48. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol správu Zahraničného výboru Národnej rady o prerokovaní Správy za rok 2020 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 706 zo 6. septembra 2021 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor predmetnú správu prerokuje a zaujme k nej stanovisko.
Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval predmetnú správu a svojím uznesením č. 61 z 28. septembra 2021 ju odporučil Národnej rade zobrať na vedomie.
Správa gestorského výboru o výsledku prerokovania predmetnej správy, tlač 646a, bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 62 z 28. septembra 2021.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, Slováci v zahraničí sú jedna z tém, ktorej sa veľmi výrazne venuje, teda nevenujem sa tomu len ja, ale venuje sa tomu celý poslanecký klub. Venovali sme sa tomu aj pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, pretože je to v princípe historicky prvý raz, kedy je v programovom vyhlásení vlády samostatná časť, ktorá sa venuje Slovákom žijúcim v zahraničí, a je to v zásade len logické vyústenie toho, čomu Slovenská republika dáva určitý dôraz od jej samotného vzniku, keďže máme aj v ústave čl. 7a, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika chce podporovať a utužovať vzťahy so Slovákmi v zahraničí a s nimi teda z pohľadu materskej krajiny.
Takisto si Národná rada v minulosti prijala deklaráciu, ktorá sa venuje podpore a uznaniu Slovákov žijúcich v zahraničí, či už pri vytvorení Slovenskej republiky, ale aj po jej vzniku. No a každých 5 rokov je predkladaná do Národnej rady koncepcia starostlivosti štátu o Slovákov žijúcich v zahraničí a celkove koncepcia štátnej politiky, akým spôsobom chceme vo vzťahu k Slovákom v zahraničí pristupovať.
Je to prirodzené z dôvodu, že Slovenská republika má vybudovaný systém, akým podporuje jednak národnostné menšiny, ktoré žijú na jej území, ale potrebuje mať systém, ktorý bude utužovať vzťahy aj s príslušníkmi štátotvorného národa, teda so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Zákon, ktorý máme prijatý, je zákon, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe, a to aj kvôli tomu, že jednak dávame dôraz na národnostné menšiny, ale nesmieme zabúdať ani na tých Slovákov, a teda príslušníkov štátotvorného národa, ktorí sa vysťahovali už z rôznych dôvodov v minulosti alebo aj v súčasnosti, žiaľ, do zahraničia.
A tak ako sa ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí stará o všetkých občanov Slovenska žijúcich v zahraničí, tak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa stará o tých, ktorí či už majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo sa k takémuto statusu hlásia aj bez toho, aby to mali potvrdené na papieri.
Ja pri príprave tohto materiálu som intenzívne komunikoval s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a naozaj aj tento materiál je výsledkom nejakého takého spoločného konsenzu viacerých stretnutí, viacerých diskusií, čiže ja nemám žiadne zásadné výhrady voči tomuto materiálu a budem veľmi rád, ak ho Národná rada zoberie na vedomie. A to by som vás chcel aj ostatných požiadať, lebo je spracovaný kvalitne, aj keď teda tá, tá zásadná vec, ktorá príde v najbližšom období, bude práve tá koncepcia starostlivosti o Slovákov, ktorá bude na najbližších 5 rokov.
Chcel by som sa v diskusii dotknúť niektorých otázok, a ak budem kritický, nebudem kritický kvôli tomu, že by sa to týkalo tohto posledného obdobia, ale sú isté veci, ktoré pretrvávajú z minulosti, nebol čas ich doteraz vyriešiť a sú skôr na zamyslenie, ako sa k tomu chceme postaviť aj smerom do budúcnosti. Pretože okrem prijatia koncepcie nás čaká, máme to v programovom vyhlásení vlády, aj novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, alebo teda možno nový zákon, tomu by sa mal úrad a ministerstvo venovať podľa všetkého v priebehu budúceho roka. No a sú tu aj isté systémové veci, nad ktorými sa treba zamyslieť, či tak, ako boli do teraz realizované, boli realizované korektne alebo či si nezaslúžia vylepšenie alebo aj nejakú zásadnejšiu zmenu.
Čiže prebehnem naozaj pár bodov, ktoré som si nejak tak poznačil vo vzťahu k tomuto materiálu, pričom nepôjdem v niektorých veciach úplne do hĺbky práve preto, že nás o nejaký ten mesiac, prípadne najneskôr do, v najbližšom štvrťroku čaká práve tá nová koncepcia, kde sa bude dať ísť aj do hĺbky v tých veciach, ktoré sú v tomto materiáli len naznačené.
Čiže začnem najprv štátnym občianstvom. Štátne občianstvo a uľahčenie prijímania alebo získania štátneho občianstva je téma, ktorá rezonuje ako jedna z takých najzásadnejších v slovenskom zahraničí, a snažíme sa ju riešiť nielen tou novelou zákona, ktorá bude prerokovaná na tejto schôdzi, ale už aj minulý rok sa tomu venovali poslanci hnutia OĽANO, keď v parlamente predložili novelu zákona, ktorá sa týkala správnych poplatkov a zníženia sumy, ktorú musia Slováci v zahraničí platiť za získanie štátneho občianstva. Znížili sme tú sumu, samozrejme, potom spoločne, lebo to odsúhlasil celý parlament, zo 700 eur na 400 na osobu. A takisto sme prijali ešte ustanovenie, ktoré hovorí, že ak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí stanoviskom, že určitá osoba sa významným spôsobom zaslúžila o prínos pre komunitu, v ktorej žije, pre krajanskú komunitu alebo pre rozvoj Slovenska, tak môže byť tento poplatok znížený až na 0 eur. Táto novela začala platiť, síce bola prijatá v minulom roku, teda týka sa to roku 2020, začala platiť od 1. januára tohto roka.
