48. schôdza

Pani poslankyňa Zita Pleštinská s faktickou poznámkou.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako si, Milan Vetrák, spomenul, v zahraničí naozaj žije mnohopočetná slovenská diaspóra. Títo zahraniční Slováci sú dedičstvom Československa a politík nedemokratických režimov, ktoré na našom území v minulosti vládli. Veľmi netrpezlivo očakávajú zákon o štátnom občianstve v takej forme, ktorá by zjednodušila podmienky nadobudnutia druhého občianstva a zabránila odoberaniu občianstva proti vlastnej vôli.
V poslaných dňoch som dostala množstvo podnetov od úspešných a ekonomicky produktívnych ľudí, ktorí cítia slovenské korene a túžia po tom, aby boli ich vlasťou uznaní aj oficiálne. Priznaním občianstva krajanom by Slovensko ukázalo, že nám záleží na preklenutí priepasti, ktorú vytvorila železničná (železná, pozn. red.) opona, ako aj protikrajanská politika minulého režimu.
Naša krajina by tam mohla len získať okrem nápravy skrivodlivosti aj potenciál skrývajúci sa v potomkoch Slovákov. Mnohí zo zahraničných Slovákov, ktorí volajú po zmene, by dnes boli občanmi, pokiaľ by komunistický režim neviedol protikrajanskú politiku. Žiaden štát z V4, resp. V3 nemal tak prísnu úpravu občianstva ako Československo a žiaden neprijal nový zákon o občianstve tak rýchlo po prevrate. Navyše zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle.
Ja pevne verím, že na budúci týždeň prijmeme zákon o štátnom občianstve a napravíme všetky skrivodlivosti slovenským občanom, ktorí sa uchádzajú o slovenské občianstvo.
Veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok.

A ešte jedna faktická poznámka k tomuto príspevku a bude ju mať pani poslankyňa Ľubica Laššáková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som zareagovala najmä na tú kultúru u našich zahraničných Slovákov.
Pán predseda spomínal, že väčšina dotácií sa využíva na jednorazové akcie, akcie v kultúre. Pýtam sa a kde inde by sa mali? Pretože tá kultúra je unikátnym spôsobom toho, ako predstaviť tú slovenskú kultúru Slovákov, ktorí žijú ďaleko za hranicami krajiny svojich predkov.
Opýtala by som sa teda, ako sa pomáha napríklad na Vojvodine, kde aj po 200 rokoch uchovávajú krásnu slovenčinu, ktorú by im mohli aj mnohí Slováci žijúci v Slovenskej republike závidieť. Uchovávajú naše tradície. Viem už dlhodobo, že sa napríklad zaujímajú o výstavbu Domu Slovákov v Novom Sade, takže zaujímalo by ma, v akej je to rovine.
Ako napríklad pomáhame veľmi silnej komunite, ktorá žije v Kovačici a zriadili tam dokonca aj unikátnu a svetovo známu galériu.
No a potom druhá otázka smeruje, ako vyzerá konkrétna pomoc Slovákom, ktorí žijú v Maďarsku? Znalosť slovenského jazyka totiž na jedinom slovenskom gymnáziu, ktoré je, myslím, v Budapešti, je veľmi slabá a v časoch, keď som tam bola, tak sa sťažovali, že jednak nemajú dostatok kvalitných slovenských učiteľov a nemajú ani dostatok kvalitnej slovenskej učebnej literatúry.
Takže poprosila by som odpovedať na tieto otázky.
Ďakujem.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Milan Vetrák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Asi nestihnem na všetko odpovedať v rámci tých dvoch minút, ale verím, že niektoré informácie alebo určite by aj pán minister vedel zodpovedať a možno to využije. Ja teda v krátkosti.
