48. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, je namieste hneď v úvode si položiť otázku, či je opodstatnené, aby sa otázkou dopadov extrémnych výkyvov cien energií zaoberal parlament, alebo majú volení zástupcovia občanov prehliadnuť kopiace sa informácie o zatváraní energeticky náročných priemyselných prevádzkach, čudesných koncoch niektorých dodávateľov energií a veľkými otáznikmi, čo ďalej čaká odberateľov, najmä ak dostatočné zabezpečenie energií potrebných na chod hospodárstva a normálny život domácností je aj jednou z rozhodujúcich častí alebo súčastí bezpečnosti štátu.
Štátna energetická politika musí zohľadniť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ochranu zraniteľných odberateľov a boj proti energetickej chudobe. Zo dňa na deň sa stupňujú problémy vyvolávané nekontrolovateľným nárastom cien energií. Energetická politika nezodpovedá aktuálnemu stavu vo vývoji globálnych energetických trendov a vývoju trhu s energiami.
Skupina poslancov Národnej rady opakovane navrhovala riešenie vážnych dopadov výrazného rastu cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti a pre malé a stredné podniky, napríklad v tlači 687. Pri prerokovávaní predmetnej parlamentnej tlače podpredseda vlády a minister hospodárstva opakovane potvrdil neexistenciu riešení verejnej energetickej politiky výkonnej moci v súvislosti s vývojom na trhu s energiami a so zmiernením negatívnych dopadom na ceny energií.
Paradoxne takto v kritickom období unikli z dielne ministerstva hospodárstva práce na príprave návrhu novelizácie zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a ďalších energetických zákonov, predmetom ktorej je odbúravanie regulácie cien energií pre zraniteľných odberateľov. Uvedené len naznačuje, ako je výkonná moc a energetická politika mimo reality. Zlyhávanie verejnej energetickej politiky má podiel na fatálnych dopadoch pre zraniteľných odberateľov a pre podnikateľský sektor. Je preto opodstatnené, aby v opísanej situácii Národná rada Slovenskej republiky uskutočnila kontrolnú činnosť opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií, vykonanú Národnou radou Slovenskej republiky, jej výbormi a poslancami voči vláde Slovenskej republiky, jej členom, vedúcim ústredných orgánov a vyšším štátnym funkcionárom.
Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti a tieto túto správu musia podať do 30 dní alebo v inom termíne, ktorý však nesmie byť kratší ako 15 dní. Navrhujeme preto prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií.
Uznesenie má štyri časti. V časti A návrhu uznesenia navrhujeme vyjadriť vážne znepokojenie Národnej rady Slovenskej republiky nad súčasnou situáciou, v časti B navrhujeme schválenie bezodkladného uskutočnenia kontrolnej činnosti opatrení verejnej energetickej politiky vykonanej Národnou radou Slovenskej republiky a v časti C návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o verejnej energetickej politike a jej riešeniach v súvislosti s aktuálnymi energetickými trendami, vývojom na trhu s energiami a so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií, a to v lehote 15 dní.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala predsedu Národnej rady o zabezpečenie vypracovania a realizácie plánu kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky.
V časti D návrhu uznesenia navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila predsedovi regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prijať účinné opatrenia na odstránenie meškania pri príprave a schválení regulačnej politiky na nové regulačné obdobie.
Dovoľujeme si požiadať Národnú radu o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem.
Prosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Petra Krupu, aby Národnej rade podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. (Reakcia z pléna.) Áno, dobre.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predsedajúci, podávam správu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Maroša Kondróta a Richarda Takáča na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií podľa § 127 a nasledujúceho zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 715) vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 745 zo 4. októbra 2021 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh prerokoval 19. októbra 2021. Výbor neprijal uznesenie k predloženému návrhu, nakoľko návrh súhlasiť s predloženým návrhom a odporučiť schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor rokoval dňa 19. októbra 2021. Správa o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 233 z 19. októbra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú, jedno písomné prihlásenie a vystúpi teraz v rozprave pán Radovan Kazda.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, bude sa mi reagovať dosť ťažko. Ja som očakával teda od pána predkladateľa, že to bude nejaký rozsiahlejší úvod do problematiky, takže ani sa nedá veľmi nejako reagovať iba to, iba na to, čo bolo v tej dôvodovej správe.