No a v tejto tendencii chceme pokračovať a aj to, že zákon o štátnom občianstve sa posúva síce zo schôdze na schôdzu, lebo je tam jeden sporný bod, tak mimo toho sporného bodu, ktorý, myslím si, že sa už vyrieši budúci týždeň, tak sa tam nachádzajú aj dve veci, kde ideme veľmi v ústrety aj Slovákom žijúcim v zahraničí, a to dvomi spôsobmi. Jednak tým, že nebudeme od nich vyžadovať trvalý pobyt žiadny, pokiaľ, pokiaľ teda Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí, že tá konkrétna osoba, samozrejme, to budú výnimočné prípady, sa nejakým spôsobom významne zaslúžila pre rozvoj svojej krajanskej komunity alebo pre rozvoj Slovenka. A druhá vec, ktorá sa nezdá byť sporná, je tá, že podobne ako Česká republika budeme vychádzať v ústrety emigrantom, ktorí, ktorých, alebo osobám, ktorých rodičia alebo prarodičia v minulosti opustili Československo, nikdy na Slovensku nežili a, ale majú, stále sa hrdo hlásia aj k Slovensku teda, aj k tomu, že by chceli získať štátne občianstvo. A Česká republika to v minulosti riešila jednoduchým vyhlásením. My to nechceme riešiť vyhlásením, máme ten inštitút udelenia, ale chceme, chceme vyjsť v ústrety aj týmto, tejto emigrácii, teda tým Slovákom v zahraničí, ktorí k tejto skupine patria. Síce nás už Česká republika predbehla, tak budeme niečo troška sanovať, budeme troška neskôr, ale nevadí, sami ste dostali, aj viacerí z vás ste dostali desiatky mailov, práve ide najmä o amerických Slovákov, ktorí takúto zmenu vítajú, a verím, že sa nám ju budúci týždeň podarí v parlamente schváliť.
Zostáva tam ten sporný bod o tom, pri tých, pri tých bežných občanoch slovenských v zahraničí, že ako dlho majú mať trvalý pobyt a reálne väzby s tou druhou krajinou, to je naozaj sporný bod. Ten nechcem teraz otvárať, ten je ešte pred nami aj v rámci koalície. Ale keď hovoríme o Slovákoch v zahraničí, tak tie dva iné body, ktoré sú súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý budeme predkladať, tak hovoria o tom, čo som pred chvíľou vysvetlil.
Pokiaľ ide o osvedčenia, tak treba si povedať, ako sa k nim chceme postaviť najmä do budúcnosti, lebo ak si všimnete tie štatistiky, v istej miere mohli byť ovplyvnené aj pandémiou, ale keď si pozreme roky 2018, 2019, 2020, tak ten počet osvedčení dosť rapídne klesal. V roku 2018 to bolo 2 371 vydaných osvedčení, v roku 2019 to bolo 2 092, to znamená o 300 menej, a v roku 2020 to bolo iba 1 172, čiže tam bol rapídny pokles o 900 ďalších, čiže skoro o 50 %. A v zásade dlhodobo o tieto osvedčenia majú záujem len krajania zo Srbska a z Ukrajiny najmä kvôli tomu, že môžu následne požiadať o pobyt na Slovensku.
Čiže treba si povedať, že či je toto správna cesta, ten trend je dlhodobý, dokonca nateraz je už klesajúci, výrazne klesajúci, možno aj vďaka, čiastočne vďaka pandémii a v dôsledku pandémie a v zásade asi bude, malo by to byť predmetom skôr koncepcie alebo celkového zamyslenia sa aj pri novelizácii zákona, že ako chceme k tomu pristúpiť. Lebo my, my posilňujeme, alebo teda uľahčujeme zjednodušovanie štátneho občianstva, čiže je aj na zmyslenie, či potrebujeme v budúcnosti mať vôbec systém osvedčení. Ak áno teda, tak potom aké motivačné kroky by sme mali prijať k tomu, aby, aby o tie osvedčenia mali záujem aj iní krajania, nielen zo Srbska a Ukrajiny, alebo potom môžme ísť na model, aký majú napríklad v Írsku, že Ír, ktorý povedzme si v Amerike otvorí pohostinstvo, tak oni dosť, Íri, vydávajú tie osvedčenia, ktoré si väčšinou Íri v zahraničí zarámujú a dajú si to teda na stenu toho pohostinstva a pochvália sa teda z pocitu hrdosti, že sú Íri, aj tým ostatným dajú na vedomie, že sú Íri, že sú írskeho pôvodu, ale nemá to žiadne právne dôsledky takéto, takéto osvedčenie.
