že tá zmluva je teda predmetom samotnej novely zákona, to je veľmi významný prvok.
Áno, tiež tie samosprávy sú presne tak, ako bolo uvedené, že na jednej strane sú samosprávy, ktoré dávajú celých sto, celých 100 % do neštátnych škôl a školských zariadení, a niekde sú samosprávy, ktoré to percento znižujú, a možno až niektoré samosprávy idú na to nevyhnutné, teda predpísané minimum. Nemyslím si, že to robia z toho titulu, že, že by chceli ukrátiť tieto školy a školské zariadenia o tieto prostriedky, ale tiež súhlasím s tým, čo bolo povedané, že vlastne ako keby takto si vykrývajú niektoré napnuté časti financovania v rámci svojich, svojich rozpočtov.
Prechodné obdobie, ktoré je stanovené, je stanovené vlastne na podpis zmluvy, tak som to pochopil, a plus teda týkajúceho sa počtu vykazovaných detí a žiakov k 15. septembru, k 15. septembru tohto roka. Preto som sa na to pýtal, že keď prejednávajú sa alebo prerokovávajú sa takéto typy zákonov, tak vždy dostávame spravidla aj stanoviská týchto reprezentatívnych združení a asociácií a aj tu predpokladám, že určite keď tieto združenia, samosprávy zistia, že prerokovávame aj takýto bod v rámci prvého čítania alebo potom následne, tak určite, určite budú písať k tomu nejaké, k tomu stanoviska tak preto som sa pýtal, či je to s nimi nejakým spôsobom už dopredu predrokované, a že veď či vedia o tom, že takáto norma tu je a že o nej rokujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec, za poznámky. Možno dve veci.
Jednu, ktorú som zabudol ešte doplniť, že okrem toho, že sme rokovali teda so samosprávami, tak aj na tom veľkom stretnutí, ale aj pri podrobnej tvorbe a pripomienkovaní tvorby tohto zákona bola aj pani riaditeľka zo sekcie financovania regionálneho školstva, kde sme to všetko dopodrobna prebrali, niekoľkokrát sa to aj upravovalo. Čiže tie veci by mali byť naozaj veľmi tak prakticky s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú a ktorých sa to dotýka, vychytané. Je tam možno filozoficky, filozofická otázka, hej, že akým spôsobom sa na to pozeráme.
Poviem vám takú zaujímavú vec (povedané so smiechom), že keď sme mali to stretnutie so ZMOS-om prvýkrát, ešte kým sme to odštartovali vlastne celé, tak oni povedali, že my máme taký návrh, že veď zoberte si, že ministerstvo, štát, zoberte si tie neštátne školy, nám nechajte celý balík tých peňazí na tie deti, koľko ich je všetkých, aj tie, čo chodia na tie cirkevné a súkromné školy, no a vy si nájdite niekde financie na cirkevné a na súkromné školy, čo, samozrejme, zobrali sme ako teda... (povedané so smiechom), však dobre, hej návrh, ale nie reálny.
Súčasťou, súčasťou rokovania o tom, že či vôbec môžme predložiť tento návrh zákona, bolo aj sedenie s ministrom financií na ministerstve financií, kde sme si tieto veci tiež prebrali. Bola tam napríklad jedna vec, ktorá, ktorá by bola tiež istým zrovnoprávnením, týkala sa dopravného u súkromných škôl, ktoré nie je na rozdiel od štátnych a cirkevných, a odhadli sme, stálo by to zhruba okolo 500-tisíc eur, pol milióna eur, a ministerstvo financií nám to stoplo a to sme napríklad stade vyhodili. Čiže vopred sme si ako keby urobili my také pripomienkové konanie s tým ale, že očakávam, tak ako ste povedali, pán poslanec, že sa nám ozvú znova samosprávy a budú chcieť, budú chcieť teda pripomienkovať.
Máme na to vyše mesiac, predpokladám, že 18. novembra by mal byť asi školský výbor, a potom ten ďalší týždeň by sa to malo prerokovať, takže moje dvere sú otvorené, resp. aj ďalších kolegov, ktorí sú spolupredkladatelia.