Pán poslane Goga, ja som to spomínal aj vo svojom príspevku, že pozmeňujúci návrh, ktorý je pripravený k novele zákona o štátnom občianstve, práve uľahčuje získanie štátneho občianstva presne tej skupine, ktorú ste spomínali, a to tak, že nebudeme od nich vyžadovať, aby mali v minulosti pobyt na Slovensku. To je vlastne systém, ktorý funguje aj v tých krajinách, ktoré ste spomínali, len akurát v Českej republike je to riešené jednoduchým vyhlásením. Len my ten inštitút v zákone nemáme, teda mali sme ho v minulosti, myslím, pri, v určitých špecifických situáciách, keď sa delila, keď sa rozdeľovalo Československo. Ale budeme to riešiť formou udelenia, čiže bude to oveľa jednoduchšie, a hlavne to, čo im chýba, to je ten pobyt, akýkoľvek na Slovensku v minulosti, ten by sme od nich nevyžadovali. Tým pádom vlastne sa dostaneme na porovnateľný systém, aký je aj v tých krajinách ktoré spomínate. Len bude treba teda ten pozmeňujúci návrh podporiť. A to je presne to, to sa týka tých mailov, ktoré sme dostávali všetci, tých desiatok mailov.
Pokiaľ ide o teda pomoc pre Srbsko a Maďarsko, v princípe takto, že formálne alebo z hľadiska nejakých štatistík stále najvyššia finančná pomoc z hľadiska dotácií aj tak smeruje do, do týchto krajín. Len je otázne, že či je dostatočná.
Lebo pokiaľ ide o vzdelávanie, tak tam primárne musí, musí zabrať ministerstvo školstva, pretože ono je zodpovedné aj za vysielanie učiteľov, aj za komunikáciu v týchto veciach spolupráce s ministerstvom zahraničných vecí.
Pokiaľ ide o tie kultúrne projekty, ktoré sú na Vojvodine, tak viete asi veľmi dobre, že dom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Toto boli reakcie na písomne prihláseného rečníka do rozpravy.
Teraz sa pýtam, či sa chce niekto hlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja pána poslanci.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Kmec a pripraví sa pán poslanec Milan Vetrák.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja budem krátky. Ďakujem za tú predloženú správu za rok 2020, pretože práca s krajanmi je veľmi dôležitá a naberá na tej, na tej intenzite aj politickej dôležitosti, pretože je tam veľa, veľa rozmerov, prečo kontakty Slovákov žijúcich v zahraničí s materskou krajinou sú, sú veľmi dôležité.
Ja by som sa chcel dotknúť tej návratovej politiky, pretože tá, tá je veľmi, veľmi často diskutovaná a stále ju na tej štátnej a vládnej úrovni nemáme podchytenú. Ako viete, veľmi veľa aktivít sa v tejto oblasti deje v zahraničí medzi jednotlivými skupinami našich krajanov. Dostáva sa to do digitálneho priestoru, takže v tomto je tá súkromná sféra veľmi, veľmi popredu. A tu by, tu by to chcelo, aby sme zintegrovali všetky tie vládne aktivity, ktoré, ktoré momentálne prebiehajú. Samozrejme, tá strecha by mala byť koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025, ktorá stále je niekde zaseknutá v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
A tu by som chcel možno, pán minister, keby si mi dal nejakú perspektívu, že kedy by tá koncepcia mala byť už odsúhlasená vo vláde. Predpokladám, že mala by ísť aj do parlamentu. Máme už koniec roku 2021, takže už máme ukrojený jeden rok z tohto, z tohto obdobia, na ktorý by sa mala tá koncepcia vzťahovať. Z druhej strany môže to byť pozitívny moment, pretože v tomto roku sme schvaľovali Plán obnovy a odolnosti, kde táto otázka návratovej politiky je veľmi, veľmi silne rozpracovaná. Sú dokonca na to vyčlenené zdroje vo výške 106 mil. eur. A pokiaľ som videl ten návrh koncepcie na roky 2021 – 2025, koncepcia to neodzrkadľuje.
Takže tu by som vyzval možno, možno na zintegrovanie týchto zdrojov, pretože, samozrejme, úrad zahraničných Slovákov má veľmi limitované zdroje. Hovoríme o jednotkách miliónov eur a tuto sú vlastne vyčlenené peniaze vo výške 106 mil. eur. Takže tu by som, tu by som vyzval možno ministerstvo zahraničných vecí a úrad zahraničných Slovákov na priamu komunikáciu s Úradom vlády, aby vlastne našli nejaký prienik medzi tým investičným plánom, ktorý má v rámci plánu obnovy, ktorý má za úlohu vlastne posilnenie vzťahov so Slovákmi v zahraničí, podpora občianskych iniciatív a návratovú politiku. Takže tu si myslím, že dá sa urobiť veľmi veľa.