Čiže aj to je spôsob, ako k tomu pristupovať, a toto by sme si mali rozdiskutovať najmä v budúcnosti aj vzhľadom na ten trend, ktorý tu je, lebo v súčasnosti to naozaj slúži len pre krajanov zo Srbska a Ukrajiny, aby, aby získali pobyt na Slovensku, lebo tie ostatné čísla, ktoré vidíte aj v tej tabuľke pri tých ostatných štátoch, sú pri počte žiadostí od 0 do 3, čiže to je absolútne minimum.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vzdelávanie, tam, žiaľ, v minulosti sa zaviedol trend, že celé, celá vzdelávacia činnosť, alebo podpora vzdelávania zo strany Slovenska sa sústredila takmer výlučne len na krajiny, ktoré, kde majú krajania priznaný status národnostnej menšiny, to znamená stredná, južná Európa, a veľmi málo aj z hľadiska dotačného, lebo iným spôsobom sa to v zásade nedá podporovať, keďže tam v západnej Európe, v Amerike nie sú, jednak nie sú tí príslušníci uznaní ako národná menšina, teda neexistuje tam ani národnostné školstvo. Nemajú tam školy, aké ich poznáme z krajín, kde sú príslušníkmi národnostných menšín, a treba teda ich podporovať iným spôsobom, najmä podporou vzdelávacích centier, kultúrnych centier, treba viacej peňazí dávať do vzdelávania.
Tam ešte toho sa dotknem pri dotáciách, pretože inak, samozrejme, dochádza k tomu, o čom sa v tej správe hovorí, že dochádza k postupnej asimilácii, že tí ľudia už prestávajú hovoriť po slovensky, prestávajú sa hlásiť k slovenskej národnosti a to je aj v dôsledku toho, že málo podporujeme v západnej Európe, v zámorí a v ďalších krajinách práve vzdelávanie, vzdelávanie v slovenskom jazyku alebo kultúrno-jazykové vzdelávanie.
A to je vec, za ktorú nemôže terajšie vedenie toho úradu, pretože tú agendu prebralo nakoniec, viete, ako to bolo v minulom roku. Terajší pán predseda nastúpil do funkcie až v zásade júl, august, ešte tých povestných sto dní, ktoré má na prebratie funkcie, takže reálne mohol sa, dá sa povedať, naštartovať niekedy október, november, čiže aj tá správa je z veľkej časti ešte ako keby správou za bývalé obdobie, lebo to dobiehalo. Bol poverený v postate podpredseda úradu, ktorého vymenovala bývalá vláda, čiže niektoré tie systémové nedostatky sa len prenášajú a bude treba sa im venovať najmä v najbližšom období.
Čiže k tomu vzdelávaniu treba naozaj viac, väčší dôraz dávať aj z hľadiska finančnej podpory práve na vzdelávacie centrá, pretože v tých krajinách, ktoré, kde Slováci žijú na Západe, je aj väčšia tendencia potom zvažovať, že by sa spolu s rodinami vrátili späť na Slovensko. Samozrejme, to nesúvisí len od toho, ako budeme podporovať vzdelávacie centrá, ale od toho, ako bude celkove nastavené Slovensko, aká tu bude klíma, aké tu bude, aké, aké tu bude, či tu bude právny štát, nebude tu právny štát, aká je tu vláda atď., ale aj toto je jedna z vecí, ktorú tí krajania si všímajú.
Pokiaľ sa ešte bavíme o vzdelávaní, tak by sme mali hovoriť aj o vyslaných učiteľoch, rovnako vyslaní učitelia sú v zásade, a pán minister to aj v úvodnom slove povedal, sú vysielaní len do okolitých krajín. To znamená, znova len je to podpora Slovákov žijúcich v krajinách, kde majú postavenie národnostnej menšiny, pritom o vysielanie učiteľov, a nakoniec by to ani nemuseli byť učitelia, mohli by to byť aj v nejakom širšom, lektori, ktorí nemusia mať pedagogické vzdelanie, majú o ne záujem aj v iných krajinách, kde dochádza už k výraznej asimilácii, ako je Argentína, takisto povedzme Austrália a ďalšie krajiny, kde by vyslanie povedzme lektora napomohlo tomu, aby sa tam to povedomie udržalo výraznejšie, aby nedochádzalo k takej výraznej asimilácii. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
V minulosti bol navrhovaný model, kde by ministerstvo školstva povedalo, aký objem financií má na príslušný rok, a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by povedal, že do akých krajín sa majú vyslať títo lektori alebo učitelia, lebo dnes to funguje výlučne v kompetencii ministerstva školstva a dopadne to vždy tak, že sú to len okolité krajiny.