No, prekvapuje ma, že vlastne sa opäť, opäť sa vlastne predkladá táto istá otázka, resp. veľmi podobná otázka tej, ktorú sme riešili na mimoriadnej schôdzi k cenám energií a ktorá, koniec koncov o ktorej sa budeme rozprávať aj pri návrhu opozície na odvolávanie pána ministra Sulíka. Takže vracia sa to tu opäť akože už druhý-, tretíkrát, ťažko sa bude o tom znovu, znovu hovoriť a znovu vysvetľovať, tak ja už možno len by som rád niektoré veci ešte zdôraznil.
Tá prvá vec je, že myslím si, že naozaj toto nepatrí na rokovanie že ako parlamentu, cena energií. Všetci veľmi dobre vieme, že rastie predovšetkým a v podstate výhradne z dôvodu rastu silovej elektriny, to znamená rastu ceny elektriny a plynu na trhu. A s tým vláda nemá vôbec čo urobiť, s tým sa proste nedá nič urobiť, to je cena, ktorá, ktorú generuje trh, ktorú proste nakupuje, nakupujú dodávatelia a nedá sa s ňou vôbec nič robiť. Žiaľ, tu sa vytvára, vytvára sa tu nejaký taký naratív, týmto opakovaním stále tej istej témy sa tu vytvára nejaký taký naratív, ktorým pokračuje, pokračujú kolegovia z opozície už aj z predchádzajúcich rokov, že vláda vie nejako že zásadným spôsobom zmeniť cenu elektriny.
Vláda vie zmeniť cenu elektriny, vie zmeniť niektoré zložky ceny elektriny, vie zasiahnuť, ale len veľmi malým spôsobom. Vie zasiahnuť do tarify za prevádzkovanie systému, veľmi dobre viete, že to sme tu už riešili, schválili sme prolongáciu TPS-ky, ktorá, v ktorej dôsledku síce sa bude splácať dlhšie tá dotácia na fotovoltické a iné a obnoviteľné zdroje energie, ale bude teda teraz o niečo nižšia. To znamená, že toto opatrenie sa už urobilo. Teraz sa hovorí o nejakom ďalšom opatrení, o odložení platieb do Národného jadrového fondu, to sú asi také dve možné spôsoby, ktoré vláda vie urobiť a vie zasiahnuť, ale to sú nie veľmi významné zložky ceny. To sú proste naozaj že rádovo veľmi nízke časti z tej koncovej celkovej zložky ceny.
A tá ďalšia vec je, tie ďalšie zložky ceny, tie predsa reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten, to je nezávislý úrad, ktorý nemôže nejakým spôsobom vláda manažovať, nemôže zasahovať do jeho rozhodovania, pokiaľ to, samozrejme, nie je vláda Roberta Fica, ktorá to robila veľmi pravidelne a veľmi bežne a ktorá urobila z pána Holjenčíka v podstate fackovacieho panáka. Ale vidíte, toto teraz týmto spôsobom sa nekoná.
Takže ja si myslím, že bolo veľmi veľa príležitostí a stále je veľmi veľa príležitostí, ako túto tému otvárať. Môžme sa o nej baviť na výboroch, ja dokonca sám iniciujem teraz budúci týždeň v stredu ako predseda komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo, pri hospodárskom výbore iniciujem vlastne ďalšie zasadnutie komisie, ktoré sa má venovať dopadom rastúcich cien energií na priemysel. Iniciujem to ja, člen koalície, dokonca člen klubu SaS. A iniciujem to z toho dôvodu, že naozaj akože reálne vnímame, že je to obrovský problém a že chceme hľadať riešenia, ktoré by nejakým spôsobom mohli ak už nie teda ovplyvniť cenu elektriny, tak možno nájsť aspoň nejaký kompenzačný mechanizmus pre priemysel, ktorý teraz tým naozaj, naozaj veľmi trpí.