V rámci tej správy, ktorú pán minister predložil, som sa dočítal, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí urobil anketu v roku 2020 a na základe postojov respondentov k otázke možnosti návratu do Slovenska sa veľmi vysoké číslo Slovákov vyjadrilo v prospech, alebo v tom, že plánujú návrat na Slovensko.
Vyše 60 % respondentov zvažuje návrat na Slovensko a vyše 76 % pozná niekoho, kto túto možnosť zvažuje. Hlavnými motívmi zvažovania návratu sú: rodina – takmer 60 %, práca – vyše 20 %, štúdium – 10 %. Takže Slovensko považuje za atraktívnu krajinu vyše 60 % opýtaných, čo niekedy nekorešponduje s našimi vyhláseniami vo verejnosti, že Slováci sa nechcú vracať späť na Slovensko. Takže anketa dokazuje, že máme, máme tu veľký priestor pracovať s krajanskou komunitou. A či už je to priťahovanie pracovnej sily do segmentov ekonomiky, ktorá cíti nedostatok pracovnej sily, to sú väčšinou krajiny, ako je Srbsko a Ukrajina, kde z jednej strany Slovensko potrebuje túto pracovnú silu, z druhej strany, ako povedal pán predseda Vetrák, že odchádza mladá generácia a hrozí tam vymretie niektorých autochtónnych menšín v týchto oblastiach. Ale to je, to je ekonomika a, bohužiaľ, sa tomu asi neubránime.
Z druhej strany máme obrovskú šancu pracovať so Slovákmi s takzvanou novou emigráciou, s mladými profesionálmi, ktorí odišli do zahraničia či už dočasne za pracovnými príležitosťami, ale stále majú v kútiku duše ten plán vrátiť sa späť na Slovensko.
Takže ja si myslím, že je tu veľmi, veľmi vysoká šanca tú politiku návratov rozpracovať do veľmi, veľmi silnej politiky, takú, ako majú napríklad Íri alebo iné úspešné krajiny, ktoré pracujú s expatmi, ale a sú tu aj peniaze, takže vyzývam MZV a Úrad vlády, aby, aby sa v tejto, v tejto oblasti spojili a vypracovali nejaký ucelený koncept a zakomponovali ho potom do koncepcie štátnej politiky na roky ´21 – ´25.
Ďakujem pekne.

63.
Ďakujem. Na vaše vystúpenie neboli faktické poznámky.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, ktorý vystúpi v rozprave.

Ďakujem za slovo. Ja som pôvodne už nechcel, ale nestihol som vo faktickej poznámke odpovedať najmä pani poslankyni Laššákovej, a teda by som niektoré veci dopovedal.
V zásade tuná je jedno, že či to bola bývalá vláda, alebo tá predtým, pokiaľ ide o podporu nejakých kultúrnych veľkých projektov v zahraničí, tak sa snažili všetky. To treba objektívne povedať. Pretože spomeniem len, pokiaľ ide o Kovačicu, tá rekonštrukcia rodného domu maliara, teda rodného domu maliara, ktorý je teda svetoznámy z tohto pohľadu, z pohľadu insitného umenia, sa udiala v rokoch 2011 – 2012. Potom následne teda už ďalšia vláda riešila projekt, ktorý sa mal týkať výstavby Múzea v Báčskom Petrovci. Len tam to poznáte dobre, tam jednoducho krajiny, ktoré sú aj v tranzícii a nemajú doriešené pozemkové vlastnícke vzťahy, čo sa stalo v Báčskom Petrovci, tak sa to niekedy nepodarí a Slovensko prirodzene nemôže investovať do cudzieho majetku takým spôsobom, že nebude mať isté, že tam to múzeum potom by stálo. Čiže ten projekt v podstate sa v tých rokoch 2012 až ´16 nepodaril, aj keď tam to neviem ani ja pripisovať tej bývalej vláde, lebo to nebola jej chyba. Ochota tam bola. (Ruch v sále, zaznenie gongu.)