K dotáciám. Dotácie mali taký veľmi zaujímavý priebeh od vzniku úradu, pretože v prvom, v prvom období rokov 2006 až 2010 sa dotácie udeľovali bez akýchkoľvek pravidiel. Existujú k tomu aj správy finančnej kontroly, ktoré potom urobil Úrad vlády, jednoducho neexistovali žiadne pravidlá, čiže tie dotácie sa poskytovali v podstate na základe dobrej viery a usúdenia vedenia úradu. Potom v roku 2010 až 2012 bola prijatá aspoň smernica na poskytovanie dotácií, keďže úrad nie je ústredným orgánom štátnej správy a nevedel vydať všeobecne záväzný právny predpis, no a s tým, že sa očakávalo, že v tých ďalších rokoch sa prijme novela zákona, ktorým sa podrobnejšie upravia dotácie, tak ako to majú iné ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. Doteraz k tomu nedošlo. Aj to je vec, ktorú bude treba vyriešiť v tej najbližšej novelizácii zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Pokiaľ ide o dotácie, je tam niekoľko vecí na zamyslenie, prečo napríklad za minulý rok z 1,9 mil. eur sa musí až 1,2 eur, teda veľmi podstatná časť, venovať dotáciám v oblasti kultúry. Pretože, žiaľ, kultúra, áno, veľakrát sú to pekné projekty, ale kultúra v podstate a kultúrne projekty sú projekty, ktoré v zásade sú ako keby jednorazové, nemajú potom nejakú trvalejšiu hodnotu z toho pohľadu, že by podobne, ako je to napríklad v iných, či už ide o vedu, výskum v oblastiach alebo pri rekonštrukcii budov, alebo aj v tej mediálnej oblasti, kde jednoducho ak podporíte určité médium, tak podporujete ho, aj trvalo, trvalo udržateľný rozvoj. Kdežto pri tých kultúrnych projektoch ide často o jednorazové akcie, ktoré prídu a odídu tým, že sa uskutočnia. A stálo by za úvahu, aby na kultúrne projekty, aby sa lepšie selektovali a aby išlo o niečo menej peňazí a dávali sa tieto peniaze práve na vzdelávanie, na to, aby sa udržiaval jazyk a kultúra, hlavne jazyk teda v slovenskom zahraničí.
Takisto pokiaľ ide o veľké infraštruktúrne projekty, vnímam tam určité systémové nedostatky z minulosti, o ktorých sa ešte aj chcem rozprávať s pánom predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä spomeniem dve.
Nie je správne, ak investuje Slovensko veľké peniaze, pomerne veľké peniaze do rôznych kultúrnych centier, pričom zaviaže toho prijímateľa dotácie povedzme zmluvou len na pätnásť alebo dvadsať rokov, po ktorých vlastne celý ten majetok, do ktorého Slovensko investovalo, prejde do súkromných rúk bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom to malo ďalej slúžiť Slovákom v zahraničí. Žiaľ, boli aj takéto zmluvy.
Asi všetci poznáte tú kauzu Slovenského domu v Prahe, nechcem sa tomu teraz viacej venovať, ale je to, žiaľ, tak a my potom nevieme už donútiť toho, tú osobu, ktorá prijala dotáciu, aby takúto dobu predĺžila. Ale máme krajiny, kde sme k tomu pristupovali aj v minulosti serióznejšie, a sú tam zmluvy na deväťdesiatdeväť rokov, ale minimálne na nejakých štyridsať, šesťdesiat rokov, jednoducho, že sa to týka nielen tej jednej bezprostrednej generácie. A potom budeme musieť, lebo takýmto spôsobom by sme museli každú generáciu riešiť, že či v tej komunite poskytneme ďalšie peniaze na vybudovanie kultúrneho centra.
Rovnako pokiaľ vybudované centrá majú prevádzkové činnosti, ktoré sú zárobkové, tak si nemyslím, že je správne, aby sme ich ďalej dotovali. V minulosti, v dávnejšej minulosti sa to ani nerobilo, v princípe ak tam povedzme to kultúrne centrum malo nejakú gastroprevádzku, tak už si to muselo ufinancovať samé, ale nehovorím, že za tohto vedenia, ale za, za teda bývalého obdobia dochádzalo naozaj aj k tomu, že sa financovali dotačne veci, ktoré boli zárobkovo činné, a to si myslím, že je určitým spôsobom aj mrhanie peňazí zo štátneho rozpočtu na takéto projekty.
Ešte k ďalším veciam v tých zostávajúcich chvíľach, ktoré mám v rámci tohto vystúpenia, by som chcel spomenúť, že veľakrát v krajinách, najmä kde sú príslušníci Slováci ako príslušníci národnostnej menšiny, opúšťajú túto krajinu, je to v poslednom období prípad najmä Srbska, ale čiastočne aj Ukrajiny, najmä z dôvodu, že teda nemajú sa tam veľmi kde zamestnať. To znamená, že im by pomohlo, a vieme to viacerí, ak by aj Slovenská republika povedzme prostredníctvom SARIO a ďalších mechanizmov, ktoré má, podporovali investície v tých krajinách, kde máme početnú komunitu, teda povedzme v tom Srbsku, na Ukrajine, kde by takéto niečo pomohlo tým ľuďom, aby, aby neodchádzali z tej komunity, lebo ak odídu všetci mladí ľudia a starí vymrú, tak jednoducho tá komunita zanikne. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
A potom treba takisto zo strany úradu alebo ministerstva zahraničných vecí sa zamyslieť nad tým, ako výraznejšie podporovať napr. štatistické zisťovania, ktoré sa dejú raz za desať rokov v krajinách, kde Slováci žijú. Treba to podporovať aj dotačne, aby sa viacej Slovákov prihlásilo k svojmu pôvodu, alebo aj k statusu národnostnej menšiny, pretože čím ich je viacej, tým, samozrejme, v tej krajine, kde sú ako národnostná menšina, dostanú aj viacej finančnej podpory a inej podpory na svoj rozvoj, aj Slovensko ich vie potom lepším spôsobom podporovať.