Čo sa týka cien elektriny pre domácnosti, tá by, pokiaľ som správne, správne si to pamätám, by nemala budúci rok veľmi výrazne vzrásť, mala by vzrásť možno o 10 až 20 %, je to z toho dôvodu, že sa nakupovala elektrina ešte v prvom polroku tohto roka, kontrahovala sa na ďalšie obdobie. Takže áno, toto bude tiež problém, ten rast tam bude, ale otvárať tu neustále, neustále tú istú tému, že vláda je všemocná v cene, v hýbaní cenou elektriny alebo plynu, je proste blaf. To je blaf na občanov a naozaj tomu nerozumiem. Ja si myslím, že by sme sa nemali znižovať k takýmto dezinformáciám šíreným verejnosti. Ja viem, že kolegovia zo SMER-u to veľmi radi robili, oni dokonca pred pár rokmi sa pokúsili verejnosť presvedčiť, že dostane vratky za plyn, za ušetrený plyn, v skutočnosti to bola len nejaká dotácia v podstate z verejných zdrojov. Nebola to žiadna vratka za plyn. Ale naozaj považujem za veľmi nešťastné, že vytvárate takýto dojem, vtláčate takýto dojem verejnosti, že vláda môže tak ako za socializmu, keď boli maloobchodné ceny a nejaký regulátor povedal, že rožky budú stáť toľkoto, maslo bude stáť toľkoto, tak že by vláda teraz mohla povedať, že toľkoto bude stáť cena elektriny. No to je proste naprostý, naprostý nezmysel.
Takže ja pevne verím, že toto uznesenie v súčasnosti, ktoré je navrhnuté, že ho neschválime, lebo táto téma je skôr a viac odborná a nemá, nemá zasahovať do nejakej veľkej politickej, veľkej politickej témy. Cena elektriny, veľmi dobre vieme, že rastie z viacerých dôvodov, rastie, dovolím si povedať, že možno aj z nepripravenosti Európskej únie ako celku na politiku, ktorú zaviedla a ktorá je principiálne správna politika vlastne zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie. Dôsledkom, teda jednou z ďalších príčin je, samozrejme, rast dopytu od priemyslu po pandémii, ďalšími príčinami sú rast elektromobility napríklad, ale napríklad aj rast dopytu po elektrine v domácnostiach. Domácnosti prechádzajú na hospodárne budovy, teda na hospodárne domy, prechádzajú na elektrické vykurovanie, prechádzajú na vykurovanie tepelnými čerpadlami, čo sú opäť elektrospotrebiče, to znamená, že dostávame sa v súčasnosti do nejakej elektrickej éry, na ktorú zjavne ešte Európska únia nie je nejakým spôsobom prispôsobená a je možné, že teda nastanú ešte horšie časy.
Takže riešenie, ktoré sa ponúka a ktoré ja ponúkam, je hovoriť ľuďom pravdu, hovoriť im pravdu, že vláda sa snaží robiť, robí konkrétne opatrenia, tak ako som spomínal v tej TPS-ke, ale že prichádza naozaj veľmi zlá doba a ona môže byť ešte horšia, dostávame sa do zlej ekonomickej situácie. Časy, kedy sme mali veľký rozpočet s dobrými tržbami, sme prešustrovali, nešetrili sme, boli to časy za minulej vlády. Teraz prišli veľmi ťažké časy spôsobené pandémiou, prišli časy rastúceho dopytu po elektrine, prišla éra, prišli časy, kedy ponuka plynu je nižšia, než je jej dopyt, a to, čo nám zostáva, čo musíme robiť asi hlavne, je začať sami od seba, sami od seba, tak ako to bolo v 90. rokoch, keď prišli zlé časy a keď ešte vtedajší predseda vlády Klaus hovoril, musíme si uťahovať opasky. Tak áno, pripravujeme sa na to, že potrebujeme si začať uťahovať opasky, že éra veľkej prosperity, pomerne veľkej prosperity v našom, v našej spoločnosti aj v Európskej únii že pravdepodobne, pravdepodobne končí. Sú na to veľmi veľké signály a to, s čím musíme začať a čo budeme musieť robiť všetci, je začať uťahovať si opasky.
