48. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, veľmi jasne sa chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona, že ho nesmierne vítam.
Tak ako každé ráno, aj dnes som prišiel do Národnej rady na bicykli. Vyskúšal som si asi 5,5 km – ako každé ráno – aj cyklotrás, aj ciest, po ktorých chodia motorové vozidlá, aj pešej zóny a môžem povedať na základe, samozrejme, nielen tejto skúsenosti, ale na základe mojej celoživotnej lásky k bicyklovaniu, že je to zákon veľmi potrebný, správny a niet veľmi dôvod, aby som k tomu pridával ďalšie nejaké superlatíva.
To, čo bolo povedané, s tým plne súhlasím. Bicyklov pribúda. Je to veľmi dobré, pretože pribúda tým pádom aj reálneho nášho príspevku k zdravému životnému prostrediu. Teda nielen slovami a zákonmi, ale aj drobnými činmi môžme prispieť k tomu, aby naše mestá a krajina bola čistejšia. A takisto aj pribúda možno aj zdravých občanov, pretože ten pohyb je dôležitý v každej podobe a isteže aj v tej cyklistickej.
Žiaľbohu, pribúda aj úrazov spojených s nehodami cyklistov na komunikáciách a práve tento zákon veľmi rozumným a dôležitým spôsobom môže viesť k tomu, že takýchto nehôd bude menej.
To, čo chcem povedať na dôvažok k tomuto návrhu, je možné vyjadriť takou vetou, možno by to mohlo byť skôr ako také motto, že áno, ja ako vodič motorového vozidla, rád ťa, milý cyklista, obídem v dostatočnej vzdialenosti, ale musím ťa aj vidieť. A toto by som rád vložil pri tomto prvom čítaní ako svoj pokus, samozrejme, po rozumnom zvážení na príslušných ministerstvách, doplniť v druhom čítaní tento návrh o bod, ktorý by sa vzťahoval k povinnému osvetleniu cyklistov. Lebo moja skúsenosť nielen ako cyklistu, ale ako aj vodiča, ktorý chodí po Slovensku pravidelne medzi Humenným a Bratislavou, je tá, že množstvo cyklistov si dovolí za naozaj sťažených svetelných podmienok ísť na bicykli bez akéhokoľvek osvetlenia. Takže áno, obídem v bezpečnej vzdialenosti, ale musím ťa aj v bezpečnom časovom predstihu, milý cyklista, vidieť. A bolo by teda veľmi dobré, keby sme do zákona dostali aj povinnosť trvalého celodenného svietenia na bicykli a to tak vpredu bielym svetlom, ako vzadu červeným svetlom.
Nie je to žiadna super novinka. Dovolím si odvolať sa na skúsenosti z Dánska, kde už pred mnohými rokmi štúdia zistila, že celodenné permanentné svietenie na bicykloch viedlo k zníženiu úrazovosti, nehodovosti cyklistov o 19 %. Nechcem s týmto číslom pracovať ako s jednoznačne nejakým dôkazom, lebo naozaj ešte možno treba zistiť, ako je to v iných krajinách, ale ja si myslím, že keď sme sa už dávno stotožnili s tým, že motocykle, autá musia svietiť 24 hodín denne, pokiaľ používajú verejné komunikácie, nie je najmenší dôvod na to, aby práve tí najviac ohrození, to znamená cyklisti, nesvietili, a aby sme tam nenechali to, čo je vo vyhláške, myslím, je tam napísané niečo také, že za znížených svetelných okolností sa musí použiť svetlo aj vpredu biele, aj vzadu červené.
Myslím, že nech sa používa celodenne, celoročne, tie svetlá sú dnes v tak vynikajúcej kvalite. Pribúdajú, napokon veď väčšina cyklistov ich má. Len práve nám ide o tých, ktorí to ešte nejakým spôsobom nezohľadnili pre svoju bezpečnosť aj pre bezpečnosť vodičov. Veď kto by sa chcel stať účastníkom nehody, pri ktorej zrazí, nedajbože zabije cyklistu, tak to osvetlenie je nad každú pochybnosť dobrým krokom, ktorý by sme mohli sa pokúsiť pozmeňovacím návrhom pri druhom čítaní vložiť do tohto veľmi dobrého a jednoduchého zákona, ktorý vítam.
