48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Predložený návrh ústavného zákona má za cieľ zabezpečiť posilnenie transparentnosti verejných financií zavedením limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky.
Áno, predložený návrh zákona vychádza z vypracovaného návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky, to otvorene priznávame, ktorý bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený 1. októbra 2020. To znamená, už je tomu viac ako jeden kalendárny rok. Do dnešného dátumu nebol tento návrh prerokovaný vo všetkých čítaniach a schválený ako celok. Napriek tlaku odbornej verejnosti sa zavedenie najmä výdavkových limitov každú riadnu schôdzu odkladá. Po uplynutí jedného roku od predloženia ústavného zákona sme sa rozhodli vytvoriť ďalší tlak na vládnu koalíciu a prispieť tak k splneniu ústavnej povinnosti zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky výdavkové limity.
To znamená, navrhujeme, navrhuje sa určenie limitu verejných výdavkov na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia, pričom návrh novely obsahuje základné zásady jeho výpočtu, pri ktorom sa bude vychádzať z hodnoty plánovaného štrukturálneho salda určeného na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s primeraným zohľadnením miery rizika. V rámci určeného limitu verejných výdavkov bude tiež vytvorená rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov. Navrhuje sa, aby limit verejných výdavkov schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, pričom po jej schválení bude možné na rokovanie Národnej rady predkladať návrhy s dôsledkom na jeho prekročenie len s návrhom kompenzačných opatrení.
Návrh novely obsahuje aj spôsob aktualizácie limitu verejných výdavkov; aktualizovaný limit verejných výdavkov vypočítava Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vždy k 30. júnu rozpočtového roka, ako aj na žiadosť Ministerstva financií Slovenskej republiky. Plnenie určeného limitu verejných výdavkov bude ex post hodnotiť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Tento návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Prijatie návrhu ústavného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu ústavného zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty určí od 1. januára 2022.
A viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Blcháčovi, ktorý je spravodajcom za určený gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby nám predniesol informáciu. Nech sa páči.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal, kto sa chce ústne prihlásiť, môže tak urobiť teraz. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa ústne.
Ako jediný v rozprave vystúpi pán navrhovateľ Beluský, nech sa páči.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pripomenúť, že ústavný zákon obsahuje povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky, pričom postup ich určenia má stanoviť iný zákon, tak je to dnes napísané v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tak to tam bolo napísané vlastne od roku 2011.
Napriek tomu, že zákon nešpecifikuje, do akého termínu by mala byť legislatíva schválená, limity mali byť zavedené bez zbytočného odkladu. Toto tvrdenie vychádza zo štúdie, tzv. Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá bola publikovaná 31. 7. 2020, pán Giba a pán Bujňák.
Vláda Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2020 schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým by sa záväzné limity verejných výdavkov zaviedli. Zatiaľ však nebola novela schválená Národnou radou Slovenskej republiky.
Na to, aby sa výdavkové limity mohli verejné financie riadiť do roku 2023, tak ako to predpokladá vo svojom návrhu vláda, by bolo potrebné ich schváliť čo najskôr v tomto roku. Potreba ich urýchleného schválenia vyplýva z časovej náročnosti implementácie výdavkových limitov do rozpočtového procesu. To znamená, že nám zostávajú už len dve riadne schôdze do konca roka, čiže čas sa naozaj kráti.
Súčasný právny stav absencie záväzných limitov výdavkov verejnej správy porušuje ústavný zákon a malo by byť prioritou súčasnej vlády a koalície implementovať záväzné viacročné limity verejných výdavkov čo najskôr.
Pre prehľad pani poslankyniam a pánom poslancom si ešte dovolím vám predniesť vývoj zavádzania výdavkových limitov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený v roku 2011, v čl. 7 ods. 3 predpokladá zavedenie výdavkových limitov. Prvý analytický návrh spôsobu stanovenia týchto limitov predstavil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií až v októbri 2018 v diskusnej štúdii s názvom Skrutkovač na hodnotu za peniaze. Po predstavení tohto návrhu nasledovali odborné diskusie počas roka 2019, v júli 2020 zverejnili Inštitút finančnej politiky nový návrh viacročných výdavkov, výdavkových stropov v komentári Štátna kasa na uzde.
Limity výdavkov sa v roku 2020 dostali z analytickej roviny návrhov do legislatívnej podoby. Dňa 30. septembra 2020 schválila vláda návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a predložila návrh ústavného zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Novela bola prerokovaná zatiaľ len v prvom čítaní a to dňa 5. novembra 2020.
Navrhovateľ potom sériou listov opakovane požiadal o stiahnutie návrhu z programu rokovaní, v súčasnosti bolo prerokovanie návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti presunuté na schôdzu s predpokladaným začiatkom v novembri, teda vlastne teraz v októbri.
Vláda Slovenskej republiky deklarovala snahu zaviesť limity výdavkov už od roku 2023, preto bude potrebné nájsť novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti počas jesene 2021. Aj v pláne obnovy Slovenskej republiky sa vláda zaviazala zaviesť výdavkové limity prostredníctvom schválenia novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy do konca roku 2021, čo by umožnilo zaviesť limity verejných výdavkov na roky 2023 a 2024. V takom prípade by však bola záväznosť pravidla v porovnaní s úpravou cez ústavný zákon výrazne nižšia.
To znamená, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že od roku 2011 už prešlo viac ako desať rokov, zistili sme, že tá dlhová brzda hneď pri prvej kríze nefunguje, všetky limity boli prestrelené, to znamená, jediný nástroj, ktorý by nám v tých dobrých časoch pomohol verejné financie šetriť, aby sme ich mohli teraz v tých zlých časoch míňať, sú jedine výdavkové limity, ktoré, bohužiaľ, kvôli nedohode v koalícii sú stále blokované, hlavne teda parlamentnou stranou Sloboda a Solidarita.
Viem, že sa hľadal kompromis, že ste chceli schváliť iba výdavkové limity, čiže neaktualizovať dlhovú brzdu ani nezaviesť prechod na čistý dlh, avšak od tohto bolo tiež, pokiaľ viem, upustené a vzhľadom na to, že čas sa kráti, do konca roka máme už len dve riadne schôdze, bude mimoriadne dôležité, aby sme čo najskôr aktualizáciu alebo danú novelu čo najskôr schválili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec Schlosár.

Ja tento zákon plne podporujem, je to naozaj mimoriadne dôležitý, mimoriadne potrebný zákon, ktorý už dávno mal byť na Slovensku prijatý, pretože to, čo dokázala urobiť táto matovičovsko-hegerovská vláda so stavom verejných financií, so stavom peňazí, ktoré patria občanom Slovenskej republiky, to, ako dokázala zadlžiť Slovensko, akým tempom to urobila, to nedokázala hádam žiadna iná vláda, žiadna iná vláda pred ňou, a to sme tu mali naozaj iné vlády zradcov a zapredancov, ale táto každopádne, čo sa týka zadlžovania Slovenskej republiky, zadlžovania občanov na celé generácie, vytvárania dlhu, ktorý nesplatí a nielenže naše deti, vnuci, ktoré nesplatíme hádam nikdy, tak v tomto je naozaj táto vláda absolútnym rekordmanom a vďaka nej je stav verejných financií taký zlý, že už aj podľa expertov smerujeme, ak s tým nič neurobíme, k bankrotu.
A čím skôr to ľudia budú vedieť, čím skôr my ako poslanci s tým niečo urobíme, tým lepšie, lebo naozaj sme na ceste k bankrotu.