Ďakujem pekne. Takže ja nebudem dlho, ale chcem k tomu niečo povedať. Ja som bol viac ako deväť rokov riaditeľom neštátneho školského zariadenia v centre voľného času, konkrétne cirkevného. Ja túto aktivitu podporujem plne a vysvetlím aj kvôli čomu.
Lebo napríklad v meste Nitra, kde som bol riaditeľom, bolo tých centier voľného času a tých školských zariadení niekoľko, a keď som si porovnal len centrum voľného času naše a centrum voľného času mestské, my sme mali pred 5 rokmi o 250 detí viac, ako malo mestské, ale napriek tomu sme mali v rozpočte mínus 100-tisíc euro. Počujete dobre. To znamená, mali sme 250 detí navyše proti mestskému, ale v rozpočte nám chýbalo proti mestskému 100-tisíc. A to sú len údaje, o ktorých sme oficiálne vedeli. To, ako si mesto potom kadejakými dodatkami a kadečím iným dofinancovalo vlastné, o tom sme my vlastne nevedeli nič, lebo to sa dá. Ale toto bol, toto bola situácia, ktorú som zažil na vlastnej koži, a môžem vám povedať, že zamestnávať ľudí, teda mať s nimi podpísané zmluvy alebo dohody, a dozviete sa na začiatku roka, niekedy v marci, vo februári, že vám to finančne nevychádza, je dosť náročné hlavne to ustáť aj psychicky, ale aj, aj materiálne, fyzicky a... To znamená, s tými ľuďmi bolo potrebné vždy buď rozviazať pracovný pomer, ak bol na dobu neurčitú, odstupné alebo odchodné.
Jednoducho ja tento návrh zákona chcem podporiť, lebo si myslím, že má význam, a toto nerovnomerné zaobchádzanie sme tu zažili niekoľko rokov a verte tomu, že vôbec to nebolo príjemné, riešiť tieto veci so samosprávou, žiadať o dofinancovanie, niekedy sa to podarilo, niekedy zase nie, ale tie deti a tí rodičia v tom centre, oni sa nepýtali, či sme od mesta peniaze dostali, alebo nie. Oni sa prihlásili, do 15. septembra museli prihlášku oficiálne vyplniť a oni očakávali od nás, že my tú aktivitu, na ktorú sa oni prihlásili, budeme prevádzkovať. To znamená, či to bol futbal, hokejbal alebo to bol, ja neviem, čokoľvek iné, ich vôbec nezaujímalo, že peniaze nemáte, ich zaujímalo to, že jeho dieťa má prihlášku vo vašom centre, a od vás očakáva výkon.
To znamená, že teraz vidíte, aký je tam rozdiel. Očakávajú od vás výkon bez peňazí a zamestnanci tiež sú nespokojní, lebo ja poviem tak, ja som nastúpil v 2011. do zariadenia a osobné príplatky a všetky možné výhody, ktoré mali dovtedy, som musel pobrať. Ale, samozrejme, že aj sám sebe, a, samozrejme, že zamestnanci, keď im zoberiete príplatky, sú nespokojní, lebo to centrum voľného času, to nie je práca, že prídem ráno o ôsmej a odchádzam o druhej, ale niekedy prídem ráno a ťahám to do večera alebo niekedy prídem, ja neviem, o desiatej a ťahám to do siedmej večer, to je o tom, niekedy aj víkendy, soboty, nedele, lebo sa robia podujatia. To, že vám niekto povie, že to je školské zariadenie, to neznamená, že vy nerobíte v tom školskom zariadení, len to má inú náplň. My tie deti musíme zapájať. A tie centrá voľného času súkromné, cirkevné, ony robia takú istú činnosť ako mestské, úplne takú istú, koľkokrát aj kvalitnejšiu. Ja mám ale aj zopár otázok, ktoré sa chcem spýtať, lebo tých otázok bude možno aj viac, ale zatiaľ aspoň niektoré.