Takže áno, treba, aby sme v bezpečnej vzdialenosti obchádzali našich cyklistov, ale treba, aby sme ich aj včas videli. A myslím, že takéto rozšírenie zákona by mohlo práve k takémuto dôsledku viesť.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, a z tohto miesta pozdravujem aj cyklistov, verme, že sa budeme správať disciplinovane na cestách. Ten pomer medzi cyklistami a autami bude sa meniť v prospech cyklistov, bude ich pribúdať, tie bicykle sú už dnes v Bratislave rýchlejšie ako autá. Vždy tie autá, ktoré ma predbehnú na ceste, tak za chvíľočku ja ich predbehnem na križovatke, idem predpísaným spôsobom dopredu. A myslím si, že to, čo sme videli možno často už pred rokmi v dákej Ázii, že tam to more bicyklov rieši tie prepchaté mestá, tak je to aj u nás určite budúcnosť dopravy zdravej, použiteľnej, rýchlej, bezpečnej a tento zákon k tej bezpečnosti určite povedie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Prvý vystúpi pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, ďakujem ti pekne za vystúpenie a určite sa budeme touto pripomienkou alebo návrhom zaoberať. Ako aj spomínala predchodkyňa, pani poslankyňa Tabák, tých návrhov, doplnení ešte môže byť viacero, lebo toto nie je komplexné riešenie.
My sme mali rokovanie na Prezídiu Policajného zboru s jednotlivými odborníkmi v otázke ochrany cyklistov. Musíme si uznať, že tých cyklistov je na cestách v dnešnej dobe už veľa a je otázka, že či tá cestná infraštruktúra je prispôsobená na to, aby vedeli na ňu vyjsť aj vozidlá a aby aj cyklisti boli chránení tak, ako by mali byť. Samozrejme, na druhej strane cyklisti nemajú len práva, ale aj povinnosti. Tie povinnosti sú ustanovené v zákone o cestnej premávke. Len chcem poznamenať, že na rozdiel od zahraničia my nemáme tak kvalitne vybudovanú tú cyklistickú infraštruktúru ako v zahraničí. Ja len z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že napríklad v okolí Zemplínskej šíravy som sa rozprával so starostami buď obci Vinné, Jovsa, Klokočov, Kaluža a mi hovorili, že majú obrovské problémy pri vysporiadavaní pozemkov a príprave tých pozemkov pre cyklotrasy. Jednoducho sa nevedia roky pohnúť. Oni sú už zúfalí z toho, že akým spôsobom by vedeli naštartovať túto výstavbu.
Je veľmi dobré, pozitívne, že z plánu obnovy pôjde celkovo 104 mil. eur na výstavbu tejto cyklistickej infraštruktúry. Lenže my musíme trošku aj uľahčiť tú legislatívu na to, aby sa tí starostovia vedeli a tie samosprávy pripraviť na to, aby sa vôbec začalo stavať a aby vedeli využiť tie finančné prostriedky.
Takže minimálne ďakujem pekne za podnet a budeme sa tomu venovať.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, súhlasím s predrečníkom, s tým zviditeľnením cyklistov súhlasím. Ide tu vlastne o bezpečnosť a nielen tých cyklistov, ale všetkých účastníkov cestnej premávky. Povedzme si na rovinu, vidíme, ako sa to osvedčilo, keď sme mali chodcov a že majú tie reflexné prvky, vidíte to ako vodiči koľkokrát, je to veľmi dobrá vec, že to zbadáme už na diaľku.
Presne, aj cyklisti by nemali mať len práva, aj nejaké povinnosti, lebo neohrozujú len seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Nie všetci cyklisti, dá sa povedať, že sú nejakí disciplinovaní. Veľakrát sa stretávame s cyklistami, ktorí jazdia v strede pásov, jazdia tak, že idú viacerí vedľa seba, čo si nemyslím, že je veľmi zodpovedné. Takže týmto venovať sa nejakým tým označením, aby sme ho skôr zbadali, či je to svietením alebo nejakými reflexnými pásmi, alebo nejakými reflexnými pásmi, alebo nejakým iným spôsobom, áno. To vítam, dúfam, že to bude zapracované.