Ďakujem.

Evidujem štyri faktické poznámky.
S prvou vystúpi pán poslanec Kondrót. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega, úvod do problematiky, prosím vás, čo ste tu čakali? Veď vy ste si vôbec neprečítali uznesenie, vy ste vôbec nepochopili, o čo ide. Úvod do problematiky sme spustili v júni, v júli, v auguste, v septembri, stále a nemá zmysel sa opakovať a riešiť, prepáčte, hlúposti, ako vy ste riešili, ako sa volal bývalý šéf ÚRSO, alebo poďme sa baviť, na akej adrese sedí ÚRSO, alebo prečo sa ministerstvo hospodárstva presťahovalo z jednej budovy do druhej. To vôbec nie je podstatné. Takisto nie je podstatné, kto s tým prvý prišiel, kto s tým prišiel druhý alebo tretí. Každý deň je v televízii alebo v rádiu debata k cenám energií, väčšinou sa z toho nič nedozviete, ale vy sa tvárite, že netreba, že nič sa nechumelilo. Sulík tvrdí, že plyn bude taký istý ako v 2020, tým pádom aj teplo nevyskočí hore, fajn, elektrická energia tri až štyri eurá mesačne, tak potom neni čo riešiť. Tak to si myslíte len vy a to si možno myslia len ľudia na ministerstve na čele s pánom Sulíkom.
Európska komisia rieši túto problematiku, poznáme návrhy, ktoré majú pomôcť vládam riešiť prudký nárast cien energie bez toho, aby porušili trhové pravidlá, čiže Európska komisia už rieši, čo môžme a čo nemôžme urobiť, napríklad priame platby nízkopríjmovým domácnostiam, štátna pomoc podnikom, oddelenie trhu s elektrinou od trhu s plynom. Vzhľadom na rastúce náklady na energie vlády v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Grécku, tie sú, samozrejme, sprostejšie ako naša vláda, tie oznámili opatrenie na podporu domácnosti s nízkymi príjmami v ich platení účtov za energie a požiadali Európsku komisiu, aby sa týmto zaoberala. Európska komisia dokonca povoľuje aj núdzovú podporu príjmu, nepokladá ju za problematickú, ak bude dočasná a cielená na chudobných.
Takže netvárme sa, že všetko vieme. Zmyslom nášho uznesenia je, aby vláda prišla a povedala, áno, riešime to, toto sme spravili, toto ešte chy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Blcháč.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega Kazda, takže vy ste vlastne vo svojom vystúpení aktuálne priznali, že verejné financie aktuálne sú v rozvrate, čo potvrdzuje každý deň v médiách viacero odborníkov aj politikov napríklad. Takže to môžem podpísať aj ja, áno, je to tak, ako ste povedali, preto je teraz problém, ako naložiť s podporou alebo bojom proti ekonomickej chudobe.
A tiež ste sa nejakým spôsobom vyjadrili, že dobré časy, keď boli, tak že sa prešustrovali. Nuž tak ja chcem len pripomenúť, že v roku 2019 sa deficit verejných financií blížil k nule. Deficit sa blížil k nule, tesne pod jedno percento sa dostal, čo je naozaj úctyhodný výkon, a zadlženosť Slovenska sa dostala na úroveň 48 %, pod 48 %.
Rok ´21, deficit takmer 10 % a zadlženosť vyše 60 %. Tak toto sú skutočné fakty a s tým sa nedá nič robiť, to sú dáta, ktoré by bolo treba rešpektovať a, ale sú zlé. Samozrejme, že ten vývoj je strašný a tie verejné financie sú naozaj, tak ako ste to povedali, v rozvrate, ale zároveň ste nakoniec povedali, že éra prosperity končí. Nuž ja neviem, či éra prosperity končí, keď vidíme, že rast HDP po tejto povedzme koronaére, ktorú prežívame a ktorá pomaličky, dúfajme, skončí, veď tie predpisy, tie prognózy aj rôznych inštitútov finančných sú jasné a tie nárasty HDP sú pred nami. Takže žiadna éra prosperity nekončí, práveže začína.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Faič.