Z pohľadu ministerstva zahraničných vecí stojí za úvahu, či by slovenské inštitúty, viem, že finančne na tom nie sú dobre, ale či by sa intenzívnejšie nemohli zapájať aj prostredníctvom prezentácie slovenskej kultúry, ktorá, ktorú ony robia, ale nie primárne v prospech krajanov, či by sa nemohli viacej zapájať aj, aj do prezentácie slovenskej kultúry v krajanských komunitách a takisto ako riešiť finančnú podporu. Pretože je určitá taká diera v tom dotačnom systéme, kedy ani ministerstvo kultúry, ani úrad veľmi nepodporujú vystúpenia kultúrnych telies zo Slovenska v krajanských komunitách. Čiže treba si povedať, či to má riešiť ministerstvo kultúry, alebo úrad, a toto je niečo, čo je dlhodobé.
Osobitne veľká téma je návratová politika, je to aj v pláne obnovy zahrnuté, ale to budeme riešiť potom v rámci koncepcie.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za vaše vystúpenie, pán Vetrák, komplexne ste to zhrnul, ďakujem aj pánovi Pilipovi z Úradu pre zahraničných Slovákov, aj pánovi Korčokovi za ich prácu v tejto oblasti.
Slovákov v zahraničí je potrebné podporovať, aby sa uchovala naša národná identita. A mimo nášho územia ich žije skutočne veľa. Podľa štatistík ich môže byť až 1,3 mil.
Chcela by som upriamiť do pozornosti práve osvedčenia. Držiteľ takéhoto osvedčenia môže v súčasnosti žiadať o štátnu podporu v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, médií a podobne. Žiadosť o vydanie osvedčenia stojí 10 eur. Dávam to do pozornosti pre ľudí zo zahraničia, ktorí o tomto možno nevedeli.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som len chcela oceniť, že je venovaná tak širokospektrálna pozornosť záujmom Slovákov žijúcich v zahraničí, ale som chcela v tomto zmysle aj rada, alebo chcela som v tomto zmysle zdôrazniť problematiku medzinárodných únosov, resp. sporov rodičov o deti, teda rodičov žijúcich v zmiešaných manželstvách, ktoré sa sporia o deti, keď sa to manželstvo rozpadá.
My sme s pánom ministrom komunikovali o problematike profesionalizovať konzulárnu pomoc aspoň vo vybraných krajinách, ktoré, vieme, že sú takými neuralgickými, a tak som len chcela vyjadriť nádej, že možno práve aj, aj na pôde úradu by sa našiel priestor o týchto témach hovoriť, pretože myslím, že sa to veľmi úzko týka našich krajanov žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som sa chcel viacej-menej dotazovať, nemám toľko relevantných informácií, ale práve k tej téme udeľovania slovenského občianstva pre potomkov slovenských vysťahovalcov, čo som dostal nejaké podklady, tak neviem presne, aká je tá legislatíva momentálne na Slovensku. Iba som dostal informácie, že jak ste spomenuli, tak v Čechách alebo Chorvátsko, Taliansko, Írsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, to bolo v posledných rokoch prijímané opatrenia na to, aby bol ten proces udeľovania občianstva u tých generačných potomkov Slovákov, resp. týchto občanov týchto krajín zjednodušený.
Iba som sa chcel opýtať, aký je momentálny status a či sa uvažuje aj so zjednodušením toho procesu, lebo vraj, ako som dostal informáciu, tak dneska musia tí potomkovia, okrem toho, že musia preukázať relevantne, že sú potomkovia, tak musia aj prísť na Slovensku a na podklady aj osobne a predložiť tie podklady. Kdežto niektoré krajiny už toto riešia, myslím, že elektronickou komunikáciou, jako sa v tomto bude postupovať.
A taká najzaujímavejšia myšlienka, ktorú som, keď som dostal v tých mailoch, bolo, že hľadajme potenciál najprv v potomkoch Slovákoch, až potom v cudzincoch pri udeľovaní občianstva azylu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako si, Milan Vetrák, spomenul, v zahraničí naozaj žije mnohopočetná slovenská diaspóra. Títo zahraniční Slováci sú dedičstvom Československa a politík nedemokratických režimov, ktoré na našom území v minulosti vládli. Veľmi netrpezlivo očakávajú zákon o štátnom občianstve v takej forme, ktorá by zjednodušila podmienky nadobudnutia druhého občianstva a zabránila odoberaniu občianstva proti vlastnej vôli.
V poslaných dňoch som dostala množstvo podnetov od úspešných a ekonomicky produktívnych ľudí, ktorí cítia slovenské korene a túžia po tom, aby boli ich vlasťou uznaní aj oficiálne. Priznaním občianstva krajanom by Slovensko ukázalo, že nám záleží na preklenutí priepasti, ktorú vytvorila železničná (železná, pozn. red.) opona, ako aj protikrajanská politika minulého režimu.