A vravím, práve preto, ako ste povedali, že nemáme vybudované tú infraštruktúru a cyklotrasy, o to viac by mali byť tí cyklisti viditeľní. Lebo ak raz máme cyklotrasu a je mimo, že nie je, nesúvisí niekde s vozovkou, že je úplne mimo, tak tam nám to až tak nevadí. Tam nám to až tak nevadí, že tí cyklisti nie sú osvetlení, lebo tam nemajú koho stretnúť, len cyklistu oproti seba. Ale tam práve preto, že tu u nás máme veľké rezervy v týchto cyklotrasách, tak o to viac by mali byť aj tí cyklisti nejako viditeľní.

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku bude mať pán poslanec Marek Šefčík. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto vítam tento zákon.
A, Janko, k tvojmu vystúpeniu, ja by som sa chcel stotožniť s tým, že bezpečnosť na cestách nie je len na strane vodičov áut, ale aj na strane cyklistov, čo sa týka zodpovednosti. A súhlasím s tým, že by mali byť viditeľnejší a možno k tomu určite prispeje teda aj to osvetlenie vpredu, vzadu.
Ja som práve na cestnom bicykli nabicykloval takisto tisícky kilometrov a zažil som dokonca absurdnú situáciu, kedy vodič autobusu nás so synom išiel nejakým spôsobom vychovávať alebo neviem, čo si tým dokazoval, že som pocítil bok autobusu na pleci a vytlačil nás z cesty. Čiže aj také situácie sa stávajú, kedy vodičom, ktorí sú nervózni, možno jazdia v kolónach, možno, ja neviem, z čoho sú nervózni, tak takýmto spôsobom povedzme prepne.
No a chcem povedať, že my nechceme eliminovať tých cyklistov na cestách, ale chceme, aby ich bolo čím ďalej, tým viac. Vysvetlím, v mestách je to veľmi potrebné, pretože vidíme, ako, v akom stave je napríklad aj Bratislava, že sú tu kolóny na dennom poriadku, a keď, keby každý, kto môže, presedlal na bicykel, tak ako si to, Janko Mičovský, spravil ty a chodievaš takto do práce, ja ťa vídavam, tak aj tie kolóny a zápchy by boli menšie.
Čiže vítam tento zákon, chráňme cyklistov, ale treba byť zodpovedný, ohľaduplný aj z druhej strany a proste aj cyklisti musia byť videní a viditeľní.
Ďakujem pekne.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne, vážení kolegovia, za slová podpory, verím, že sa teda dopracujeme k tomu, aby sme naozaj chránili cyklistov čo najviac. Som pripravený pomôcť v rámci toho, tak ako sa rozhodnete ma možno aj prizvať do pracovného tímu.
A využijem tento priestor na to, aby som poslal zo sály zákonnosti dva pozdravy. Ten jeden posielam cyklistovi anonymnému, ktorého som dnes ráno stretol na Rybnom námestí, mal prilbu, blikal vpredu bielym svetlom, vzadu červeným. Aj sme sa dokonca pozdravili, neviem, kto to bol. Ale teda bol to príklad presne toho, čo očakávam od zodpovedného cyklistu. A taký pozdrav, aj keď úprimný, ale možno menej potešiteľný posielam cyklistovi alebo cyklistke, neviem, kto to bol, lebo v tej tme som to veľmi nerozoznal, ktorého som stretal predvčerom večer pod Mostom SNP, tam na tej skratke, ktorá vedie popri moste k Auparku, vyhli sme sa v poslednej chvíli. Ja som svietil, ten cyklista nie, a naozaj nám chýbal možno meter-dva na to, aby sme sa, dva bicykle, nezrazili na tej cestičke. Takže tieto dva pozdravy ako symboly toho, čo chceme dosiahnuť.
Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Radovan Sloboda, nech sa páči.