Ako to budeme napríklad s čestným vyhlásením? Lebo doteraz bolo dieťa, napríklad ktoré malo trvalý pobyt v meste, v meste boli dve-tri centrá voľného času a teraz mesto si dalo podmienku, že ten normatív chce deliť na tri časti, alebo sa rozhodlo, že vlastnému dá a ostatným nedá. To znamená, vy ten krúžok alebo tú činnosť prevádzkovať musíte alebo by ste mali, keď už sa dieťa prihlásilo, ale môže sa stať, že nedostanete financie na to dieťa, lebo si ho nechá mestské. Alebo vám dajú jednu tretinu z toho, hoci tie náklady môžu byť ďaleko vyššie, lebo tam sa to odvíja od toho, akú činnosť prevádzkuje. Ak je to šport, vy musíte zaplatiť nejakého trénera, ale ak je to napríklad keramika, vy musíte platiť elektrinu, vy musíte mať pec, vy musíte mať materiál, ktorý musíte kupovať pravidelne. Takže to nie je úplne bez, bez nákladov. Takže to sa chcem spýtať, že či ten normatív sa bude potom deliť alebo každý dostane každý dostane plnú sumu.
Ďalej čo ma zaujíma, sú obce, lebo obce po poslednej zmene zákona spravili obrovský problém centrám voľného času. Totižto obce s vami dohodli na sume 10 euro alebo neposlali nič, alebo poslali 20 a ešte chceli od vás, aby ste tri-štyrikrát do roka vypĺňali nejaký formulár a im hlásili, koľko detí tam chodí, či to dieťa vlastne chodí, alebo nechodí. To znamená, ja by som rád vedel, že či tie peniaze sa budú nejako centralizovať a potom sa budú posielať, alebo samostatné obce, s nimi sa bude podpisovať zmluva, lebo sa môže stať, že s obcou sa dohodnete na sume 60 euro na dieťa a s mestom sa dohodnete na 250 euro na dieťa. Toto je obrovský problém, hej. Vy v podstate by ste tie deti z obce ani nemuseli zobrať, keď sa to tak vezme, ale vy chcete, aby tie deti sa zapájali do tej činnosti.
To znamená, tu je tiež otázka, že aký normatív, či tam bude nejaký jednotkový normatív, ktorý bude platiť pre všetky mestá a obce na Slovensku, alebo to bude fakt len vypočítané na základe podielových daní, lebo v každom meste to môže vychádzať inak. Ja poznám centrá, ktoré dostávali od svojho zriaďovateľa resp. od mesta 60 euro na dieťa, poznám, ktoré dostávali 350 euro na dieťa. A robili tú istú činnosť. To znamená, tých otázok je v tomto veľmi veľa.
Čo sa týka tých 88 %, ja môžem povedať, že to nebolo 88 %, lebo ak som na začiatku povedal, keď si porovnáte, koľko dostávalo mestské a koľko sme dostávali, tak to je ďaleko viac ako 88 %, teda ďaleko menej ako 80 %, 88. My sme boli niekde na úrovni 40-50-60 % z toho, čo malo mestské, s tým, že ale vám nikto nezabezpečí ihrisko, pokiaľ si ho nepostavíte sami, vám nikto nezabezpečí telocvičňu, pokiaľ si ju nepostavíte sami alebo vám ju škola dobrovoľne, alebo nejakým spôsobom neprenajme, kdežto tam, to mestské zariadenie väčšinou využívalo tie mestské inštitúcie, ale mesto si chcelo ešte aj zaplatiť za nájom telocvične, takže niekedy sa stávalo, že tie cirkevné a súkromné mali ďaleko vyššie náklady a ďaleko nižší príjem. No a to je asi tak všetko, čo som chcel povedať.
Ak by pán predkladateľ mi vedel na toto odpovedať, budem rád. Samozrejme, že ja tento návrh zákona podporujem, tak ako som počul, ako je pripravený, ale sú tam, vychádzajú tam ešte aj ďalšie otázky na povrch. Niektoré som tu naznačil a možno by sa mohli niektoré dopracovať, lebo tá výška normatívu fakt to môže byť v každej obci iné a v každom meste úplne iné. A s tým čestným vyhlásením to by som tiež rád vedel.
Ďakujem pekne.

Takže, kolega, chcela by som reagovať na vaše vystúpenie. V prvom rade možno aj vo všeobecnosti chcem trošku poopraviť ten názor, ktorý ste tu prijal, že mestá nedávajú v zmysle zákona 88 %. Prosím, aby ste možno to konkretizoval, ktoré mestá, pretože nemôžte všetky hádzať do jedného vreca, to je jedna vec.