A pokiaľ ide o ten projekt, na ktorý ste sa pýtali, v Novom Sade, tam asi viete, že ešte Rada vlády pre otázky krajanov vo februári, teda nejaké dva týždne pred voľbami parlamentnými, rozhodla, že by sa malo v Novom Sade kúpiť budova na okraji mesta, investovať do nej, len, žiaľ, to by vám asi vedel presnejšie povedať pán predseda úradu. Moje informácie posledné, ktoré mám, sú také, že údajne ten majiteľ tej budovy odskočil od toho, teda, tak keď to mám slangovo povedať, že nie je to tam stále vyjasnené.
A moja napríklad výhrada, aj keby som odhliadol od tohto je, že pri takých veľkých peniazoch, ktoré sa majú investovať do zahraničia, by podľa mňa bolo korektnejšie, keby sme mali, keby sme mali povedzme tri ponuky, ktoré vieme posudzovať, lebo rozhodovať sa len o jednej ponuke, tam veľmi nejaká súťaž a z hľadiska možno tej najvýhodnejšej ceny veľmi nie je. Ale nie je to dôvod, prečo to stojí.
Ten dôvod je naozaj ten, že ten majiteľ sa zatiaľ nevedel proste rozhodnúť, že, že tú budovu by predal. Aj keď teda viem, že tam boli dve potenciálne miesta, teraz hovorím o tom druhom. Prvé bolo, myslím, niekde v centre Nového Sadu.
No a potom k tým ďalším veciam ohľadne, ohľadne Maďarska. Tam asi viete, že je, sa veľa peňazí ide investovať do, do rekonštrukcie evanjelického kostola v Budapešti. To myslím, že začala už, začalo sa to za bývalej vlády, teraz nejakým spôsobom sa to doťahuje.
Pokiaľ ide o tých vyslaných učiteľov, ja súhlasím s vami, že bolo by treba tam tých vyslaných učiteľov mať viac. Je to dlhodobý problém, ale z hľadiska toho, že kam sa vysielajú učitelia, oni sa v zásade vysielajú do okolitých krajín. Čiže zasa je to naozaj problém to, že aby ministerstvo školstva (ruch v sále, zaznenie gongu) vyčlenilo viacej peňazí na vyslaných učiteľov.
A pokiaľ sa bavíme o tej podpore z hľadiska celkovej podpory dotačnej, tak máme v programovom vyhlásení vlády, že ju chceme navyšovať. A to navýšenie samotné je v zásade taký, taká posledná vec, pre ktorú aj tá koncepcia momentálne nebola ešte schválená na vláde. Ona už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky veci sú tam vyjasnené, dohodnuté až na tú jednu, teda v akej miere a kedy navýšime dotácie v zmysle programového vyhlásenia vlády, pretože pôjde o dosť radikálne a zásadné navýšenie dotácií. (Neustály ruch v sále.)
Všetci viete, že v zmysle uznesenia vlády z roku 2008 by sa mali tie dotácie, bolo stanovené, že tie dotácie budú vo výške 1,33 mil. V zásade to nikto nikdy aj tak od toho 2008 veľmi nedodržiaval, žiadna z vlád. A prvý, myslím, pokiaľ sa dobre pamätám, bol až pán Pellegrini ten rok pred voľbami, keď tam bolo navýšenie tých dotácií. A to sa zatiaľ drží aj za našej vlády, ale stále je to málo, lebo ak máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že by sa mala primerane teda tá podpora rovnať tomu, čo, akým spôsobom podporujeme národnostné menšiny na Slovensku, a zoberieme si povedzme ako kritérium Fond na podporu národnostných menšín, kde je ročne 8 mil. eur, tak by sme sa chceli dostať v nejakom súčte aj s ministerstvom školstva na túto výšku.
A keďže ministerstvo školstva financuje ročne asi vo výške 3 mil. eur priemerne túto oblasť cez štipendiá, vyslaných učiteľov a ďalšie veci, tak tá terajšia dotačná podpora pre úrad by sa mala navýšiť z tej sumy, kde je dneska, vlastne na ten zvyšok, čiže až do 5 mil. eur ročne. A to je pomerne vysoká suma (neustály ruch v sále, zaznenie gongu), a preto tá koncepcia momentálne stále stojí, lebo sa musíme na nej dohodnúť s ministrom financií.
To ostatné, ja by som poprosil, že by som ešte využil po hlasovaní, ak môžem.