Naša krajina by tam mohla len získať okrem nápravy skrivodlivosti aj potenciál skrývajúci sa v potomkoch Slovákov. Mnohí zo zahraničných Slovákov, ktorí volajú po zmene, by dnes boli občanmi, pokiaľ by komunistický režim neviedol protikrajanskú politiku. Žiaden štát z V4, resp. V3 nemal tak prísnu úpravu občianstva ako Československo a žiaden neprijal nový zákon o občianstve tak rýchlo po prevrate. Navyše zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle.
Ja pevne verím, že na budúci týždeň prijmeme zákon o štátnom občianstve a napravíme všetky skrivodlivosti slovenským občanom, ktorí sa uchádzajú o slovenské občianstvo.
Veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som zareagovala najmä na tú kultúru u našich zahraničných Slovákov.
Pán predseda spomínal, že väčšina dotácií sa využíva na jednorazové akcie, akcie v kultúre. Pýtam sa a kde inde by sa mali? Pretože tá kultúra je unikátnym spôsobom toho, ako predstaviť tú slovenskú kultúru Slovákov, ktorí žijú ďaleko za hranicami krajiny svojich predkov.
Opýtala by som sa teda, ako sa pomáha napríklad na Vojvodine, kde aj po 200 rokoch uchovávajú krásnu slovenčinu, ktorú by im mohli aj mnohí Slováci žijúci v Slovenskej republike závidieť. Uchovávajú naše tradície. Viem už dlhodobo, že sa napríklad zaujímajú o výstavbu Domu Slovákov v Novom Sade, takže zaujímalo by ma, v akej je to rovine.
Ako napríklad pomáhame veľmi silnej komunite, ktorá žije v Kovačici a zriadili tam dokonca aj unikátnu a svetovo známu galériu.
No a potom druhá otázka smeruje, ako vyzerá konkrétna pomoc Slovákom, ktorí žijú v Maďarsku? Znalosť slovenského jazyka totiž na jedinom slovenskom gymnáziu, ktoré je, myslím, v Budapešti, je veľmi slabá a v časoch, keď som tam bola, tak sa sťažovali, že jednak nemajú dostatok kvalitných slovenských učiteľov a nemajú ani dostatok kvalitnej slovenskej učebnej literatúry.
Takže poprosila by som odpovedať na tieto otázky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Asi nestihnem na všetko odpovedať v rámci tých dvoch minút, ale verím, že niektoré informácie alebo určite by aj pán minister vedel zodpovedať a možno to využije. Ja teda v krátkosti.
Pán poslane Goga, ja som to spomínal aj vo svojom príspevku, že pozmeňujúci návrh, ktorý je pripravený k novele zákona o štátnom občianstve, práve uľahčuje získanie štátneho občianstva presne tej skupine, ktorú ste spomínali, a to tak, že nebudeme od nich vyžadovať, aby mali v minulosti pobyt na Slovensku. To je vlastne systém, ktorý funguje aj v tých krajinách, ktoré ste spomínali, len akurát v Českej republike je to riešené jednoduchým vyhlásením. Len my ten inštitút v zákone nemáme, teda mali sme ho v minulosti, myslím, pri, v určitých špecifických situáciách, keď sa delila, keď sa rozdeľovalo Československo. Ale budeme to riešiť formou udelenia, čiže bude to oveľa jednoduchšie, a hlavne to, čo im chýba, to je ten pobyt, akýkoľvek na Slovensku v minulosti, ten by sme od nich nevyžadovali. Tým pádom vlastne sa dostaneme na porovnateľný systém, aký je aj v tých krajinách ktoré spomínate. Len bude treba teda ten pozmeňujúci návrh podporiť. A to je presne to, to sa týka tých mailov, ktoré sme dostávali všetci, tých desiatok mailov.
Pokiaľ ide o teda pomoc pre Srbsko a Maďarsko, v princípe takto, že formálne alebo z hľadiska nejakých štatistík stále najvyššia finančná pomoc z hľadiska dotácií aj tak smeruje do, do týchto krajín. Len je otázne, že či je dostatočná.
Lebo pokiaľ ide o vzdelávanie, tak tam primárne musí, musí zabrať ministerstvo školstva, pretože ono je zodpovedné aj za vysielanie učiteľov, aj za komunikáciu v týchto veciach spolupráce s ministerstvom zahraničných vecí.
Pokiaľ ide o tie kultúrne projekty, ktoré sú na Vojvodine, tak viete asi veľmi dobre, že dom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja budem krátky. Ďakujem za tú predloženú správu za rok 2020, pretože práca s krajanmi je veľmi dôležitá a naberá na tej, na tej intenzite aj politickej dôležitosti, pretože je tam veľa, veľa rozmerov, prečo kontakty Slovákov žijúcich v zahraničí s materskou krajinou sú, sú veľmi dôležité.