Druhá vec. S Úniou miest tento zákon nebol prerokovaný. Ja žiadam, aby boli prizvaní k tejto diskusii, samozrejme, ideme do druhého čítania, pokiaľ pôjdeme, ale Únia miest k tomuto nezaujala stanovisko. Tento zákon naozaj bude mať veľký finančný dopad na hlavne veľké mestá, kde sú, kde sú zriaďované či už cirkevné, alebo iné školy, alebo neštátne školy, dajme ich. Ja som za zrovnoprávnenie financovania, ale inou formou ako cez podielové dane. To znamená, nájsť spôsob taký, aby to nemalo negatívny dopad na rozpočty miest, predovšetkým veľkých miest, tam, kde sú povytvárané takéto zariadenia. Takže poďme to ešte znovu vrátiť, poďme sa, poďme o tom diskutovať, lebo Únia miest nebola k tomuto prizvaná, ja si myslím, že je to veľká škoda, pretože tam by sa ukázal, a ten dopad by sa ukázal naozaj v miliónoch, hej. Takže naozaj treba k tomuto viac, a preto ten spôsob financovania, si myslím, že nemôže ísť takto, ako je cez podielové dane, ale sú to naše deti, všetky deti sú naše, to znamená, ak to štát chce financovať, nech to ide cez spôsob financovania, tak ako financuje štátne školy. Hej, nebudeme robiť rozdiel. Je dieťa ako dieťa a má rovnaké právo na to, aby dostávalo rovnaký príspevok od štátu, alebo teda aby ho, sme ho rovnako podporovali.
Takže myslím si, že toto nie je cesta, aj keď hovorím, že treba o tom ešte diskutovať, ale nemôžme takýmto spôsobom riešiť problematiku v rámci, v rámci veľkých miest. Hovorme o väčších mestách, kde sa to vlastne dotkne. Takže ja by som o toto poprosila, ešte diskutovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja budem len tak krátko reagovať na pána poslanca Čepčeka, ktorý vystupoval v rozprave.
Úprimne sa priznám, že, tak keďže som nikdy neviedol centrum voľného času, tak úplne všetky podrobnosti neviem, ale jedna zásadná vec. Táto novela primárne nerieši financovanie centier voľného času, ale škôl a ďalších zariadení, napríklad ako sú základné umelecké školy. Čiže tie otázky, ktoré sa týkajú toho, sú tiež vážne a tiež ich treba riešiť, tiež je to, beriem to ako podnet do druhého čítania a tie otázky, však ja si to, ja si to pozriem aj z rozpravy, budeme sa pýtať tých, ktorí sú naozaj do detailu, do šrôbiku vedia presne, čo sa týka toho financovania školstva a budem na ne hľadať odpovede.
Na pani poslankyňu Pivkovú nebudem reagovať, lebo mám reagovať na predrečníka. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pani poslankyňa Pivková, budem reagovať, poznám mestá a obce, ktorí všeobecno-záväzné nariadenie spravili podľa seba, ako chceli, a spravili ho dokonca tak, že priamu činnosť dali jeden balík a nepriamu činnosť dali ďalší balík. A keď si to spočítate z toho, čo dostalo, tak to tak nevychádzalo 88 %. Ja som reagoval na to.
A čo sa týka obcí, malých obcí, ktoré platia tiež podielové dane, resp. prispievajú na túto činnosť, tak tam, tam to sa nedá povedať o 88 % úplne vôbec, lebo to bolo ďaleko menej.
Čo sa týka pána poslanca Vašečku, ja budem rád, keď sa bude v druhom čítaním nejakým pozmeňovákom alebo nejako sa ten zákon doplní, lebo si myslím, že centrá voľného času, tie deti sa nám prestali hýbať a toto je jedna cesta, ako by sa tento zákon dal vylepšiť, aby pomohol širšiemu spektru, nielen školám. Ja chápem, školy potrebujú, ale tak ako tu už bolo povedané, možno tým pádom by to stálo za zváženie, či by sa to nespravilo centralizovane, a nie cez podielové dane. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je problém, ktorý ja osobne dlhodobo vívam... vnímam. (Povedané so smiechom.) V meste Kežmarok, odkiaľ pochádzam, sa každoročne vedú búrlivé diskusie na pôde mestského zastupiteľstva práve na túto tému.