Ja by som sa chcel dotknúť tej návratovej politiky, pretože tá, tá je veľmi, veľmi často diskutovaná a stále ju na tej štátnej a vládnej úrovni nemáme podchytenú. Ako viete, veľmi veľa aktivít sa v tejto oblasti deje v zahraničí medzi jednotlivými skupinami našich krajanov. Dostáva sa to do digitálneho priestoru, takže v tomto je tá súkromná sféra veľmi, veľmi popredu. A tu by, tu by to chcelo, aby sme zintegrovali všetky tie vládne aktivity, ktoré, ktoré momentálne prebiehajú. Samozrejme, tá strecha by mala byť koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025, ktorá stále je niekde zaseknutá v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
A tu by som chcel možno, pán minister, keby si mi dal nejakú perspektívu, že kedy by tá koncepcia mala byť už odsúhlasená vo vláde. Predpokladám, že mala by ísť aj do parlamentu. Máme už koniec roku 2021, takže už máme ukrojený jeden rok z tohto, z tohto obdobia, na ktorý by sa mala tá koncepcia vzťahovať. Z druhej strany môže to byť pozitívny moment, pretože v tomto roku sme schvaľovali Plán obnovy a odolnosti, kde táto otázka návratovej politiky je veľmi, veľmi silne rozpracovaná. Sú dokonca na to vyčlenené zdroje vo výške 106 mil. eur. A pokiaľ som videl ten návrh koncepcie na roky 2021 – 2025, koncepcia to neodzrkadľuje.
Takže tu by som vyzval možno, možno na zintegrovanie týchto zdrojov, pretože, samozrejme, úrad zahraničných Slovákov má veľmi limitované zdroje. Hovoríme o jednotkách miliónov eur a tuto sú vlastne vyčlenené peniaze vo výške 106 mil. eur. Takže tu by som, tu by som vyzval možno ministerstvo zahraničných vecí a úrad zahraničných Slovákov na priamu komunikáciu s Úradom vlády, aby vlastne našli nejaký prienik medzi tým investičným plánom, ktorý má v rámci plánu obnovy, ktorý má za úlohu vlastne posilnenie vzťahov so Slovákmi v zahraničí, podpora občianskych iniciatív a návratovú politiku. Takže tu si myslím, že dá sa urobiť veľmi veľa.
V rámci tej správy, ktorú pán minister predložil, som sa dočítal, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí urobil anketu v roku 2020 a na základe postojov respondentov k otázke možnosti návratu do Slovenska sa veľmi vysoké číslo Slovákov vyjadrilo v prospech, alebo v tom, že plánujú návrat na Slovensko.
Vyše 60 % respondentov zvažuje návrat na Slovensko a vyše 76 % pozná niekoho, kto túto možnosť zvažuje. Hlavnými motívmi zvažovania návratu sú: rodina – takmer 60 %, práca – vyše 20 %, štúdium – 10 %. Takže Slovensko považuje za atraktívnu krajinu vyše 60 % opýtaných, čo niekedy nekorešponduje s našimi vyhláseniami vo verejnosti, že Slováci sa nechcú vracať späť na Slovensko. Takže anketa dokazuje, že máme, máme tu veľký priestor pracovať s krajanskou komunitou. A či už je to priťahovanie pracovnej sily do segmentov ekonomiky, ktorá cíti nedostatok pracovnej sily, to sú väčšinou krajiny, ako je Srbsko a Ukrajina, kde z jednej strany Slovensko potrebuje túto pracovnú silu, z druhej strany, ako povedal pán predseda Vetrák, že odchádza mladá generácia a hrozí tam vymretie niektorých autochtónnych menšín v týchto oblastiach. Ale to je, to je ekonomika a, bohužiaľ, sa tomu asi neubránime.
Z druhej strany máme obrovskú šancu pracovať so Slovákmi s takzvanou novou emigráciou, s mladými profesionálmi, ktorí odišli do zahraničia či už dočasne za pracovnými príležitosťami, ale stále majú v kútiku duše ten plán vrátiť sa späť na Slovensko.
Takže ja si myslím, že je tu veľmi, veľmi vysoká šanca tú politiku návratov rozpracovať do veľmi, veľmi silnej politiky, takú, ako majú napríklad Íri alebo iné úspešné krajiny, ktoré pracujú s expatmi, ale a sú tu aj peniaze, takže vyzývam MZV a Úrad vlády, aby, aby sa v tejto, v tejto oblasti spojili a vypracovali nejaký ucelený koncept a zakomponovali ho potom do koncepcie štátnej politiky na roky ´21 – ´25.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som pôvodne už nechcel, ale nestihol som vo faktickej poznámke odpovedať najmä pani poslankyni Laššákovej, a teda by som niektoré veci dopovedal.