Najväčším problémom zákona v jeho súčasnej podobe je, že samospráva je povinná neštátnym, teda súkromným a cirkevným zriaďovateľom poskytnúť len 88 % finančných prostriedkov napočítaných na jedného žiaka oproti žiakovi v mestskej škole či škôlke. Konkrétne v meste Kežmarok sa v minulosti, asi do roku 2019, kedy sa prvýkrát podarilo vybojovať podľa mňa spravodlivé financovanie, takýmto spôsobom ukrátili súkromní a cirkevní zriaďovatelia o čiastku v priemere 200-tisíc eur ročne. Tieto peniaze samospráva zapojila do rozpočtu a financovala aktivity, ktoré so vzdelávaním nemali nič spoločné.
Druhým problémom je nejednotnosť výpočtu koeficientu a jeho následného použitia, kde taktiež dochádza ku kráteniu finančných zdrojov pre tieto zariadenia zo strany samosprávy. Tento zákon podľa môjho názoru vyrieši nespravodlivosť, ktorá sa deje na rodičoch a deťoch, ktoré navštevujú školy a školské zariadenia u súkromných a cirkevných zriaďovateľov. Všetci platíme rovnaké dane, tak nerozumiem, prečo jedni dostanú príspevok viac a iní menej. Je potrebné si uvedomiť, že toto sú finančné prostriedky na prevádzku a mzdy, a pod pojmom prevádzka ja osobne chápem aj materiálno-technické vybavenie škôl, škôlok, detských klubov, družín a podobne. Všetci predsa chceme, aby naše deti vyrastali v prostredí, v ktorom sa môžu plnohodnotne vzdelávať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás ako spolupredkladateľka chcem aj touto cestou požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som poďakovať kolegyne Janke Garstkovej za jej vystúpenia a za zhrnutie takej aplikačnej praxe, ako sa to vlastne deje, a čo je problém v podstate aj na tých mestských zastupiteľstvách, kde vlastne mestá hľadajú finančné prostriedky, ale aj skutočne zrovnoprávniť financovanie cirkevného a... školstva vlastne je veľmi dôležitou, tým signálom vlastne pre tieto školy.
Dôležité, dôležitý je vlastne, dôležité je dieťa a myslím si, že dať mu kvalitné vzdelávanie v školách, ktoré si vlastne vyberú pre neho rodičia, je veľmi dôležité, preto som za to, aby bolo zrovnoprávnené vlastne financovanie všetkých škôl, rovnako štátnych, a tak isto aj cirkevných.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za konštruktívnu debatu aj pani primátorke, akceptujem to a týmto aj vyhlasujem, keďže však sme aj vo vysielaní, sme na verejnom mieste, že dvere aj pre Úniu miest, aj pre ZMOS, aj pre kohokoľvek sú otvorené, poďme hľadať spôsoby. A súhlasím aj s tým, že cez tie podielové dane, ja to beriem, beriem tak, že teraz je to medzikrok. Vyrovnajme to medzi všetkými školami, evidentne je to, ale nie je, a školskými zariadeniami, nie je to teraz dostatočné.
My to naozaj vnímame ako, ako taký istý medzikrok, ktorý niektoré problémy vyrieši, ale niektoré nevyrieši, a hľadajme teda spôsob ako toto financovanie nastaviť inak. Ale toto bol krok, ktorý môže pomerne jednoduchým a priamym spôsobom vyriešiť tú nerovnosť medzi tými neštátnymi a štátnymi školami. To, že bude mať nejaké následky na rozpočty obcí a ďalších samospráv, tak áno, to je, to je fakt, ale dosiahne sa to vyrovnané, vyrovnané financovanie na každé dieťa a hovorím, moje ucho je otvorené, poďme rokovať ďalej, 18. septembra pravdepodobne budem, pardon, septembra, novembra bude výbor a potom to bude v druhom čítaní, ak sa rozhodnete to podporiť, predpokladám, že budeme hlasovať asi zajtra o 11.00 hod., však povie pán spravodajca.
Ďakujem veľmi pekne.