V zásade tuná je jedno, že či to bola bývalá vláda, alebo tá predtým, pokiaľ ide o podporu nejakých kultúrnych veľkých projektov v zahraničí, tak sa snažili všetky. To treba objektívne povedať. Pretože spomeniem len, pokiaľ ide o Kovačicu, tá rekonštrukcia rodného domu maliara, teda rodného domu maliara, ktorý je teda svetoznámy z tohto pohľadu, z pohľadu insitného umenia, sa udiala v rokoch 2011 – 2012. Potom následne teda už ďalšia vláda riešila projekt, ktorý sa mal týkať výstavby Múzea v Báčskom Petrovci. Len tam to poznáte dobre, tam jednoducho krajiny, ktoré sú aj v tranzícii a nemajú doriešené pozemkové vlastnícke vzťahy, čo sa stalo v Báčskom Petrovci, tak sa to niekedy nepodarí a Slovensko prirodzene nemôže investovať do cudzieho majetku takým spôsobom, že nebude mať isté, že tam to múzeum potom by stálo. Čiže ten projekt v podstate sa v tých rokoch 2012 až ´16 nepodaril, aj keď tam to neviem ani ja pripisovať tej bývalej vláde, lebo to nebola jej chyba. Ochota tam bola. (Ruch v sále, zaznenie gongu.)
A pokiaľ ide o ten projekt, na ktorý ste sa pýtali, v Novom Sade, tam asi viete, že ešte Rada vlády pre otázky krajanov vo februári, teda nejaké dva týždne pred voľbami parlamentnými, rozhodla, že by sa malo v Novom Sade kúpiť budova na okraji mesta, investovať do nej, len, žiaľ, to by vám asi vedel presnejšie povedať pán predseda úradu. Moje informácie posledné, ktoré mám, sú také, že údajne ten majiteľ tej budovy odskočil od toho, teda, tak keď to mám slangovo povedať, že nie je to tam stále vyjasnené.
A moja napríklad výhrada, aj keby som odhliadol od tohto je, že pri takých veľkých peniazoch, ktoré sa majú investovať do zahraničia, by podľa mňa bolo korektnejšie, keby sme mali, keby sme mali povedzme tri ponuky, ktoré vieme posudzovať, lebo rozhodovať sa len o jednej ponuke, tam veľmi nejaká súťaž a z hľadiska možno tej najvýhodnejšej ceny veľmi nie je. Ale nie je to dôvod, prečo to stojí.
Ten dôvod je naozaj ten, že ten majiteľ sa zatiaľ nevedel proste rozhodnúť, že, že tú budovu by predal. Aj keď teda viem, že tam boli dve potenciálne miesta, teraz hovorím o tom druhom. Prvé bolo, myslím, niekde v centre Nového Sadu.
No a potom k tým ďalším veciam ohľadne, ohľadne Maďarska. Tam asi viete, že je, sa veľa peňazí ide investovať do, do rekonštrukcie evanjelického kostola v Budapešti. To myslím, že začala už, začalo sa to za bývalej vlády, teraz nejakým spôsobom sa to doťahuje.
Pokiaľ ide o tých vyslaných učiteľov, ja súhlasím s vami, že bolo by treba tam tých vyslaných učiteľov mať viac. Je to dlhodobý problém, ale z hľadiska toho, že kam sa vysielajú učitelia, oni sa v zásade vysielajú do okolitých krajín. Čiže zasa je to naozaj problém to, že aby ministerstvo školstva (ruch v sále, zaznenie gongu) vyčlenilo viacej peňazí na vyslaných učiteľov.
A pokiaľ sa bavíme o tej podpore z hľadiska celkovej podpory dotačnej, tak máme v programovom vyhlásení vlády, že ju chceme navyšovať. A to navýšenie samotné je v zásade taký, taká posledná vec, pre ktorú aj tá koncepcia momentálne nebola ešte schválená na vláde. Ona už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky veci sú tam vyjasnené, dohodnuté až na tú jednu, teda v akej miere a kedy navýšime dotácie v zmysle programového vyhlásenia vlády, pretože pôjde o dosť radikálne a zásadné navýšenie dotácií. (Neustály ruch v sále.)
Všetci viete, že v zmysle uznesenia vlády z roku 2008 by sa mali tie dotácie, bolo stanovené, že tie dotácie budú vo výške 1,33 mil. V zásade to nikto nikdy aj tak od toho 2008 veľmi nedodržiaval, žiadna z vlád. A prvý, myslím, pokiaľ sa dobre pamätám, bol až pán Pellegrini ten rok pred voľbami, keď tam bolo navýšenie tých dotácií. A to sa zatiaľ drží aj za našej vlády, ale stále je to málo, lebo ak máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že by sa mala primerane teda tá podpora rovnať tomu, čo, akým spôsobom podporujeme národnostné menšiny na Slovensku, a zoberieme si povedzme ako kritérium Fond na podporu národnostných menšín, kde je ročne 8 mil. eur, tak by sme sa chceli dostať v nejakom súčte aj s ministerstvom školstva na túto výšku.
A keďže ministerstvo školstva financuje ročne asi vo výške 3 mil. eur priemerne túto oblasť cez štipendiá, vyslaných učiteľov a ďalšie veci, tak tá terajšia dotačná podpora pre úrad by sa mala navýšiť z tej sumy, kde je dneska, vlastne na ten zvyšok, čiže až do 5 mil. eur ročne. A to je pomerne vysoká suma (neustály ruch v sále, zaznenie gongu), a preto tá koncepcia momentálne stále stojí, lebo sa musíme na nej dohodnúť s ministrom financií.
To ostatné, ja by som poprosil, že by som ešte využil po hlasovaní, ak môžem.